Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9016010040
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:9016010040.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817
62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a
poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, P. O. Box 40, 828 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
Zápisu o výsledku kontroly žalovaného č. 111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 a Vyjadrenia Odboru
štátneho dohľadu žalovaného č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou doručenou pôvodne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej NS SR) dňa 16.05.2016,
následne postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NS SR sp. zn. 5Sž/7/2016 zo dňa 25.10.2016
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Zápisu o výsledku kontroly
podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách č. 1111/OŠD/2014 zo dňa
27.11.2014, predmetom ktorého bola kontrola plnenia povinnosti podnikom, určenej v rozhodnutí
úradu č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 (ďalej len „individuálne povolenie“) podľa ustanovenia §

32 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v spojení s Vyjadrením Odboru
štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb k žiadosti
Slovak Telekom, a.s. o sprístupnenie podkladu podľa § 38 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách. č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016 a zároveň podal návrh na ochranu
pred nezákonným zásahom žalovaného (tento je predmetom konania vedeného na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. 6Sa 52/2016, poznámka konajúceho súdu).

2. Žalobca uviedol, že dňa 08.07.2014 bola žalovaným vykonaná kontrola plnenia povinnosti žalobcu
začaťpoužívaťfrekvenčnépásma800MHza2600MHz,ktorémubolipridelenéindividuálnympovolením
č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto individuálneho povolenia,
vrátane frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz. Dňa 28.08.2014 bola žalobcovi doručená
žiadosť žalovaného o vyjadrenie v súvislosti s prebiehajúcim výkonom dohľadu podľa § 38 zákona č.

351/2011 Z.z. vo veci kontroly plnenia povinnosti žalobcu začať používať pridelené frekvencie do 6
mesiacov odo dňa právoplatnosti individuálneho povolenia. Žalobca sa na základe výzvy žalovaného
vyjadril dňa 16.09.2014 listom č. 58316/2014. Následne dňa 09.10.2014 bol žalobcovi doručený list
žalovaného č. 884/OŠD/2014, v ktorom vyjadril presvedčenie, že v liste zo dňa 16.09.2014 žalobca
neposkytol odpoveď na otázku položenú žalobcom v danom liste a vyzval žalobcu vyjadriť sa k položenej
otázke. Žalobca sa opätovne vyjadril listom č. 66260/2014 zo dňa 17.10.2014, dňa 01.12.2014 listom č.

75111/2014 navrhol žalovanému prerokovanie výsledkov predmetnej kontroly. Žalobca svoje vyjadrenie
doplnil ďalšími skutočnosťami uvedenými v liste č. 67100/2014 zo dňa 04.12.2014. Žalovaný žiadostižalobcu o prerokovanie výsledkov kontroly listom č. 1117/OŠD/2014 zo dňa 22.12.2014 nevyhovel,
a to s odkazom na možnosť písomne sa vyjadriť k výsledkom kontroly do 10 pracovných dní po
prevzatí zápisu o výsledku kontroly. Dňa 27.11.2014 vydal žalovaný podľa § 38 zákona č. 351/2011

Z.z. o elektronických komunikáciách Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014, v ktorom konštatoval
zistené nedostatky. Na základe vykonanej kontroly vyvodil žalovaný záver, že frekvencie v rozsahu
2570 MHz až 2620 MHz pridelené žalobcovi individuálnym povolením nezačal žalobca používať do
6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti individuálneho povolenia, t.j. do 08.07.2014. Tento
Zápis o výsledku kontroly bol žalobcovi doručený dňa 05.12.2014 listom žalovaného č. 1116/OŠD/2014.

Žalobca podal dňa 30.01.2015 žalovanému listom č. 5755/2015 vyjadrenie k Zápisu o výsledku kontroly,
v ktorom vyjadril žalobca výhrady k vecnému a právnemu výkladu osvojenému si zo strany žalovaného.
Odbor štátneho dohľadu žalovaného v tom čase obdržal interným listom č. 929/OSFS/2015 zo dňa
27.01.2015 stanovisko vecného gestora v rámci organizačného členenia žalovaného, a to odboru správy
frekvenčného spektra, podľa ktorého vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.10.2014 bolo „možné považovať za
odôvodnené“. Námietky žalobcu však žalovaný s vecným gestorom vôbec nekonzultoval. Žalobca ďalej

namietal, že v nasledujúcom období po dobu vyše 16 mesiacov žalovaný v tejto veci so žalobcom vôbec
nekomunikoval, neurobil vo vzťahu k žalobcovi žiaden úkon a najmä nijako nereagoval na námietky
vznesené zo strany žalobcu. Po takmer ročnej nečinnosti žalovaného dňa 21.12.2015 postúpil odbor
štátneho dohľadu žalovaného vec spolu s podnetom na prípadné začatie správneho konania na odbor
správy frekvenčného spektra žalovaného. Žalovaný začal potom vo veci opäť konať až dňa 13.04.2016,

keď listom č. 4283/OSFS/2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania podľa §
18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a § 34 ods. 3 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách vo veci odobratia frekvencií v rozsahu 2570 MHz až
2620 MHz, ktoré boli žalobcovi pridelené individuálnym povolením a to z dôvodu nezačatia používania
pridelených frekvencií do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ich pridelení.

3.Vprvomradesažalobcazameralnaodôvodneniesvojhoprávnehonázoru,ženapadnutérozhodnutia
sú spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu ich zákonnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Žalobca svoju žalobu opieral o nesprávny výklad pojmu „frekvencia“ zo strany žalovaného. Tento svoj
právny názor odôvodnil žalobca tým, že v individuálnom povolení č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013

vydaného mu žalovaným, nie je výslovne stanovené, v akom rozsahu musí žalobca začať využívať
pridelené frekvencie. Z individuálneho povolenia podľa žalobcu nie je zrejmý ani rozsah pojmu
„frekvencie“, teda, či sa povinnosť vzťahuje na každú jednu pridelenú frekvenciu, na frekvencie v zmysle
daného pásma, alebo na iné jednotky (kanál, úsek, a pod.). Žalobca bol presvedčený, že povinnosť
začať používať frekvencie, stanovené zákonom ako aj individuálnym povolením, je nutné vzťahovať na

frekvenčné pásmo, v súlade s tým, ako sú pridelené frekvencie definované v individuálnom povolení.
Za jediný správny výklad povinnosti začať používať frekvencie, považoval žalobca povinnosť začať
používať celé frekvenčné pásmo 2600 MHz. Podmienky výberového konania podľa žalobcu vymedzujú
predmet výberového konania len vo vzťahu k pásmu a žiadnym spôsobom v nich nie je naznačené, že
žalovaný zvažoval rozdelenie pásma 2600 MHz na TDD a FDD časti. Priamo z výroku individuálneho

povolenia vyplýva, že pre účely plnenia rozvojových kritérií nie je pásmo 2600 MHz delené na jednotlivé
menšie samostatné časti. Podľa žalobcu teda nie je dôvod rozdeľovať pásmo ani pre účely začatia
používania frekvencií. Prevádzkové povolenie zo dňa 11.03.2014, ktoré stanovilo podmienky využívania
frekvencií, sa vzťahuje k celému pásmu 2600 MHz. Podmienky používania sa tak podľa žalobcu
vzťahujú k pásmu ako celku, nie k jednotlivým jeho častiam, v individuálnom povolení nijako jasne

nešpecifikovaným. Vymedzenie podmienok využívania frekvencií v Pláne využívania frekvenčného
spektra, resp. v prílohe stanovujúcej pravidlá pre užívanie pásma 2600 MHz, sa podľa názoru žalobcu
vzťahuje na celé frekvencie v rozsahu 2500 - 2690 MHz bez ohľadu na to, či sa jedná o TDD frekvencie
alebo FDD frekvencie. Žalobca mal za to, že povinnosti začať používať frekvencie, sa preto vzťahuje na
frekvencie v jednotlivých frekvenčných pásmach, alebo na všetky pridelené frekvencie ako jeden celok.

Akékoľvek iné výklady povinnosti začať používať pridelené frekvencie vedú podľa žalobcu k záverom,
ktoré sú v rozpore s podmienkami výberového konania a v rozpore s legitímnym očakávaním účastníkov
výberového konania, vrátane žalobcu, v dobe podávania ponúk.

4. Ďalej namietal porušenie základných princípov výkonu verejnej moci a ústavných práv žalobcu. Podľa

názoru žalobcu, predstavuje začatie správneho konania č. 4283/OSFS/2016 o odobratí frekvencií na
základe napadnutých rozhodnutí zjavne arbitrárny výkon verejnej moci, v rozpore s ústavne zaručenými
právami. Žalobca poukázal na to, že začatie správneho konania nie je v tomto prípade efektívnym
prostriedkom zaistenia súladu so zákonom alebo zaistenia efektívneho využívania frekvencií. Podľanázoru žalobcu, mohol žalovaný dosiahnuť splnenie tejto povinnosti včasnou výzvou na nápravu v
zmysle § 34 ods. 3 písm. c) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení a
riadnym vysporiadaním sa s touto otázkou v napadnutých rozhodnutiach.

5. Žalobca namietal aj nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, v dôsledku čoho napadnuté
rozhodnutianeobstojazpohľaduzákonnýchkritériíaobsahovýchpožiadaviekkladenýchnarozhodnutia
vydávané orgánmi verejnej moci. Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu a inú právnu

ochranu a jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

6. Ako žalobca ďalej uviedol, predpokladal, že žalovaný dôvod k začatiu správneho konania nezistil,
resp., že prehodnotil na základe žalobcom podaných námietok svoj záver o porušení povinnosti zo
strany žalobcu. Namietal porušenie zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania a správneho orgánu,
a to z dôvodu, že žalobca listom č. 75111/2014 zo dňa 01.12.2014 navrhol žalovanému prerokovanie

výsledkov predmetnej kontroly, avšak žalovaný tejto žiadosti žalobcu nevyhovel a listom č. 1117/
OŠD/2014 zo dňa 22.12.2014 ho oboznámil s možnosťou písomne sa vyjadriť k výsledkom kontroly do
10 pracovných dní po doručení napadnutého zápisu o výsledku kontroly.

7. Argumentoval narušením legitímnych očakávaní žalobcu. Z podmienok výberového konania

uvedených vo výzve, ako aj z ďalších podmienok týkajúcich sa účelného využívania frekvenčného
spektra a zabráneniu jeho hromadenia vyplýva, že žalovaný pristupoval k frekvenciám v pásme 2600
MHz ako k celku bez ďalšieho delenia na nejaké samostatné a odlišné časti. Účastníci výberového
konania preto nemali podľa názoru žalobcu dôvod sa legitímne domnievať, že žalovaný k častiam pásma
2600 MHz pristupuje oddelene. Na základe toho stanovili aj výšku ceny, ktorú v rámci výberového

konania ponúkli. Poznamenal, že žalovaný na námietky zaslané žalobcom vo vyjadrení zo dňa
30.01.2015 nereagoval a ani sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný podľa žalobcu úplne
odhliadol od akýchkoľvek procesných práv žalobcu, keďže mu síce umožnil podať námietky proti
napadnutému zápisu o výsledku kontroly, ale žiadnym spôsobom sa k nim nevyjadril a dokumenty v
spise nenaznačujú, že by sa žalovaný námietkami po vecnej stránke zaoberal, alebo ich vyhodnocoval.

Žalovaný tak podľa žalobcu porušil ustanovenie § 38 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických
komunikáciách.

8. Napadnutými rozhodnutiami žalovaný podľa žalobcu nezákonne rozhodol o neopodstatnenosti
námietok podaných žalobcom, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, prečo vyhodnotil námietky vznesené

žalobcom za neopodstatnené. V spise predmetnej kontroly chýba akýkoľvek podklad, ktorý by
preukázal, že by sa odbor štátneho dohľadu žalovaného akokoľvek zaoberal námietkami žalobcu, resp.
vyhodnocoval ich opodstatnenosť, alebo ich akokoľvek posúdil.

9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný začal správne konanie vo veci odobratia pridelených

frekvencií podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. Postup žalovaného
považuje za nesprávny, pretože mal žalovaný postupovať podľa § 34 ods. 3 písm. c) zákona o
elektronických komunikáciách, podľa ktorého je žalovaný pred začatím správneho konania povinný
držiteľa individuálneho povolenia vopred upozorniť na možnosť zrušenia individuálneho povolenia a
poskytnúť dodatočnú lehotu k tomu, aby držiteľ individuálneho povolenia povinnosť vykonal.

10. Žalobca zastával názor, že vydaním napadnutých rozhodnutí zo strany žalovaného bola porušená
zásada zákonnosti. Mal za to, že úlohou odboru štátneho dohľadu žalovaného bolo v rámci kontroly
plnenia povinnosti začať používať pridelené frekvencie do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti
individuálneho povolenia o ich pridelení posúdiť len vecnú stránku plnenia tejto povinnosti a v

napadnutomzápiseovýsledkukontrolyzhodnotiťaustáliťskutkovýafaktickýstavveci.Následnéprávne
posúdenie zisteného skutkového stavu malo prebehnúť v správnom konaní vedenom odborom správy
frekvenčného spektra žalovaného.

II.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 21.12.2016 žalobu považoval v celom
rozsahu za neprípustnú a navrhol, aby súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len SSP) žalobu ako neprípustnú odmietol.12. Podľa názoru žalovaného, Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 a ani
Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu úradu č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016 nemajú spôsobilosť

byť predmetom súdneho prieskumu ich zákonnosti, nakoľko nie sú rozhodnutím a nepredstavujú zásah
do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, teda žalobcu.

13. Podľa názoru žalovaného Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 ani
vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu žalovaného č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.4.2016, nemajú povahu

konečného rozhodnutia v danej veci, a preto tieto listiny vypracované v štádiu dohľadu nezakladajú,
nemenia, nezrušujú, ani nedeklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu ako
kontrolovanej osoby. Samotný Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 iba
konštatuje zistenia Odboru štátneho dohľadu žalovaného v rámci vykonanej kontroly žalobcu v procese
dohľadu. Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu žalovaného č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016 je iba
formálnou odpoveďou úradu na žiadosť (otázky) žalovaného zo dňa 22.04.2016 v listinnej podobe.

Procesdohľaduavrámcinehovypracovaniezápisuovýsledkukontrolykontrolovanejosobysaspravuje
osobitnýmprávnympredpisom,atozákonomoelektronickýchkomunikáciách(konkrétneustanoveniami
§ 38 a nasl.). Rovnako sa správny poriadok nevzťahuje, a ani sa v čase vykonanej kontroly u žalobcu
podľa znenia zákona o elektronických komunikáciách platného do 31.12.2015 nevzťahoval, na celý
proces dohľadu podľa ust. § 38 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko nejde o

konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Výsledkom
dohľadu môže byť iba konštatovanie, že došlo, prípadne nedošlo, k porušeniu povinností kontrolovanou
osobou. Až následne, v prípade porušenia povinnosti, začne žalovaný správne konanie, v ktorom sa
rozhoduje o právach a povinnostiach kontrolovanej osoby. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2012, sp.zn.: 8SŽz 2/2012, v ktorom

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky takto vysporiadal s procesom konzultácií, upravenom v zákone o
elektronických komunikáciách.

III.

14. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, zisťoval, či v danom
prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel
k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu.

15. Žaloba bola doručená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky počas platnosti a účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý
v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento
zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym

súdnym poriadkom.

16. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté

rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

IV.

23. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodnutím č.
1310541001 zo dňa 30.12.2013 vydanom podľa § 32 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. uložil žalobcovi
povinnosť: „Držiteľ individuálneho povolenia je povinný začať používať frekvencie pridelené týmto
rozhodnutím do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2014.

24. Dňa 08.07.2014 žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu plnenia povinnosti žalobcu začať používať
frekvenčnépásma800MHza2600MHz,ktorémubolipridelenéindividuálnympovolenímč.1310541001
zo dňa 30.12.2013 do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto individuálneho povolenia, vrátane
frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz.

25. Žalovaný dňa 27.11.2014 vydal podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
Zápis o výsledku kontroly, č. 1111/OŠD/2014, v ktorom konštatoval zistené nedostatky. Na základe
vykonanej kontroly vyvodil žalovaný záver, že frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz pridelené
žalobcovi individuálnym povolením nezačal žalobca používať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti individuálneho povolenia, t.j. do 08.07.2014.

26. Zápis o výsledku kontroly bol žalobcovi doručený dňa 05.12.2014 listom žalovaného č. 1116/
OŠD/2014. Žalobca podal dňa 30.01.2015 žalovanému listom č. 5755/2015 vyjadrenie k Zápisu o
výsledku kontroly, v ktorom vyjadril výhrady k vecnému a právnemu výkladu osvojenému si zo strany

žalovaného.

27. Odbor štátneho dohľadu žalovaného prijal dňa 22.04.2016 žiadosť žalobcu o sprístupnenie podkladu
podľa § 38 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. Vo Vyjadrení Odboru štátneho dohľadu úradu č. 284/
OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016 sa k žiadosti žalobcu vyjadril žalovaný tak, že s poukazom na ustanovenie

§ 38 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. preveril opodstatnenosť námietok, ktoré žalobca zaslal
dňa 30.01.2015 voči zisteným nedostatkom uvedeným v zápise. Žalovaný ani jednu nepovažuje za
opodstatnenú, preto spoločnosť žalobcu nedostala žiadne vyjadrenie žalovaného, pričom žalovaný sa
s námietkami vysporiada v správnom konaní, ktoré bude nasledovať o uložení pokuty za nesplnenie
povinnosti, ktorá bola predmetom kontroly.

28. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

29. Zo znenia § 38 ods.1, 2, 3 a 7 zákona č. 351/2011 Z.z. vyplýva, že úrad vykonáva dohľad

u kontrolovanej osoby, ktorou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto
zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná
(§ 38 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z.). Dohľad sa uskutočňuje kontrolou plnenia povinností a
podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecnezáväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností,
obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná, kontrolou dodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných

zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky,
kontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení, (§ 38 ods. 1 písm. a/b/,c/
zákona č. 351/2011 Z.z.). Vykonávanie dohľadu úradom u kontrolovanej osoby nie je konaním, v ktorom
sa koná a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach kontrolovanej
osoby, a preto sa naň nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na základe výsledkov

zistených vykonaním dohľadu úrad podľa § 38 ods.7 zákona č. 351/2011 Z.z. určí kontrolovanej osobe v
písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na
vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby
k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu,
nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí.

30. Podľa názoru súdu kontrolu plnenia povinností a podmienok určených zákonom č. 351/2011
Z.z., všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, ktorou žalovaný uskutočňuje dohľad nemožno
považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za
rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže ako aj v preskumávanej veci kontrolou žalovaný len
zisťoval plnenie povinností žalobcom určených mu v rozhodnutí úradu.

31. Súd je presvedčený, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní
nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku,
keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola plnenia povinností a podmienok
určených rozhodnutiami úradu, predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného.

32. Krajský súd zastáva názor, že Zápis o výsledku kontroly podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z.z.
a Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu žalovaného ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v
správnom súdnictve, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práva, právom chránených záujmov
kontrolovaného subjektu. Zápis o výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi

výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu
na jeho právach, rovnako ako aj odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu formou Vyjadrenia Odboru
štátneho dohľadu žalovaného. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú.

33.Jenesporné,ževzápiseovýsledkukontrolyabsentujeprávnevynútiteľnývýrok.Zápisomovýsledku

kontroly podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z. z. nebol žalobca zaviazaný k žiadnej povinnosti, ide len o
písomnosť s informatívnym charakterom. Správny súd uvádza, že na úkony orgánu verejnej správy pri
výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené
výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne
správne úkony s charakterom predbežnej povahy,

34. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných
zistení uvedených v Zápise o výsledku kontroly, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných
neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení plnenia povinností a
podmienok určených rozhodnutím žalovaného, ak boli, resp. budú na základe Zápisu o výsledku kontroly

vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky
na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom
na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti Zápisu o výsledku kontroly podľa §

38 zákona č. 351/2011 Z.z. a Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb, odmietol.

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi
konania súd náhradu trov konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).