Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210769
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617210769.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému N. Z., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX B. Y. XXX, o zaplatenie
1.070,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
7Csp/240/2017-55 zo 14. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu

1.070,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 02. 08. 2017 až do zaplatenia,
a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej

inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.070,70 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 07. 01. 2015 do zaplatenia na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500071783 poskytnutom žalovanému vo výške 1.450,- Eur, ktorý sa tento

zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 89,65 Eur, tieto ale neplatil.

3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci podľa § 40 ods.
1 a 2, § 52, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 1 ods. 2, § 2 písm. a),
b) a d) a § 9 ods. 1 a 2 písm. a) až v) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) mal
za to, že žaloba je nedôvodná. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský,

keďže žalobca si svoj nárok uplatňoval z formulárovej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru -
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500071703 (ďalej len „zmluva o úvere“), pričom vystupoval ako
podnikateľský subjekt poskytujúci úvery a žalovaný ako fyzická osoba nekonal v rámci predmetu svojho
podnikania. Konštatoval, že zmluva o úvere bola vyplnená len po bod 5, o čom svedčí (aj) skutočnosť,že text číselných údajov v bode 5 je urobený vytlačeným písmom (pravdepodobne z počítača) oproti
číselným údajom v uvedeným v bode 6, ktoré sú uvedené písaným písmom. Taktiež podpis žalovaného
je datovaný dňom 22. 07. 2014 v Lučenci, zatiaľ čo podpis žalobcu je datovaný dňom 25. 07. 2014 v

Bratislave. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to uzavrel, že ide o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods.
2 ZoSÚ, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ a v ďalšom uviedol, že predpokladom
využitia práva na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ je
naplnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j. dlžník musí byť v omeškaní viac ako 3 mesiace a
musí byť upozornený v lehote minimálne 15 dní na uplatnenie tohto práva. Dokazovaním nemal potom

okresný súd preukázané, že zo strany žalobcu došlo k platnému zosplatneniu úveru, pretože žalobca
predložil „Oznámenie o zosplatnení“ zo dňa 14. 12. 2014 majúce len povahu výzvy podľa § 53 ods.
9 OZ, ktorá má predchádzať zosplatneniu, písomný doklad o samotnom zosplatnení už ale žalobca
nedoložil. Keďže v dôsledku uvedeného k zosplatneniu úveru nedošlo a teda skutkové tvrdenia žalobcu
sa nepreukázali, okresný súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konštatujúc, že žalovaný bol síce v spore úspešný

ale bol neaktívny a nevznikli mu žiadne trovy a to bol dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie
mu náhrady trov konania.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že žalobe
bude vyhovené a bude mu priznaná plná náhrada trov konania.

5.Odvolaniezdôvodniltým,žesúdprvejinštancienesprávneapredčasnevyhodnotilpredloženédôkazy,
obsahžalobyavecnesprávneprávneposúdil.Uviedol,žepriuplatnenítzv.sankciestratyvýhodysplátok
žiadna právna norma nevyžaduje osobitnú výzvu na úhradu celej sumy. Podľa žalobcu súdna prax
považuje aj samotnú žalobu za výzvu na plnenie a preto uplatnenie tzv. straty výhody splátok je právom

veriteľa, ktoré môže byť uplatnené aj priamo žalobou. Taktiež poprel dôvodnosť záverov súdu prvej
inštancie, že v prípade písomnej zmluvy je potrebné, aby žiadosť veriteľa bola pod sankciou neplatnosti
písomná podľa § 40 ods. 1 a 2 OZ. Okresný súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým a právnym záverom a vo veci preto aj nesprávne rozhodol.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, pričom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil na
prejednanie odvolania pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie a na základe toho rozsudok

súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil, pretože neboli podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). V nadväznosti na to rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní.

8. Na pojednávanie odvolacieho súdu nariadené na deň 25. 06. 2020 sa žalobca nedostavil, svoju

neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou konania žiadajúc konať v jeho neprítomnosti. Žalovaný prevzal
predvolanie dňa 20. 05. 2020, na pojednávanie sa takisto nedostavil, svoju neúčasť ale neospravedlnil
ani nežiadal o odročenie pojednávania. Odvolací súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného.

9. Odvolací súd prečítal žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere, výpis z účtu žalobcu, doručenku, oznámenie o zosplatnení, tabuľkový prehľad na
č. l. 33 spisu a kartu klienta (žalovaného) na č. l. 34 spisu.

10. Zo zmluvy o úvere mal odvolací súd preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 25. 07.

2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500071703, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 1.450,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 36-tich mesačných splátkach po 89,65 Eur.
V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 20,91 % a priemerná hodnota RPMN 49,67
%. V zmysle bodu 2.1 zmluvných dojednaní žalovaný ako dlžník súhlasil s tým, že termín splatnosti
splátkybudevprípadeschváleniaúverustanovenýnakonkrétnydeňmedzivporadíprvýmažpätnástym

dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca. Splátka prvej splátky mala byť stanovená v danom rozmedzí
od poskytnutia úveru, avšak v lehote nie kratšej ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a
súčasne nie dlhšia ako 45 za sebou idúcich kalendárnych dní.11. Výpisom z účtu mal odvolací súd preukázanú skutočnosť (žalovaným nespochybnenú), že žalobca
dňa 25. 07. 2014 poskytol žalovanému čiastku 1.450,- Eur. Karta klienta potom preukazuje, že dátumom
splatnosti prvej splátky bol v súlade s bodom 2.1 zmluvných dojednaní deň 01. 09. 2014 a posledná

splátka bola splatnou dňa 01. 08. 2017. Toto žalovaný počas sporu takisto nijak nespochybnil, nepoprel.
Rovnako mal odvolací súd za nesporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo len sumu 397,30 Eur.

12. V konaní súd prvej inštancie potom správne vyhodnotil, že stranami uzavretá zmluva o úvere je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. d) ZoSÚ, nakoľko ju žalobca uzatváral v pozícii

dodávateľa, veriteľa (§ 2 písm. b) cit. zákona) a žalovaný v pozícii spotrebiteľa (§ 2 písm. a) cit. zákona).

13. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatnil iba zaplatenie dlžnej úverovej istiny
vo výške 1.070,70 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.450,- Eur
a žalovaným splatenou čiastkou 379,30 Eur. Vzhľadom na to bolo nadbytočné skúmať, či zmluva
o úvere obsahuje náležitosti, ktorých prípadná absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ). Vo vzťahu k bodom 5 a 6 zmluvy o úvere
odvolací súd ešte konštatuje, že k uzavretiu zmluvy v zmysle ust. § 44 ods. 1 OZ došlo, kontraktačný
proces prebehol v súlade s úpravou ust. § 43 a nasl. OZ. V bode 5 zmluvy o úvere je obsiahnutý návrh
na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 OZ, ktorý bol za rovnakých podmienok bodom 6 zmluvy o
úvere akceptovaný zo strany žalobcu v zmysle § 43c ods. 1 OZ.

14. Odvolací súd sa následne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
zosplatneniu úveru tak ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Podľa § 53 ods. 9
OZ platí, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ust. § 565
OZ pritom určuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. V citovanom ustanovení § 53 ods. 9 OZ sa spresňujú (a aj sprísňujú) podmienky zosplatnenia
záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv (akou je v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ aj stranami uzavretá zmluva
o úvere) a podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ, t. j. žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky zo strany spotrebiteľa. Toto právo možno uplatniť iba za podmienky,

že spotrebiteľ bol naň upozornený aspoň v lehote 15 dní. Žalobca síce v konaní preukázal „Oznámením
o zosplatnení“ zo dňa 14. 12. 2014, že žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru z dôvodu
omeškania s úhradou splátok č. 2, č. 3 a č. 4, tento list ale napriek jeho označeniu (a aj obsahu) nemožno
považovaťsúčasnezaprávnyúkonsmerujúcikvyvolaniuúčinkovvyplývajúcichzust.§565OZ.Žalobca
totiž tento právny úkon realizoval dňa 14. 12. 2014, t. j. v čase, kedy žalovaný síce bol v omeškaní s

úhradou splátok č. 2, č. 3 a č. 4, avšak ešte ani od splatnosti druhej splátky splatnej dňa 01. 10. 2014
neprešla v čase „oznámenia“ doba troch mesiacov a práve na jej uplynutie bol viazaný vznik práva
žalobcu ako dodávateľa uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ. Inak povedané, žalobca sa predmetným
listom snažil zosplatniť úver v dobe, kedy takéto právo nemal.

16. Napriek tomu, že teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutkového tvrdenia o
zosplatnení úveru, odvolací súd konštatuje, že žaloba je takmer v plnom rozsahu dôvodná. Ako už bolo
uvedené, z karty klienta zo dňa 21. 11. 2017 (č. l. 34 spisu) vyplýva nespochybnená skutočnosť, že prvá
splátka úveru bola splatná dňa 01. 09. 2014 a posledná 36. splátka bola splatná dňa 01. 08. 2017 a
preto aj keď nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, tento bol ku dňu 01. 08. 2017 splatný v celosti. V

uvedený deň boli už splatnými všetky úverové splátky. Z tohto dôvodu žalobca mal a má právo domáhať
sa voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy 1.070,70 Eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť istiny
úveru a ktorá bola už splatnou aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Okresný súd preto nemal
žalobu v tejto časti zamietnuť dôvodiac nezosplatnením úveru. Pretože si tak žalovaný nesplnil svoju
povinnosť vrátiť zvyšok poskytnutého úveru v rozsahu sumy 1.070,70 Eur, bola žaloba v tejto časti

dôvodná. Odvolací súd preto zmenil rozsudok okresného súdu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
uvedenú sumu.17. Žalobca sa okremtoho domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.070,70 Eur
od 07. 01. 2015 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o tomto nároku sa odvolací súd riadil právnou úpravou
úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (ďalej

len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobca bližšie nezdôvodnil uplatnenie úroku z omeškania žiadaného práve odo dňa 07. 01. 2015.

Napriek tomu, že z karty klienta vyplývajú termíny splatnosti jednotlivých splátok úveru a odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti každej z nich by následne mal žalobca právo na úroky z omeškania,
nebolo možné identifikovať aká časť tej-ktorej splátky tvorí istinu a aká tvorí úroky. Preto odvolací súd
nemohol priznať žalobcovi úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných po dni 27. 01. 2015, ale
vychádzal z toho, že ak posledná splátka úveru bola splantá dňa 01. 08. 2017, nasledujúcim dňom 02.
08. 2017 bol žalovaný nepochybne v omeškaní s vrátením celej dlžnej žalovanej istiny v sume 1.070,70

Eur. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 02. 08. 2017 bola na úrovni 0,00 % ročne, po jej
zvýšení o 5 percentuálnych bodov tak úrok z omeškania predstavuje hodnotu 5 % ročne. Preto odvolací
súd zmenou rozhodnutia okresného súdu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.070,70 Eur od 02. 08. 2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu
zamietol.

19. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP
rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Odvolací súd vychádzal
z ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP so zohľadnením úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP,
ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie,

podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len
v pomerne nepatrnej časti (ako to vyplývalo z predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku)
sporu ohľadne žalovaných úrokov z omeškania z dôvodne žalovanej sumy a preto bolo spravodlivým v
zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov CSP priznať mu voči žalovanému náhradu trov konania na
súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).