Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/992/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120324943
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120324943.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom
Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, právne zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO:
36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, konajúca konateľom JUDr. Michalom
Gallom, advokátom, proti povinnému P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX N., o vymoženie 89,12,-
EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

67Ek/992/2020 zo dňa 10. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/992/2020
zo dňa 10. júla 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/992/2020 zo dňa 10. júla 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu
dňa 14.4.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na
základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Žilina sp. zn.
162/0219991/OE/AND zo dňa 2.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.9.2013
(ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou

Hulmanovou Janušovou, so sídlom exekútorského úradu Vojtecha Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina pod EX
355/2013, pričom dňa 30.1.2020 došlo, podľa oznámenia súdnej exekútorky, k ukončeniu exekučného
konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3Er/5112/2013.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
67Ek/992/2020 zo dňa 10.7.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov
starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným
poriadkom.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške 42,-

EUR (paušálnych trov starej exekúcie), na základe vyššie upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
V danom prípade ide o tzv. starú exekúciu, ukončenú na základe ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. o
ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).
Vyšší súdny úradník poukázal na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým sa stará
exekúcia zastaví a opravnému sa uloží povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy starej
exekúcie vo výške 42,-EUR. Je zrejmé, ktorej osobe je táto povinnosť uložená. Oprávnený preto nemôže

svoju povinnosť voči exekútorovi, prenášať na povinného. K tvrdeniam oprávneného poukazujúcim na
dôvodovúsprávuk§9ZoUNEKstým,žemôžepožadovaťajúhradupaušálnychnákladov,akonákladovspojených s uplatnením pohľadávky, vyšší súdny úradník uviedol, že dôvodová správa k zákonu, nie je
zákonom ani iným normatívnym právnym aktom a teda nie je pre súd záväzná. Súd musí postupovať v
súlade so zákonom, nie v súlade s dôvodovou správou. Preto, ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť,

že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok oprávneného pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, mal to premietnuť
priamo do právnej úpravy. Z právnej úpravy však práve naopak jednoznačne vyplýva, že paušálna
náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora voči oprávnenému a nie nárok oprávneného voči
povinnému pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše znenie § 9 ods. 3 zákona

o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu
súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Na základe uvedeného
potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok
v rozpore s ust. § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a preto v súlade s ust. § 53
ods. 3 písm. a) v spojení s ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti
iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 14.7.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.7.2020, teda
vzákonomstanovenejlehote,sťažnosť.Oprávnenývpodanejsťažnostipoukázalnaznenieustanovenia
§ 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z., na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na čl. 20

Ústavy SR. Poukázal na to, že tým, že zákonodarca zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní, zaviedol retroaktívne nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov,
domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR), ale naopak títo veritelia, musia znášať ďalšie náklady, spojené s týmto krokom zákonodarcu, zrejem
zákonodarca v snahe o určité „vyváženie" vzniknutej situácie, v dôvodovej správe k § 6 predmetného

zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor
užnatrováchstarejexekúcievsúladespravidlamiprečiastočnévymoženienárokuoprávneneponechal
a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej
len „paušálne trovy"), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom
dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu

iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša
oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného" sa
stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená
to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich
náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky." V prípade ak by nemal možnosť

(tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať
od povinného náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako
príslušenstva vymáhanej pohľadávky, bolo by ustanovenie § 6 zák. č. 233/2019 celkom zjavne v rozpore
s Ústavou SR. Na základe uvedeného preto oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a
vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene
ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšujesa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa § 6 ods. ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu

paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia §
9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po
zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho
podaním.Ustanovenie§6ods.3ZoUNEKjevdanomzákoneuvedenétakýmjednoznačnýmspôsobom,

že nie je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na
dôvodovúsprávuknemu.Akosprávneužajvyššísúdnyúradníkuviedol,dôvodovásprávaniejepresúd
záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“
sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu

od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu,
upravený vôbec nie je.

15. Rovnako správne vyšší súdny úradník poukázal aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje
exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,-EUR voči povinnému a preto paušálne náklady súdneho

exekútora spojené so zastavením starej exekúcie (ktoré mu oprávnený už uhradil) nemôže pri
opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK,
t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako
príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom
na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného

konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu,
uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným
titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným
titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by
oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods.

3 Občianskeho zákonníka, potom ani k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým
exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú
príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.

16. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym

exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy
zamietnutej napadnutým uznesením.

17. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného,
poukazujúca na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j začatých za

účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom,
t.j. proti vôli veriteľa ako oprávneného, ktorý ako jediný má právo disponovať podaným návrhom na
vykonanie exekúcie, je pre súd pochopiteľná, súd musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK, či
iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov, ato napriek tomu, že ako naznačil oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej
strane, rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje
aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje

trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť
podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú,
mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho
poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).

18. Exekučný nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona
uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do
ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so
ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku. Súd preto v danej veci aplikoval
právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144
ods. 1 Ústavy SR viazaný.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie

exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

24. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j.
pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (v danom prípade ani
táto podmienka konania nie je splnená), oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou
nároku sa preto súd už nezaoberal.

25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).