Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917214565
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917214565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48,
proti žalovanému L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. nad L., J. XXX/X, o zaplatenie 2.418,58 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17Csp/338/2017-50 z 28.8.2018 Okresného súdu
Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,97 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 3.3.2015 do zaplatenia, a to všetko v mesačných
splátkach vo výške 20 € do 25.dňa kalendárneho mesiaca a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom
žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16% voči žalovanému.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.418,58
€ s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaný uzavrel s jeho právnym predchodcom zmluvu o pôžičke v

sume 2.500 €, ktorú sa zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 80,23 € a svoju povinnosť
si nesplnil. Poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a že uznesením zo dňa 20.4.2018
bola pripustená zmena účastníkom na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding, a.s. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil aktuálny žalobca. Vykonaným dokazovaním
zistil,žeprávnypredchodcažalobcuuzavreldňa20.8.2013sožalovanýmzmluvuopôžičke,napodklade
ktorej mu poskytol sumu 2.500 € a tento sa ju zaviazal uhradiť v 60-tich mesačných splátkach po
77,97 € pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 32%, pričom podľa výpisu z účtu dlžník uhradil len sumu

1.099,03 €. Uviedol ďalej, že podľa prednesu žalovaného na pojednávaní mu bol síce úver poskytnutý,
no nachádza sa v nepriaznivej finančnej situácii a len u samotného žalobcu má ďalšie tri pôžičky. Právne
vec posúdil podľa § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1, § 54 ods.2, § 657 ods.1, § 658 ods.1 a tiež § 53a ods.1
Obč.zák. ako aj podľa § 1, § 2 písm.b/, § 9 ods.2 a § 11 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z. a preskúmaval
predovšetkým dohodnuté úroky z úveru dospejúc k záveru, že tieto sú v rozpore s dobrými mravmi.
Pri spotrebiteľských úveroch dohodnutých v rozhodujúcom období so splatnosťou jedného až piatich
rokov totiž podľa dostupných údajov činila úroková sadzba hodnotu 13% a tak dohodnuté úroky vo výške

32,13% sú zjavne v rozpore s dobrými mravmi a úver je nutné pokladať za bezúročný a bez poplatkov.
Venoval sa ďalej definícii pojmu „dobrých mravov“ a to aj s odvolaním sa na závery Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prejavené v rozhodnutí 3Cdo/173/2003. Trval na tom, že úroková miera dohodnutá
medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a také dojednanie je neplatné pre rozpor sdobrými mravmi podľa § 39 Obč.zák. Vzhľadom na uvedené zaviazal žalovaného iba na zaplatenie sumy
1.400,97 € s príslušenstvom a túto sumu s poukazom na ust. § 232 ods.3, 4 CSP mu umožnil uhradiť v
splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1, 2 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, a to voči výroku (II.), ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku
o trovách konania (výrok III.). Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.017,61 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.017,61 € od 3.3.2015 do zaplatenia, všetko v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata
vo forme zmluvného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 2.500 €, ktorý mal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 77,97
€, pričom navýšenie úveru predstavoval len zmluvne dojednaný úrok v ročnej úrokovej sadzbe 32% a

celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 2178,20 €, t.j. celkovo mal zaplatiť 4.678,20 €.

4. Poukázal na to, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v
RPMN, ktoré v danom prípade bolo 32% (zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou
odplatou poskytnutého úveru bol zmluvný úrok). Výška priemernej hodnoty RPMN pre obdobné úvery

v relevantnom období predstavovala 20,83%, preto celková dojednaná odplata stanovená na 32%
neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadochpodľaust.§53ods.6OZplatnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvy.Jevsúladeso
zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
podľa ust. § 1a ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného od 1.9.2014 (t.j. toto ustanovenie

nebolo účinné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy). Dojednaná odplata vo výške 32% nepresahuje
dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov
zverejneného MF SR za druhý štvrťrok 2013, a teda je primeraná, v súlade so zákonom a dobrými
mravmi. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 Co 181/2017.

5. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Odvolaním nebol napadnutý výrok I., ktorý nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho
prieskumu teda bol iba odvolaním napadnutý výrok II. a súvisiaci výrok III..

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je v napadnutom výroku (II.) o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku
(III.) o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v týchto
výrokoch potvrdil.

9. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.júla 2019 o 10.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.7.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistenýskutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdil.

15. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

16. Počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

17. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a na

ne odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.

18. Súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky uvedené v zmluve a dospel k
záveru, že dohodnutá odmena bola v neprospech spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o
neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v časti dojednania zmluvných úrokov za úver a za takejto situácie má

žalobca nárok iba na vrátenie poskytnutého plnenia bez odmeny.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvných úrokoch (vo
výške 32 %) je neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. pre jej rozpor s dobrými mravmi, keďže podstatne
prevyšuje priemernú výšku úroku pri úveroch za obdobie august 2013 v trvaní od 1 do 5 rokov ako

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, v čase
uzavretia zmluvy, ktorá predstavovala 13 %. Dohodnuté zmluvné úroky v predmetnej zmluve dosahujú
takmer trojnásobok tejto priemernej výšky úrokov za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia
zmluvy (20.8.2013).

20. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

21. Takéto dojednanie úrokov je priamo v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč.zákonníka v znení účinnom
do 31.5.2014, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej

zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Keďže v prejednávanej veci odplata za úver pozostávala výlučne zo zmluvných úrokov, súd správne
posudzoval, či dojednané zmluvné úroky (odplata) zodpovedali obvyklej výške úrokov pri obdobných
úveroch. Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej výšku dojednaných úrokov mal
súd posudzovať v závislosti od výšky priemernej RPMN.

23. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že dojednaná odplata 32 % nepresahuje maximálnu
výšku odplaty pri poskytovaní prostriedkov spotrebiteľovi v zmysle ust. § 1a ods.1 nariadenia vlády
87/1995 Z.z. účinného od 1.9.2014, teda dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov,
ktorý v relevantnom období predstavoval 2x 20,83 %.

24.Medzistranamisporunebolosporné,ženárokžalobcuvyplývazospotrebiteľskejzmluvyuzatvorenej
dňa 20.8.2013.25. V čase uzavretia úverovej zmluvy bola výška odplaty regulovaná výlučne ust. § 53 ods. 6 Obč.zák.
v znení účinnom do 31.5.2014 tak ako je vyššie citovaný.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že až dňom 1.6.2014 nadobudlo účinnosť novelizované znenie
ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. zák., v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

27. Rovnako ustanovenie § 1 nar.vlády č. 87/1995 Z.z., stanovujúce čo tvorí odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nadobudlo účinnosť dňom 1.6.2014.

28. Ustanovenie § 1a nar.vlády č. 87/1995 Z.z., o maximálnej výške požadovanej odplaty, v zmysle
ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok

priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, bolo do nariadenia vlády
87/1995 Z.z. zavedené až s účinnosťou od 1.9.2014.

29. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 20.8.2013, nie je preto možné aplikovať na daný prípad
ustanovenie §1 a §1a ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na ktoré poukazuje žalovaný.

30. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá každú zložku
odplaty posudzovala z hľadiska súladu so zákonom a s dobrými mravmi, teda osobitne posudzovala aj
dojednanie o zmluvných úrokoch z hľadiska jeho súladu so zákonom a dobrými mravmi.

31. Z uvedených dôvodov sa senát krajského súdu prejednávajúci túto vec nestotožnil so závermi
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/181/2017 zo dňa 25.1.2018, na ktoré poukazuje
žalobca a zároveň z týchto dôvodov považuje odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k neplatnosti
dojednania o zmluvných úrokoch za nedôvodné.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne
trovyodvolaciehokonanianevznikli,pretoodvolacísúdstranámsporunáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).