Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/371/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209833
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409209833.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci navrhovateľa: H.. S. Q., K.. X.XX.XXXX,
I. O.: J.Í. Ú. XXXA, O., v zast.: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátkou so sídlom: Čapkova 8,
Bratislava proti druhému manželovi: H.. J. Q., K.. XX.X.XXXX, I. O. J. Ú.P. XXXA, O., v zast.: JUDr.
Róbert Bockanič, advokátom so sídlom: Seberíniho 1, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, na odvolanie druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV, č.k. 7C/347/2009-723 zo dňa 11.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa: a/ Nehnuteľnosti: 1: Y. P. B. O., J. Ú.P. XXXA,
W. Č. XXXX, V. na V. Č.. XXXX/XX G. V. U. K.P. R. B. XXX Q. U.
- V. Č.. XXXX/XX - G. R. B. XXX Q.,
- V. Č.. XXXX/XX - J. V. R. B. XXX Q.,
- V. Č.. XXXX/XX - G. V. U. K. R. B. XXX Q., B. na J. Č.. XXXX, S.. Ú. S. B. B. Z. XXX.XXX,- A..
X. G. D. B. R. S., R. Q., W. Č. XXX, V. na V. Č.. XXXXX/XX - G. V. U. K. R. B. XX Q.,

- V. Č.. XXXXX/XX - G. V. U. K. R. B. XX Q. U.
- V. Č.. XXXXX/XXX - I. I. V. R. B. XXX Q.,
- V. Č.. XXXXX/XX - G. R. B. XXX Q. B. na J. Č.. XXXX, S.. Ú.G. S.,
- V. Č.. XXXXX/X - G. R. B. XXXX Q., B. na J. Č.. XXXX S.. Ú.G. S. B. V. X/XX B. Z. XX.XXX,- A..
b/ Obchodný podiel v obchodnej spoločnosti TENEX, spol. s r.o., so sídlom Drobného 27, Bratislava,
IČO: 31 399 011 v hodnote 25.960,- eur

všetko v hodnote 989.960,- eur.

Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva
druhého manžela: 1. K.: O. Č.. XX B. O., na T. X. W. Č.. X, na X. V., R. B. XX Q. K. W. B. O. P. W. Č.W.
XXXX, na V. Č.. XXXX/XXX - G. V. U. K., B. na J. XXXX, S.. Ú. S. B. U. V.R. na W. Č. U. W. G. P. B. B.
XXXX/XXXXX W. F. Č.. XXX B. O. P. W. Č.. XXXX, na V. Č.. XXXX/XX, S. Ú. S. B., B. na J. Č.. XXXX

B. D. Z. XXX.XXX,- A..
R. Q. B. G. Q. D. S. XXX,
Š. O.-XXX H. B. Z. X.XXX,- A.,
B. W. B. Z. XXX.XXX,- A..

3. Navrhovateľovi uložil súd prvého stupňa povinnosť zaplatiť druhému manželovi na vyrovnanie jej

podielu 280.836,- eur v štyroch mesačných splátkach po 70.209,- eur, ktoré je povinný zaplatiť vždydo 15. dňa každého mesiaca počnúc uplynutím troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
4. O náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že navrhovateľovi a druhému manželovi uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok 16.596,50 eura na účet Okresného súdu Bratislava
IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. O náhrade trov konania účastníkov si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti
rozhodnutia.

6. Na odvolanie žalovaného voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací
napadnuté rozhodnutie zmenil.

7. Rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

8.Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.9.2009 domáhal
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva s druhým manželom (ďalej
aj ako „odporkyňou“) z dôvodu, že po rozvode ich manželstva, nedošlo medzi nimi k dohode o
vyporiadaníBSM.Vodôvodnení návrhuuviedol,žezatrvaniamanželstvaspolusodporkyňounadobudli

nehnuteľnosti špecifikované v bode I., 1. a 2. a II. výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalej nadobudli
hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo zn. Q. D. S. XXX, Š. O.-XXX H., kompletné zariadenie bytu Č..
XX a kompletné zariadenie domu W.V.. Č.. XXXX a obchodný podiel v spoločnosti TENEX, s.r.o. Všetky
hnuteľné a nehnuteľné veci boli nadobudnuté výlučne z jeho príjmov, pričom počas trvania manželstva
sa staral aj o riadny chod a vedenie domácnosti a výchovu detí. V súčasnej dobe platí všetky poplatky

a náklady spojené s užívaním všetkých nehnuteľností ako aj hnuteľných vecí, ktoré patria do BSM.
Výlučne sám sa stará o obidve deti (mal. J. bola po rozvode manželstva zverená do jeho výchovy), ktoré
s ním bývajú v spoločnej domácnosti. Maloletá J. U. U. V. S. sa v súčasnej dobe pripravujú štúdiom na
budúce povolanie. Z tohto dôvodu, okrem osobnej starostlivosti, poskytuje a zabezpečuje všetky potreby
obidvoch detí výlučne on sám a na vlastné náklady, pretože odporkyňa neplatí ani tie náklady, ktoré by

mala platiť za seba. Ďalej sám zabezpečuje všetky náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, štúdium,
športové aktivity, dovolenky a všetky ostatné potrebné výdavky pre svoje deti, pretože odporkyňa sa
na týchto nákladoch absolútne nepodieľa a navyše neposkytuje ani žiadnu osobnú starostlivosť svojim
deťom. Navrhol prikázať sebe do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - Y. P. B. O. s kompletným
zariadením, záhradnú chatu v S. W. pozemkami, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti TENEX,

s.r.o. a odporkyni navrhol prikázať do výlučného vlastníctva O. Č.. XX B. O. s kompletným zariadením
a garážou a osobné motorové vozidlo zn. Q. D. S.R. XXX. Neskôr uviedol, že navrhuje, aby výška
vyrovnávacieho podielu pre odporkyňu bola vo výške 35% hodnoty majetku patriaceho do BSM z
dôvodu, že sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie v súčasnom stave všetkých vecí patriacich do BSM,
pretože boli kúpené a zabezpečené výlučne z jeho príjmov. Od roku 2008 sa výlučne on sám stará o

rodinu, o obidve deti, ktoré žijú a budú žiť s ním v spoločnej domácnosti v rodinnom dome B. O..

9. Odporkyňa uviedla, že žiada, aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal O. Č.. XX B. O. W.
F., hnuteľné veci nachádzajúce sa v tomto byte, záhradnú chatu v obci S. s pozemkami a hnuteľné
veci nachádzajúce sa v tejto chate, hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome B. O. uvedené v

prílohe č. 4 , osobné motorové vozidlo zn. Q. D. S. XXX a 50% podiel z obchodnej spoločnosti TENEX,
s.r.o. Navrhovateľovi navrhla prikázať do výlučného vlastníctva Y. P. B. O. s pozemkami, hnuteľné veci
nachádzajúce sa v tomto dome uvedené v prílohe č. 5 a 50% podiel z obchodnej spoločnosti TENEX,
s.r.o.. Neskôr uviedla, že žiada záhradnú chatu v R. S. s pozemkami a hnuteľné veci nachádzajúce
sa v tejto chate prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľovi. Za účelom dosiahnutia rovnosti

podielov oboch účastníkov na rozdelenom majetku patriacom do BSM žiadala, aby jej navrhovateľ
vyplatil finančnú sumu vo výške 694.101,50 eura. Nesúhlasila s návrhom navrhovateľa, aby výška
vyrovnávacieho podielu bola pre ňu stanovená vo výške 35% hodnoty majetku patriaceho do BSM.
Navrhovateľ ničím právne relevantným nepodložil svoje tvrdenie o starostlivosti o obe deti a platení
všetkých poplatkov a nákladov spojených s užívaním nehnuteľností a hnuteľných vecí patriacich do

BSM.

10. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.
7C/267/2007-21 zo dňa 19.3.2008, právoplatným dňa 13.5.2008, bolo manželstvo účastníkov uzavretéP. XX.X.XXXX rozvedené. Súd zveril maloletú J., K.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľa
s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, odporkyni uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej sumou 3.000,- Sk mesačne a styk odporkyne s maloletou zostal neobmedzený. Súd

dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal hlboký a trvalý rozvrat spôsobený povahovými a
názorovými rozdielmi medzi nimi, ktoré vyústili v prerušenie spolužitia v roku 2005 a v súčasnej dobe
nie je predpoklad, že by sa ich vzťahy zlepšili a došlo k obnoveniu funkčnosti ich manželstva, keďže
predovšetkým navrhovateľ nie je ochotný s odporkyňou v žiadnom prípade obnoviť spolužitie. Rozvrat
v rodine zistil aj z obsahu spisu tun. súdu sp. zn. 8C/35/06, kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie,

vypočutý plnoletý syn účastníkov a súd mal jednoznačne preukázaný rozvrat manželstva účastníkov.
Tvrdenie odporkyne, že je manželstvo harmonické súd vyhodnotil ako účelové, pretože napokon sama
uvádzala, v konaní, ktoré prebiehalo v roku 2007, že manželstvo nie je dobré a ich vzťahy s odporcom
sú rozvrátené. Manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií.

11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 149 ods. 1, ust. § 149 ods. 3, ust. §

150 OZ konštatujúc, že účastníci konania sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli a preto súd po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov rozvodom ich manželstva (§ 148 ods.1 Obč. zák.) v zmysle § 149 ods. 3
Obč. zák. vykonal vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Účastníci za trvania manželstva
nadobudli nehnuteľnosti, obchodný podiel v spoločnosti TENEX, s.r.o. a osobné motorové vozidlo zn.

Q. D. S. XXX špecifikované v bodoch I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku. Medzi účastníkmi nebola
sporná špecifikácia nehnuteľných, hnuteľných vecí a obchodného podielu patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva a spôsob ich vyporiadania. Sporná zostala hodnota nehnuteľnosti - rodinného domu
v O. a obchodného podielu v obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o.. Hodnota ostatných nehnuteľností
- záhradnej chaty B. R. S. a bytu v O. s garážou a osobného motorového vozidla zn. Q. D. S. XXX

sporná nebola. K nehnuteľným veciam: a) Y. P. B. O. špecifikovaný v bode I., 1. výrokovej časti tohto
rozsudku súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa tak ako žiadal, k čomu odporkyňa nemala
žiadne námietky. Účastníci sa nedohodli na cene tejto nehnuteľnosti, každý z nich si dal vypracovať svoj
znalecký posudok a keďže cena tejto nehnuteľnosti bola určená rôzne (podľa znaleckého posudku, ktorý
si dal vypracovať navrhovateľ /Č.. XXX/XXXX/ bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti po zaokrúhlení

určená na sumu 866.000,- eur a podľa znaleckých posudkov, ktoré si dala vypracovať odporkyňa /
Č..XX/XXXX/ bola hodnota po zaokrúhlení určená na sumu 34.200.000,- Sk, po prepočte konverzným
kurzom 1.135.232,025 eura a /Č.. XX/XXXX/ na sumu 1.200.000,- eur), súd ustanovil znalca na
ocenenie tejto nehnuteľnosti. Znalec Ing. Juraj Nagy určil v znaleckom posudku č. XX/XXXX všeobecnú
hodnotu uvedenej nehnuteľnosti po zaokrúhlení na sumu 1.250.000,- eur. Navrhovateľ namietal

správnosť výšky stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a na základe tejto námietky znalec
vypracovaldoplnokč.XX/XXXXkznaleckémuposudkuč.XX/XXXXavšeobecnúhodnotunehnuteľnosti
určil po zaokrúhlení na sumu 853.000,- eur. S týmto doplnkom k znaleckému posudku nesúhlasila
odporkyňaapretosúdnariadilkontrolnéznaleckédokazovanienaurčenievšeobecnejhodnotyuvedenej
nehnuteľnosti a za znalca určil Ing. Jozefa Fajnora., ktorý znaleckým posudkom č. XX/XXXX určil

hodnotu predmetnej nehnuteľnosti po zaokrúhlení na sumu 892.000,- eur. Navrhovateľ ku kontrolnému
znaleckému posudku námietky nemal, odporkyňa s ním nesúhlasila, nakoľko bol vypracovaný v
rozpore so znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý si dala vypracovať ku dňu 7.10.2012. K námietkam
odporkyne ku kontrolnému znaleckému posudku sa znalec Ing. Jozef Fajnor vyjadril jednak písomne
a aj na pojednávaní konanom dňa 30.5.2013 s tým, že na svojom písomne podanom kontrolnom

znaleckom posudku zotrval. Odporkyňa žiadala pribrať znaleckú organizáciu - Súdny znalecký ústav na
vypracovaniekontrolnéhoposudkunapredmetnúnehnuteľnosť.Súdjejnávrhnanariadenieopätovného
znaleckého dokazovania navrhovaným ústavom zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko vo
veci boli vypracované už tri znalecké posudky na predmetnú nehnuteľnosť a tieto súdu postačovali na
určenie hodnoty tejto nehnuteľnosti. Súdny znalec Ing. Juraj Nagy ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť

po doplnení svojho pôvodného znaleckého posudku na sumu 853.000,- eur a Ing. Jozef Fajnor ako
kontrolný znalec na sumu 892.000,- eur. Súd pri určení hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ktorá sa
určovala z jej stavu v dobe zániku BSM (dňa 13.5.2008) ale z ceny ku dňu vyporiadania vychádzal z
kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Jozefa Fajnora, ktorá bola určená na sumu 892.000,-
eur. Táto hodnota sa približuje doplnenia č. XX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX Ing. Juraja

Nagya. Znalec Ing. Jozef Fajnor sa vo svojom znaleckom posudku o. i. vyjadril aj k znaleckému posudku
č. XX/XXXX a poukázal na jeho pochybenia, pričom k doplneniu znaleckého posudku Č.. XX/XXXX
uviedol, že znalec Ing. Juraj Nagy už v doplnení svojho posudku k väčšine namietaných skutočností
prihliadol, údaje doplnil, upravil a po metodickej a formálnej stránke bol dodatok vypracovaný správne.Súd preto ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil a tak ako je uvedené vyššie vychádzal z
hodnoty nehnuteľnosti určenej kontrolným znaleckým posudkom, t. j. 892.000,- eur.
b) Záhradnú chata v obci S. špecifikovanú v bode I., 2. výrokovej časti tohto rozsudku súd prikázal do

výlučného vlastníctva navrhovateľa tak ako žiadal, nakoľko odporkyňa s prikázaním tejto nehnuteľnosti
do jeho vlastníctva súhlasila. Účastníci nemali námietky k hodnote tejto nehnuteľnosti vo výške 72.000,-
eur.
c) O. B. O. s garážou špecifikovaný v bode II., 1. výrokovej časti tohto rozsudku súd prikázal do
výlučného vlastníctva odporkyne tak ako to navrhli obaja účastníci s tým, že nemali námietky k hodnote

tejto nehnuteľnosti vo výške 100.000,- eur.

12. K obchodnému podielu: Navrhovateľ sa počas trvania manželstva s odporkyňou stal spoločníkom a
konateľom obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na Drobného 27, do 14.8.2001
na Hanulovej 5/b. V konaní bolo preukázané, že obchodný podiel v tejto spoločnosti bol nadobudnutý
zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva účastníkov a preto sa tento podiel stal súčasťou

ich BSM. Súd neprikazuje hodnotu obchodného podielu ale obchodný podiel, ktorý prikázal do
výlučného vlastníctva navrhovateľovi, k čomu odporkyňa nemala námietky, nakoľko tento podiel môže
byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti, ktorým bol len navrhovateľ. Všeobecná hodnota
obchodného podielu v uvedenej obchodnej spoločnosti bola stanovená ku dňu zániku BSM účastníkov,
t. j. ku dňu 13.5.2008 znaleckým posudkom Č.. X/XXXX na sumu 25.960,- eur. Znalec pri určení hodnoty

tohto podielu vychádzal z toho, že v čase zániku BSM účastníkov, bol navrhovateľ vlastníkom 20%
podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti. Ďalším vlastníkom obchodného podielu a to vo
výške 80% bol v čase od 6.12.2005 do 3.11.2008, t. j. aj v čase zániku BSM, syn účastníkov S. Q.. Zo
spisu sp. zn. 24C/174/2007 súd zistil, že navrhovateľ previedol Zmluvou o prevode obchodného podielu
zodňa2.12.2005nasynaS.obchodnýpodielvuvedenejspoločnostivovýške80%.Nakoľkoodporkyňa,

ktorá bola v čase prevodu obchodného podielu manželkou navrhovateľa, nedala súhlas na prevod tohto
podielu na ich syna, podala dňa 6.9.2007 na tunajší súd návrh o určenie neplatnosti právneho úkonu, t. j.
aby súd určil, že prevod časti obchodného podielu v uvedenej spoločnosti je neplatný. Konanie sa viedlo
pod sp. zn. 24C/174/2007 a dňa 18.2.2008 súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že prevod
časti obchodného podielu navrhovateľa na ich syna je neplatný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

23.6.2008. Aj napriek tomu, že v uvedenom konaní bola vyslovená relatívna neplatnosť právneho úkonu
- prevodu časti obchodného podielu, súd určil hodnotu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti
TENEX, s.r.o. ku dňu zániku BSM účastníkov v zmysle vyššie uvedeného znaleckého posudku, t. j.
vo výške 25.960,- eur, ktorá predstavuje 20% podiel na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti
z dôvodu, že navrhovateľ previedol obchodný podiel na spoločného syna, ktorého má s odporkyňou

a nie na tretiu, cudziu osobu. V uvedenom konaní navrhovateľ uviedol, že prevod urobil s najlepším
vedomím a svedomím v čase, keď syn mal už 18. rokov, je úplne normálne, keď otec chce mať svojho
nasledovníka.Spoločnýsynúčastníkovakoodporcav2.radevuvedenomkonaníuviedol,žesavrodine
dlhšie rozprávalo o tom, že raz bude on majoritným spoločníkom obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o. a
že bude pokračovať v šľapajach otca a viesť firmu. Táto skutočnosť bola všeobecne akceptovaná aj jeho

matkou - odporkyňou, ktorá s tým bola uzrozumená. O prevode podielu odporkyni nepovedal, lebo mali
narušené vzťahy, jeho vzťah s ňou bol harmonický do roku 2004. Navrhovateľ nakladal s obchodným
podielom v dobrej viere, chcel aby po ňom pokračoval v podnikaní jeho syn a preto na neho previedol
časť obchodného podielu. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd zobral do úvahy hodnotu
obchodného podielu vo výške 100% v čase zániku BSM, keď navrhovateľ v tom čase vlastnil len 20%

podielu na základnom imaní a zvyšných 80% vlastnil spoločný syn účastníkov. Pri určení všeobecnej
hodnoty obchodného podielu súd vychádzal zo stavu tohto podielu v čase zániku BSM ale z jeho ceny
platnej v čase rozhodovania. Na základe uvedených skutočností, tak ako je uvedené vyššie, súd prikázal
obchodný podiel v spoločnosti TENEX, s.r.o. do výlučného vlastníctva navrhovateľa v hodnote 25.960,-
eur, čo predstavuje 20% hodnoty základného imania a nie ako žiadala odporkyňa vo výške 129.780,-

eur, t. j. 100% hodnoty základného imania.

13. K hnuteľným veciam: Účastníci za trvania manželstva nadobudli aj hnuteľné veci, avšak na ich
vyporiadaní súdom netrvali z dôvodu mimosúdnej dohody o ich vyporiadaní okrem motorového vozidla
zn. Q. D. S. XXX, Š. O.-XXX H.. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 30.5.2013 o. i. uviedla, že

hnuteľné veci budú riešené dohodou strán bezodplatne, prejavila záujem asi o 10 ks hnuteľných vecí,
ktoré mala súdu vyšpecifikovať. Do rozhodnutia súdu si odporkyňa uvedenú povinnosť nesplnila a
špecifikáciu hnuteľných vecí súdu nezaslala a preto súd o hnuteľných veciach nerozhodol vzhľadom k
tomu, že sa účastníci dohodli na ich vyporiadaní dohodou. Súd rozhodol len o vyporiadaní uvedenéhomotorového vozidla, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, nakoľko uvedené vozidlo
dlhodobo užíva a o jeho prikázanie do jej vlastníctva žiadali obaja účastníci. K hodnote tohto vozidla
1.000,- eur nemala odporkyňa žiadne námietky. Cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve

predstavuje 1.090.960,- eur. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch účastníkov sú
rovnaké, t. z. že každý z účastníkov by mal obdržať majetok v hodnote polovice uvedenej čiastky, t. j.
545.480,-eur.Navrhovateľoviboliprikázanévecivhodnote989.960,-eur,odporkynivhodnote101.000,-
eur a teda navrhovateľ by mal odporkyni zaplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 393.980,- eur. Súd
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 280.836,- eur, čo

predstavuje 35% podiel z hodnoty majetku z nasledovných dôvodov:

14. Súd prvej inštancie sa v danom prípade odchýlil od ustanovenia § 150 Obč. zák., keď neurčil
podiely oboch manželov rovnaké. Súd pri určení väčšieho podielu navrhovateľovi (65%) prihliadol
k tomu, že navrhovateľ pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti, starostlivosti o deti a rodinu a pri
nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí využil svoje schopnosti, možnosti lepšie ako odporkyňa, keď

si svoje povinnosti plnil riadne. V rámci konania o rozvod manželstva účastníkov vedeného na súde
pod sp. zn. 7C/267/2007 sa oboznámil so spisom tun. súdu sp. zn. 8C/35/2006, v ktorom bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie ohľadne spolužitia účastníkov, ich starostlivosti o deti, rodinu. Odporkyňa ako
navrhovateľka v rámci tohto konania ako účastníčka konania o. i. vypovedala (pojednávanie konané
dňa 29.11.2006), že ona sa venovala rodine, deťom, domácnosti a navrhovateľ podnikaniu a vlastným

záujmom. Žijú v tom istom rodinnom dome, nekomunikujú spolu, ona nakupuje čo treba, manžel
nakupuje tiež. S dcérou je v kontakte každý deň, ktorá chodí na víkendy k starým rodičom a sestre
manžela. Navrhovateľ ako odporca v uvedenom konaní ako účastník konania vo výpovedi o. i. uviedol,
že manželka so synom už dva roky nekomunikuje a s dcérou komunikuje len formálne. Celý chod
domácnosti, všetky nákupy ako aj kompletné finančné zabezpečenie chodu domácnosti je len na ňom.

Manželka stratila o deti záujem. Syn účastníkov S. ako svedok vo výpovedi (pojednávanie konané dňa
27.2.2007) o. i. uviedol, že s mamou sa asi dva roky nerozprávajú, neprihovorí sa mu, nezaujíma sa o
neho.Mamaonehoanipredtýmnemalanejakýextrazáujematensapostupnezmenšovalažsaprestala
zaujímaťúplne.Sosestroumámamalepšívzťah,zdraviasa,opýtasajejakosamá,čománové,vrátane
školy. On býva s rodičmi a sestrou, domácnosť ťahá tatko, ktorý sa stará o neho aj sestru. Na upratovanie

majú niekoľko rokov jednu pani. Mama domov nenakupuje žiadne potraviny, len si berie z toho, čo
nakúpi otec. Mama pred ním hovorila o delení majetku a to pred všetkými, t. j. otcom aj sestrou, keď
otcovi povedala, aby jej dal 15.000.000,- Sk a nech si deti nechá. V rámci konania o určenie výživného
na plnoleté dieťa vedeného na tun. súde pod sp. zn. 16C/42/2009 súd zistil, že syn účastníkov podal
predmetný návrh z dôvodu, že otec - navrhovateľ si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne

ale jeho matka - odporkyňa sa o neho vôbec nestará. Študuje na vysokej škole, nemá žiadne finančné
prostriedky ani majetok. Náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, školné a všetky ostatné potrebné
výdavky mu zabezpečuje výlučne iba otec. Od odporkyne žiadal výživné 100,- eur mesačne, odporkyňa
s jeho návrhom nesúhlasila a navrhla určiť výživné vo výške 20,- eur mesačne, nakoľko jej príjem
nedosahuje možnosť prispievať na neho sumou 100,- eur mesačne. Plnoletý ako navrhovateľ vo svojej

výpovedi na pojednávaní konanom dňa 7.12.2009 uviedol, že celý chod domácnosti je hradený len
z finančných prostriedkov jeho otca. Odporkyňa na uvedenom pojednávaní ako účastníčka uviedla,
že sa o neho vždy starala ale keď mal 18. rokov, odmietol od nej darček. Neprispieva mu na výživu
žiadnymi prostriedkami, žijú v jednej domácnosti, kupuje potraviny, môže si zobrať ale upozornila jeho
priateľku, že si berie z jej potravín. Od roku 2005 pracuje v službách, má živnosť, platí na dcéru výživné

100,- eur mesačne , ktoré platí rôzne a keď ju dcéra požiada, tak jej platí lieky, podala ale návrh o
zníženie výživného na dcéru. Má príjem z prenájmu bytu mesačne 200,- eur a z podnikateľskej činnosti
150,- až 200,- eur mesačne, na vlastné potreby používa osobné motorové vozidlo zn. Q., ktoré patrí
do BSM, benzín, osobné potreby a výživné na dcéru jej prispieva priateľ a rodičia. Súd rozsudkom zo
dňa 7.12.2009 rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal na platenie výživného navrhovateľovi vo výške

100,- eur mesačne od podania návrhu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd argumenty odporkyne
neakceptoval, výživné na dcéru vo výške 99,58 eura mesačne neplatí pravidelne v celej výške a že
nemá iné mimoriadne výdavky a to ani na bývanie, nakoľko náklady spojené s prevádzkou domu v celej
výške hradí otec navrhovateľa, dôvody uvádzané odporkyňou považoval za účelové v snahe vyhnúť sa
plneniu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností, aj keď súd prvého stupňa zohľadnil starostlivosť
odporkyne o spoločnú domácnosť a deti, a to najmä o dcéru J., keď sa o syna S. prestala zaujímať
počas roka 2005, boli dané predpoklady pre zvýhodnenie navrhovateľa, ktorý vyvinul väčšie úsilie nato, aby rodinu zabezpečil po každej stránke (materiálnej aj citovej). O potreby rodiny sa postaral vo
väčšej miere navrhovateľ, čo bolo preukázané v rámci rozvodových konaní, konania o určenie výživného
na plnoletého syna ako aj konania o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odporkyňa si počínala

nezodpovedne voči rodine, keď sa prestala zaujímať o syna S., na jeho výživu ničím neprispievala až na
základerozhodnutiasúduzačalaprispievaťnajehovýživu.Navrhovateľ,keďpreviedolčasťobchodného
podielu svojej spoločnosti TENEX, s.r.o. na syna S., tento prevod odporkyňa napadla, napriek tomu, že
k prevodu časti obchodného podielu došlo z otca na syna a nie na tretiu cudziu osobu. Odporkyňa sa
riadne nestarala ani o domácnosť, keď tak ako bolo preukázané v rozvodovom konaní, na upratovanie

mali účastníci pani, ktorá k nim pravidelne dochádzala. Odporkyňa neuhrádzala ani náklady spojené s
prevádzkou domu, tak ako bolo preukázané v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, v ktorom
býva, tieto uhrádzal a hradí navrhovateľ. Sama odporkyňa vo vyjadrení k návrhu o určenie výživného
na plnoletého zo dňa 3.7.2009 uviedla, že v dôsledku zániku BSM jej vznikli ďalšie náklady, ktoré sú
spojené s užívaním nehnuteľností patriacich do BSM, ktoré si bývalí manželia zatiaľ nevyporiadali. Tieto
náklady predstavujú sumu 383,- eur, ktorú však vzhľadom na jej súčasný príjem nie je schopná platiť

a teda vzniká jej dlh. Súd preto uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej
podielu sumu 280.836,- eur, ktorá pozostáva z 35% hodnoty aktív, ktoré mu boli prikázané do výlučného
vlastníctva, t. j. zo sumy 989.960,- eur (346.486,- eur) mínus 65% z hodnoty aktív, ktoré boli prikázané
do výlučného vlastníctva odporkyne, t. j. zo sumy 101.000,- eur (65.650,- eur). Súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p. uložil navrhovateľovi pre splnenie uvedenej povinnosti 4 mesačné splátky po 70.209,- eur,

ktoré musí odporkyni zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca s tým, že prvú splátku zaplatí po
uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, nakoľko vyrovnávací podiel predstavuje vyššiu
sumuanavrhovateľbudemať dostatočnýčasamožnosťzabezpečiťsiprostriedkynasplnenieuvedenej
povinnosti.

16. Súd prvého stupňa zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdny poplatok vo výške 16.596,50 eura, ktorý predstavuje
3% z hodnoty predmetu sporu - aktíva vo výške 1.090.960,- eur (položka 6, písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov).

17. O náhrade trov konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

18. Navrhovateľ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie poukazujúc na chybu súdu prvého
stupňa - odmietnutie návrhu navrhovateľky na pribratie znaleckej organizácie - Súdneho znaleckého

ústavu, vzhľadom k tomu, že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Fajnorom považovali
za nesprávny. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni na
vyrovnanie jej podielu 280.836 eur, čo predstavuje 35% podiel z hodnoty majetku. Podľa názoru
odporkyne mal súd prvého stupňa pristúpiť k výsluchu svedkov, ak na základe ich svedeckých výpovedí
v inom konaní rozhodol o tak závažnej otázke, ako bolo delenie majetku v ne prospech odvolateľky

v pomere 65:35. Nesúhlasili s rozdelením BSM v danom pomere aj z dôvodu, že navrhovateľ žije z
kapitálu BSM, zabezpečuje mu hlavný príjem financovania domácnosti, osobných aktivít a pôžitkov.
Uviedla taktiež, že súd prvého stupňa neakceptoval právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti prevodu
obchodného podielu spoločnosti TENEX spol s r.o. a pravdepodobne sa s ním ani neoboznámil.
Vyporiadal len 20% podielu v spoločnosti.

19. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhovateľ uviedol, že považuje napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa za vecne a právne správny.

20. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie druhého manžela je opodstatnené.

22. Po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie a právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo/2/2016 zo dňa 29.06.2016, má odvolací
súd za to, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie dokazovaniea rozhodnutie. Odvolací súd je toho právneho názoru, že vzhľadom k rozsahu Najvyšším súdom
vytknutých nedostatkov rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je
účelné a ani v súlade so zásadou dvojinštančnosti konania doplniť dokazovanie súdom druhej inštancie

(odvolacím súdom).

23. Pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania.

24. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná v súlade s právnym názorom Najvyšším
súdom Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp.zn. 6 Cdo/2/2016 zo dňa 29.06.2016 a týmto
smerom aj doplní dokazovanie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).