Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/2/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117246029
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6117246029.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu J., J. O.: XXXXXXXX, so sídlom
S. XXX, M. S., na území SR konajúca prostredníctvom J. J. - organizačná zložka podniku zahraničnej
osoby, O.: XXXXXXXX, M. XXX/X, Q., J. S., zast. D.. Q. W., advokátom, so sídlom P. X, E., proti žalovanej
P. H. R. O. G., O.: XXXXXXXX, so sídlom R. X, T., zast. D.. M. F., advokátom, I. P. M. F. &. H., so sídlom
C. F. X/A, T., o zaplatenie 190,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza, č. k. 16C/7/2018-111 zo dňa 3. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
190,- eur p o t v r d z u j e a vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 190,- eur od 06.12.2015 do zaplatenia, m
e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom (druhým v poradí) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
190,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 190,- eur od 06.12.2015 do zaplatenia
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia popísal skutočnosti, z ktorých vyplynul žalobcov uplatnený peňažný
nárok a uviedol, že v rámci upomínacieho konania bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému
bol podaný odpor. Poukázal na obsah podaní procesných strán, uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom
sp. zn. 16C/7/2018-79 zo dňa 27.09.2018 tak, že žalobu žalobcu zamietol, ktorý rozsudok na odvolanie
žalobcu krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v
odôvodnení okrem iného uviedol, že rozhodujúce a čiastočne opodstatnené sú námietky žalobcu,
ktorý nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodným okamžikom, ku ktorému mu bola
poskytovaná náhrada za náhradné vozidlo je deň, keď žalovaná poškodenej oznámila totálnu škodu.
Krajský súd sa zároveň nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že náklady nájmu
náhradného vozidla sú účelné len do doby, kedy je isté, že oprava prevádzaná nebude, ktorý záver súd
prvej inštancie vyvodil z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 3911/2007. Podľa názoru
odvolacieho súdu, s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu a nálezy Ústavného súdu Českej republiky,
sp. zn. I. ÚS 3831/2017 zo dňa 24.07.2018 a sp. zn. I. ÚS 3204/18 zo dňa 22.01.2019 nebolo pre
rozhodnutie postačujúce, pokiaľ súd vychádzal z názoru, že oznámenie o totálnej škode je rozhodujúcim
okamžikom pre priznanie nároku na náhradu nákladov za prenajaté vozidlo bez toho, aby sa
súd zaoberal tým, či bolo účelné, aby poškodená aj po tomto oznámení o totálnej škode

náhradné vozidlo využívala. Súd prvej inštancie sa preto v ďalšom konaní zaoberal otázkou
a posúdením, či bolo účelné, aby poškodená aj po oznámení o totálnej škode náhradné
vozidlo naďalej využívala. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu
je dôvodný a žalobe vyhovel. Mal preukázané, že poškodená E. G. užívala na základe zmluvy o nájme
zo 16.10.2015 vozidlo S. E. B. v období od 16.10.2015 do 26.10.2015 za dohodnuté
denné nájomné vo výške 38,- eur. Z listu zo dňa 27.10.2015 od poškodenej vyplynulo, že z dôvodu
nepojazdnosti vozidla bola nútená zapožičať si náhradné vozidlo od spoločnosti J., J., ktoré
používala na prepravu tovaru a na obchodné stretnutia k zákazníkom, pričom ich spoločnosť disponuje
len jediným vozidlom a nemali inú možnosť, ako zabezpečiť zásobovanie a chod spoločnosti. Z tohto listu
súd prvej inštancie vyvodil účelnosť využitia poskytnutého náhradného vozidla v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 15.10.2015, a to po celú dobu užívania od 16.10. do 26.10.2015, ktorú súd z hľadiska
trvania považoval za primeranú na to, aby si poškodená mohla zabezpečiť iné náhradné vozidlo pre
jej ďalšiu potrebu pre výkon svojej podnikateľskej činnosti. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 26.10.2015
mal preukázané, že poškodená najazdila za túto dobu na prenajatom vozidle celkovo 541 km, z čoho
je zrejmé, že uvedené motorové vozidlo aktívne využívala pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.
Dospel k záveru, že išlo o účelné využitie poskytnutého náhradného motorového vozidla podľa zmluvy o
nájme zo dňa 16.10.2015, po celú dobu nájmu, za ktorú poškodená zaplatila prenajímateľovi motorového
vozidla 190,- eur (na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávka prenajímateľa
na zaplatenie uvedenej sumy zanikla vzájomným zápočtom), čím vznikla poškodenej škoda v zmysle
§ 442 Občianskeho zákonníka, ktorý nárok na náhradu škody postúpila na žalobcu.

3. Žalobcovi priznal úrok z omeškania za dobu od 06.12.2015, nakoľko žalovaná neposkytla poistné
plnenie v celom rozsahu do 15-tich dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, pričom ku skončeniu prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie došlo dňa 19.10.2015. Rozhodol
podľa § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 v spojení s §
218 ods. 1 veta druhá CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a)
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Napadnutý rozsudok označila za nesprávny, nezákonný a
arbitrárny, ktorý trpí nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie vyslovil právne závery, ale nevysporiadal
sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na
základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne odôvodnil. Akcentovala povinnosť súdov
riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 119/03) s tým, že ak ide
o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (napr. rozhodnutie Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 56/2001). Zdôraznila,
že zmluvné strany v písomnej zmluve o nájme sú uvedení - poškodená na strane nájomcu a J.,.,
organizačná zložka podniku zahraničnej osoby Q., M. XXX/X na strane prenajímateľa. Zmluvu o nájme
tak neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka, bez odkazu na žalobcu, teda vo vlastnom mene.
Organizačnej zložke zahraničného podniku zákon nepriznáva žiadnu právnu subjektivitu, organizačná
zložka nemá spôsobilosť brať na seba práva a povinnosti. Z tohto dôvodu je písomná zmluva o nájme,
keďže ju uzavrel subjekt bez právnej subjektivity, absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Nakoľko v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nemožno odstrániť
vady spôsobujúce túto neplatnosť ani dodatočne, je nepochybné, že uzavretím dodatku č. X zo dňa
06.06.2017 v zmluve o nájme, ktorý mal žalobca uzavrieť s poškodenou v snahe odstrániť pochybenie
pri uzavretí zmluvy o nájme, sa neodstránila vada nedostatku právnej subjektivity pri uzavretí zmluvy
o nájme. Z rovnakého dôvodu sú neplatné aj ďalšie právne úkony, o ktoré žalobca opiera svoj žalobný
návrh; faktúra, splnomocnenie zo dňa 12.09.2017. Dôsledkom neplatnosti splnomocnenia
je aj absencia splnenia procesných podmienok uvedeného súdneho konania, keďže právny zástupca
žalobcu podal žalobu bez existencie platného písomného splnomocnenia. Zdôraznila, že neplatnosť
sa týka aj zmluvy o postúpení, pretože túto uzavrela organizačná zložka bez právnej subjektivity. V

záhlaví zmluvy o postúpení je síce uvedený žalobca, avšak na jej konci je miesto podpisu opatrené
odtlačkom pečiatky špecifikujúcej výlučne len organizačnú zložku. Nie je zrejmé, aká osoba mala za
organizačnú zložku podpisovať, keďže k podpisu nie je pripojené žiadne označenie konajúcej osoby (či
už menom a priezviskom, alebo aspoň funkciou). Z tohto dôvodu je zmluva o postúpení
absolútne neplatným právnym úkonom. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodená
mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodená predstavovala subjekt,
ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na
plnenie bola práve poškodená, nie žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na § 524
Občianskeho zákonníka, keďže poškodená predstavovala dlžníka žalobcu, nemohla so žalobcom
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení. Zmluvou o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
poškodenej na žalobcu, pretože túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodená neuhradila,
ale došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu. Ak poškodená
nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohla túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi nemohla následne vzniknúť pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom súdnom konaní.
Pokiaľ predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodenej, ktorú
žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenej ako dlžníkovi (neexistujúci predmet postúpenia), je takýto
právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Podľa názoru žalovanej v
rozpore s ustálenou judikatúrou sú žalobcovi priznané úroky z omeškania. Podľa záveru uvedeného v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 povinnosť zaplatiť úroky
z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z. z.,
účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,
aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že súd vzhľadom na skutkové okolnosti a
vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky
z poškodenej na žalobcu. Tvrdenia žalovanej ohľadne neplatnosti zmluvy o nájme a ďalších právnych
úkonov nie je možné akceptovať, nakoľko je zrejmé, že ide o vadu v označení osoby, ktorá je účastníkom
právneho úkonu. Táto však sama o sebe nespôsobuje jeho neplatnosť, pokiaľ možno spoľahlivo
zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 2Cdon/386/1996 zo dňa 10.04.1997). Rovnako, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7MObdo/2/2000 zo dňa 27.09.2001 možno konštatovať, že samotné nepresnosti v označení
účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Za účelom
odstránenia prípadných výkladových nejasností alebo spochybňovania vôle zmluvných strán, bol medzi
žalobcom a poškodenou uzavretý dodatok č. X k zmluve o nájme, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť poškodenej o
tom, s kým predmetnú zmluvu uzatvára. Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, a je teda
nedeliteľnou súčasťou zakladajúcej zahraničnej osoby, všetky jej záväzky a dlhy sú súčasne záväzkami
a dlhmi tejto zahraničnej osoby. To, že žalovaná akceptovala postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z
toho, že čiastočné poistné plnenie poukázala na účet žalobcu ako postupníka. Uvedené potvrdzuje, že
žalovaná svojim konaním sama potvrdila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej
udalosti. Keďže zo strany žalovanej bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani
to, že poškodenej vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného
vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu.
Nesúhlasil s namietanou arbitrárnosťou a svojvôľou súdu prvej inštancie. Uviedol, že pokiaľ sa žalovaná
nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, neznamená to, že tým
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodenou a
súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho
zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Uvedené zastrešuje jeden dokument, predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo

k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný,
zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia
žalovanej o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore
s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, sú preto neopodstatnené. Je nevyhnutné poznamenať, že
poškodená má v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla od žalovanej a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom v
tomto prípade je práve žalovaná a nie poškodená. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry, a teda aj ku vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej
praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/104/2019 zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 11Co/135/2019-186 zo dňa 25.06.2019, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018). Uviedol, že
rozhodovacia prax dovolacieho súdu v otázke priznania úrokov z omeškania v obdobných prípadoch nie
je jednotná. V uvedenej otázke doposiaľ nebolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Nestotožnil sa preto s
názorom, že oznámením o odmietnutí poistného plnenia, si poisťovateľ splnil podmienku
v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá ho v zmysle § 11 ods. 8 zákona
v celosti zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úroku z
omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok
riadne a včas, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky
z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6 tohto zákona, teda
sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosť
platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo
dňa 22.11.2018, žalobca s poukazom na ust. § 153 a § 154 CSP zdôrazňuje, že žalovaná sa
k opodstatnenosti uplatnených úrokov z omeškania vôbec nevyjadrila a až v odvolaní poukázala na viac
ako rok staré rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Podľa tohto rozhodnutia by tak pre úplné vylúčenie
povinnosti poisťovateľa nahradiť vzniknutú škodu (resp. poskytnúť poistné plnenie)
postačovalo uviesť akékoľvek dôvody odmietnutia plnenia bez ohľadu na ich kvalitu a opodstatnenosť
nároku poškodeného, čo je neprijateľné.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne
opodstatnené.

8. Preskúmaním veci vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190,- eur, odvolací súd uvádza, že podrobne preskúmal
všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP dokazovanie doplnil),
vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
uviedol z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie. Uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a vec posúdil v súlade s hmotným právom, ktoré správne
vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. V
odvolacom konaní neboli tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

9. Jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces, je aj
povinnosť súdov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musia vysporiadať s námietkami
uplatnenými účastníkmi konania(stranami sporu), a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti.
Pokiaľ si súdy túto zákonnú povinnosť nesplnia, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami
alebo tvrdenými námietkami nezaoberali vôbec, alebo sa s nimi vysporiadali nedostatočným spôsobom,
založili tým nepreskúmateľnosť nimi vydaných rozhodnutí. Takýto postup nemožno akceptovať preto,
lebo by znamenal otvorenie cesty k potenciálnej ľubovôli v rozhodovaní a znamenal by tak porušenie
ústavného zákazu výkonu ľubovôle súdmi (nález ústavného súdu I.ÚS 184/2015).

10. Žalovaná v podanom odvolaní uvádza, že napadnutý rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu
prvej inštancie a vo svojej podstate trpí samotnou nepreskúmateľnosťou.

11. So zreteľom na uplatnenú námietku nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, sa odvolací
súd osobitne zameral na otázku posúdenia toho, či rozhodnutie súdu prvej inštancie napĺňa záruky, ktoré
garantujú, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), súčasne, či je v súlade
so základnými princípmi právneho štátu, ktorého súčasťou je aj právo na spravodlivý proces a právo
na súdnu ochranu.

12. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (strany sporu), aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako
neznamená ani to, aby účastník konania (strana sporu) bol pred všeobecným súdom úspešný, teda,
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu
SR I. ÚS 50/2004).

13. Žalovaná v podanom odvolaní vytýka nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, apeluje na
povinnosť súdu stanovenú v § 220 ods. 2 tretia veta CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Poukazuje na povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, že pokiaľ
ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument. V podanom odvolaní však žalovaná vôbec neuvádza, na ktorý konkrétny argument
odpoveď súdu absentuje.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, poskytuje relevantnú odpoveď na všetky podstatné
otázky vzniknuté pri posudzovaní uplatneného nároku na náhradu žalovanou neuznaných nákladov za
nájom motorového vozidla. Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje stanoviská procesných strán, ich
argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal. Citované sú právne
predpisy, ktoré súd aplikoval a z ktorých vyvodil jasné, jednoznačné a presvedčivé právne závery. Súd
prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu;
jeho postup nemožno považovať za neodôvodnený a rozhodnutie za nepreskúmateľné.

15. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, je potrebné uviesť, že aktívnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si
ten-ktorý hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania.

16. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. septembra 2018 uviedol a v napadnutom
rozsudku (bod 27) zotrval na tom, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko zmluvou o
postúpení pohľadávky zo 06.06.2017 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a E. G. - W. ako
postupcom došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky vo výške 190,- eur s titulu nárokov na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozila v súvislosti s dopravnou
nehodou dňa 15.10.2015 a škodou postupcu na vozidle H. H., ev. č.: H. N.. Podľa názoru súdu vzhľadom
na dohodu zmluvných strán, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítajú, došlo k zániku
dvoch vzájomne existujúcich a platných pohľadávok, a to pohľadávky postupníka - žalobcu a zároveň
prenajímateľa, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy existujúcu pohľadávku voči E. G. z titulu neuhradenej
časti faktúry č. XXXXXXXX na základe zmluvy o nájme motorového vozidla vo výške 190,- eur s
existujúcou pohľadávkou E. G. na zaplatenie odplaty vo výške 190,- eur na základe uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávky zo 06.06.2017, ktoré vzájomné pohľadávky sa momentom
uzavretia uvedenej zmluvy stretli, a teda vzájomne zanikli, na základe ktorého prejavu vôle došlo na
strane poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 15.10.2015 k majetkovej ujme, a teda ku
škode v súvislosti so zaplatením odplaty za prenájom motorového vozidla, ktoré využívala v čase po
dopravnej nehode v období od 16.10. do 26.10.2015.

17. V posudzovanej veci žalobca ako postupník dôvodne uplatňuje proti žalovanej pohľadávku, ktorú
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 06.06.2017 uzavretej medzi žalobcom ako
postupníkom a poškodenou E. G.- W. ako postupcom, ktorou zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu

záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Predmetná pohľadávka
mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý
vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter
budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej
zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení zo dňa
06.06.2017 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 190,- eur voči žalovanej, pričom
postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 190,- eur, ktorá zodpovedá neuhradenej
časti faktúry č. XXXXXXXX. V bode č. X zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že sa vzájomné nároky
- úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka,
aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia Ústavného
súdu SR, sp. zn. II.ÚS 165/2017 vyplýva, že podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o
existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku. V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení
pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného
nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo žiadny platný právny predpis
nevylučuje. Nakoľko žalobca platne nadobudol postúpenú pohľadávku poškodenej, je v konaní daná
jeho aktívna legitimácia.

18. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu nedostatku
spôsobilosti na strane prenajímateľa. Zmluvu o nájme č. XXX zo dňa 16.10.2015 uzavrela na strane
prenajímateľa spoločnosť J., J., v zmluve je uvedené IČO a sídlo organizačnej zložky podniku
zahraničnej osoby tak, ako je zapísané v obchodnom registri s tým, že za účelom odstránenia prípadných
výkladových nejasností alebo iného spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným
označením prenajímateľa v zmluve o nájme, zmluvné strany uzavreli dodatok č. X zo dňa 06.06.2017,
v ktorom prenajímateľ vyhlásil, že zmluvu o nájme č. XXX zo dňa 16.10.2015 uzatvorila v jeho mene
jeho organizačná zložka J., J... - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, prostredníctvom ktorej
vykonáva prenajímateľ svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a nájomca vyhlásil,
že nepresnosť označenia prenajímateľa zo zmluvy o nájme nemala vplyv na jeho rozhodnutie uzatvoriť
zmluvu o nájme. Dodatok je podpísaný vedúcou organizačnej zložky, ktorá je oprávnená konať v mene
spoločnosti bez toho, aby na to potrebovala osobitné splnomocnenie.
19. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade nájom náhradného motorového vozidla ani jeho
účelné využitie v období od 16.10. do 26.10.2015 nebol žalovanou namietaný. Žalovaná za prenájom
motorového vozidla uhradila sumu vo výške 228,- eur, z čoho je zrejmé, že žalovaná
považovala túto zmluvu o nájme za platnú. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o nájme v znení
dodatku č. X sú platnými právnymi úkonmi, ktoré v mene žalobcu platne uzavrela organizačná zložka
zriadená na Slovensku žalobcom, a z ktorých vznikli práva a povinnosti priamo žalobcovi.

20. S ohľadom na odvolacie námietky sa odvolací súd zameral na právne posúdenie nároku na uplatnený
úrok z omeškania. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Aplikačná prax súdov v otázke priznania úrokov z omeškania poškodenému pri uplatnení nároku
na náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení nie je jednotná.
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 145/2017 z 22. novembra 2018 riešil právnu otázku, aké sú
dôsledky omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.; či
je možné na toto omeškanie aplikovať ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa citovaného rozhodnutia peňažná sankcia v podobe
úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z. z., účelom
ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby
bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
To, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno
vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením
tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania.
Dovolací súd tak dospel k záveru že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6

zákona č.381/2001 Z. z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z
omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by to po doručení
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznané
náhradu škody § 11 ods. 7 zákona č.381/2001 Z. z.

22. Úroky z omeškania predstavujú sankčný mechanizmus, ktorý nastupuje zo zákona (§
517 Občianskeho zákonníka, § 369 Obchodného zákonníka). Podľa právnej teórie úroky z omeškania
majú preventívnu, represívnu a satisfakčnú funkciu. Platí, pokiaľ ide o nárok na náhradu
škody, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní, a ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ).

23. Vznik nároku veriteľa na úroky z omeškanie je viazaný na nesplnenie peňažného dlhu. Poistený má
v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. právo na to, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Poisťovateľ má postavenie dlžníka
a poškodený postavenie veriteľa, peňažná povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému plnenie
(nahradiť škodu) musí byť splnená riadne a včas. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť
voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá mu reálne patrí riadne a včas, dostáva
sa do omeškania.

24. V danom prípade sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
peňažná sankcia poisťovateľa ako následok omeškania poisťovateľa s plnením, s jeho povinnosťou
nahradiť poškodenému škodu, je daná.

25. Ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje povinnosti poisťovateľa súvisiace so začatím
a skončením prešetrovania poistnej udalosti a zaslaním poškodenému oznámenie o plnení, resp. o
dôvodoch neplnenia. Ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje povinnosti súvisiace s
poskytnutím peňažného plnenia poškodenému, zodpovedajúcemu náhrade škody. Ide o dve odlišné
právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné
právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať
poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, nezaniká povinnosť
poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, a to riadne a včas.

26. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené (§ 11 ods.6 zákona č.381/2001 Z. z.)

27. Ust. § 11 ods.7 zákona č.381/2001 Z. z. upravuje, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

28. Sankcie, spočívajúce v povinnosti zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) za nesplnenie nepeňažných povinnosti (uvedených
v § 11 ods.6 zákona č.381/2001 Z. z.), upravuje § 11 ods.8 zákona č.381/2001 Z. z.).

29. Z ust. §11 ods. 7 a zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že pokiaľ ide o preukázané
(poisťovateľom uznané) nároky na náhradu škody, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie
do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa a nároky
nepreukázané (nároky, ktorých plnenie poisťovateľ odmietol alebo znížil poistné plnenie, s tým, že

poisťovateľ písomne vysvetlil dôvody), je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie až po doručení
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. V danom prípade žalovaný ukončil dňa 19.11.2015 t.j. do
troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodenej o škodovej udalosti prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, listom zo dňa 20.11.2015 oznámil poškodenej výšku
poistného plnenia, a vysvetlil dôvody, pre ktorá nárok poškodenej nepovažoval za dôvodný a pre
ktoré plnenie čiastočne odmietol (náklady na použitie náhradného motorového vozidla podľa faktúry č.
XXXXXXXX). Náklady za použitie náhradného vozidla uplatnené celkom v sume 501,50 eur považoval
poisťovateľ v sume 228,- eur za dôvodné, vo zvyšku zostal nárok žalobcu sporným. Žalobe, ktorou
sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 190,- eur súd vyhovel, pre určenie času plnenia je právne
relevantné právoplatné rozhodnutie súdu o výške plnenia. Až vtedy, ak by po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody žalovaná neuhradila v lehote súdom určenej priznanú náhradu
škody, dostala by sa podľa sa podľa § 11 ods.7 zákona č.381/2001 Z. z. do omeškania.

30. Vzhľadom na to, že žalovaná sa v posudzovanej veci s plnením povinnosti nahradiť škodu do
omeškania nedostala, žalobcovi nevzniklo právo a žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania, Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
uplatňovaných úrokov z omeškania zmenil a v tejto časti žalobu zamietol.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1,2 CSP. V odvolacom konaní mal žalobca úspech v časti o zaplatenie istiny a žalovaný úspech v časti
úroku zmeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 190,- eur od 06.12.2015 do zaplatenia
Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú úroky z omeškania sumu 80,65 eur. Úspech žalobcu
bol 70 % a neúspech 30 %, pomer jeho úspechu a neúspechu predstavoval 40 %, v ktorom
rozsahu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania , vo výške, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.