Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Judita Kokolevská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Nds/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200543
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5019200543.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. U., bytom A. XX/XX, XX-XXX L., L. G.,
právne zastúpený JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010
01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63
Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka ADVERTON, s. r. o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca,
IČO: 46 550 291, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 39198-3/2019-BA zo

dňa 21.06.2019, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci j e d ô v o d n ý .

Miestne p r í s l u š n ý m súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 27.08.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovanej č. 39198-3/2019-BA zo dňa 21.06.2019, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a
potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca č. 33425-3/2019-CA zo dňa 14.01.2019 o
tom, že žalobcovi ako zamestnancovi ďalšieho účastníka nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.09.2012 podľa slovenskej
legislatívy.

2. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 29Sa/28/2019 zo dňa 07.11.2019 vec postúpil Krajskému súdu
v Bratislave ako miestne príslušnému s odôvodnením, že ide o žalobu v sociálnych veciach a miestna
príslušnosť v konaní o žalobe v sociálnych veciach sa spravuje podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v zmysle ktorého je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie
miestnej príslušnosti súdu buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca na území Slovenskej
republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré na území Slovenskej republiky tiež nemá.

3. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržiavania sa žalobcu
- fyzickej osoby, podľa Krajského súdu v Žiline z obsahu žaloby nevyplýva, že žalobca sa zdržiava
v Čadci. Vychádzajúc z obsahu spisu Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že žalobca sa na území
jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho
nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Žalobca pri podaní žaloby neprejavil, resp. neprejavuje

vôľu zdržiavať sa v Čadci v sídle jeho zamestnávateľa trvale ani prechodne. Žalobca sa identifikuje
adresou na doručovanie písomností v Poľskej republike.

4.PodľanázoruKrajskéhosúduvŽilinevpredmetnejvecipodmienkymiestnejpríslušnostivzmysle§13
ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne príslušný
Krajský súd v Bratislave. Zároveň uviedol, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani podľa § 13 ods.

1 SSP, pretože podľa tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tentozákon neustanovuje inak, čiže ide o stanovenie miestnej príslušnosti ako lex generalis. SSP práve v ust.
§ 13 ods. 3 stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods. 1.

5. Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil. Poukázal na ust. § 13 ods. 1 SSP, v zmysle
ktorého miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol v prvom stupni, ak SSP neustanovuje inak. V uvedenej veci je týmto sídlom sídlo pobočky
žalovanej v Čadci, ktorá patrí do územného obvodu Krajského súdu v Žiline. Zároveň poukázal na
konštatnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obsahovo totožných veciach.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci
rozhodol ako súd príslušný v zmysle § 18 ods. 3 OSP.

7. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má
žalobcaadresutrvaléhopobytu,miestopodnikaniaalebosídlo;aktakéhosúdunietažalobcomjefyzická

osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

9. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský
súd v Bratislave.

10. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území

Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia, ktoré
osobitne ustanovuje miestne príslušný súd v sociálnych veciach, v zmysle § 13 ods. 3 SSP.

12. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať
ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode

má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto
zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a
preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v
prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie
§ 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky

adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a
zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno
určiť podľa § 10 až 13 SSP.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne

príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP.
Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

14. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca,

nachádzajúcej sa v obvode Okresného súdu Čadca, ktorého obvod je súčasťou územného obvodu
Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP
miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.

15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.