Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3815202229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: P. F., G. XX XXX XXX, proti žalovanej:
G. so sídlom U. 13XX/XX, W., G. XX XXX XXX, zastúpenej Y. O. Q. & F., X., so sídlom T. XX, W., o
určenieneplatnostinájomnejzmluvyazmluvyopostúpeníprávaprevzatízáväzkov,aozmenenájomnej
zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 16C/65/2015-260 zo dňa

11. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 16C/65/2015-261
zo dňa 08. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým, po zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu č. k. 19Co/64/2017-231 z 31.01.2018) zamietol žalobu a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že dňa 02.10.2006 bola medzi
spoločnosťou A. X., s.r.o. a žalobcom uzavretá zmluva o spolupráci, pričom účelom zmluvy v
zmysle článku II bolo zabezpečiť spoluprácu strán pri výstavbe bytov, stavby W. T. F. Ul. P. J. Q. a Ul. J.
F., ktorej investorom a stavebníkom mala byť spoločnosť A. Dňa 21.08.2008 uvedené zmluvné strany
uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci, kde sa dohodli na 1. etape výstavby v rozsahu 3 x 16
bytových jednotiek. Nájomnou zmluvou č. XX/XXXX z 30.05.2008 žalobca ako prenajímateľ prenechal

nájomcovi, spoločnosti A. X., s.r.o., do nájmu časť pozemku v k. ú. F., parc. č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 18 347 m2 z celkovej výmery 57 825 m2 za účelom výstavby 8 bytových domov.
Dňa 09.11.2009 spoločnosť A. X., s.r.o. ako postupca, žalovaná ako postupník a žalobca ako tretia
strana uzavreli zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov, ktorou postupca postúpil postupníkovi
výstavbu 2. etapy predmetnej stavby (čl. I bod 2), pričom v článku II tejto zmluvy bolo dohodnuté, že
postupca postupuje na postupníka všetky práva, povinnosti a záväzky plynúce zo zmluvy o spolupráci z
02.10.2006 s tým, že súhlas Mesta F. s prevzatím záväzkov je daný podpisom tejto zmluvy Mestom F..

Následne dňa 22.11.2010 všetky tri uvedené subjekty uzavreli zmluvu o postúpení práv a prevzatí
záväzkov a o zmene nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bolo postúpenie všetkých práv, povinností a
záväzkov plynúcich z nájomnej zmluvy z 30.05.2008, ako aj zmena nájomnej zmluvy tak, že predmetom
nájmu je časť predmetného pozemku vo výmere 17 267 m2 podľa vymedzenia v grafickej prílohe a
pozemok sa prenajíma za účelom výstavby druhej etapy stavby W. T. v F. Ul. P. J. Q., Ul. J. F. -
polyfunkčný bytový dom, ktorého súčasťou sú aj objekty O., múzeum D..

1.2 Súd prvej inštancie právne zdôvodnil rozhodnutie s odkazom na ustanovenia § 37
ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na svoju viazanosť právnym záverom odvolaciehosúdu tým, že zmluva o spolupráci uzavretá medzi A. X., s.r.o. a žalobcom z 02.10.2006 je
samostatným právnym úkonom a jej prípadná neurčitosť nemôže mať vplyv na platnosť nájomnej zmluvy
č. XX/XXXX. zo dňa 30.05.2008. Predmetom zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov z 09.11.2009

bolo postúpenie práv a záväzkov zo zmluvy o spolupráci zo dňa 02.10.2006, kým predmetom zmluvy
z 22.11.2010 o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o zmene nájomnej zmluvy bolo postúpenie práv,
povinností a záväzkov plynúcich z nájomnej zmluvy zo dňa 30.05.2008, teda neobstojí námietka
žalobcu, že zmluva o postúpení z 22.11.2010 je neplatná z dôvodu, že bola uzavretá duplicitne, keďže jej
predmetom bolo to, čo už bolo postúpené zmluvou zo dňa 09.11.2009. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvou

z 22.11.2010 došlo k zmene predmetu nájmu v rozpore s § 9a zákona o majetku obcí v znení účinnom
od 01.07.2009, súd prvej inštancie uviedol, že k uzavretiu nájomného vzťahu ohľadom časti parcely
č. XXXX/X o výmere 18 347 m2 došlo pôvodnou nájomnou zmluvou č. XX/XXXX z 30.05.2008, kedy
uzavretie nájomnej zmluvy nepodliehalo schváleniu mestským zastupiteľstvom. V zmluve z 22.11.2010
došlokzmenepôvodnejnájomnejzmluvytak,žesazmenšilavýmeraprenajatejplochyuvedenejparcely
č. XXXX/X, nedošlo teda k prenájmu ďalšej časti uvedenej nehnuteľnosti, resp. inej nehnuteľnosti, preto

súhlas mestského zastupiteľstva s uzavretím takéhoto dodatku nebol potrebný. Napokon v súvislosti
s námietkou žalobcu, že zmluva z 22.11.2010 je neplatná preto, že sa ňou mala dojednať II. etapa
výstavby, pričom sa tak malo stať správne formou dodatku č. 2 k zmluve o spolupráci a nie zmenou
nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že zmluvnou stranou zmluvy z 22.11.2010 bolo v postavení
prenajímateľa i Mesto F., pričom nič nebráni zmluvným stranám, aby sa dohodli aj na dojednaní nových

práv a záväzkov vyplývajúcich z uzavretých zmluvných vzťahov.

1.3 S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť žalobcom
navrhnutú svedkyňu N. W. na okolnosti uzatvárania zmlúv a na ich dodržiavanie, pretože tieto
skutočnosti považoval za irelevantné. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.

1, ods. 2, § 262 ods. 1 a § 218 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom
konštatoval, že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, preto jej priznal plnú náhradu trov konania
(teda i odvolacích trov z predchádzajúceho konania pred odvolacím súdom) voči žalobcovi s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h)
CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Uviedol, že v priebehu konania navrhol výsluch G.. N. W., spolukonateľky žalovanej, k okolnostiam
objasňujúcim celý zmluvný proces, realizáciu predmetu zmlúv a jednotlivých záväzkov, súd však

navrhnutý dôkaz nevykonal, s čím žalobca nesúhlasí. Poukázal na to, že zmluva z 22.11.2010 nemohla
byť uzatvorená, keďže povinným investorom už na základe zmluvy z 09.11.2009 nebola spoločnosť A.
X.,X..Žalobcaďalejpoukázalnarozporyvovnútrispoločnostimedzispoločníčkamiakonateľkami,ktoré
medzi sebou uzavreli písomnú dohodu, že všetky úkony za spoločnosť budú uskutočňované spoločne,
avšak žalovaná túto dohodu nerešpektovala, preto druhá spolukonateľka listom zo dňa 15.04.2010

oznámila mestu (žalobcovi), že akýkoľvek úkon ňou nepodpísaný bude považovať za neplatný. Zmluva
z 22.11.2010 je podpísaná tou istou konateľkou-žalovanou tak na strane postupcu ako aj postupníka.
Naviac štatutár mesta napriek tomu, že mesto disponovalo listom druhej spolukonateľky spoločnosti A.
X., X.. zo dňa 15.04.2010, bez prerokovania zmeny zmluvného partnera - investora bytovej výstavby
dal svoj podpis na predmetnú zmluvu, čím prekročil kompetencie štatutárneho zástupcu mesta. Žalobca

preto popiera platnosť postúpenia a uvedené skutočnosti považuje za ďalší dôvod neplatnosti
zmlúv. Kolektívne orgány mesta v ďalšom období získali vedomosti o rozporných krokoch a problémoch
spoločnosti A. X., X.. a na svojich zasadnutia sa predmetnou situáciou zaoberali. Svedčí o tom aj
uznesenie Mestskej rady č. XX/XXXX zo dňa 22.02.2012, ktorým rozhodla o zamietavom postoji k
požiadavke žalovanej o uzavretie ďalších zmlúv a ktorým uložila právnej kancelárii mesta preveriť

zmluvné vzťahy so spoločnosťou A. X., X., ako aj neschválenie žiadosti žalovanej o uzavretie ďalších
zmlúv mestským zastupiteľstvom dňa 28.02.2012. K zmluve o spolupráci žalobca namietal, že jej obsah
nie je určitý, je nejednoznačný, čo sa prejavilo aj tým, keď počas realizácie výstavby došlo k sporom v
oblasti rozsahu plnenia záväzkov ohľadne I. etapy výstavby. Žalobca teda trvá na názore o absolútnej
neplatnosti zmluvy o spolupráci z 02.10.2006 ako právneho základu pre založenie ďalších zmluvných

vzťahov vrátane tých, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha v tomto konaní. Pritom žalobca poukázal
na konanie pred Okresným súdom Prievidza sp. zn. 14Cb/54/2012, ktorého predmetom bola taká
istá zmluva, kde súd rozsudkom vyhlásil, že dojednaný právny úkon je pre jeho neurčitosť absolútne
neplatný, pričom Krajský súd v Trenčíne na odvolanie tento rozsudok potvrdil (sp. zn. 16Cob/23/2013).Žalobca vyslovil nesúhlas s názorom, že na platné nakladanie s nehnuteľným majetkom mesta nebolo
potrebné jeho schválenie uznesením mestského zastupiteľstva a s konštatovaním súdu, že neurčitosť
a tým neplatnosť zmluvy o spolupráci nemôže mať vplyv na platnosť nájomnej zmluvy č. XX/XXXX

z 30.05.2008, dodatku č. 1 z 21.08.2008 a zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o zmene
nájomnej zmluvy zo dňa 22.11.2010. Súd svoje úvahy podľa žalobcu zameral len na otázku prípadnej
platnosti nájomnej zmluvy č. XX/XXXX z 30.05.2008 a zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o
zmenenájomnejzmluvyzodňa22.11.2010bezposúdeniaďalšíchsúvislostí,resp.právnehozákladupre
ich vznik. Praktickým dôsledkom je, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti je od roku 2008 nútený trpieť

neprijateľný a nezákonný stav bez možnosti nápravy vzhľadom na zazmluvnené podmienky: zmena
zmluvnej strany povinného - nežiadúceho investora, zmena účelu nájmu z výstavby bytových domov
na výstavbu polyfunkčných bytových objektov, čo znamená obídenie samotného zmyslu rozhodnutia
mestského zastupiteľstva zakotveného v Informačnom memorande mesta F., neudržateľný časový
horizont trvania nájomného vzťahu, neprimeranosť prospechu, finančnej výhody pri užívaní mestského
majetku znásobená dobou trvania nájmu (1,- Sk), marenie výkonu vlastníckeho práva mesta v dôsledku

zmluvne dojednaných podmienok ukončenia nájmu, rozpor so zákonnou povinnosťou hospodáriť s
majetkom mesta v prospech rozvoja mesta a jeho občanov.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že výsluch svedkyne G.. N. W. navrhol žalobca vykonať až na

pojednávaní dňa 13.09.2018, pričom na písomnú výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 09.03.2018, aby
strany oznámili súdu návrhy na doplnenie dokazovania, žalobca písomným podaním zo dňa 06.04.2018
oznámil súdu, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Návrh na vykonanie dôkazu výsluchom
svedkyne G.. N. W. podľa žalovanej nebol žalobcom uplatnený včas. Výsluch navrhovanej svedkyne
by podľa žalovanej nijako neprispel k náležitému objasneniu veci, nakoľko navrhnutá svedkyňa nebola

nikdy spolukonateľkou žalovanej, ako to nepravdivo uviedol žalobca v odvolaní. Údajné rozpory vo vnútri
spoločnosti A. X., X.. ako jeden z dôvodov neplatnosti napadnutých zmlúv uviedol žalobca prvýkrát
až v odvolaní, avšak táto skutočnosť je vo vzťahu k platnosti napadnutých zmlúv irelevantná. Od
vzniku spoločnosti A. X. až do jej zániku bol spôsob konania menom spoločnosti upravený tak, že
konatelia konali a podpisovali za spoločnosť samostatne. Spájanie neplatnosti napadnutých zmlúv s

námietkami k zmluve o spolupráci z 02.10.2006 je podľa žalovanej bez akejkoľvek logickej súvislosti.
Od roku 2006, kedy bola uzavretá zmluva o spolupráci (do ktorej vstúpila žalovaná v novembri
2009) až do júna 2014 neexistovali zo strany žalobcu žiadne pochybnosti o platnosti napadnutých
zmlúv. Žalovaná ako investor mala odôvodnené očakávania, že jej bude vydané územné a stavebné
rozhodnutie a bude môcť realizovať výstavbu predmetnej stavby. Legitímne očakávania žalovanej sa

však z dôvodu konania žalobcu nenaplnili. Žalovaná zdôraznila, že napadnuté zmluvy boli uzavreté v
súlade s právnymi predpismi, Mesto F. vydalo dňa 03.12.2012 záväzné stanovisko mesta, v ktorom
vyjadrilo súhlas s vydaním územného rozhodnutia, pričom vzťah stavebníka k pozemku, na ktorom má
byť stavba upravená, bol ešte dňa 03.12.2012 nesporný, napadnuté zmluvy pripravoval a vyhotovoval
samotný žalobca, na základe napadnutých zmlúv zmluvné strany plnili dohodnuté povinnosti a úspešne

sa zrealizovala prvá etapa projektu výstavby, v zmysle napadnutých zmlúv žalobca po kolaudácii
stavby previedol zastavaný pozemok do spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
celé mestské zastupiteľstvo vedelo, že žalovaná realizuje výstavbu bytov, realizáciu prvej etapy nik
nespochybnil a na túto realizáciu nadväzovalo množstvo konaní a rozhodnutí, ktorých účastníkom bol
žalobca.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie správne ustálil podstatný skutkový stav tak, že dňa 02.10.2006 bola medzi
spoločnosťou A. X., X. (v súčasnosti už neexistujúcou, vymazanú z obchodného registra dňom
17.09.2013) a žalobcom uzavretá zmluva o spolupráci, ktorej účelom bolo zabezpečiť
spoluprácu strán pri výstavbe bytov na Ul. P. J. Q. a Ul. J. F. v F.. Nájomnou zmluvou č. XX/XXXX
z 30.05.2008 žalobca ako prenajímateľ prenechal nájomcovi, spoločnosti A. X., X.., do nájmu časť

pozemku v k. ú. F., parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 347 m2 na výstavbu
8 bytových domov. Dňa 21.08.2008 uvedené zmluvné strany uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci,
kde sa dohodli na prvej etape výstavby. Dňa 09.11.2009 spoločnosť A. X., X.. ako postupca, žalovaná
ako postupník a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov, ktorou postupca postúpilpostupníkovi výstavbu 2. etapy predmetnej stavby a súčasne postúpil na postupníka všetky práva,
povinnosti a záväzky plynúce zo zmluvy o spolupráci z 02.10.2006. Dňa 22.11.2010 všetky tri uvedené
subjekty uzavreli zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o zmene nájomnej zmluvy, ktorej

predmetom bolo postúpenie všetkých práv, povinností a záväzkov plynúcich z nájomnej zmluvy z
30.05.2008, ako aj zmena nájomnej zmluvy tak, že predmetom prenájmu bude menšia časť parcely č.
XXXX/X než bolo dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluvy z 30.05.2008 (konkrétne 17 267 m2) a zmenil
sa aj účel nájmu z pôvodnej „výstavby 8 bytových domov“ na „výstavbu druhej etapy stavby bytové
domy - polyfunkčný bytový dom“. Tieto skutkové zistenia neboli odvolaním napadnuté.

7. Súd prvej inštancie tiež správne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že zmluva o spolupráci z
02.10.2006 a dodatok č. 1 z 21.08.2008 k tejto zmluve o spolupráci nemajú priamu súvislosť s nájomnou
zmluvou z 30.05.2008. Je pravdou, že v nájomnej zmluve bola ako účel nájmu uvedená výstavba 8
bytových domov, pričom podrobnosti o podmienkach tejto výstavby boli dohodnuté v zmluve o spolupráci
a v dodatku č. 1 k zmluve o spolupráci, avšak obsah oboch zmlúv (zmluvy o spolupráci a nájomnej

zmluvy) sú jasne odlišné: zmluva o spolupráci s dodatkom č. 1 upravuje podmienky výstavby (vrátane
jej financovania), kým nájomná zmluva upravuje prenájom pozemku určeného na výstavbu. Pritom
nájomnú zmluvu s určeným účelom nájmu je možné uzavrieť aj v čase, keď ešte tento účel nie je
možné realizovať. V tomto prípade skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzavretá v čase, keď ešte neboli
dohodnuté podrobné podmienky výstavby na prenajatom pozemku, nemá vplyv na platnosť nájomnej

zmluvy. Pre platnosť nájomnej zmluvy sú teda irelevantné prípadné nedostatky zmluvy o spolupráci a
spory týkajúce sa podmienok výstavby. Podstatné je, že v samotnej nájomnej zmluve je (okrem jasného
vymedzenia zmluvných strán) dostatočne určitým spôsobom určený predmet nájmu a výška nájomného
(§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak je v nájomnej zmluve uvedený účel nájmu, je nájomca
povinný prenajatú vec užívať spôsobom určeným v zmluve (§ 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

avšak nesplnenie tejto povinnosti nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Ani prípadná nemožnosť
užívať predmet nájmu na účel dohodnutý v nájomnej zmluve nerobí zmluvu neplatnou (v takom prípade
nejde ani o nemožnosť plnenia zmluvy, keďže samotný nájom je stále možný), oprávňuje to iba nájomcu
odstúpiť od zmluvy (§ 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

8. Podobne to platí aj o zmluve, ktorou došlo k zmene nájomnej zmluvy - súd prvej inštancie správne
uviedol, že nič nebráni zmluvným stranám, aby v jednej zmluve upravili viacero - hoci odlišných -
zmluvných vzťahov. V tomto prípade zmluvou z 22.11.2010, ktorej účastníkmi boli všetky tri strany -
postupca (pôvodný nájomca), postupník (nový nájomca) aj prenajímateľ - došlo (ako to naznačuje aj
jej označenie) k postúpeniu práv, povinností a záväzkov plynúcich z nájomnej zmluvy z 30.05.2008, a

súčasne k zmene nájomnej zmluvy. V oboch častiach je zmluva z 22.11.2010 dostatočne určitá, keď vo
vzťahukpostúpeniuprávaprevzatiuzáväzkovznájomnejzmluvyjasnevymedzujepredmetpostúpenia,
postupcu a postupníka a obsahuje aj súhlas žalobcu ako veriteľa/prenajímateľa. Aj vo vzťahu k zmene
nájomnej zmluvy je v zmluve z 22.11.2010 dostatočne jasné, ktorá zmluva sa ňou mení a ktorých jej
ustanovení sa zmeny týkajú.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keby nedošlo medzi stranami k dohode o realizácii druhej etapy
výstavbyaajkebydruháetapavýstavbybolaznejakého(právnehoaleboskutkovéhodôvodu)nemožná,
nemá to vplyv na platnosť nájomnej zmluvy a zmluvy, ktorou bola nájomná zmluva zmenená. Otázku,
či zmluvou o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o zmene nájomnej zmluvy došlo súčasne aj k

dojednaniu druhej etapa výstavby, nebolo potrebné v tomto súdnom konaní riešiť. Na účely posúdenia
platnosti nájomnej zmluvy a zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o zmene nájomnej
zmluvy je potrebné uviesť, že predmetnou zmluvou bol zmenený účel nájmu tak, že namiesto výstavby
bytových domov sa účelom nájmu stala stavba „polyfunkčného bytového domu“. Takýto úkon je potrebné
považovať za dostatočne určitý a zrozumiteľný, pričom - ako už bolo uvedené vyššie - účel nájmu je

možné vymedziť aj takou skutočnosťou, ktorá má nastať až v budúcnosti, t. j. to, že nájomca (ešte) nemá
stavebné povolenie na stavbu, ktorá je účelom nájmu pozemku (prípadne nesplnil iné administratívne
predpoklady alebo z akýchkoľvek iných dôvodov nemôže, nechce alebo nebude stavbu realizovať),
nerobí nájomnú zmluvu neplatnou.

10.Niejepravdou,žezmluvaz22.11.2010boladuplicitná,akotvrdížalobca.Zmluvou opostúpenípráv
a prevzatí záväzkov z 09.11.2009 totiž nedošlo k postúpeniu práv a prevzatiu záväzkov vyplývajúcich z
nájomnej zmluvy z 30.05.2008, ale len zo zmluvy o spolupráci z 02.10.2006. Až zmluvou z 22.11.2010boli na žalovanú (so súhlasom žalobcu, ktorý bol vyjadrený podpisom na zmluve) prevedené práva a
záväzky plynúce z nájomnej zmluvy z 30.05.2008.

11. K vyjadreniu odvolateľa, že „nesúhlasí s názorom, že na platné nakladanie s nehnuteľným majetkom
mesta nebolo potrebné jeho schválenie uznesením mestského zastupiteľstva“, odvolací súd uvádza, že
takýto názor nebol vyslovený ani v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ani v predchádzajúcom
zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku iba
konštatoval, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (v znení

účinnom k 30.05.2008) vyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom pri nakladaní s majetkovými
právami „v určenej hodnote“, pričom podľa § 9 ods. 1 písm. c/ toho istého zákona postup prenechávania
majetku do užívania upravia zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo.
Rozhodnutie o hraničnej hodnote nakladania s majetkom obce (iného než prevod vlastníctva - porov.
§ 9 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona) teda zákon ponechával obecnému zastupiteľstvu, ktoré malo
túto hodnotu ustanoviť zásadami hospodárenia. V predmetnej veci Zásady hospodárenia s majetkom

mesta F. (interná smernica č. XX) vo vzťahu k prenájmu majetku mesta odkazovali na Pravidlá pre
prenájom majetku Mesta F. (internú smernicu č. XX), podľa ktorých o prenájme a spôsobe prenajímania
majetku mesta rozhoduje primátor mesta na základe odporučenia dislokačnej komisie (bod 2.1.1). Ak
teda mestské zastupiteľstvo, hoci malo zákonné oprávnenie upraviť hraničnú hodnotu nakladania s
majetkom mesta (nad ktorú sa vyžaduje súhlas mestského zastupiteľstva), žiadnu hraničnú hodnotu

pre prenájom majetku mesta nestanovilo, znamená to, že pri prenájme majetku mesta sa schválenie
mestským zastupiteľstvom nevyžadovalo (na rozdiel od prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku, pri
ktorom Zásady hospodárenia s majetkom F. mesta vyžadovali schválenie mestským zastupiteľstvom).
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku - viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu
(podrobnejšie pozri samotné zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/64/2017-231 z

31.01.2018) - správne konštatoval, že uzavretie nájomnej zmluvy (v tom čase) nepodliehalo schváleniu
mestským zastupiteľstvom.

12. Súčasťou zmeny nájomnej zmluvy, dohodnutej v zmluve z 22.11.2010, bolo zníženie výmery
prenajatého pozemku (vzhľadom k tomu, že na časti pôvodne prenajatej výmery pozemku bola už

zrealizovaná prvá etapa výstavby bytových domov a pozemok pod nimi mesto odpredalo vlastníkom
bytov) a súčasne aj zmena účelu nájmu. Aj pre túto zmluvu platí, že prípadná nemožnosť užívať predmet
nájmu na účel dohodnutý v nájomnej zmluve (v znení jej zmeny z 22.11.2010, teda na realizáciu druhej
etapy výstavby) nemá vplyv na samotný nájomný vzťah a ani na platnosť zmluvy, ktorou došlo k zmene
nájomnej zmluvy.

13. Od 01.07.2009 zákon o majetku obcí už stanovuje, že aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu
(§ 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov) je obec povinná
postupovať podľa zákonom stanoveného postupu (§ 9a ods. 1 až ods. 7), avšak ani tak sa nevyžaduje
pre platnosť zmluvy súhlas obecného zastupiteľstva, pokiaľ tak neustanovujú zásady hospodárenia s

majetkom obce (§ 9 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 2 písm. c/). Odvolací súd tu považuje za potrebné uviesť,
že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri zmene nájomnej zmluvy zmluvou
z 22.11.2010 konštatoval, že touto zmenou nedošlo k prenajatiu nového pozemku, naopak, došlo k
zmenšeniu už predtým prenajatej časti pozemku (z dôvodov uvedených vyššie, v bode 12). Nešlo teda
o nové prenechanie majetku mesta do nájmu, ktoré by podliehalo novému režimu zákona účinného od

01.07.2009.

14. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k.
14Cb/54/2012-181, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 16Cob/23/2013-123, odvolací súd uvádza, že tam išlo o zmluvu o spolupráci Mesta F. s iným

subjektom než je tu žalovaný, teda obsah zmluvy sa mohol odlišovať. Napriek tomu sa žiada uviesť,
že Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. k. 16Cob/23/2013-123 nevyslovil absolútnu neplatnosť zmluvy
o spolupráci, len konštatoval, že zmluva o spolupráci neobsahovala dostatočne určitým spôsobom
vymedzenú povinnosť žalovaného (Mesta F., tu žalobca) zaplatiť náklady na výstavbu infraštruktúry
(keďže predmetom uvedeného súdneho konania bolo zaplatenie týchto nákladov). Uvedené súdne

konanie však nemá žiadnu súvislosť s tu prejednávanou vecou (okrem odlišnosti zmluvných subjektov je
potrebné znova zopakovať, ako bolo uvedené v bode 7 tohto odôvodnenia, že ani prípadná neplatnosť
zmluvy o spolupráci by neznamenala neplatnosť nájomnej zmluvy).15. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že mesto (t.j. sám žalobca) v čase podpisovania zmluvy z
22.11.2010 o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o zmene nájomnej zmluvy disponovalo listom G..
N. W., konateľky spoločnosti A. X., X. (z 15.04.2010), v ktorom táto mestu oznamovala, že spoločníčky

sa dohodli, že budú všetky kroky uskutočňovať spoločne a odsúhlasia ich oboma podpismi, a preto
akýkoľvek úkon, ktorý by p. X. uskutočnila bez podpisu oboch spoločníčok, treba považovať za neplatný.
K tomu odvolací súd uvádza, že tento list je novou skutočnosťou uplatňovanou až v odvolacom konaní
a nie je zrejmé, prečo žalobca tento list nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
CSP), keď sám uvádza, že ním disponoval už 22.11.2010. Napriek tomu odvolací súd považuje za

vhodné uviesť, že predmetný list obsahuje len tvrdenie G.. W. o dohode konateľov spoločnosti A. X.,
X., že budú konať vždy spoločne, samotná takáto dohoda konateľov však žalobcovi predložená nebola
(aspoň to žalobca netvrdil). Takéto oznámenie jedného z konateľov o zmene spôsobu konania v mene
spoločnosti nie je spôsobilé privodiť neúčinnosť zápisu v obchodnom registri, podľa ktorého konatelia
konajú a podpisujú za spoločnosť samostatne.

16. S tým súvisí aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevypočul ním navrhovanú svedkyňu G.. N.
W.. Na pojednávaní dňa 13.09.2018 žalobca zdôvodnil návrh tejto svedkyne tým, že má byť vypočutá
„na okolnosti objasňujúce celý proces prípravy a uzavierania jednotlivých zmlúv na úrovni mesta,
skutočnosti okolo postúpenia práv a záväzkov zo spoločnosti A. X. na žalovanú a proces
realizácie výstavby bytových domov“. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že cieľom

výsluchu svedka nie je dopĺňať skutkové tvrdenia strán, ale len v prípade spornosti týchto skutkových
tvrdení poskytnúť o nich dôkaz. V preskúmavanej veci žalobca nepredložil žiadne skutkové tvrdenie
týkajúce sa procesu prípravy a uzatvárania predmetných zmlúv, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
platnosť predmetných zmlúv a ktoré by bolo potrebné preukazovať. Naopak, skutkové okolnosti v tomto
konaní neboli sporné: nebolo sporné, že samotnú nájomnú zmluvu z 30.05.2008 uzavrel primátor mesta

bez predchádzajúceho schválenia jej textu mestským zastupiteľstvom (hoci jej predchádzala výzva pre
potenciálnych investorov - záujemcov o výstavbu bytov na území mesta F., schválená mestským
zastupiteľstvom, kde bolo okrem iného uvedené aj to, že mesto prenajme investorovi pozemok pre
výstavbu do ukončenia výstavby resp. kolaudácie za cenu 1,- Sk), pričom za nájomcu (A. X. X.) nájomnú
zmluvu podpísali obaja konatelia, kým zmluvu z 22.11.2010 podpísala za spoločnosť A. X. X.. len jedna

konateľka. Otázka platnosti či neplatnosti oboch zmlúv (resp. niektorej z nich) teda nespočívala na
sporných skutkových okolnostiach, ale len na právnom posúdení skutočností, ktoré neboli sporné. Súd
prvej inštancie preto v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol, že okolnosti uzatvárania
uvedených zmlúv a dodržiavania zmluvných záväzkov vyplývajúcich z uvedených zmlúv považuje za
irelevantné, a preto navrhovaný dôkaz výsluchom G.. N. W. nevykonal. Odvolací súd považuje za

potrebné k tomu len dodať, že prípadné nedodržiavanie zmluvných záväzkov ktoroukoľvek zmluvnou
stranou (ku ktorému mala podľa žalobcu takisto vypovedať navrhovaná svedkyňa) a prípadné spory s
tým súvisiace (v tomto prípade napr. spory o pripojenie či nepripojenie na centrálny zdroj
vykurovania, o financovanie vybudovania inžinierskych sietí - čo ani nie sú spory týkajúce sa samotného
nájmu, ale skôr spolupráce pri výstavbe na prenajatom pozemku) nemôžu viesť k záveru o neplatnosti

nájomnej zmluvy alebo zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov a o zmene nájomnej zmluvy.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Žalobca (odvolateľ) nebol v odvolacom konaní úspešný a naopak úspešná bola žalovaná, preto

odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanej
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania, rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).