Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315212686
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1315212686.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: COFIDIS,

IČO: 325 307 106, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d' Ascq CEDEX
598 66, Francúzska republika, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS
SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava,
zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica,
proti žalovanému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX G. XXX, o zaplatenie 1 958,64 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 98,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne od 28.01.2015, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.06.2015 sa žalobca (ako právny nástupca spoločnosti Banco Banif Mais, S.A.,
IČO: 50 280312 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 958,64 eura spolu s
nezaplateným zmluvným úrokom do 27.01.2015 v sume 324,10 eura, nezaplateným zákonným úrokom

z omeškania do 27.01.2015 v sume 87,71 eura, zmluvným úrokom vo výške 33,56 % ročne zo sumy 1
958,64 eura od 28.01.2015 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 2 282,74 eura od 28.01.2015 do zaplatenia a poplatkami v sume 228,80 eura.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 10.02.2014 uzatvoril žalobca a žalovaný zmluvu
o úvere - individuálne podmienky č. XXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné úverové
podmienkyzodňa10.02.2014,nazákladektorejposkytolžalovanémuúvervsume2380,-eurzaúčelom

kúpy motorového vozidla. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 123,54 eur, ich počet bol
stanovený na 36 a splatnosť prvej splátky dohodnutá na dňa 20.03.2014. Žalovaný celkovo uhradil 15
splátok úveru, pričom posledná zaplatená splátka bola splatná dňa 20.05.2015. Od tejto doby žalovaný
neuhradilžiadnusplátku,atoajnapriektomu,žebollistomzodňa22.12.2014vyzvanýnaplneniesvojich
povinností spolu s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 19.01.2015 žalobca
informoval žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platnou jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, v súlade s bodom 20. všeobecných obchodných podmienok žalobca zosplatnil celý úver, a to

ku dňu 27.01.2015.3. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení § 192 C.s.p. doručil
žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému do vlastných rúk. Ten sa však k žalobe a jej prílohám
v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

4. Súd nariadil na deň 25.02.2020 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania
vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, pričom
predvolanienapojednávaniemalriadneavčasvykázanédňa21.01.2020,súdvecprejednalpodľa§180
C.s.p. bez jeho prítomnosti. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a preto súd podľa § 182

C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil vo veci rozsudok.

5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o úvere, finančného plánu,
všeobecných podmienok, upozornenia zo dňa 22.122014, výzvy na zaplatenie zosplatneného úveru,
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, faktúry č. P., daňového dokladu súdneho znalca
a výpisom z účtu, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne

vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

6. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúca v oblasti poskytovania spotrebiteľských
úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 10.02.2014 zmluvu o úvere -
individuálne podmienky (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako veriteľa

poskytnúť žalovanému úver v sume 2 380,- eur za účelom kúpy motorového vozidla značky I. K., VIN:
T. (ďalej len „predmet kúpy“) v sume 3 400,- eur a záväzok žalobcu úver poskytnutý žalobcom vrátiť a
zaplatiť úroky a to v pravidelných mesačných splátkach.

7. Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:

- išlo o viazaný spotrebiteľský úver na dobu určitú;
- výška mesačnej splátky predstavovala sumu 123,54 eura, ktorej súčasťou už aj spracovateľský
poplatok v sume 33,20 eura;
- počet splátok bol stanovený na 36 so splatnosťou vždy k 20. dňu mesiaca;
- doba trvania zmluvy bola dohodnutá do 20.02.2017;

- údaj o ročnej úrokovej sadzbe predstavoval hodnotu 33,56 %;
- údaj o RPMN predstavoval hodnotu 54,50 % a údaj o priemernej hodnote RPMN hodnotu 23,83 %;
- celkom zaplatená suma žalovaným predstavovala 4 447,44 eura.

8. V zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá mala správne znieť 57,64 % (pri výške úveru

2 380,- eur a pravidelných 36 mesačných splátkach po 123,54 eura), čo znamená, že v skutočnosti bola
hodnota RPMN výrazne vyššia ako hodnota RPMN uvedená v zmluve, teda údaj o RPMN bol uvedený
v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zo zmluvy tiež nevyplývali akékoľvek údaje o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave žalovaného.

9. Podľa bodu 2 všeobecných podmienok bol žalobca povinný vyplatiť poskytnutý úver dodávateľovi/
predajcovi predmetu kúpy.

10. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalovaný z titulu úveru zaplatil žalobcovi spolu sumu 1
881,16,- eura, pričom od 15. splátky, splatnej dňa 20.05.2014, sa dostal do omeškania, dňa 22.12.2014

bol žalobcom vyzvaný na riadne plnenie si splátok pod hrozbou zosplatnenia zvyšku úveru a dňa
16.01.2015 došlo zo strany veriteľa k zosplatneniu celého úveru.

11. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a

právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.12. Podľa§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do

30.04.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19,.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný

celok.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je

dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Podľa§19ods.3zákonač.129/2010Z.z.privýpočteročnejpercentuálnejmierynákladovsavychádzaz
predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ
si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom

úvere.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo dňa 10.02.2014 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku,

keďžezmluvaobsahovalapodstatnéznakyzmluvyoúverepodľa§497Obchodnéhozákonníka(určenie
zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech
dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky),
ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový
vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného
zákonníka (napr. právna úprava premlčania), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka

neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna
úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom
na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa §
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho

aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase
jej uzatvorenia. Konkrétne zmluva predstavovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. zmluvu o
viazanom spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľský úver bol dojednaný výhradne na financovanie
kúpy konkrétneho tovaru - motorového vozidla.

20. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a žalovanou musí podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti
(t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné
náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona a správne určenú RPMN. Nedostatok písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti

uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) alebo uvedenie nesprávnej
RPMN v neprospech spotrebiteľa má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny
stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho
vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú
z vyššie uvedených osobitných náležitostí alebo obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa,

veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.

21. Údaj o výške RPMN je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru a preto jej nesprávne
uvedenie v zmluve je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. postihnuté následkom straty

právaveriteľanaúrokyaakékoľvekinépoplatkyzúveru.ÚdajoRPMNumožňujeporovnanievýhodnosti
úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie v rámci jedného roka a
v tomto smere má dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov. Súd pri prepočte RPMN zistil, že tá bola
nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže pri 36 mesačných splátkach po 123,54 eura a
poskytnutom úvere v sume 2 380,- eur predstavovala RPMN hodnotu 57,64 % a nie 54,50 % ako bolo

v zmluve nesprávne uvedené. Na základe toho súd skonštatoval, že v zmluve o úvere bola nesprávne
uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa a z tohto dôvodu treba
zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročnú a bezpoplatkov.

22. Súd tiež musel konštatovať hrubé porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z § 7 ods. 1 zákona č.

129/2010Z.z.,keďžežalobcapriuzatváranízmluvyneposudzovalschopnosťsplácaťúver,keďvzmluve
neuviedol údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného, čo malo taktiež za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobcom poskytnutého úveru žalovanému.

23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca sa mohol úspešne

domáhať len vrátenia dlžnej časti istiny úveru v sume 498,84 eur (teda rozdielu medzi istinou
poskytnutého úveru v sume 2 380,- eur a uhradenou sumou žalovaným v hodnote 1 881,16 eura), na
základe čoho súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie sumy 498,84 eura a v ostatnej časti
istiny o zaplatenie 1 459,80 eura, ako uplatnených úrokov a poplatkov, žalobu ako nedôvodnú zamietol.24. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným

spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto

kalendárneho polroka omeškania.

25. Nakoľko žalobca a žalovaná nemali úrok z omeškania dohodnutý, veriteľovi, resp. žalobcovi
omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369

ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

26. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z
omeškania, t.j. dňa 28.01.2015, predstavovala výšku 0,05 %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,05 % ročne.

27. Keďže si žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,05 %, súd priznal žalobcovi právo na
úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto
sumy žalovaným žalobcovi.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255

ods. 1 C.s.p. Nakoľko však žalovanému ako úspešnej strane sporu (jeho pomer úspechu predstavoval
49,08 %) žiadne trovy konania nevznikli, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.