Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200045
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318200045.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: X. K., I.. X.XX.XXXX, bytom E. M., K. Č.. XXX, v konaní

zastúpená splnomocneným zástupcom: W. B., I.. XX.X.XXXX, Z. K., Z. XXXX/XX, proti žalovanému:
Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 718/30, v konaní právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bratislava,
Bajkalská č. 30, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.1.2018 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXXXX, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverov, poskytnutých na základe vyššie uvedených zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia ako
aj ochrany práv spotrebiteľa. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že na základe úverových zmlúv
č. XXXXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2005, ktoré boli vopred naformulované, jej
bol poskytnutý úver vo výške X XXX,XX S.. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na to, že
zmluvy obsahovali neprijateľné podmienky, pričom ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a

účelná. Uviedla, že žalovaný použil v zmluvách veľmi obtiažne čitateľné zmluvné podmienky písané
drobným písmom, nepristupoval k žalobkyni s náležitou odbornou starostlivosťou, neposkytol jej
úplne presné a jasné údaje o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy a nepodal žalobkyni podstatné
informácie, čím zapríčinil, že žalobkyňa ako spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobila. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na rozhodnutia viacerých súdov,
ktoré rozhodovali vo veciach spotrebiteľských úverov a neprijateľných podmienok, pričom poukázala
najmä na neprijateľnú podmienku spočívajúcu v nezrozumiteľnom uvedení ročnej percentuálnej miery

nákladov, v neuvedení výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako aj na neprijateľnú podmienku spočívajúci
v uzatvorení spoplatnenej poistnej zmluvy a Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa má za to, že tento
inštitút nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor

Európskej únie, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s
verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienokalebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalovaný vystavil žalobkyňu (spotrebiteľa) hrubo
nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených

neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon
obchádzaaakoceloksapriečidobrýmmravomatakjeneplatnáodpočiatku.Záveromžalobyžalobkyňa
uviedla, že žiada vydať aj bezdôvodné obohatenie spočívajúce v preplatku, ktorý vznikol v dôsledku
toho, že žalobkyňa na zmluvách uhradila viac ako bola povinná. Žalobkyňa uviedla, že suma, ktorá jej
bola poskytnutá predstavuje X XXX,XX Eur, pričom uhradená suma predstavuje X XXX,XX Eur, a teda

bezdôvodné obohatenia, ktoré žiada vydať predstavuje X XXX,XX Eur.

2. Podaná žaloba bola zaslaná na vyjadrenie sa žalovanému, ktorý sa k uvedenému vyjadril podaním
súdu doručeným dňa 26.2.2018. V predmetnom vyjadrení žalovaný uviedol, že dňa 8.6.2005 uzatvorila
žalobkyňasožalovanýmZmluvuomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere,predmetomktorejbolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXXXXX vo výške X XXX,XX Eur (XXX XXX,-

M.), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny
medziúver poskytnutý a pri dodržaní ostatných zmluvných a všeobecných podmienok zmenil na
stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX. Presná výška stavebného úveru sa rovnala rozdielu cieľovej
sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zúčtoval s nahotovenými prostriedkami

zmluvy o stavebnom sporení. Konto medziúveru zúčtovaním zaniklo a z konta stavebného sporenia
vzniklo konto stavebného úveru pod č. XXXXXXXXXX. Predmetný postup vyplýva priamo z článku
II. Zmluvy. Uzatvoreniu Zmluvy o úvere predchádzala žiadosť žalovaného zo dňa 19. 5.2005, ktorou
žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov - úveru na účel „rekonštrukcie
rodinného domu“. O tom, že predmetná žiadosť je naviazaná na Zmluvu o úvere svedčí aj skutočnosť,

že bola vypracovaná k číslu zmluvy o stavebnom sporení XXXXXXXXXX. Na základe uvedeného
následne žalovaný uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o úvere. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že
sporná zmluva nepodlieha právnej úprave zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko úver na
základe zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX, ktorý bol žalobkyni udelený na účel „rekonštrukcie rodinného
domu“, možno subsumovať pod tzv. dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb,

t.j. pod zmluvy, na ktoré sa predmetný zákon nevzťahoval (v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona č.
258/2002 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu). Vymedzenie účelu použitia
úverových prostriedkov, pritom vyplýva jednak zo žiadosti žalobkyne o úver, ako aj zo zoznamu

dokladov účelového použitia, ktorými žalobkyňa musela deklarovať použitie úverových prostriedkov,
ako aj z článku I. bod 2 písm. c) zmluvy, v zmysle ktorého je účelom mimoriadneho medziúveru a
stavebného úveru modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce
na nich. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok na ktoré žalobkyňa poukázala, žalovaný
uviedol, že žalobkyňa si v konaní účelovo uplatňuje všetky možné nároky a aplikuje akékoľvek údajné

porušenia zákonných ustanovení (viažuce sa k ochrane spotrebiteľa) bez ich bližšej konkretizácie, v
snahe dosiahnuť aspoň niektorý z požadovaných nárokov. Nakoľko na uzatvorenú zmluvu sa zákon
o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje, sporná zmluva nemusela obsahovať tie náležitosti, ktoré
zákon o spotrebiteľských úveroch vymedzuje, a ktorých absencia by prípadne mohla spôsobiť, že
úver je bez poplatkov a bez úrokov. Zmluva obsahuje dostatočné množstvo potrebných informácií o

podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú, ako aj všetky náležitosti, ktoré
vyžadovala zákonná úprava v čase jej uzatvorenia. Žalobkyňa mala dostatočný priestor na to, aby si
zmluvu preštudovala a oboznámila sa s jej obsahom. Žalobkyňa sama určila, kedy zmluvu podpíše,
čo vyplýva jednak z toho, že žalovaný ju podpísal dňa 31.5.2005, pričom žalobkyňa ju podpisovala
až dňa 8.6.2005. Zároveň je podpis žalobcu na Zmluve úradne osvedčený obcou (zmluva nebola

podpisovaná u žalovaného), čo je rovnako dôkazom toho, že žalobkyňa mala zmluvu k dispozícii pred jej
podpisom, a teda v prípade nejasností sa mohla obrátiť na žalovaného. Veľkosť písma, ktorá je použitá v
zmluve, je štandardná, pričom žalobkyňa ju v priebehu dvanástich rokov (od uzatvorenia
zmluvy) nijakým spôsobom nenamietala, na základe čoho žalovaný považuje jej aktuálne tvrdenia za
účelové. Vo vzťahu k dôsledkom prípadných neprijateľných zmluvných podmienok žalovaný uviedol,

že neprijateľná zmluvná podmienka nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom z tohto
dôvodu je argumentácia žalobkyne, na základe ktorej si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v rozpore so zákonom. Nakoľko sa žalobkyňa určovacou žalobou domáha vyhlásenia, že
zmluva o úvere zo dňa 8.6.2005 je neplatná, bezúročná a bez poplatkov, je zrejmé, že práve žalobkyňamusí v predmetnej právnej veci preukázať, že na takomto určení má naliehavý právny záujem. V danom
prípade však od uzatvorenia zmluvy v roku 2005 prešlo vyše dvanásť rokov, a teda je v rozpore so
zásadami logiky, aby bol v predmetnej právnej veci preukázaný naliehavý právny záujem. Žalovaný

žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov predmetného konania.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie žalobkyni, ktorá v podaní súdu doručenom dňa
12.3.2018 uviedla, že naliehavý právny záujem v danej veci daný je, nakoľko predmetná žaloba je
vhodným procesným nástrojom ochrany jej práv ako spotrebiteľa (slabšej strany), ktorým nástrojom

sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvorenie pevného právneho základu pre právny
vzťah strán sporu. Bez danej žaloby je postavenie žalobkyne právne neisté a jej práva ohrozené. V
ostatnom texte vyjadrenia žalobkyňa cituje ustanovenia paragrafov zo zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj
z Občianskeho zákonníka.

4. Podaním súdu doručeným dňa 11.9.2018 žiadala žalobkyňa, aby súd rozhodol aj o priznaní

finančného zadosťučinenia nie v pôvodne požadovanej výške XXX,- Eur ale vo výške X XXX,- Eur, a to z
dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a hrubého nátlaku zo strany žalovaného (poštové zásielky,
telefonáty) a hrubého zasahovania žalovaného do práv a slobody občana SR.

5. Podaním súdu doručeným dňa 15.10.2018 sa žalovaný vyjadril k zvýšeniu požadovaného finančného

zadosťučinenia, a síce uviedol, že žalobkyňa neodôvodnila ani len svoj prvotný nárok na finančné
zadosťučinenie, pričom nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že by bola
jej požiadavka na úhradu zvýšeného finančného zadosťučinenia v sume X XXX,- Eur, akokoľvek
opodstatnená.Zároveňneuniesladôkaznébremenoaniohľadomtvrdeniaohrubomnátlakuadokoncao
vydieraníazasahovanídojejpráv.Ideosvojvoľnétvrdenianepodloženéžiadnymrelevantnýmdôkazom.

V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že žalovaný neporušil svoje povinnosti, ako ani práva žalobkyne,
v dôsledku čoho žalobkyňa nemá nárok na finančné zadosťučinenie. V prípade priznania uvedeného
nároku by totiž žalobkyňa disponovala nielen poskytnutými prostriedkami banky (bez akéhokoľvek úroku
či poplatku), ale žalovaný by jej k tomu poskytol ešte finančné zadosťučinenie vo výške X XXX,- Eur. Je
evidentné, že zámerom žalobkyne je vyhnúť sa plneniu svojich povinností - t.j. zaplatiť predmetný úver

spolu s príslušenstvom. Žalovaný taktiež poukázal na tzv. „Oznámenie o zúčtovaní Zmluvy o stavebnom
sporení s účtom medziúveru pri pridelení cieľovej sumy zo dňa 2.7.2012“, ktoré bolo žalobkyni zaslané,
a v ktorom sa nachádzajú podrobné informácie, najmä o výške platby, úrokovej sadzbe a (vtedy)
aktuálnom zostatku na účte stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom úvere.
Súčasne žalovaný poukázal na to, že nemá vedomosť o tom, že by sa žalobkyňa snažila o mimosúdne

vyriešenie predmetnej záležitosti, a aby ju v tejto súvislosti žalovaný ignoroval.

6. Na pojednávanie v danej veci konané dňa 25.10.2018 sa osobne dostavil splnomocnený zástupca
žalobkyne, žalovaný a jeho právny zástupca.

7. Splnomocnený zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nedodržal
obsah svojho zmluvného návrhu. Poukázal na znenie § 43 Občianskeho zákonníka, ktorý bol účinný
v čase uzatvárania zmluvy. Z tohto zákonného ustanovenia vyplývala povinnosť žalovaného dbať,
aby uzatváraná zmluva neobsahovala nejasnosti. V zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka
bol žalovaný pri uzatváraní zmluvy viazaný zmluvným návrhom. Tento však žalovaný nedodržal.

Žalobkyni neposlal dokonca ani celú dohodnutú čiastku podľa zmluvy. Hneď pri poukazovaní finančných
prostriedkov žalobkyni si zrazil poplatok. V nedodržaní zmluvného návrhu vidí zásadný nedostatok
zmluvy, pre ktorý je zmluvu ako takú, potrebné považovať za neplatnú. Ďalšou skutočnosťou,
s ktorou zástupca vyjadril nesúhlas, je to, že žalovaný uvádza, že úver bol žalobkyni poskytnutý na
stavebné účely. Toto konštatovanie nie je pravdivé. Má za to, že pri každom právnom úkone nie je

podstatná jeho forma ale jeho obsah z ktorého vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo akoby
k uzavretiu troch samostatných zmlúv. Jednou bola zmluva o úvere, ďalšou zmluva o stavebnom úvere
a treťou bola zmluva o sporení. Žalobkyňa mala najprv nasporiť 40 % z cieľovej sumy, na základe čoho
mala dostať medziúver, ktorý sa mala následne pretransformovať na stavebný úver. Má za to, že zmluva
o medziúvere pritom neobsahuje všetky zákonné náležitosti a tým spôsobuje neplatnosť napádaného

právneho úkonu. Bezdôvodné obohatene, ktoré žalobkyňa v konaní požaduje, vychádza z rozdielu
medzi výškou skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a žalobkyňou vyplatených finančných
prostriedkov v prospech žalovaného.8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa nemôže stotožniť s tým, že by žalovaný nedodržal návrh
na uzavretie zmluvy. Má za to, že žalobkyni bolo poskytnutých XXX XXX,- M. a to v dvoch tranžách,
a síce v jednej vo výške XXX XXX,- M., ktorá bola žalobkyni poukázaná dňa 10.6.2005 a v druhej

vo výške XX XXX,- M., poukázaná dňa 10.1.2006. Čo sa týka poplatkov, tieto žalovaný zaúčtoval v
zmysle uzatvorenej zmluvy o medziúvere, a to v celkovej výške X XXX,- M.. Žalovaný teda zastáva
názor, že žalobkyni vyplatil celú dohodnutú čiastku podľa Zmluvy o medziúvere. Čo sa týka námietok
ktoré smerujú k účelu poskytnutého úveru poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia a pripojené
listinnédôkazy,podľaktorýchžalobkyňavpredloženejžiadostioposkytnutiemedziúverudeklarovala,že

finančné prostriedky potrebuje na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Taktiež zo zoznamu účelového použitia
prostriedkov, ktoré žalovanému boli predložené samotnou žalobkyňou vyplýva, že finančné prostriedky
boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti. V dobe vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu
inštitút spotrebiteľského úveru upravoval zákon č. 258/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že tento zákon sa
nevzťahuje na úvery poskytnuté na účely údržby a opráv už existujúcich nehnuteľností. Z tohto dôvodu
argumentácia žalobkyne, že zmluva o medziúvere nemá náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských

úverochjeirelevantná.Ďalejuviedol,žežalovanýnemážiadnuvedomosťoexistenciidohodyozrážkach
zo mzdy, na ktorú poukazuje žalobkyňa. Rovnako tak nemá vedomosť, že by z dôvodu poistenia úveru
bola uzatváraná nejaká poistná zmluva. Čo sa týka námietok ktoré smerujú k tomu, že neprijateľnou
zmluvnou podmienkou by mala byť veľkosť použitého písma žalovaný udáva, že v danom období nebola
zákonom upravená veľkosť písma a žalovaný má zároveň za to, že pri uzatváraní zmluvy dodržal všetky

ustanovenia zákona č. 30/1992 Zb., ktorý upravoval oblasť poskytovania stavebných úverov.
Nemôže sa stotožniť ani s argumentáciou, že v napádanej zmluve sú obsiahnuté akoby tri samostatné
zmluvy. Už z ustanovenia čl. 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že pred
uzatvorením tejto zmluvy došlo k uzatvoreniu zmluvy o stavebnom sporení. Má za to, že nie je možné
vyhovieť žalobe v časti určenia, že úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov a to z dôvodu, že

v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver. Taktiež nie je žalobe možné vyhovieť ani v časti určenia
neplatnosti zmluvy, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Z rozhodnutí súdov a
z rozhodovacej praxe jednoznačne vyplýva, že nie je možné žalovať súbežne plnenie a neplatnosť
právnehoúkonu.Taktiežpoukázalajnato,žesamotnévyčísleniebezdôvodnéhoobohateniažalobkyňou
nie je presné, pretože v žalobe tvrdí že jej bolo poskytnutých X XXX,XX S., pričom z dokazovania

jednoznačne vyplýva, že žalovaný jej poskytol XXX XXX,- M..

9. V podaní súdu doručenom dňa 14.12.2018 žalobkyňa k už uvedenému doplnila, že sporná zmluva
je neplatná, nakoľko nie je podpísaná osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti žalovaného.
Súčasne žalobkyňa uviedla, že dokument s názvom „Návrh zmluvy o stavebnom sporení“, nie je

možné považovať za zmluvu, nakoľko už samotný názov navádza spotrebiteľa, že sa zatiaľ k ničomu
nezaväzuje. Teda nejde o zmluvu a žalobkyňa si do dnešného dňa nie je vedomá o existencii zmluvy o
stavebnom sporení. Dodaný dokument je nečitateľný a porušuje nariadenie európskeho spoločenstva
o veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách. Údajná zmluva ani neobsahuje údaje o dodávateľovi. V
predmetnom podaní sa žalobkyňa vyjadrila k poplatkom za vedenie účtu a spracovanie úveru, ktoré

podľa nej boli zjednané v rozpore s dobrými mravmi a zakladajú tak značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi dlžníkom
a bankou. Poplatok tak slúži len banke na úhradu jej administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec
vykonávaná. Za uvedený poplatok nebola žalobkyni poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto
poplatku je tak neplatným, a to podľa ustanovení § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka.

10. K uvedenému sa žalovaný vyjadril podaním súdu doručeným dňa 10.1.2019. V predmetnom podaní
uviedol, že v danom prípade zmluvu uzatvorili oprávnené osoby, t.j. v pracovníci, ktorí mali vzhľadom na
ich pracovné zaradenie, ako aj vzhľadom na znenie vnútorného predpisu jasne stanovené, aké činnosti

môžu vykonávať. K tvrdeniu o neexistencii zmluvy o stavebnom úvere žalovaný uviedol, že z čl. II zmluvy
o úvere vyplýva, že existencia zmluvy o stavebnom sporení je základným predpokladom na to, aby
mohla byť vôbec uzatvorená zmluva o úvere. V prípade, ak by takáto zmluva neexistovala, nemohla by
byť uzatvorená ani zmluva o úvere. V zmysle § 43c OZ je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej
bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas prijatím návrhu.

Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Uzatvorením zmluvy je okamih, keď sa účastníci dohodnú na obsahu zmluvy, teda okamih, keď adresát
právneho úkonu prijme návrh na uzavretie zmluvy. Pritom návrh musí byť prijatý v celosti (bez výhrad,zmien a doplnkov) a včas (príp. aj neskôr, ak s oneskoreným prijatím návrhu navrhovateľ vysloví
súhlas). K takémuto postupu v rámci návrhu zmluvy o stavebnom sporení došlo, predmetný dokument
je opatrený podpisom žalobkyne bez výhrad, v dôsledku čoho žalovaný považuje predložený dôkaz za

riadne uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení, t.j. na zmluve sa nachádzajú podpisy oboch zmluvných
strán. Pokiaľ ide o poplatok za spracovanie úveru vo výške XX,XX Eur a poplatok za biankozmenku
vo výške XX,XX Eur, tieto sa zaúčtovali v zmysle dojednaných ustanovení zmluvy, konkrétne sa jedná
o ustanovenie čl. II, ktoré hovorí o tom, že poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru a za
biankozmenkusazaúčtujepriprvejvýplatemimoriadnehomedziúveru,takžecelkovávýškavyplateného

mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov. Žalovaný opätovne poukázal na
to, že žalobkyňa mala pred podpisom zmluvy dostatok času, aby sa so znením zmluvy oboznámila. V
prípade, že nadobudla dojem, že jej zmluvné podmienky nevyhovujú, resp. chýbajú, nemusela návrh
zmluvy prijať. Žalovaný má za to, že je účelové namietať zmluvne dojednané poplatky po vyše trinástich
rokoch od uzatvorenia zmluvy, keď neboli namietané ani v čase, keď sa žalobkyňa mohla rozhodnúť či
zmluvu o úvere v predloženom znení podpíše. Navyše prípadný nárok na vrátenie týchto poplatkov je

už premlčaný, na základe čoho žalovaný vznáša námietku premlčania. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie
účtu,včase,keďbolauzatvorenázmluvasatietopoplatkybežnevyberali,pričomažnovelouč.132/2013
Z.z. zákona o stavebnom sporení bol s účinnosťou od 10.6.2013 do právnej úpravy zakotvený zákaz
vyberať poplatky za vedenie účtu, z čoho je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy sa na predmetnú
zmluvu o úvere takýto zákaz nevzťahoval. Po tomto dátume už žalovaný uvedený poplatok žalobkyni

neúčtoval.

11. Žalobkyňa k veci samej pred súdom na poslednom pojednávaní uviedla, že výpisy z účtu zo strany
žalovaného jej boli doručované, pričom finančné prostriedky z poskytnutého úveru použila na prerobenie
domu. Po nahliadnutí do návrhu zmluvy o stavebnom sporení žalobkyňa uviedla, že tento návrh

podpisovala. Jej splnomocnený zástupca však uviedol, že návrh zmluvy o stavebnom sporení nie je
možné považovať za zmluvu. Ide iba o samotný návrh zmluvy. Uvedená listina neobsahuje ani všetky
náležitosti v zmysle § 7 zákona o stavebnom sporení, ktorý bol účinný v čase podpisu návrhu zmluvy.
Návrh zmluvy neobsahuje žiadne údaje a identifikáciu dodávateľa.

12. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči doručenej súdu dňa 26.2.2012 uviedol, že v konaní
preukázal, že na zmluvu o úvere sa neaplikuje zákon Č.. XXXX/XXXX Z.z., o a to vzhľadom na účel, na
ktorý bol úver žalobkyni poskytnutý, t.j. na rekonštrukciu rodinného domu.
Z uvedeného je teda zjavné, že zmluvu o úvere je potrebné obsahovo posudzovať podľa zákona
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v zmysle ktorého má predmetná zmluva všetky náležitosti,

ktorú právna úprava vyžadovala. Zároveň nemôže byť úver ani bez úrokov a bez poplatkov, ako
dôsledok nedostatku náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o účel použitia finančných
prostriedkov z úveru je žalovaný toho názoru, že účel ich použitia riadne preukázal. Zároveň samotná
žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 12.2.2019 na otázku právneho zástupcu žalovaného, na aký
účel použila finančné prostriedky z poskytnutého úveru uviedla, že ich použil na „prerábku domu“, z

čoho je jednoznačné, že tvrdenia zástupcu žalobcu (ohľadom neposkytnutia finančných prostriedkov na
predmetný účel) sú zavádzajúce a klamlivé. Žalovaný ďalej opätovne poukázal, že na určení neplatnosti
zmluvy nie je naliehavý právny záujem, a to už len z toho dôvodu, že od uzatvorenia zmluvy o úvere
do podania žaloby uplynulo vyše trinásť rokov. V prípade, ak by mal súd rozhodnúť o tom, že zmluva
o úvere je neplatná, museli by byť stranami sporu všetci účastníci zmluvného vzťahu. Nakoľko zmluvu

o úvere uzatvorili nielen strany sporu, ale aj ručiteľ: F. N., táto mala byť rovnako tak stranou sporu.
Keďže sa tak nestalo (nebola označená ani na strane žalobcu, ako ani na strane žalovaného), v zmysle
ustálenej judikatúry nie je možné takúto zmluvu určiť za neplatnú. Pokiaľ ide o výplatu úveru, žalobkyňa
v konaní namietal aj úhradu jednotlivých poplatkov. Úhrada poplatkov ako aj ich účtovanie bolo v zmluve
jasne dojednané, a to konkrétne v čl. II zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, má

žalovanýzato,žetentosavsúladesustálenoupraxouakceptuje(bankatiežmusívykonaťkrokyktomu,
aby zistila či už bonitu klienta alebo iné potrebné informácie) a vzhľadom na výšku úveru jednoznačne
nemôže byť považovaný ani za neprimeraný - XX,XX Eur. Poplatok za spracovanie úveru je podľa
názoru žalovaného jednoznačne poplatkom súvisiacim s hlavným predmetom plnenia, nakoľko banka
rovnako tak musí vykonať určité úkony, obrátiť sa na spoločný bankový register, zistiť či žiadateľ nemá

dlhy v iných bankách, t.j. žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o poplatok za
vedenie účtu, ten od 10.6.2013 žalovaný žalobkyni ani neúčtoval. Žalobca v priebehu konania označil za
neprijateľné zmluvné podmienky dohodu o zrážkach zo mzdy a poistnú zmluvu, ktoré však do konania
ani na výzvu súdu (ktorý ho na ich predloženie v stanovenej lehote zaviazal) nedoložil. Žalovaný má zato, že Kompetenčný poriadok, ako aj popis pracovnej činnosti osôb je zrejmé, že tak p. V., ako aj p. RT.
(ktoríZmluvuoúverepodpísali)malioprávnenienapodpisovaniezmlúvostavebnomúvere/medziúvere.
Priamo z popisu pracovnej činnosti je však zrejmé, že p. V., ako aj p. L. podpisovali zmluvu z pozície

zamestnancov žalovaného. Za právnickú osobu totiž môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo
členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich
pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti
právnickej osobe len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak
ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Pokiaľ sa jedná o prijatie návrhu zmluvy

(jej uzavretie), a to v celosti, t.j. bez zmien a včas, žalovaný poukázal na odpoveď žalobkyne, ktorá na
otázku právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní zo dňa 12.2.2019 či je predmetný návrh opatrený
jej podpisom uviedla, že tento návrh podpisovala.

13. Splnomocnený zástupca žalobkyne v záverečnej reči zo dňa 1.3.2019 uviedol, že v plnom rozsahu
sa pridržiavajú žaloby a doterajších vyjadrení, podaných vo veci samej. V obsahu vyjadrenia opätovne

poukázal na to, že sporná zmluva nebola zo strany žalovaného podpísaná oprávnenou osobou, a tiež
na skutočnosť, že išlo len o návrh, nie o zmluvu. Nakoľko nebola poskytnutá dohodnutá čiastka, nebol
dodržaný návrh, a teda zmluva je absolútne neplatná. Uzatvorenie zmluvy v konaní nebolo preukázané.
K účelu použitia peňažných prostriedkov splnomocnený zástupca uviedol, že samotný účel nezakladá
fakt, že úver je stavebný.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.6.2005, odpoveď MS SR zo dňa 12.12.2017,
predžalobná výzva zo dňa 22.11.2017, výpisy z účtu žalobkyne, žiadosť o úver zo dňa 19.5.2005,
zoznam dokladov účelového použitia, potvrdenie o prijme žalobkyne, upomienky žalovaného,

Oznámenie o zúčtovaní zmluvy o stavebnom sporení s účtom medziúveru, popis pracovnej činnosti,
kompetenčný poriadok žalovaného, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a
zistil tento skutkový a právny stav veci:

15. Žalobkyňa dňa 8.6.2005 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o mimoriadnom medziúvere úvere a

stavebnom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalovaný žalobkyni mimoriadny medziúver O. O. X XXX,XX
S. (XXX XXX,- M.). Žalobkyňa sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru (6,69 %) mesačnou splátkou vo výške XX,XX S. (X XXX,- M.). Zároveň sa žalobkyňa
zaviazala vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške XX,XX S. (X
XXX,- M.). Žalovaná prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí

dlžník. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zúčtoval
s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení. Konto medziúveru zúčtovaním zaniklo a
z konta stavebného sporenia vzniklo konto stavebného úveru pod č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa sa
predmetnou zmluvou zaviazala uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške X,XX
% ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške XX,XX Eur (X XXX,- M.). Poskytnutie úveru

predchádzala žiadosť žalobkyne, pričom pri posudzovaní žiadosti, žalovaný preveroval jej finančné a
zárobkové schopnosti. Zmluva bola riadne podpísaná, pričom zo strany žalovaného ju podpísali na
to poverení zamestnanci žalovaného, ktorých oprávnenie konať za žalovaného vyplývalo z popisu ich
činnosti. Peňažné prostriedky žalobkyni boli skutočne poskytnuté, pričom boli použité na rekonštrukciu
bytu, a síce stavebné práce - búracie práce, murovanie, betónovanie, montáž sadrokartónu; maliarke

práce - odstránenie starých náterov stien a podláh, maľovanie bytu, vyspravenie stierok, uloženie
obkladov; kúpu materiálu - silikón, cement, tehla biela, murárska štetka, ochranný náter.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebným sporiteľom môže byť
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou
zmluvu o stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

18. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou
vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré musia
obsahovať najmäa) druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o
stavebnom úvere,
b) zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky

a predpoklady poskytnutia stavebného úveru,
c) postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení,
d) spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia alebo pri zániku bankového
povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného predpisu, 3b)
e) podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v § 12 ods. 2 písm. a).

f) bližšiu špecifikáciu stavebných účelov uvedených v § 11 ods. 1,
g) spôsob a lehoty preukazovania použitia prostriedkov získaných stavebným sporením na stavebné
účely uvedené v § 11 ods. 1.

19. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, cieľová suma sa skladá
a) z vkladov od stavebného sporiteľa,

b) z úrokov,
c) zo štátnej prémie,
d) zo stavebného úveru,
e) z iných zdrojov.

20. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o
poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol

záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k platnému uzavretiu zmluvy o stavebnom sporení, na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý mimoriadny medziúver - peňažné prostriedky, ktoré sa táto
zaviazala vrátiť formou ich splatenia prostredníctvom pravidelných mesačných splátok, a to tak, že
najskôr splatí úroky mimoriadneho medziúveru a potom poskytnutý stavebný úver. Súd má za to, že
v danom prípade bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená zmluva podľa zákona č. 310/1992 Zb.,

a nie zákona č. 258/2001 Z.z., a to najmä s poukazom na účel použitia poskytnutých prostriedkov.
V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, sa tento zákon nevzťahoval na zmluvy, na základe ktorých bol úver poskytnutý
na dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, ako to bolo v danom
prípade. Účel poskytnutia peňažných prostriedkov - rekonštrukcia bytu, mal súd

riadne preukázaný, a to z predložených pokladničných blokov a faktúr, svedčiacich o kúpe stavebného
materiálu a výkone stavebných a maliarskych prác. Nedostatky zmluvy, na ktoré poukazovala žalobkyňa
a pre ktoré bola podaná predmetná žaloba (nečitateľné malé písmo, nezrozumiteľné uvedenie RPMN,
dohoda o zrážkach zo mzdy, poistná zmluvy, nekalé praktiky), ktoré mali spôsobiť bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, by podliehali kontrole súdu v prípade, ak by išlo o zmluvu

uzatvorenú zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., a to v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
a síce súd by skúmal náležitosti zmluvy podľa zákona platného a účinného v roku 2005.

22. Rovnako ako právny zástupca žalovaného aj súd poukazuje na to, že žalobkyňa podala žalobu až
po 13 rokoch od uzatvorenia zmluvy, a teda o naliehavom právnom záujme tu nemožno hovoriť. Pričom

v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov založených zmluvou o stavebnom sporení neustanovuje
zákon upravujúci tento konkrétny spotrebiteľský zmluvný typ ( zákon č. 310/1992 Zb o stavebnom
sporení) možnosť spotrebiteľa domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. V tomto
prípade teda podľa názoru súdu bolo v konaní potrebné osvedčiť existenciu naliehavého právneho
záujmu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa v konaní neprodukovala tvrdenia a dôkazy,

ktorými by takýto naliehavý právny záujem osvedčila a tento naliehavý právny záujem nezistil ani súd
pri svojom hodnotení právneho vzťahu strán sporu.

23.Nakoľkosúdzvykonanéhodokazovania,nemalpreukázanýnároknavyhlásenieuzatvorenejzmluvy
za bezúročnú a bezpoplatkov, nemal tak preukázaný ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a

rovnako tak ani na vydanie finančného zadosťučinenia. V priebehu konania žalobkyňa poukazovala na
nedostatky zmluvy vo všeobecnej rovine, a vždy svoju argumentáciu podoprela ustanoveniami zákona
č. 258/2001 Z.z., prípadne zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré zákony sa však
na danú situáciu nevzťahovali, nakoľko vzhľadom na účel zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru(rekonštrukcia nehnuteľnosti) súd na tento záväzkový vzťah zákon č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis
k Občianskemu zákonníku, nemohol aplikovať. Rovnako tak nemohol aplikovať ani zákon č. 129/2010
Z.z., ktorý v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,

že zmluva má byť neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom ako aj z dôvodu, že obsahuje množstvo
neprijateľnýchpodmienok.Súdpoukazujenatúskutočnosť,žezmluvauzatvorenámedzistranamisporu
obsahujevšetkynáležitostivyžadovanézákonomprezmluvuostavebnomsporení.Tátozmluvanemôže
byť neplatnou ani v prípade ak by obsahovala nejakú neprijateľnú podmienku, pretože ani existencia
samotnej neprijateľnej podmienky v zmluve nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy. V ostatnom

súd poukazuje v otázke prípadnej neplatnosti zmluvy na logickú a ucelenú argumentáciu žalovaného.

24. Súd si taktiež dovolí na záver poukázať na skutočnosť, že účelom ochrany spotrebiteľa nemá
byť legitimizácia snáh spotrebiteľov vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností prostredníctvom
podávania rôznych špekulatívnych a nedôvodných žalôb. Účelom ochrany spotrebiteľa je ochrana
slabšej strany zmluvného vzťahu pred zneužitím komerčným subjektom, pričom však táto slabšia strana

nemôže svoje procesné postavenie zneužívať na svoje zvýhodnenie. V prejednávanom spore však
žiadne takéto konanie žalovaného preukázané nebolo. Žalovaný na požiadanie žalobkyne dohodnutou
formou poskytol finančné prostriedky za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti a za to očakával, ako
podnikateľský subjekt určitý zisk, čo je legitímnym cieľom každého podnikania. K uzavretiu zmluvy sa
žalovaným žalobkyňu nikto nenútil a pri jej uzatváraní sa rozhodovala slobodne, pričom mala dostatočný

časový priestor na zhodnotenie všetkých náležitosti zmluvy.

25. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu, ako žalobu podanú nedôvodne.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov
vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej
výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.