Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Er/4657/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710211633
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5710211633.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom kancelárie Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Y. T.,
B.. XX.X.XXXX, X. Š. XX/X, T., v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie
pohľadávky vo výške 184,99 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 19043/2010 zo dňa 27. 9. 2010 sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil dňa 6. 10. 2010 Okresnému súdu Martin žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 19043/2010 v prospech
oprávneného proti povinnému. Spolu so žiadosťou predložil súdu aj návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie spísaný no forme zápisnice datovaný dňom 24. 9. 2010 a exekučný titul - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, pred rozhodcom Mgr. Romanom
Hrabušom, sp. zn. II/2010-909 zo dňa 3. 6. 2010. Podľa tohto rozsudku povinnému bola uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 184,99 eura spolu s príslušenstvom a trovy konania, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku.

2. Súdny exekútor na žiadosť súdu dňa 20. 5. 2011 doložil fotokópiu Zmluvy o o bežnom účte fyzickej
osoby k číslu účtu XXXXXXXXXX zo dňa 11. 8. 2003, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s.
v znení účinnom do 15. 2. 2004, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. v znení účinnom odo
dňa 15. 2. 2004, Obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. - pre fyzické osoby k bežným
účtom a Obchodné podmienky ´Tatra banky, a.s. pre sporiaci účet k bežnému účtu.

3. Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu
184,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 184,99 eura od 15. 11. 2006 do
zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 60 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 33,20
eura. Povinný si svoju povinnosť založenú rozhodcovským rozsudkom podľa vyjadrenia oprávneného
nesplnil. Rozhodcovský súd nárok právneho zástupcu žalobcu na trovy právneho zastúpenia vo výške

30 eur zamietol.

4. Primárny právny vzťah medzi pôvodným majiteľom pohľadávky Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 a povinným vznikol na základe Zmluvy o bežnom účte
fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. 2613056487 uzatvorenej dňa
11. 8. 2003 (ďalej len „zmluva o bežnom účte“), ktorú povinný riadne a včas neplnil. Na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 14.11.2006 postúpila Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovonámestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 ako postupca pohľadávku voči povinnému v tomto
konaní postupníkovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, 851 01 Bratislava.

5. Podľa ust. § 243b ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v platnom znení (1) Exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak. (2) Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú
aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. (3) O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenie Exekučného poriadku v platnom znení súd
posudzoval toto konanie podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 s výnimkami
uvedenými v ods. 2 a 3 vyššie citovaného ustanovenia (ďalej len Exekučný poriadok).

7. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Zo zmluvy o bežnom účte mal tunajší súd možnosť zistiť, že na takúto zmluvu je nutné aplikovať

režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko s a
jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1
-3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“).

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a

nasl. Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév8.častitohtozákonaazmluvapodľa
§55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom
na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami
zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale i Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými túto charakteristiku spĺňa.

Súčasťou zmluvy boli tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko
boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

11. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok
je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise; ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo; ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

15. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu
so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to či je na jeho
základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu
exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona

č. 244/2002Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez
návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu
k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam
Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku

za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo
k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b)

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky
však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného
plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenia §
44ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu je, že
vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti
exekúcie,naktorémôžeprihliadaťlennanávrh(§45ods.1písm.a)vspojenísods.2zákonač.244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania. Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho

exekútora, ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať
poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, keď je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
odporuje ustanoveniu § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a následne by mal
exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore.

16. Súd zistil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte sú i Všeobecné obchodné podmienky
Tatra banky, a.s. v znení účinnom od 15. 2. 2004 (predchodca oprávneného), obsahujúce v bode 4.9.1
rozhodcovskú doložku s tým, že podľa bodu 4.9.2. má klient právo odmietnuť rozhodcovskú doložku
do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia
zmluvného vzťahu s bankou. Banka si zároveň v bode 5.5 vyhradila zmeniť alebo úplne nahradiť

všeobecné obchodné podmienky s tým, že každú zmenu zverejní vo svojich obchodných priestoroch,
pričom ak klient nesúhlasí so zmenou všeobecných podmienok, je povinný svoj nesúhlas písomne
oznámiť najneskôr do 30 dní odo dňa ich platnosti.17. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť v celom rozsahu,

ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4 OZ, § 44 EP).

18. Súd preto posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vzhľadom na vyššie uvedené aj s
prihliadnutímnapredmetčinnostidodávateľanavýpisezObchodnéhoregistraSR,akoajsprihliadnutím
na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných

prípadochopätovne.Oprávnenýpriuzatváranízmluvyobežnomúčtekonalvrámcisvojejpodnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedených
skutočností mal súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je
potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na

dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľ.

19. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam
rozhodcovskej doložky osobitný, v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa
tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva
rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola

osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

20. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v

predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa
nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi

rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K.
Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť v stanovenej lehote alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej

veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky
rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie
rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky demonštratívne

uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu
dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka,
ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa
rozhodcovskej doložky ( z. č. 568/2008 Z. z. účinný od1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnutév spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú
zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa
ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť

exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to
pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť
súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v LandNordrhein- Westfalen).

21. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto
interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch
C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v SalvatEditores
SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),Mohammed
Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i.

konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného
znenia a účelu tejto smernice.

22. V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č.

150/2004 Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o. i.
bod 1písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku,
ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup

k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

23. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú i všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna,

spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Na individuálne zmluvné
vyjednanie rozhodcovskej doložky je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v Občianskom zákonníku. Technika predkladania rozhodcovskej doložky spotrebiteľom

za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) spôsobom, kedy sa
rozhodcovská doložka inkorporuje do všeobecných obchodných podmienok, na viac zverejnených v
obchodných priestoroch banky, prípadne na internete, vedie k absurdnému záveru o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej zmluvy.

24. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať
so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť, pričom možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a ide o rovnosť len formálnu.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými

mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods.2
Exekučnéhoporiadkuvspojenís§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníexoffozamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Poučenie:Proti výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všeobecnými náležitosťami podania sú spisová značka
konania, v ktorom sa odvolanie podáva; ktorému súdu je odvolanie určené; kto odvolanie podáva; ktorej

veci sa odvolanie týka; čo sa odvolaním sleduje a podpis osoby, ktorá odvolanie podáva.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.