Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/64/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200851
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5820200851.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: C. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXX/XXX, K., zastúpeného JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom K. XX, G. F.,
proti žalovaným: 1/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. J. XXX, 2/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.
J. XXX, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo, č.k. 12C/20/2020-44 zo dňa 14. 05. 2020, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia a o trovách rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ sa nárok na ich náhradu
nepriznáva. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 324 a nasl. CSP, resp. § 262 ods. 1
CSP. Uviedol, že v tomto prípade žiadal žalobca zakázať žalovaným nakladať so spoluvlastníckym
podielom na označených nehnuteľnostiach, ktoré mali nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod č. V 1562/2018 katastrálnym odborom Okresného úradu Námestovo. Jednalo
sa o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. S. J.. Žalobca tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti boli
nadobudnuté žalovanými na základe sfalšovanej kúpnopredajnej zmluvy, keď podpis jeho právneho
predchodcu mal byť získaný po smrti. Je dedičom po predávajúcej neb. V. P. a v budúcnosti má
záujem podať žalobu, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej. Súd prvej inštancie
zamietnutie vydania neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že nie je úplný okruh účastníkov konania,
ktorí by ako dedičia mali byť označení pre prípad podania žaloby vo veci samej. Okruh účastníkov
konania musí byť daný aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a to vzhľadom k povahe sporu,
čo v tomto prípade nebolo splnené. Pri rozhodovaní o trovách konania uviedol, že žalovaní boli v konaní
úspešní, avšak preukázateľne v súvislosti s ním im žiadne trovy nevznikli, preto im náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Dôvodil s poukazom na ust. § 363 CSP v nadväznosti na ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP s
tým, že súd prvej inštancie podľa neho vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie
obsahuje neúplné a nedostatočné zdôvodnenie, preto je z jeho pohľadu nepreskúmateľné. Opakovane
opísal, z akých dôvodov sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, keď žalobca ako zákonný dedič
po nebohej poručiteľke V. P. má záujem uchádzať sa legálnou cestou - podaním príslušnej žaloby na súd
o vydanie svojho zákonného podielu z dedičstva. Nehnuteľnosti, ktoré tiež majú predstavovať predmet
dedenia boli podvodným konaním po smrti jeho matky v dôsledku sfalšovaného podpisu na kúpnej
zmluve a sfalšovanej osvedčovacej doložky neoprávnene odňaté z jej vlastníctva. V tomto prípade hrozí,
že pokiaľ by žalovaní previedli nehnuteľnosti alebo iným spôsobom tieto zaťažili, nebol by zabezpečenýterajší stav, a preto je potrebné dočasne a provizórne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi,
nakoľko hrozí vznik ťažko napraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu, pokiaľ by žalovaní 1/ a 2/
svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach scudzili alebo zaťažili. Tým by sa mohla
zmariť aj možnosť domáhania sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a prípadná vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia. Názor prezentovaný súdom prvej inštancie o tom, že pokiaľ žalobca ako jeden
zo zákonných dedičov má záujem podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
malo by aj neodkladné opatrenie, resp. návrh spĺňať rovnaké zákonné predpoklady, a teda aj rovnaký
okruh účastníkov, ktorými sú všetci dedičia, ktorí sú účastníci v predmetnom dedičskom konaní (tzv.
nútené procesné spoločenstvo), považuje odvolateľ za nesprávny a prekonaný neskoršou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR. CSP na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie
bezpodmienečnejväzbypredbežného(neodkladného)opatrenianakonanievovecisamej.Zuvedených
dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by zakázal žalovaným nakladať so svojimi spoluvlastníckymi
podielmi označenými v návrhu.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vymedzenomvpodanomodvolanívzmysle§379a§381CSPapostupombeznariadeniapojednávania
podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.
4. Tak ako na to poukázal súd prvej inštancie, aj odvolací súd vychádza z toho, že zákonné ustanovenia
upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, pre ktorého aplikáciu sa vždy vyžaduje
naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Neodkladné opatrenia môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Je celkom
výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby prípadným vyhovením
návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb.
5. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s tým, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný, pretože nebola osvedčená naliehavosť neodkladnej dočasnej úpravy pomerov. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i
osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
6. V tomto prípade žalobca veľmi podrobne popísal, prečo považuje uzatvorenie zmluvy jeho právneho
predchodcu so žalovanými za neplatné, poukazoval na falšovanie podpisu, jeho osvedčenia pred
príslušným orgánom (matrikou). Nijako však neuviedol, prečo je naliehavé neodkladným opatrením
upraviť pomery, nakoľko z opísaného skutkového stavu nevyplýva skutočnosť, že by žalovaní mali
snahu nejakým spôsobom meniť doterajší stav. Ani náznakom nebolo uvedené v návrhu, že by sa
pokúsili svoje spoluvlastnícke podiely nadobudnuté kúpnou zmluvou previesť na iné osoby, prípadne
nejakým spôsobom nehnuteľnosti inak zaťažiť. Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol súdu
doručený 28. 04. 2020, ale ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ani v čase podania odvolania
(takmer po dvoch mesiacoch) neuviedol žalobca, že podal žalobu, ktorou by sa domáhal pri označených
nehnuteľnostiach rozhodnutia súdu, ktorým by tento určil, či patria do dedičstva (ako to uviedol v návrhu,
aj v odvolaní). Pokiaľ teda sám nemá potrebu akútne zistenú situáciu riešiť, nie je zrejmé, prečo by súd
mal neodkladným opatrením zasahovať do práv iných osôb, keď z návrhu nijako nevyplynulo, že by sa
reálne pokúšali so spoluvlastníckymi podielmi nakladať. Tak ako uviedol odvolací súd, vždy je prvotné
pri nariadení neodkladného opatrenia skúmať aspoň osvedčenie hroziacej ujmy, a preto potom dôvody,
na ktoré poukázal súd prvej inštancie, či bol správny okruh účastníkov, je až dôvod druhotný.
7. Keďže po vecnej stránke súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol správne, keď
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil, a
preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP, pričom žalovaní boli úspešní v odvolacom konaní, avšak preukázateľne im žiadne trovy v
súvislosti s týmto nevznikli, preto im súd nárok na náhradu nepriznal. Žalobca úspešný v odvolacom
konaní nebol.9. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.