Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/14/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417203366
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5417203366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Bc. B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. V. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Lenou Mišalovou, so sídlom V.
C., P. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného
obohatenia, na základe odvolania oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
č. k. 10Csp/72/2017-245 zo dňa 2. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobkyni sumu 303,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto od 21.11.2017 do
zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
257,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 21.11.2017 do zaplatenia
a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti tak, že
· žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 528,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z tejto sumy od 21.11.2017 do zaplatenia a
· u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzavretá medzi sporovými stranami
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500132150 j e n e p l a t n á .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť znalkyni PhDr. PaedDr. Erike Strakovej, bytom L. M., V. XXX/X.
odmenu za odborné vyjadrenie vo výške 430,28 eur.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu ostatných (mimo trov odborného vyjadrenia) trov
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 303,24
eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje šesť žalobkyňou uhradených splátok za služby spojené
s poskytnutím úveru. Vychádzal z toho, že dohoda o poskytovaní služieb je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 1, 5 Obč. zák., keďže žalovaný túto vnútil žalobkyni v súvislosti
s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobkyňa nemala možnosť jej obsah nijako
ovplyvniť. Zdôraznil, že z vyjadrenia žalobkyne navyše vyplynulo, že si uzavretia takejto zmluvy nebola
ani vedomá a uvedené zistila až neskôr, nakoľko v sume mesačnej splátky 117,77 eur nebol splácaný
len úver. Zároveň okresný súd uzavrel, že výška mesačnej splátky odplaty za takéto služby (50,54 eur)
je zjavne neprimeraná aj v porovnaní s výškou mesačnej splátky za samotný úver (67,23 eur). Nadväzne

uložil žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie - platby uhradené v danej spojitosti žalobkyňou v
období od decembra 2015 do mája 2016 (6 x 50,54 eur); celkovo 303,24 eur. Doplnil, že žalovaným
vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, lebo išlo o platby za obdobie od 1.12.2015 do 9.5.2016
a žaloba bola podaná na súd dňa 30.10.2017; čiže dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Obč.
zák. do okamihu podania žaloby neuplynula.
2. V súvislosti so zmluvou uzavretou stranami v roku 2013 (č. zmluvy 8200059398) okresný súd
konštatoval, že v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá písomnosť je podpísaná žalobkyňou
i žalovaným, je uvedená len výška splátok, ich počet a splatnosť 14. dňa v mesiaci. V zmluve však
nebolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok
a teda aj to, aká je doba trvania zmluvy a na kedy je stanovený termín konečnej splatnosti úveru.
Tieto náležitosti sú uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru (č.l. 28), ktoré oznámenie je
ale podpísané len veriteľom a chýba prijatie tohto písomného návrhu žalobkyňou. Následne okresný
súd uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj stanovený § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa daný úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/
označeného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobkyňa na základe tejto úverovej
zmluvy zaplatila žalovanému aj úroky a poplatky, ide zo strany žalovaného o bezdôvodné obohatenie,
ktoré je povinný vydať.
3. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným okresný súd ho zaviazal na zaplatenie len
sumy 257,28 eur, ktorá predstavuje úroky zaplatené v splátkach žalobkyne od 16.11.2015. Vo zvyšnej
časti nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
8200059398 zamietol. Vo vzťahu k obom žalobkyni priznaným finančným nárokom uložil žalovanému
aj povinnosť zaplatiť súvisiaci úrok z omeškania; a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému.
4. Súčasťou výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti bolo zamietnutie aj tej časti žaloby, ktorou sa
žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy viažuca sa k zmluve č. 8500132150 je
neplatná. Ako hlavný dôvod daného nároku uvádzala, že túto dohodu nikdy nepodpísala. Odborným
vyjadrením však bolo preukázané, že podpis na dotknutej zmluve je vlastnoručným podpisom žalobkyne.
Okresný súd dodal, že predmetná dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, kde bola žalobkyňa
poučená o dôsledkoch jej uzavretia a mala možnosť ju odmietnuť. Preto nezistil, že by takéto
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa/žalovaného malo byť podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona
č. 250/2007 Z.z. neprípustné. Rovnako nezistil ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by dohoda o zrážkach
zo mzdy mala byť neplatným právnym úkonom.
5. O trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na ich náhradu, keďže úspech obidvoch bol porovnateľný. Predmetné hľadisko sa stalo určujúcim aj pre
rozhodnutie o povinnosti každej zo strán zaplatiť rovnakou mierou (po 215,13 eur) náklady, ktoré vznikli
v súvislosti s podaním odborného vyjadrenia.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe sporové strany.
7. Žalovaný okrem zamietajúceho výroku napádal všetky ďalšie meritórne výroky a domáhal sa ich
zmeny tak, že žaloba bude (v celom rozsahu) zamietnutá. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zaplatiť
žalobkyni sumu 303,24 eur s prísl. v súvislosti so zmluvou o poskytovaní služieb poukazoval na to, že
v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané vnútenie tejto dohody žalobkyni a jej uzavretie spolu s
úverovou zmluvou. Rovnako nebola v danej spojitosti preukázaná žiadna hrubá nerovnováha v právach
a povinnostiach strán. Doplnil, že hrubá rovnováha sa nemôže vzťahovať na predmet a cenu plnenia
- § 53 ods. 1 Obč. zák.
8. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom ohľadne „staršej“ zmluvy, keď namietal, že okresný súd založil
svoje závery na iných skutkových okolnostiach ako tvrdila žalobkyňa. Závery okresného súdu sú aj
predčasné, lebo neboli zohľadnené ďalšie zmluvné dojednania, z ktorých vyplýva, že zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú a tiež termín konečnej splatnosti. V súvislosti s povinnosťou dodávateľa
rozčleniť splátku úveru na splátku istiny, splátku úrokov a splátku poplatkov dával do pozornosti aktuálnu
rozhodovaciu prax tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Súdneho dvora EÚ. Zdôraznil, že bezúročným môže
byť úver len vtedy, ak ide o chýbajúcu náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť
rozsah záväzku spotrebiteľa.
9. Žalovaný namietal aj uloženie mu povinnosti zaplatiť časť odmeny za odborné vyjadrenie. Poukazoval
na to, že uvedené nemá podklad v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku a ani oporu vo
výsledkoch konania, keďže odborné vyjadrenie požadovala výlučne žalobkyňa, pričom v plnom rozsahu
potvrdilo nepravdivosť jej tvrdení. Navyše, už z jednoduchého porovnania podpisov žalobkyne bolo
zrejmé, že ide o tvrdenie účelové a nedôvodné.

10. Žalobkyňa napadla odvolaním rozsudok okresného súdu v zamietajúcej meritórnej časti a v
nadväzujúcich výrokoch o nároku na náhradu trov konania. Domáhala sa zmeny rozsudku okresného
súdu tak, že žalobe bude vyhovené aj v predmetných častiach. Trvala na tom, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods.
1, 5 Obč. zák.). Táto dohoda bola podpísaná žalobkyňou v rámci podpisovania väčšieho množstva listín,
ktoré jej boli dávané na podpis v časovom strese a popri podpise samotnej úverovej zmluvy. Dohoda
o zrážkach zo mzdy zároveň zakladá hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, čo v konečnom
dôsledku bolo preukázané v rámci nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa súdenej veci a
taktiež tým, že okresný súd potvrdil oprávnenosť jej nároku na zaplatenie sumy 303,24 eur; ide pritom
o plnenie, ktoré by si zrážkami zo mzdy mohol žalovaný bez posúdenia dôvodnosti zákonnosti a výšky
dlhu vymáhať (čo aj realizoval).
11. Žalobkyňa zopakovala, že hoci dohoda o zrážkach zo mzdy je formálne uzatvorená na samostatnom
tlačive, je typickou spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, pri ktorej dlžník/žalobkyňa nemala
možnosť čokoľvek meniť alebo dopĺňať. Zotrvala na tom, že takáto dohoda umožňuje veriteľovi siahnuť
na majetok žalobkyne bez toho, aby boli jeho nároky podrobené súdnemu prieskumu a súčasne
umožňuje veriteľovi realizovať svoje práva bez časového obmedzenia aj po uplynutí zákonnej premlčacej
doby, pričom v zmysle článku III dohody dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky
vypovedať, od nej odstúpiť, alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Celkovo teda veriteľ dlžníkovi
vopred vnútil (na pripravenom tlačive) aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu
dlžníka. Vo vzťahu k zamietnutiu tejto časti nároku žalobkyňa namietala aj nedostatočné vyporiadanie
sa s jej argumentáciou v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
12. Žalobkyňa nesúhlasia ani so zamietnutím žaloby v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného
obohatenia v súvislosti s jej plneniami viažucimi sa ku zmluve s koncovým číslom 398. Uviedla, že
na túto zmluvu zaplatila celkovo 1.620,36 eur, pričom istina úveru predstavovala len 720 eur; zvyšok
900,36 eur tak predstavovali poplatky a úroky, na ktoré však žalovanému nárok nevznikol. Žalobkyňa
doručila žalobu okresnému súdu dňa 30.10.2017, pričom v období 2 roky pred podaním žaloby zaplatila
13 mesačných splátok, každú vo výške 38,58 eur. Spolu tak v období roky, v ktorom premlčacia lehota
neuplynula, zaplatila 501,54 eur; čo navyše predstavuje iba časť z celkového bezdôvodného obohatenia
žalovaného. K otázke premlčania žalobkyňa dodala, že vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, je možné ustáliť len podľa skutočnej (a nie iba predpokladanej
alebo možnej) vedomosti oprávneného subjektu. Bola presvedčená, že nárok na zaplatenie dotknutej
sumy si uplatnila riadne a včas.

13. V následnej reakcii žalovaný označil odvolanie protistrany za nedôvodné. Osobitne sa vyjadroval k
dohode o zrážkach zo mzdy a zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii o tom, že ide o platnú dohodu, v
ktorej súvislosti odkázal i na rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných veciach. Rovnako zotrval
na svojej argumentácii vo vzťahu k výrokom o platení nákladov odborného vyjadrenia, keďže tieto vznikli
výlučne z dôvodu neopodstatnených tvrdení žalobkyne.
14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného a ani k reakcii protistrany na jej (vlastné) odvolanie nevyjadrila.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaniach (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku o uložení povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 303,24 eur s príslušenstvom a vo zvyšných meritórnych častiach zmenil podľa
§ 388 CSP tak, ako je vymedzené vo výroku tohto rozsudku.

16. Žalobkyňa výslovne poprela, že by jej zámerom pri uzatváraní úverovej zmluvy č. 8500132150
bolo uzavrieť aj dohodu o poskytovaní služieb. V rámci svojho výsluchu na pojednávaní 18.6.2018
podrobne skutkovo (miestom, časom, obsahom rokovania) vymedzila okolnosti, za ktorých došlo k
uzavretiu úverovej zmluvy; vrátane požiadavky osoby konajúcej v mene žalovaného na podpísanie
„rôznych papierov“, k čomu došlo „v rýchlosti“. Konkrétne popísala i svoju následnú aktivitu smerujúcu
k ukončeniu zmluvy o poskytovaní služieb.
17. Dotknuté skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, čiže sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
Za náležité popretie nemožno považovať maximálne všeobecné vyjadrenie žalovaného (prezentované
aj v odvolaní), že tvrdenia žalobkyne neboli preukázané, keďže kvalifikovaným popretím je uvedenie
vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Pokiaľ aj žalovaný spomínal výsluch p. E.
(osoby, ktorá v jeho mene konala v rámci dotknutého úverového vzťahu), výslovne vykonanie takéhoto

dôkazu nenavrhol a prítomnosť tohto svedka ani nezabezpečil. Celkovo žalovaný (s poukazom na obsah
jeho ospravedlnení vedome) rezignoval na aktivitu/účasť na pojednávaniach pred okresným súdom;
nadväzne dôsledky takto zvoleného spôsobu využitia procesných práv musia ísť len na jeho vlastnú
ťarchu.

18. Na základe uvedeného krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že uzavretie dohody
o poskytovaní služieb bolo žalobkyni vnútené a svojou povahou predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku s dôsledkom jej neplatnosti podľa § 53 ods. 1, 5 Obč. zák. Nadväzne je vecne správnym
uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v rozsahu 303,24 eur (šesť
splátok po 50,54 eur prijatých na základe neplatnej dohody o poskytovaní služieb).
19. Krajský súd v danej spojitosti dodáva, že je nepochybné, že dohoda o poskytovaní služieb je
bezprostredne spojená so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Uvedené je zrejmé
tak z identického číselného označenia oboch zmlúv/dohôd (č. 8500132150), ako aj z bodu 12. úverovej
zmluvy pomenovaného „Služby“. Zároveň bolo preukázané, že obe zmluvy boli podpísané súčasne v ten
istý deň (19.10.2015). Dohoda o poskytovaní služieb tak nie je samostatnou zmluvou, ako sa (minimálne
nepriamo) snaží tvrdiť žalovaný. Napokon, z jej bezprostrednej podstaty je zrejmé, že musí (logicky)
nadväzovať na konkrétnu zmluvu o (spotrebiteľskom) úvere. Súvisiaca odmena tak nepredstavuje cenu
hlavného predmetu plnenia nepodliehajúcu posúdenie v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.

20. Krajskému súdu je z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) známe, že žalovaný predmetnú taktiku
podsúvania dohôd o poskytovaní služieb používa v prípade spotrebiteľských úverov v zásade
automaticky. Ide o dohody ním ako dodávateľom vopred pripravené bez akejkoľvek možnosti modifikácie
textu/obsahu zmluvy zo strany spotrebiteľa. Súčasne sa jedná o služby, ktorých hodnota je zjavne
neprimeraná plneniam zo strany dodávateľa, navyše je takáto dohoda uzatváraná v čase, keď ani nie
je zrejmé, či dotknuté služby vôbec budú využité, hoci už bezprostredne v prvých splátkach sú hradené
odmeny za dané služby. V konečnom dôsledku účelom dohôd o poskytovaní služieb je neakceptovateľne
navýšiť odmenu/odplatu za poskytnutie úveru. Samozrejme, v prípade jej riadneho - zodpovedajúceho
reálnemu úmyslu dodávateľa - zakomponovania do ukazovateľov úveru by bola výrazne navýšená nielen
odplata získaná veriteľom, ale aj hodnoty RPMN a to až do rozsahu, ktorý je neakceptovateľný z hľadiska
jej najvyššej prípustnej miery (§ 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).

21. Záver o vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s úverovým vzťahom strán č. 8500132150 je významným tiež z hľadiska
posúdenia súvisiacej dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka. Z textu predmetnej dohody
je totiž nepochybné, že zrážky majú byť vykonané aj vo vzťahu k dohode o poskytovaní služieb, ktorá
(práve) v rámci vyhodnotenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bola kvalifikovaná ako
neplatná. Zároveň výška mesačnej zrážky zo mzdy (117,77 eur) priamo zahŕňa aj časť pripadajúcu na
splátky (50, 54 eur) v zmysle dohody o poskytovaní služieb.
22. Veriteľ/žalovaný prostredníctvom takto nastavenej dohody o zrážkach zo mzdy môže obísť normy
spotrebiteľského práva a reálne (nielen vo všeobecnej/hypotetickej rovine) tak vymôcť prostriedky v
rozsahu prekračujúcom (minimálne v podobe odplaty vyplývajúcej z dohody o poskytovaní služieb)
sumu, ktorú by spotrebiteľ/žalobkyňa bola povinná zaplatiť pri uplatnení nároku veriteľom na
všeobecnom súde. Vzhľadom na podiel zrážky zo mzdy pripadajúci na neplatnú dohodu o poskytovaní
služieb je splnené i kritérium zásahu do majetkovej sféry dlžníka zásadným spôsobom. Len pre úplnosť
krajský súd dodáva, že k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy (vrátane časti pripadajúcej na dohodu o
poskytovaní služieb) veriteľ v konkrétnostiach prejednávaného prípadu aj reálne pristúpil a okresný súd
uznesením č. k. 5Csp/60/2017-33 zo dňa 19.9.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým - okrem iného
- uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne podľa posudzovanej
dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Vyššie rozoberaný konkrétny rozmer súdenej veci okresný súd náležite nevyhodnotil. Odvolací
súd (prioritne) po jeho zohľadnení zmenil v danej časti napadnutý rozsudok tak, že určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzavretá medzi sporovými stranami v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500132150 je neplatná. Krajský súd zdôrazňuje, že
predmetný záver neznamená, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola vo všeobecnosti neprijateľná
ako zabezpečovací inštitút v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Znamená „len“ toľko, že ak je použitá
nekalým spôsobom, nemôže požívať súdnu ochranu.

24. Namieste je doplniť, že aj vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy v plnej miere platí konštatovanie
o jej formulovaní výlučne dodávateľom bez akejkoľvek (čo i len minimálnej) možnosti ovplyvnenia jej
obsahu zo strany spotrebiteľa. Obdobne taktiež vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy platia v bode
17. odôvodnenia tohto rozsudku uvedené konštatovania o tom, že tvrdenia žalobkyne o spôsobe jej
uzatvárania neboli protistranou relevantne popreté.
25. Napokon bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných odvolacích súdov v
obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúci súd záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455
CSP). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho súdu predmetné rozhodnutia reprezentujú
skôr minoritné názory súdnej praxe, nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že krajský
súd dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej
právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

26. Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, že zmluva o revolvingovom úvere č 8200059398
z 30.5.2013 neobsahovala obligatórny údaj zadefinovaný v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Námietka žalovaného, že tieto údaje vyplývajú zo súvisiacich Zmluvných dojednaní neobstojí. Jednak ide
svojim charakterom o všeobecné obchodné podmienky (o minimalistickej veľkosti písma ani nehovoriac),
pričom povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú byť zrejmé priamo zo samotnej zmluvy
o úvere a jednak z bodu 4.5. (zdôrazňovaného žalovaným v odvolaní) vyplýva len toľko, že úver je po
každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, pričom deň poslednej splátky je dňom
konečnej splatnosti úveru. Vo vzťahu k predmetnému úveru/revolvingu (vo výške 720 eur) však nie je
uvedený žiaden konkrétny údaj a nie je vymedzený ani mechanizmus už v okamihu uzavretia úverovej
zmluvy umožňujúci jednoduché a jasné stanovenie termínu konečnej splatnosti.

27. Rovnako náležite okresný súd konštatuje, že oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je
dvojstranným právnym úkonom/zmluvou strán. Ide iba o jednostranný úkonom dodávateľa, ktorý je
svojim charakterom pokračovaním v kontraktačnom procese, na ktorý úkon už však spotrebiteľ/
žalobkyňa nereagovala a teda nemožno údaje v ňom uvedené považovať za údaje dosiahnuté
dohodou (bližšie § 44 ods. 2 Obč. zák.). Práve dotknutá súvislosť, ktorá vo svojej podstate smeruje k
posúdeniu (ne)platnosti právneho úkonu, čo v zmysle ustálenej súdnej praxe aj po účinnosti nových
procesných kódexov naďalej predstavuje ex offo prieskum/činnosť konajúcich súdov, bola v širšom
nazeraní základom pre úvahu okresného súdu ohľadne obligatórnych náležitostí dotknutej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Inými slovami, pokiaľ žalobkyňa jednoznačne vymedzila svoj peňažný nárok ako
nárok odvodený od absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v otázke jeho
splátok, dôvodne okresný súd v rozoberaných konkrétnostiach súdeného prípadu skúmal - okrem iného
- tiež splnenie požiadavky uvedenia konečného termínu splatnosti.

28. V dôsledku absencie predmetnej obligatórnej náležitosti je revolvingový úver č. 8200059398 v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v rozhodnom znení k 30.5.2013) bezúročný a
bez poplatkov. Predmetný záver súčasne rešpektuje požiadavku „európskych inštitúcií“ (zdôrazňovanú
žalovaným), keďže neuvedenie termínu konečnej splatnosti dlhu/úveru je zásadným tak z hľadiska
konkrétneho zmluvného vzťahu a postavenia spotrebiteľa v ňom, ako i z hľadiska rozhodovania sa
spotrebiteľa, ktorý z - na trhu spotrebiteľských úverov - ponúkaných produktov využije.

29. Keďže dotknutý úver bol bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo zaplatiť
žalovanému len samotnú istinu, t.j. 720 eur. Všetky platby, ktoré zaplatila nad tento rámec sú na strane
žalovaného bezdôvodným obohatením. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania je
v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. bolo/je možné žalobkyni priznať nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia spojeného s tými platbami, ktoré boli uskutočnené najneskôr dva roky pred podaním žaloby,
t.j. od 30.10.2015. Žalobkyňa presne v takomto rozsahu dotknutú časť nároku i uplatňovala.
30. Z prehľadu platieb predloženého bezprostredne žalovaným (č.l. 236) je zrejmé, že žalobkyňa
v relevantnom období zaplatila 13 splátok (v poradí 30. až 42. splátka) po 38,58 eur, t.j. celkovo
501,54 eur. Krajský súd nadväzne zmenil v dotknutej časti napadnutý rozsudok a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyni sumu 501,54 eur. Len pre
úplnosť dodáva, že svojou povahou v rozsahu 257,28 eur ide o potvrdzujúce rozhodnutie; v záujme

prehľadnosti (aj vzhľadom na početnosť uplatňovaných dielčích nárokov) ho však koncipoval v plnej
miere ako zmeňujúce.

31. Je potrebné doplniť, že okresný súd v danej časti nepostupoval dôsledne, keď za bezdôvodné
obohatenie považoval len tú časť splátok žalobkyne, ktorá by pripadala na úrok z úveru, pokiaľ by tento
nebol bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je však potrebné vnímať v
celom kontexte úverového vzťahu, t.j. všetko, čo bolo zaplatené od okamihu, kedy súhrn dovtedajších
platieb/splátok dosiahol istinu (720 eur), predstavuje plnenia bez právneho dôvodu. Inými slovami,
nebolo potrebné pri týchto „neskorších“ splátkach prostredníctvom rozčlenenia splátky na splátku istiny
a splátku úveru zisťovať, ktorá časť z týchto platieb pripadala na istinu a ktorá na úroky, keďže v celom
rozsahu sa jedná o platby, na ktoré už nemal žalovaný/veriteľ právny nárok.

32. Nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného dlhu/dlhov ocitol v omeškaní, zaťažuje ho i súvisiaca
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. V tomto smere žalovaný neprezentoval žiadne odvolacie
námietky, čo pri viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi fakticky vylučuje odvolací
prieskum a vedie (bez ďalšieho) ku konštatovaniu vecnej správnosti posudzovaného rozhodnutia.

33. V súdenej veci nastala osobitná procesná situácia v spojitosti s náhradou trov odborného vyjadrenia.
V zmysle § 259 v spojení s § 258 a § 206 CSP má osoba, ktorá spracovala odborné vyjadrenie (dr.
Straková), nárok na zaplatenie trov jej vzniknutých. Špecifickosť situácie v prejednávanom prípade súvisí
s tým, že hoci bola žalobkyňa v konečnom dôsledku v spore úspešná, závery odborného vyjadrenia v
plnej miere vyvrátili dotknuté/posudzované čiastkové skutkové tvrdenia žalobkyne.
34. Išlo pritom o dôkaz, ktorý bol vykonaný na preukázanie pravdivosti výlučne tvrdenia žalobkyne a
bol ňou opakovane vyslovene žiadaný. Krajský súd zdôrazňuje, že iba žalobkyňa bola stranou, ktorá
požadovala vykonanie tohto dôkazu (grafologické preskúmanie jej podpisu na dohode o zrážkach zo
mzdy), pričom jej súvisiace skutkové tvrdenia boli v plnej miere vyvrátené (jednoznačný záver odborného
vyjadrenia, že ide o vlastnoručný podpis žalobkyne).

35. Aktuálne účinný procesný kódex neobsahuje ustanovenie, ktoré by takúto procesnú situáciu priamo
riešilo. Z podstaty dotknutej problematiky je obsahovo i vecne najbližším ustanovením § 256 ods. 2 CSP,
ktorý definuje danosť povinnosti náhrady trov konania pre stranu, ktorá procesne zavinila vznik trov,
ktoré by inak (bez jej zavinenia) nevznikli.
36. Je nepochybné, že bez výslovných (opakovaných) procesných návrhov žalobkyne by odborné
vyjadrenie vykonané nebolo, a teda by nevznikli dr. Strakovej ani s ním spojené trovy. Rovnako je bez
akýchkoľvek pochybností, že tvrdenia žalobkyne boli odborným vyjadrením v celom rozsahu vyvrátené.
Za takéhoto stavu je plne primerané - zodpovedajúce i vyššiemu princípu spravodlivého usporiadania
pomerov - uložiť povinnosť náhrady dotknutých trov iba žalobkyni. Nadväzne krajský súd rozhodol o jej
povinnosti zaplatiť znalkyni dr. Strakovej súvisiacu odmenu/trovy za vykonanie odborného posúdenia.

37. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že žalobkyňa aj v súvislosti s (ne)platnosťou dohody o
zrážkach zo mzdy, na ktorom dokumente pravosť svojho podpisu popierala, bola v spore úspešná.
Pre žalobkyňu pozitívny výsledok sporu v tejto časti bol dôsledkom opodstatnenosti výlučne iných jej
(skutkových a právnych) tvrdení než tých, ktoré boli skúmané v rámci odborného posúdenia.
38. Absolutizácia princípu úspechu v spore za súčasného prehliadania jedinečností konkrétnej súdenej
veci by mohla viesť až k neudržateľným konzekvenciám. Žalobcovia by prostredníctvom náhrady trov
dôkazov, ktoré v plnej miere vyvrátili ich tvrdenia, mohli doslova šikanovať žalovaných, hoci výsledky
dotknutých dôkazov by v celom rozsahu vyznievali v prospech žalovaných. Len na okraj krajský súd
dodáva, že žalobkyňa v súvislosti s rozhodovaním o trovách odborného vyjadrenia neprezentovala v
odvolaní vôbec žiadnu argumentáciu.

39. S výnimkou rozoberaných trov je potrebné na všetky ostatné trovy vzniknuté v priebehu súdenej
veci aplikovať štandardný princíp úspechu v spore. V dôsledku zmeny rozhodnutia odvolacím súdom
sa v spore plne úspešnou stranou stala žalobkyňa, preto má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok voči
žalovanému na náhradu trov (mimo trov odborného vyjadrenia) v rozsahu 100%. Keďže krajský súd
čiastočne zmenil rozhodnutie vo veci samej, rozhodoval o trovách celého konania, čiže predmetný výrok
zahŕňa tak trovy prvoinštančného ako i odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.