Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Majerník

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoIncidenčné spory

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoKR/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206018
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119206018.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: VIP Považský Chlmec, s. r.
o., so sídlom Cementárska 15, 900 31 Stupava, IČO: 36 397 130, právne zastúpený: HMG LEGAL, s. r.
o., so sídlom kancelárie Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: JUDr. Ján
Bodnár, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, správca úpadcu OCELSERVIS, spol. s r. o. v
konkurze, so sídlom Mierová 99/6, 089 01 Svidník, IČO: 34 115 391, právne zastúpenému SD LEGAL,
s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, v mene a na účet ktorej koná JUDr.
Slavomír Dubjel, advokát a konateľ spoločnosti, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/10/2019-414 z 26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe, ktorou
sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že ním prihlásené pohľadávky podľa jeho prihlášok č. 1
a č. 2 zapísané do zoznamu pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu OCELSERVIS,
spol. s r.o. pod poradovým č. 382 a č. 383 sú ako zabezpečené peňažné pohľadávky nesporné čo do
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva. Zároveň rozhodol, že žalobca má
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že:

2.1. Žalobca prihlásil do konkurzu predmetné peňažné pohľadávky so zdôvodnením, že sú odvodené
od zmlúv o pôžičke uzatvorených ním ako veriteľom so spoločnosťou Y. dňa 17.2.2017 a 3.4.2017,
podľa ktorých ako veriteľ poskytol dlžníkovi sumy uvedené v predmetných zmluvách. Teraz už úpadca
OCELSERVIS, spol. s r.o. dohodami zo 17.2.2017 a 3.4.2017 pristúpil ako spoludlžník k predmetným
zmluvám na strane dlžníka a zároveň na zabezpečenie splnenia záväzkov boli uzavreté zmluvy o
zriadení záložného práva zo 17.2.2017 a 3.4.2017.

2.2. Uznesením konkurzného súdu zo dňa 28.11.2018 sp.zn. 5K/21/2018, zverejnenom v Obchodnom
vestníku pod č. 234/2018 dňa 5.12.2018, bol vyhlásený na majetok úpadcu OCELSERVIS, spol.
s r.o. konkurz. Následnými uzneseniami došlo k zmene ustanoveného správcu úpadcu. Posledným
uznesením zo dňa 28.3.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 62/2019 súd odvolal Slovenskú
správcovskú a reštrukturalizačnú, k.s. z funkcie správcu úpadcu a do funkcie správcu úpadcu ustanovil
JUDr. Jána Bodnára.

2.3. Ešte predchádzajúci správca úpadcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. poprel
prihlásené pohľadávky žalobcu zapísané v zozname pohľadávok pod č. 382, č. 383 s odôvodnením,
že nie je preukázané poskytnutie samotnej pôžičky, s odôvodnením, že nie sú naplnené podmienky pre
uplatňovanie nároku proti pristupujúcemu spoludlžníkovi tak, ako sú upravené v dodatku č. 1 k zmluvám
(nie sú splnené podmienky pre splatnosť záväzku), a tiež z dôvodu, že dohoda o pristúpení k záväzku
aj so zabezpečením zabezpečovacím právom je podľa správcu odporovateľným právnym úkonom
podľa ustanovenia § 58, § 59, § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ustanovením
§ 57 a nasl. ZKR, pretože úpadca urobil tieto právne úkony bez súhlasu dozorného správcu. Úpadca
totižto je podľa zmluvy o predaji podniku právnym nástupcom spoločnosti Y., voči ktorej bolo vedené
reštrukturalizačné konanie a podľa schváleného reštrukturalizačného plánu dozornej správe podliehali
aj úkony nadobúdateľa podniku, t.j. úpadcu OCELSERVIS, spol. s r.o.. Súhlas na uzatvorenie takýchto
zmlúv dozorný správca úpadcovi neposkytol. Napokon správca popieral aj výšku uplatňovaných úrokov
i samotné úroky z omeškania, odvádzajúc túto námietku od ním tvrdených lehôt splatnosti.

2.4. Žalobca s takýmto popretím pohľadávok nesúhlasil, preto uplatnil predmetnou incidenčnou
žalobou určenie pravosti týchto peňažných zabezpečených pohľadávok žalobou na súde. K námietkam
žalovaného o nepreukázaní poskytnutia pôžičky poukázal na skutočnosti, ktoré vyplynuli už z konania
keď sa rozhodovalo o hlasovacích právach v konkurznom konaní. Zároveň poukázal na to, že
veriteľ využil oprávnenie zosplatniť celé pôžičky a odkázal aj na termíny výziev, ktoré realizoval
na úhradu pôžičiek. Žalobca namietal aj to, že správca nijakým spôsobom nepreukázal naplnenie
všeobecných hmotnoprávnych znakov odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Zdôraznil, že preukázal aj zabezpečenie svojich pohľadávok.

2.5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť. Poukázal na dôvody popretia uvedené
v oznámení predchádzajúceho správcu zo dňa 22.2.2019. Zdôraznil, že v priebehu konania nebolo ani
preukázané, že by dohody o pristúpení k záväzkom boli odplatnými právnymi úkonmi. Bez protiplnenia
ide v podstate o bezodplatné právne úkony úpadcu, ktorými znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Zdôraznil aj to, čo vyplynulo z dozornej správy zavedenej voči spoločnosti Y., ale v i v tej súvislosti aj
nad spoločnosťou úpadcu. Poukázal v tomto smere aj na to, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
v nadväznosti na schvaľovaný reštrukturalizačný plán.

2.6. Pre argumentáciu proti tvrdeniu žalovaného o tom, že dohody o pristúpení k záväzku boli uzavreté
bez dohodnutého protiplnenia, žalobca navrhol vyžiadať stanovisko od konateľa úpadcu. Ten na
výzvu súdu oznámil súdu skutočnosti, resp. poskytol správcovi súčinnosť listom zo dňa 29.5.2019,
v ktorom potvrdil odplatnosť uzavretých dohôd zo 17.2.2017 i z 3.4.2017 aj so zdôraznením, že
prihlásené pohľadávky boli zabezpečené zmluvami o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo 17.2.2017 na nehnuteľnosti v k.ú. U. a zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z
3.4.2019 na nehnuteľnosti v k.ú. F. a v k.ú. F.. Žalovaný k svojim tvrdeniam predložil súdu aj kópiu
reštrukturalizačného plánu dlžníka Y. a zdôrazňoval to, čo vyplynulo zo znenia čl. XIV záväznej časti
reštrukturalizačného plánu a osobitne bodu 14.6, ktorého obsahom je zavedenie dozornej správy nad
preberajúcou osobou, teda žalovaným.

2.7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca si uplatnil svoje nároky včas žalobou podanou tak, ako to
vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR. V podanej žalobe sa domáhal určenia nespornosti prihlásených
pohľadávok, pričom na preukázanie dôvodnosti uplatnených nárokov predložil súdu príslušné listinné
dôkazy.

2.8. Súd prvej inštancie zdôraznil charakter incidenčného konania, ktoré je sporovým konaním
vyvolaným konkurzom, ktoré je svojou povahou určovacím konaní, v ktorom sa popretý veriteľ
pozitívnym výrokom domáha určenia svojej prihlásenej a správcom popretej pohľadávky. V incidenčnej
žalobe sa popretý veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. V súvislosti s charakterom
incidenčného konania súd prvej inštancie zdôraznil závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR zo
dňa 11.9.2014 č.k. II.ÚS 409/2013-49, v zmysle ktorého účelom incidenčného konania je v podstate len
rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom
prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola
prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti
dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi

nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten
dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave. Konkurzný súd nie je oprávnený v
incidenčnom konaní preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, než sú uvedené v popieracom
prejave správcu.

2.9. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo,
ako aj v ich súhrne, dospel k záveru, že správca nedôvodne poprel žalobcom prihlásené nároky. Pri
skúmaní opodstatnenosti jednotlivých dôvodov popretia súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného
z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu a prednesov zástupcov sporových
strán. Právom a súčasne i povinnosťou správcu v konkurznom konaní je podľa ust. § 32 ods. 1 ZKR v
prípade zistenia spornosti prihlásenej pohľadávky, túto v spornom rozsahu poprieť, pričom pri prieskume
a popieraní je správca povinný postupovať nestranne tak, aby nevyvolal neodôvodnené pochybnosti o
jeho objektivite. Predpokladom spornosti prihlásenej pohľadávky je preukázanie okolností známych v
danom čase, t.j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie, na základe ktorej možno dôvodne pochybovať o
jej oprávnenosti. Správca je pritom v plnom rozsahu viazaný úkonmi, ktoré v konkurznom konaní vykonal
a v konaní o incidenčnej žalobe nie je oprávnený rozširovať dôvody popretia pohľadávky a jej právnych
dôvodov nad pôvodný rámec, pričom sa súd môže výlučne zaoberať len výškou popretých pohľadávok
a len dôvodom, ktoré uviedol v popretí na základe predložených listinných dôkazov.

2.10. Vo veci správca popieral pohľadávky tvrdiac ich spornosť, v podstate pre nepreukázanie
poskytnutého plnenia, pre nepreukázanie omeškania dlžníka, ako aj z dôvodu možnej odporovateľnosti
predmetných právnych úkonov. Zo skutkových tvrdení strán a z dôkazov produkovaných žalobcom súd
zistil, že žalobca ako veriteľ pripojil k podaným prihláškam dodatok č. 1 a dodatok č. 2 k zmluve o
pôžičke č. 1 a k zmluve o pôžičke č. 2, teda dostatočným spôsobom osvedčil skutočnosti týkajúce sa
právneho dôvodu uplatnených nárokov (poskytnuté pôžičky), čo žalovaný nespochybnil a potvrdil to aj
konateľ úpadcu. Správcom požadované podklady preukazujúce poskytnutie pôžičiek na účet spoločnosti
Y. žalobca predložil žalovanému, ako aj súdu v konaní o určenie hlasovacích práv, kde súd vyhodnotil
ozrejmené skutočnosti za dostačujúce pre priznanie hlasovacích práv na schôdzi veriteľov. Samotný
úpadca nikdy túto svoju povinnosť nespochybňoval, a to ani po predložení výzvy na zaplatenie a
oznámenie o zosplatnení pôžičiek v celom rozsahu, pričom aj z týchto dokladov je zrejmé, že pohľadávky
boli splatné viac ako 30 dní po splatnosti a žalobca preukázal úpadcovi aj zaslanie výziev na splnenie
záväzku v dodatočnej lehote, adresované dlžníkovi Y. V kontexte s tým je nedôvodné aj popretie čo do
zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom, ako aj popretie pohľadávky v časti týkajúcich sa
úrokov.

2.11. Súd prvej inštancie uzavrel aj to, že absencia súhlasu dozorného správcu, na ktorú poukázal
pri popretí pohľadávok správca úpadcu, je sama o sebe bez kumulatívneho splnenia všetkých ďalších
zákonných podmienok podľa § 57 a nasl. ZKR takou, ktorá nespôsobuje neúčinnosť napadnutých
právnych úkonov. Zdôraznil v tomto smere to, že dôkazné bremeno tvrdenia, že napadnutým právnym
úkonom sa ukráti uspokojenie pohľadávok konkrétneho veriteľa, je na samotnom žalovanom. Ak
dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podlieha jeho súhlasu,
platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá. Možno mu však odporovať, ak bol na majetok dlžníka
počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
Znamená to teda, že takýto právny úkon možno postihnúť iba v konkurze cestou odporovateľnosti bez
toho, aby právny úkon musel napĺňať znaky niektorej skutkovej podstaty odporovateľného právneho
úkonu. Faktické ukrátenie niektorého veriteľa však musí byť preukázané. Uzatvorenie namietaných
úkonov nespôsobilo úbytok majetok úpadcu, a teda ani ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok
niektorého z jeho veriteľov, pretože k reálnemu plneniu z predmetných právnych úkonov ani nikdy
nedošlo. Preto týmto právnym úkonom nie je možné úspešne odporovať.

2.12. Po vyhodnotení týchto všetkých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca pri
prihlasovaní pohľadávok v zákonom stanovenej lehote jednoznačne a dostatočne preukázal právny
dôvod, poradie, vymáhateľnosť, výšku a zabezpečenie prihlásených pohľadávok, a tieto v danej lehote
doložil všetkými relevantnými listinnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdené skutočnosti. Vychádzal pritom
z povinnosti strán sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu (§ 150 CSP), čoho neoddeliteľnou súčasťou je okrem opísania rozhodujúcej skutočnosti vo
veci samej aj označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na preukázanie svojich
skutkových tvrdení, resp. na popretie tvrdení protistrany, žiadne dôkazy neoznačil a ani tvrdenia žalobcu

vyslovene nepoprel, preto sa tieto považujú za nesporné. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a
zároveň pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi aj nárok na náhradu trov
konania.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam i podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zotrváva na tom, že v texte
popretia pohľadávok zdôrazňoval námietku odporovateľnosti dohody o pristúpení k záväzku zmluvy
o zriadení záložného práva. Podľa jeho názoru v tomto smere bolo v nadväznosti na ustanovenie §
62 ods. 6 ZKR takéto popretie potrebné vnímať ako riadne uplatnenie odporovacieho práva správcu
a v nadväznosti na to vykonať všetky úkony nevyhnutné a potrebné pre posúdenie odporovateľnosti
namietaných úkonov. Nebolo preto nutné iniciovať osobitné konanie o odporovateľnosti právnych
úkonov. Do pozornosti dáva aj to, že pohľadávky boli zabezpečené zmluvami o zriadení záložného
práva. Poukazuje na obsah zavedenej dozornej správy voči obchodnej spoločnosti Y. v súvislosti s
vedeným reštrukturalizačným konaním i na to, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 31/2014
dňa 14.2.2014. Zvýrazňuje najmä ten text, ktorý sa týkal právnych úkonov, ktoré podliehajú počas
dozornej správy súhlasu dozorného správcu uvedeným pod písmenami d), f), g), h). Poukazuje na
to, že ak v zmysle ustanovenia § 163 ods. 3 ZKR dozorný správca neudelí súhlas na niektorý z
odporovaných právnych úkonov, je potrebné na túto skutočnosť v tomto konaní prihliadať. Uzatvorenie
namietaných úkonov síce nespôsobilo úbytok majetku úpadcu, na druhej strane však boli navýšené
záväzky úpadcu (pristúpenie k záväzkom) a majetok bol zaťažený dodatočnými ťarchami (záložné
zmluvy), ktoré v konečnom dôsledku k ukráteniu uspokojenia prihlasovaných pohľadávok niektorého z
veriteľov môžu viesť. Podmienku ukrátenia veriteľov nemožno podľa názoru žalovaného vykladať len v
zmysle ukrátenia, ktoré už nastalo, ale je potrebné brať ohľad aj na budúce ukrátenie, ktoré prípadne
nastane v prípade speňažovania majetku v konkurze. Ustanovenie § 62 ods. 6 ZKR priamo umožňuje
správcovi poprieť prihlásenú pohľadávku alebo zabezpečovacie právo, ktoré boli nadobudnuté na
základe odporovateľného právneho úkonu a podľa uvedenej skutočnosti existuje predpoklad, že právne
úkony, na základe ktorých si žalobca v konkurze uplatnil svoju pohľadávku, sú odporovateľnými právnymi
úkonmi. Ich popretie bolo v celom rozsahu dôvodné a žaloba žalobcu mala byť preto zamietnutá.

4. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne
a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné.
Na úspešné odporovanie v konkurznom konaní žalovaný úpadca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie jeho skutkových tvrdení. V tomto smere sa súd prvej inštancie správne vyporiadal aj
so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z aplikácie ním označených ustanovení ZKR. Z dôvodov rozsudku
vyplýva, že súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli obe strany sporu, a teda vykonal aj všetky dôkazy,
ktoré navrhol žalovaný, avšak tento neuniesol dôkazné bremeno. Súd prihliadol na všetky žalovaným
predložené dôkazy a s týmito sa riadne vyporiadal. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia pod
bodmi 66 a 67 v podstate uviedol podmienky odporovateľnosti právnych úkonov aj so správnym
zdôraznením, že faktické ukrátenie niektorého veriteľa musí byť preukázané. Obligatórnou náležitosťou
na odporovanie právneho úkonu je práve preukázanie ukrátenia niektorého veriteľa. Samotný žalovaný
uznáva, že uzatváranie namietaných úkonov nespôsobilo úbytok majetku úpadcu, ale naďalej trvá
na naplnení ust. § 57 ods. 4 ZKR. Podľa názoru žalobcu žalovaný svojvoľne upravuje obligatórne
náležitosti úspešnej odporovateľnosti. Poukazuje na ustálenú judikatúru a odbornú literatúru týkajúcu
sa odporovateľnosti právnych úkonov. Do pozornosti dáva závery vyplývajúce z rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici 43CoKR/9/2016 i 25CoKR/2/2014, ale aj 25CoKR/5/2014. Navrhuje rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zdôraznil, že predmetnými odporovanými úkonmi boli
navýšené záväzky úpadcu a majetok bol zaťažený dodatočnými ťarchami, ktoré v konečnom dôsledku k
ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov môžu viesť. Podmienku ukrátenia
veriteľa nemožno podľa názoru žalovaného vykladať len v zmysle ukrátenia, ktoré už nastalo, ale je
potrebné brať ohľad aj na budúce ukrátenie, ktoré prípadne nastane v prípade speňažovania majetku v
konkurze. S názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR/2/2014 z 1.7.2014 sa žalovaný

nestotožňuje. Podľa jeho názoru je napádaný rozsudok v celom rozsahu nesprávny, a preto navrhuje
odvolaciemu súdu rozhodnúť tak, ako to uviedol vo svojom odvolaní.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) prejednal odvolanie podané proti rozsudku žalovaným, a to podľa zásad daných
aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania,
pričom vychádzal z aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP s tým, že nariadenie pojednávania v predmetnej
veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem.
Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ust. § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Odvolací
súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380
ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou § 380 ods. 2
CSP). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neodôvodňujú zrušenie, či
zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu.

8. Odvolacie dôvody proti rozsudku tak, ako je uvedené vyššie, žalovaný vymedzil v rovine procesnej
- skutkovej a právneho posúdenia veci. V odvolaní výslovne poukázal na aplikáciu ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP.

9. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Incidenčné konanie (konanie o určenie popretej pohľadávky) je osobitným druhom sporového
konania, v ktorom sa postup súdu spravuje jednotlivými ustanoveniami CSP. Zároveň sa však incidenčné
konanie vyznačuje určitými špecifikami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii.

11. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov (ďalej
len ZKR), prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky
písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o
pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a
výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

12. Podľa § 32 ods. 3 ZKR pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak
ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

13. Podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

14. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

15. Podľa 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

18. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a v
rovine zisteného skutkového stavu bolo vecne správne, pretože súd prvej inštancie akceptoval
procesnú iniciatívu strán v konaní založenú na produkovaní nimi označených skutočností i nimi
označených dôkazov. Zo zápisnice o pojednávaní realizovanom na súde prvej inštancie dňa
26.11.2019 vyslovene vyplýva, že po sporovými stranami navrhovanými a súdom realizovanými
dôkazmi sporové strany jednoznačne prehlásili, že ďalšie návrhy na dôkazy nemajú. Ak žalovaný
v podanom odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia, treba len konštatovať to, že skutkovým
základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP súhrn skutkových
zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva
posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v sporovom procese
predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi dispozičným a
prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej
pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho
vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania
dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie
„objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite
sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje. Ak sú sporové
strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového základu
súd len uzavrie a o veci rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného
dokazovania. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v
spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa
tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo strane preukázať, resp. dosiahnuť to, aby súd vyhodnotil
v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami
týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá
objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní
ide, do času rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového
stavu predstavuje relevancia tej ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe.
Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa procesnej iniciatívy
účastníkov v konaní a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad vyhodnotenia dôkazov
vyplývajúcich z ustanovenia § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie podľa odvolacieho
súdu zodpovedala zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím
súdom. Súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď na to, aké skutočnosti považoval
za relevantné z pohľadu zisťovania skutkového stavu potrebného pre zodpovedanie otázky základu
na rozhodnutie o uplatnenom nároku incidenčnou žalobou. Ak aj súd prvej inštancie tieto skutočnosti
týkajúce sa dôkazného bremena bral za základ svojho rozhodnutia, aj odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

20. Osobitne treba v tejto súvislosti zdôrazniť to, čo je potrebné pri rozhodovaní o opravnom prostriedku
mať na zreteli.

21. Tak, ako je už uvedené vyššie, v oznámení o popretí pohľadávok z 22.2.2019 správca konkurznej
podstaty úpadcu namietal nepreukázanosť poskytnutia pôžičky, nepreukázanosť podmienok pre
uplatnenie nároku proti spoludlžníkovi (nesplatnosť záväzku, nerealizácia výzvy a podobne) a napokon
aj to, že dohoda o pristúpení k záväzkom i zmluvy o zriadení záložného práva sú odporovateľnými
právnymi úkonmi z dôvodu, že tieto právne úkony boli realizované bez súhlasu dozorného správcu.
Okrem toho v popieracom úkone správca namietal a výšku úrokov i priznanie úrokov z omeškania.
Oproti obsahu popierajúceho úkonu prihlásených pohľadávok, v podanom odvolaní odvolateľ kladie
dôraz na skutočnosti, ktoré sa týkajú absencie súhlasu dozorného správcu s realizáciou dohody o
pristúpení k záväzku i zmluvy o zriadení záložného práva s odkazom na aplikáciu ustanovení §§ 58,

59, 60, 163 ods. 3 ZKR v spojení s ustanovením § 57 a nasl. ZKR. V podanom odvolaní už teda
nie sú zdôrazňované skutočnosti, o ktoré sa správca opieral pri popieraní prihlásených pohľadávok
žalobcom týkajúcimi sa vyššie uvedeného nepreukázania poskytnutia pôžičky, nesplnenia podmienok
pre splatnosť, či vymáhanie pohľadávky proti spoludlžníkovi, ani popierací prejav vôle týkajúci sa výšky
úrokov, či uplatňovania úrokov z omeškania. Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania preto odvolací
súd mal za úlohu dať odpoveď na otázky súvisiace s odvolacími námietkami žalovaného založenými na
skutkových a právnych okolnostiach týkajúcich sa namietanej odporovateľnosti právnych úkonov.

22. Podľa § 62 ods. 6 ZKR právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo
prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu
môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo
prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie
čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia
zabezpečovacím právom.

23. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že správca môže odporovať právnemu úkonu aj pri preskúmavaní
prihlásenej pohľadávky, ak pohľadávka alebo zabezpečovacie právo boli nadobudnuté na základe
odporovateľného právneho úkonu. Správca uplatní odporovateľnosť tým spôsobom, že poprie
prihlásenú pohľadávku, alebo prihlásené zabezpečovacie právo čo do právneho dôvodu, výšky
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom. Aj keď
popieracie právo správcu uplatnené pri preskúmaní prihlášky nie je uplatnením práva na súde, musí
ho súd považovať za uplatnenie odporovacieho práva u povinného. Odporovateľnosť je uplatnená len
vtedy, ak veriteľ pohľadávky alebo zabezpečovacieho práva má pasívnu vecnú legitimáciu. Správca, a
to je osobitne potrebné zdôrazniť aj v tejto veci, musí pri popretí pohľadávky alebo zabezpečovacieho
práva osobitne uviesť dôvod popretia z titulu odporovateľnosti, alebo aj iného právneho dôvodu, aby
bolo nesporné, že sa výslovne dovoláva odporovateľnosti.

24. Vo vzťahu k popretiu prihlásených pohľadávok z dôvodu odporovateľnosti právnych úkonov správca
uviedol v popieracom úkone len to, že na realizáciu odporovaných právnych úkonov nemal úpadca
súhlas od dozorného správcu (dozorný správca spoločnosti Y., ktorého právnym nástupcom podľa
zmluvy o predaji podniku sa stal úpadca OCELSERVIS, spol. s r.o.).

25. Správca úpadcu popieral právne úkony, a to dohodu o pristúpení k záväzku, ručiteľské prehlásenie i
zmluvu o záložnom práve. Žalovaný v súvislosti s uplatnením popretia týchto pohľadávok, ktoré uplatnil
žalobca v konaní, mal povinnosť nielen tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť preukázať to, že týmito úkonmi
došlo k ukráteniu veriteľov prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na úpadcu v konaní
pred Okresným súdom Prešov 5K/21/2018. V zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona
možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Uvedené treba mať na zreteli aj v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 6, ale
i ust. § 163 ods. 3 ZKR, na ktoré poukazuje odvolateľ.

26. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR (ale i pri
aplikácii prípadne ustanovení § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR) je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho
úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojovania pohľadávky
veriteľa. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že žalovaný bol povinný preukázať,
že právnymi úkonmi dlžníka, ktorým odporoval, bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorú si v konkurznom
konaní žalobca prihlásil.

27. Žalovaný sa pred súdom prvej inštancie mobilizoval len na tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z
reštrukturalizačného plánu spoločnosti Y. a v tej súvislosti so zdôrazňovaním potreby súhlasu dozorného
správcu s realizáciou týchto právnych úkonov, ktorých odporovanie namieta v tomto konaní. Nevyvinul
procesnú iniciatívu na to, aby v konaní preukazoval skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, v akom
rozsahu tieto úkony ovplyvnili uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľom do konkurzného konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 5K/21/2018. Pokiaľ žalovaný neuniesol do skončenia
pojednávania dňa 26.11.2019 pred súdom prvej inštancie dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré
bol povinný v zmysle koncentračnej zásady predložiť najneskôr na tomto pojednávaní, nie je možné
povinnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov preniesť zo sporovej strany na okresný súd s tvrdením, že
súd nie je viazaný návrhmi účastníkov súdneho konania na vykonanie dokazovania, resp. sám podľa

vyšetrovacej zásady by mal súd zhromažďovať skutočnosti a dôkazy nad rámec toho, čo vyplynulo z
pravidiel incidenčného konania.

28. Správne súd prvej inštancie zdôraznil aj postup v incidenčnom konaní aký vyplýva aj z nálezu
Ústavného súdu SR II.ÚS 409/2013-49 z 11.9.2014, podľa záverov ktorého je predovšetkým úlohou
správcu a nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa
svojich zistení ich popierať alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznania, a tým
aj účasť na uspokojení v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie
uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidečného konania je v podstate
len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie totiž nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju
pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah
medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si totiž veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne
určeným postupom u správcu, ktorému patrí v preskúmaní prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze
budú alebo nebudú uspokojené. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej
pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popierajúceho prejavu
správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.

29. Tak, ako je už zdôraznené vyššie, správca úpadcu popieral prihlásené pohľadávky žalobcu
i ich zabezpečenie aj z dôvodu namietanej odporovateľnosti právnych úkonov. Vo vzťahu k tejto
odporovateľnosti však neboli produkované skutočnosti, ktoré by umožnili urobiť záver o tom, že uvedené
právne úkony a v akom rozsahu ovplyvnili uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Len
všeobecná argumentácia o tom, že právny úkon nebol odsúhlasený dozorným správcom sama o
sebe nemá vplyv aj na záver o tom, že došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených do
konkurzu. Ani samotný popierací úkon neobsahuje údaj o tom, že by tieto pohľadávky ukracovali a v
akom rozsahu uspokojenie ďalších pohľadávok prihlásených do konkurzného konania proti úpadcovi.
Z hľadiska skutkového je opätovne potrebné dať do pozornosti už vyššie konštatované, do zápisnice z
pojednávania zo dňa 26.11.2019 zaznamenané prehlásenie žalovaného, že ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania ani ďalšie tvrdenia nad rozsah tých, ktoré oznámil súdu písomne, už nemá. Ak sa žalovaný
zameral na produkovanie skutočností, ktoré súvisia s reštrukturalizačným plánom spoločnosti Y., tak len
z tohto plánu samotného nevyplývajú skutočnosti, ktoré sa týkali uspokojovania pohľadávok veriteľov
prihlásených do konkurzu proti spoločnosti OCELSERVIS, s.r.o.

30. Za takéhoto stavu pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania neostala odvolaciemu súdu iná
možnosť len skonštatovať, že okresný súd správne vyhodnotil podmienky úspešného uplatnenia
práva odporovať právnemu úkonu dlžníka, keď skonštatoval, že nie je splnená základná podmienka
odporovateľnosti právneho úkonu s poukazom na § 57 ods. 4 ZKR, a teda že právne úkony, ktoré mali
ukrátiť uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu.

31. Ak by mal súd sám vykonávať nejaké dokazovanie týkajúce sa podpory argumentácie žalovaného
o odporovateľnosti právneho úkonu, resp. sám by začal realizovať dokazovanie o rozsahu a výške, či
základe uplatňovaných pohľadávok ostatných veriteľov, došlo by k porušeniu práva na strane žalobcu,
pretože jedine žalovaný bol v tomto konaní povinný reálne produkovať také skutočnosti, ktoré sú
podmienkou hmotnoprávneho ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, ak chcel, aby na ne súd prihliadal. Nemožno
opomenúť ani už vyššie spomenutú aplikáciu koncentračnej zásady. Žalovaný mal povinnosť pri tvrdení o
odporovanom právnom úkone pre účely preukázania ukrátenia uspokojenia iných veriteľov zdokladovať
údaje o výške majetku a záväzku úpadcu ku dňu vykonania odporovaných právnych úkonov. Toto však
z obsahu spisu nevyplýva.

32. Za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel incidenčnej žalobe žalobcu
správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatnom odvolací súd poukazuje
na správne a presvedčivé dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

33. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Neúspešný žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nemá. Pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP odvolací
súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške týchto
trov rozhodne na súde prvej inštancie vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

34. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.