Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 5, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/110/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409212553
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1409212553.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou Taťánou Polákovou v spore žalobcu: J.. W. M., bytom C. 3, A.,

zastúpený FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanej: K. K., bytom
H. XX, A., zastúpená JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, Bratislava, o zaplatenie úrokov z
omeškania takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške

- 8,25 % ročne zo sumy 6.138,49 eur od 23.06.2009 do 14.02.2011,
- 8,25 % ročne zo sumy 5.301,97 eur od 15.02.2011 do zaplatenia,

- 8,75% ročne zo sumy 372,63 eur od 07.11.2012 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V časti výšky úroku z omeškania prevyšujúcej úrokovú sadzbu 8,25% sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Konanie o úrokoch z omeškania nad rámec úrokov z omeškania priznaných súdom sa z a s t a v u j e.

VI. Žalovanej sa p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov.

VII. Návrh žalovanej na prerušenie konania sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa pani J. H. sa žalobou z 18.11.2009 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy
6.138,49 eur s 8,25% úrokom z omeškania od 07.10.2002 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe jej žiadosti W. banka, a.s. zriadila od XX.XX.XXXX
vkladnú knižku ev. č. XXXXXXX, s číslom vkladového účtu XXXXXXXX/XXXX, do ktorej bola ako
druhá vkladateľka zapísaná žalovaná, žalovaná podala 07.10.2002 W. banke, a.s. žiadosť, aby bola

pôvodná žalobkyňa ako prvý vkladateľ z vkladnej knižky vyčiarknutá. K tomuto dňu bol zostatok
na predmetnej vkladnej knižke 184.928,-Sk, o vrátenie ktorých pôvodná žalobkyňa viackrát žalovanú
žiadala. Uznesením zo dňa 18.04.2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovanej má byť uložená
povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni 5.674,60 eur s úrokom z omeškania zo sumy 6.138,49 eur vovýške 8,25% od 7.10.2002 do 14.1.2003, zo sumy 6. 452,77 vo výške 13% od 14.1.2003 do 31.12.2003,
zo sumy 6.511,12 eur, vo výške 12% od 31.12.2003 do 14.2.2011 a zo sumy 5.674,60 eur vo výške 9%
od 14.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, konanie v časti istiny 836,52 eur zastavil.

2. V priebehu konania dňa 10.05.2013 pôvodná žalobkyňa pani J. H. zomrela. Z Osvedčenia o dedičstve
zo dňa 07.10.2013 č.k. 60D/78/2013, Dnot/50/2013 súd zistil, že celý majetok po poručiteľke J. H. v
celostinadobudolJ..W.M.,sktorýmpotomsúdvkonanípokračovalakosprávnymnástupcompôvodnej
žalobkyne.

3. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 9C/110/2010-458, zo dňa 27.03.2015 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.674,60 eur s úrokom z omeškania zo sumy 6.138,49 eur vo výške
8,25% od 7.10.2002 do 14.1.2003, zo sumy 6. 452,77 vo výške 13% od 14.1.2003 do 31.12.2003, zo
sumy 6.511,12 eur, vo výške 12% od 31.12.2003 do 14.2.2011 a zo sumy 5.674,60 eur vo výške 9%
od 14.2.2011 do zaplatenia s tým, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie.

5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.04.2017, č.k. 3Co/204/2015-508 rozsudok súdu prvej

inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5.674,60 eur potvrdil. V časti uloženia
povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto
časti vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v uviedol, že správnosť rozhodnutia o povinnosti zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania

s vydaním bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho z nasporenej sumy a úrokov z vkladov, súd prvej
inštancie neodôvodnil. Pochybnosti odvolacieho súdu o jeho správnosti vyplývajú z toho, že žalovaná
sa po prvýkrát obohatila na úkor pôvodnej žalobkyne 14.01.2003, keď vybrala z vkladnej knižky úroky
z vkladu vo výške 9.468,-Sk (314,28 eur), a o ich vrátenie požiadala zmenou žaloby na pojednávaní
06.11.2012, dňa 08.04.2003 o vklad 184.824,-Sk (6.138,49 eur) a úrok 1.494,-Sk (58,35 eur), ktorý

bol pripísaný žalobkyni za jej vklady 19.01.2004, vybrala z knižky pri výbere už ňou vkladaných
vkladov 20.07.2006 a o ich vrátenie požiadala žalovanú zmenou žaloby na pojednávaní 06.11.2012.
Keďže povinnosť žalovanej vydať pôvodnej žalobkyni bezdôvodné obohatenie získané vybratím istiny z
vkladnej knižky mohlo vzniknúť najskôr po prevzatí listu W. banky z 22.07.2008, nemohla jej byť uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania s plnením dlhu od 07.10.2002, to je nielen pred dňom

splatnosti dlhu, ale aj pred jeho vznikom (vznikom bezdôvodného obohatenia). Rovnako súd nemohol
žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému úroky z omeškania za vybraté úroky z vkladov pôvodnej
žalobkyne predtým, ako bola žalovaná požiadaná pôvodnou žalobkyňou o jej vydanie, čo sa podľa
obsahu spisu stalo na pojednávaní, konanom 06.11.2012. Pochybnosti o správnosti rozhodnutia v časti
úroku z omeškania vyplývajú aj z jeho porovnania s ustanovením § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov platná k prvému
dňu omeškania platí pre celú dobu omeškania dlžníka. V odôvodnení rozsudku tak chýba predovšetkým
uvedenie, kedy jednotlivé sumy, o ktoré sa žalovaná na úkor pôvodnej žalobkyne bezdôvodne obohatila,
t.j. jej dlhy nadobudli splatnosť a teda, kedy jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky
z omeškania.

7. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 25.10.2017 žalobca v intenciách rozhodnutia krajského súdu
špecifikoval uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a žiadal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške:
- 9% ročne zo sumy 6.138,49 eur od 23.06.2009 do 14.02.2011,

- 9% ročne zo sumy 5.301,97 eur od 15.02.2011 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 372,63 eur od 07.11.2012 do zaplatenia.

8. Na pojednávaní konanom dňa 01.06.2020 súd zmenu žaloby pripustil (namiesto 8,25% ročne zo sumy
6.138,49 eur na 9% ročne zo sumy 6.138,49 eur).

9. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vzal žalobca sčasti späť.10. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom pôvodnej žalobkyne zo dňa
19.06.2009, ako aj ostaným obsahom spisu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento
skutkový stav:

11. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 9C/110/2010-458, zo dňa 27.03.2015 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.674,60 eur s úrokom z omeškania zo sumy 6.138,49 eur vo výške 8,25%
od 7.10.2002 do 14.1.2003, zo sumy 6. 452,77 vo výške 13% od 14.1.2003 do 31.12.2003, zo sumy
6.511,12 eur, vo výške 12% od 31.12.2003 do 14.2.2011 a zo sumy 5.674,60 eur vo výške 9% od

14.2.2011 do zaplatenia.

12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.04.2017, č.k. 3Co/204/2015-508 rozsudok súdu prvej
inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5.674,60 eur potvrdil. V časti uloženia
povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto
časti vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Predmetom posúdenia tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške:
- 9% ročne zo sumy 6.138,49 eur od 23.06.2009 do 14.02.2011,
- 9% ročne zo sumy 5.301,97 eur od 15.02.2011 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 372,63 eur od 07.11.2012 do zaplatenia.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že s poukazom na aktuálne uplatnený nárok vzal
žalobca čiastočne nárok na zaplatenie úrokov z omeškania späť. Poukazoval na svoje písomné podanie
zo dňa 24.10.2017, kde všetky podľa neho právne významné skutočnosti odôvodnil. Nejedná sa o
rozšírenie žalobného návrhu,skôr čiastočné späťvzatie, keď úroky z omeškania vo výške 13% si žalobca

uplatnil už v roku 2002.

15. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že s čiastočným späťvzatím nároku žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania súhlasí. Namietal čiastočné premlčanie nároku žalobcu. Rozhodnutie o
nároku žalobcu ponecháva na úvahu súdu.

16. Z výzvy pôvodnej žalobkyne zo dňa 19.06.2009 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalované na vrátenie
sumy 6.138,49 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% od 07.10.2002. Výzva bola žalovanej
doručená 22.06.2009.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov
z omeškania je dôvodný.

20. V prejednávanej veci bol predmetom posúdenia nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 6.138,49 eur od 23.06.2009 do 14.02.2011, počas ktorého podľa tvrdenia
žalobcu bola žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.

Podľa názoru súdu žalobcovia patria úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil, avšak vzhľadom na
námietku premlčania vznesenú žalovanou len s výškou úrokovej sadzby 8,25%, tak ako si ich pôvodná
žalobkyňa uplatnila v žalobe.

Suma 6.138,49 eur (184.824,-Sk) predstavuje vklad, ktorý žalovaná bez právneho dôvodu vybrala z

vkladnej knižky pôvodnej žalobkyne. Listom zo dňa 19.06.2009, doručeným žalovanej dňa 22.06.2009
pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie uvedenej sumy. Žalovaná bola povinná peniaze
žalobkyni vrátiť deň nasledujúci potom, ako bola o plnenie požiadaná. Dlh sa stal splatným 23.06.2009,
ktorým dňom sa žalovaná dostala do omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca žiadal o zaplatenieúrokov z omeškania do dňa 14.02.2011, kedy žalovaná vrátila pôvodnej žalobkyni sumu 836,52 eur
(6.138,49- 836,52). Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania. K
výške úrokov z omeškania súd uvádza, že žalobkyňa si v žalobe uplatnila zaplatenie sumy 6.138,49

eur s úrokom z omeškania výške 8,25% z dlžnej sumy od 07.10.2002 do zaplatenia. Aj na pojednávaní
konanom 06.11.2012 žiadala úrok z omeškania 8,25% zo sumy 6.138,49 eur, ktorú zmenu súd pripustil.
K zvýšeniu výšky úrokovej sadzby z 8,25% na 9% ročne z dlžnej sumy tak došlo až podaním zo dňa
24.10.2017, teda nepochybne po uplynutí premlčacej doby (§ 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka). Výška úroku z omeškania sa stanovuje k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu. V čase podania predmetnej žaloby bola zákonná úroková sadzba 9%. Avšak vzhľadom k tomu,
že žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% uplatnil až podaním doručeným
tunajšiemu súdu 25.10.2017, je jeho nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nad 8,25%
premlčaný. Z uvedeného dôvodu v tejto časti súd návrh zamietol.

21. Ďalej bol predmetom posúdenia nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne

sumy 5.301,97 eur od 15.02.2011 do zaplatenia, počas ktorého podľa tvrdenia žalobcu bola žalovaná v
omeškaní s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.

Podľa názoru súdu žalobcovia patria úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil, avšak vzhľadom na
námietku premlčania vznesenú žalovanou s výškou úrokovej sadzby 8,25% tak, ako si ich žalobkyňa

uplatnilavžalobe.Jednásastáleotúistúvžalobepôvodneuplatnenú istinu,ktorábolalenmodifikovaná
v dôsledku čiastočného plnenia žalovanej (6.138,49 - 836,52 eur).

Suma 5.301,97 eur predstavuje sumu, ktorá zostala po odpočítaní sumy 836,52 eur od sumy 6.138,49
eur. Žalobca si nárok na zaplatenie úrokov uplatnil od 15.02.2011 (na druhý deň po vrátení sumy 836,52

eur žalovanou), žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne
sumy 5.301,97 eur od 15.02.2011 tak, ako si ich žalobca uplatnil, do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca uplatnil
vyššiu výšku úrokov už na pojednávaní konanom 06.11.2012, aj podaním zo dňa 24.10.2017, stalo sa
tak oneskorene. V prevyšujúcej časti nad výšku úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy
5.301,97 eur súd preto žalobu zamietol.

22. V obidvoch prípadoch sa jednalo o tú istú pohľadávku.

23. Napokon bol predmetom posúdenia nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 372,63 eur od 07.11.2012 do zaplatenia. Suma 372,63 eur predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovanej (314,28 eur a 58,35 eur), ktorý nárok si pôvodná žalobkyňa
uplatnila na pojednávaní konanom dňa 06.11.2012. Žalovaná bola povinná peniaze žalobkyni vrátiť deň
nasledujúci potom, ako bola o plnenie požiadaná. Dlh sa stal splatným 07.11.2012, ktorým dňom sa
žalovaná dostala do omeškanie s plnením peňažného dlhu. Je preto povinná zaplatiť žalobcovi aj ním
požadované úroky z omeškania, výšku ktorých súdu určil v súlade s nariadením vlády SR č. 85/1995 Z.z.

24. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p) - účinný od
01.07.2016) - Žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

26. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

28. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,

ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).Súd v súlade s
dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.29. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal predmetnú žalobu v časti úrokov z omeškania sčasti späť a
žalovaná s čiastočným späťvzatím súhlasila, súd konanie nad súdom priznaný rozsah zastavil.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu (v základe uplatneného nároku) preto mu súd v súlade
s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

33. Návrh žalovanej na prerušenie konania súd zamietol, keď pre takýto postup súdu nebol daný žiadny
relevantný právny dôvod.

34. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 23.08.2019 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

35. Súd podľa § 254 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov nakoľko to
odôvodňujú jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, a to písomne v 2vyhotoveniach (§ 359 C.s.p.) .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).V zmysle § 363 C.s.p. sa v
odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo

právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§
38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).