Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37P/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117219823
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117219823.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci

starostlivosti o maloletú J. M., T.. XX. XX. XXXX, slovenskú štátnu občianku, trvale bytom ako matka,
zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky W. H.
M., M.. M., T.. XX. XX. XXXX, slovenskej štátnej občianky, trvale bytom G. XXXX/X, H. H. a otca W. I.,
T.. XX. XX. XXXX, štátny občan Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky, bytom Q., X.-U., XX H. M.
S. W., Z. XX, o určenie priezviska maloletej, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že priezvisko maloletej J. M., T.. XX. XX. XXXX z matky W. H. M., T.. XX. XX. XXXX a
otca W. I., T.. XX. XX. XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu Banská Bystrica vo zv. 88,

ročník 2009 na strane 191 pod poradovým číslom 443 je „M. Z. K. Z. T. B. D. Á.“ .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Trovy prekladu z n á š a štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 37P/209/2017-9 zo dňa 01. 08. 2018 začal konanie
o určenie priezviska maloletej z úradnej moci z dôvodu, že priezvisko, ktoré otec v konaní o určenie
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov navrhol a matka s ním súhlasila, nie je možné v zmysle

slovenských právnych predpisov maloletej zapísať.

2. Matka maloletej uviedla, že nemala vedomosť o tom, že maloletá nemôže niesť obe priezviská
a navrhla, aby maloletej bolo ponechané priezvisko „M.“. Poznamenala, že maloletá pochádza z
mimomanželského vzťahu, pričom otec uznal otcovstvo k maloletej ešte pred jej narodením vo
Francúzsku, čo nebolo následne uznané na Slovensku, preto prebiehalo pred súdom konanie o určenie
otcovstva, v ktorom otec otcovstvo uznal. Súhlasila s návrhom otca, aby maloletá mala dve priezviská

„M.-I.“, nevedela, že to nebude možné. Po narodení maloletej žili s otcom dieťaťa vo Francúzsku
v spoločnej domácnosti do novembra 2009. Následne opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa na
Slovensko. Otec maloletej za nimi neprišiel, ani nebol nikdy na Slovensku. Vzťah maloletej s otcom nie je
žiadny,otecmaloletúnekontaktuje,nezaujímasaoňu,naposledybolsňouvtelefonickomkontaktepojej
návrate na Slovensko v roku 2009. Maloletá otca nepozná, nikdy ho nevidela. Naposledy ju kontaktovali
minulý rok príbuzní otca maloletej ohľadom listín zo súdu a tohto konania. Otec neprispieva ani výživným
na maloletú, len jedenkrát poslal maloletej 200,- € ako darček na Vianoce. Podotkla, že starostlivosť

o maloletú zabezpečuje ona s jej terajším manželom. Po uzavretí manželstva si ponechala aj rodné
priezvisko Raganová aj z dôvodu, že maloletá mala toto priezvisko od narodenia a mali by s maloletou
spoločné priezvisko.3. Opatrovník maloletej odporučil súdu ponechať maloletej priezvisko „Raganová“, nakoľko maloletá
dovŕši tohto roku 10 rokov, od narodenia používa priezvisko Raganová, je naň zvyknutá, svojho otca
prakticky nepozná.

4. Otec maloletej sa v konaní písomne nevyjadril, hoci návrh na začatie s ostatnými súdnymi
písomnosťami vrátane výzvy na vyjadrenie a poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach mu
boli doručené dňa 24. 05. 2018. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 17. 01. 2019 a na
22. 02. 2019 súd doručoval otcovi maloletej tiež na poslednú známu adresu, zásielka sa súdu vrátila

ako neprevzatá s oznámením, že ide o nevyžiadanú zaznamenanú zásielku. Nakoľko na poslednú
známu adresu sa otcovi nepodarilo doručiť súdne písomnosti a otec nemá evidovanú adresu v registri
obyvateľov v Slovenskej republike, súd doručil otcovi predvolanie na pojednávanie v zmysle § 106 ods.
3 Civilného sporového poriadku náhradným spôsobom - oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu, a to s prekladom do jazyka francúzskeho, ktorému otec rozumie. Otec dieťaťa sa pojednávania
nezúčastnil, svoju účasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania, súd preto pojednával

a rozhodol v jeho neprítomnosti.

5. Z rodného listu maloletej súd zistil, že ako rodičia maloletej sú zapísaní matka W. M., T.. XX. XX.
XXXX a otec W. I., T.. XX. XX. XXXX, občan Z. S. Ľ. M..

6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32Po/6/2010 súd zistil, že v konaní otec maloletej uznal otcovstvo k
maloletej, nesúhlasil však s priezviskom maloletej M. a navrhol, aby maloletá mala obe priezviská „M.-
I.“. Matka maloletej s návrhom otca súhlasila, no dodala, že na matrike jej uviedli, že priezvisko „I.“ môže
mať maloletá jedine s koncovkou -ová a maloletá nemôže mať obe priezviská.

7. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„ZMPSaP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

8. Podľa § 39 ods. 1 ZMPSaP, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých

je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt
nemožno určiť.

9. Predmetom konania je určenie priezviska maloletej pri nezhode rodičov. Matka a maloletá sú
slovenské štátne občianky žijúce na území Slovenskej republiky, otec dieťaťa je štátny občan Alžírska

žijúci dlhodobo vo Francúzsku. Slovenská republika i Francúzsko sú členmi Európskej únie, súd preto
v prvom rade skúmal, či má právomoc v danej veci konať a či možno aplikovať v konaní právny
akt Európskej únie alebo inú medzinárodnú zmluvu. Oblasť rodičovských práv a povinností upravuje
Naradenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov manželských
veciach a veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003“), z ktorého

pôsobnosti sú však v zmysle čl. 1 ods. 3 písm. c) vylúčené priezviská a mená detí. Medzi Francúzskom
a Slovenskom nie je uzatvorená iná bilaterálna či mnohostranná dohoda, ktorá by upravovala otázku
právomoci súdu vo veciach určenia priezviska detí. Podľa slovenského právneho poriadku určenie mena
a priezviska patrí medzi rodičovské práva a povinnosti a spadá pod oblasť starostlivosti o maloleté dieťa,
súd preto s poukazom na § 2 ZMPSaP posudzoval otázku právomoci súdu na konanie v zmysle § 39

ods. 1 ZMPSaP, podľa ktorého právomoc slovenských súdov na konanie o vo veciach starostlivosti o
maloletých je daná, ak má maloleté dieťa na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Rozhodné právo
súd určil v zmysle § 24 ods. 3 ZMPsaP, podľa ktorého výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu
sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Z obsahu spisu má súd preukázané, že
maloletá má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, žije tu od útleho veku, navštevuje školské

zariadenia, je jej poskytovaná zdravotná starostlivosť, má vytvorené rodinné a sociálne väzby.

10. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko
jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. Ak priezvisko
maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o

priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého
dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov
nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky po
narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko
jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a

majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko,
ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

12. Vykonaním dokazovaním má súd preukázané, že maloletá sa narodila mimo manželstva svojich
rodičov a otec otcovstvo k maloletej dobrovoľne uznal. V rámci konania o určenie otcovstva otec navrhol,

aby maloletá mala priezviská oboch rodičov, s čím matka maloletej súhlasila. V čase narodenia maloletej
rodičia maloletej neboli manželia a ani jeden z rodičov nebol nositeľom otcom navrhovaného priezviska
pre maloletú (M.-I.). Každý z rodičov mal v čase narodenia maloletej len svoje priezvisko, matka „M.“
a otec „I.“ nebolo preto s poukazom na druhú vetu § 4 ods.2 zákona o mene a priezvisku možné, aby
maloletá mala na základe ich dohody navrhované priezvisko oboch rodičov.

13. Keďže k určeniu priezviska maloletej neprišlo na základe dohody rodičov, súd začal z úradnej moci
konanie o určenie priezviska maloletej. Po vykonanom dokazovaní v konaní súd určil, že priezvisko
maloletej bude „M.“. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy skutočnosť, že rodičia maloletej žili len veľmi
krátku dobu v spoločnej domácnosti (asi pol roka). Po jej rozpade a presťahovaní maloletej s matkou
na Slovensko, si otec neplnil ani neplní rodičovské práva a povinnosti, s maloletou bol naposledy v

osobnom kontakte, keď bola v útlom veku, po jej narodení. Od rozpadu spoločnej domácnosti s matkou,
čo je viac ako deväť rokov, otec maloletú osobne nestretol, nebol ju navštíviť v mieste jej bydliska, nemá
s maloletou vytvorené žiadne vzájomné väzby. O maloletú sa nezaujíma, neinformuje sa na ňu, neplní
si k nej vyživovaciu povinnosť. Od narodenia maloletej sa o ňu stará matka, priezvisko ktorej aj maloletá
používa. V súčasnosti taktiež osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka spolu s terajším

manželom, ktorého maloletá považuje za otca, má s ním vytvorený dobrý vzťah. Zohľadňujúc všetky
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby niesla naďalej rodné priezvisko
matky „Raganová“ ktoré si matka ponechala spolu s nadobudnutým priezviskom po uzavretí manželstva
a ktorá sa od útleho veku o maloletú starala, poskytovala jej opateru, výchovu a uspokojovala jej potreby.
Otec neuviedol, žiadny závažný dôvod, pre ktorý by mala mať maloletá priezvisko po ňom, keďže bol

v konaní nečinný.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho

zastúpenia).

15. V konaní vznikli trovy prekladu za preklad listín, ktoré súd doručoval otcovi maloletého dieťaťa,
ktorý je cudzí štátny príslušník a nerozumie slovenskému jazyku a ktoré boli hradené z rozpočtových
prostriedkov štátu. Súd s poukazom na znenie § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol, že

trovy prekladu znáša štát, nakoľko trovy vznikli v súvislosti s právom otca na konanie v jazyku, ktorému
rozumie.

16. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa matka a opatrovník
vzdali práva podať odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 65 CMP).

Nakoľko sa matka a opatrovník vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, prípadné
podanie odvolania z ich strany by bolo právne neúčinné.