Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213712
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117213712.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: F. L., nar. X. H. XXXX,
bytom R. V. C. XXXX/XX, K., zastúpenej: OZ Centrum správnej pomoci Trnava, Trakovice 158, IČO:
51 563 193, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
zastúpenej: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o

vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava
z 3. decembra 2018 č. k. 29Csp/23/2017-158, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 3.764,72 eur a v časti trov konania r
u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 a
6, § 54 ods. 1 a 2, § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“).
Vecne dôvodil, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zostal žalobou uplatnený nárok na
zaplatenia sumy 3.764,72 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spolu
s ročným úrokom z omeškania podľa aktuálnej úrokovej sadzby NBS od právoplatnosti rozsudku

až do zaplatenia a zaplatenie sumy 500 eur ako primerané finančné zadosťučinenie (následná
zmena žaloby nebola pripustená). Žaloba bola okrem iného odôvodnená tým, že nakoľko zmluva
neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Plnenie žalobkyňou nad poskytnutú istinu predstavuje na strane žalovanej bezdôvodné
obohatenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa 13.1.2011 došlo
medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovanou (ako veriteľom) k uzavretiu zmluvy o poskytnutí

splátkového úveru č. 0286605135 (ďalej len „zmluva o úvere“, resp. „zmluva“) vo výške 8.000 eur.
Uvedená zmluva je spotrebiteľská. Aplikácia inštitútu bezdôvodného obohatenia v záväzkovoprávnych
vzťahoch prichádza do úvahy za splnenia podmienok vymedzených v § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V danom prípade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol odvodzovaný od
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu zákonných náležitostí úverovej zmluvy. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 13.1.2011

obsahovala všetky náležitosti. Prvým argumentom žalobkyne v otázke prijatia záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy o úvere bolo tvrdenie, že žalovaná v obsahu zmluvy nereflektovala na nutnosťkonkrétneho uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K náležitosti
podľa§9ods.2písm.k/ZoSÚ(uvedenievýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov)
súd uviedol, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 (vo veci Home Credit Slovakia c/a

Klára Bíróová) z 9.11.2016 vyplýva, že v zmluve o úvere nemusí byť jednoznačne určené, aká časť
každej splátky bude započítavaná na istinu, prípadne iné časti splátky. Absencia rozpisu splátok nemá
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalšie žalobkyňou namietané argumenty týkajúce
sa neprijateľných zmluvných podmienok, neskúmania bonity, rovnako tento následok nemohli vyvolať.
Ďalej sa súd zaoberal i rozhodcovskou doložkou, ktorú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou celkovej ceny úveru odkázal na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády a dospel k záveru, že ak pri obdobnom úvere bola
priemernáhodnotaročnejpercentuálnejmierynákladovvovýške11,25%,jej2-násoboktakpredstavuje
22,50%.Zuvedenéhotakvyplýva,žeRPMNdohodnutávúverovejzmluvevovýške20,03%neprevýšila
najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom. Vzhľadom na
uvedené nebolo možné konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a následne

ani teda vznik bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd v tomto štádiu nepreskúmaval
ani existenciu vykonávaných platieb žalobkyňou, ktoré by eventuálne mohli predstavovať bezdôvodné
obohatenie (v prípade konštatovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru). Zmluva
o splátkovom úvere bola totiž vo svojom obsahu jasná, zrozumiteľná, priemernému spotrebiteľovi
neskresľujúcoapravdivouvádzalavšetkypodmienkyúveru,definovalajehopovinnostiavneposlednom

rade obsahovala všetky náležitosti predpokladané ZoSÚ. Žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť nielen
istinu, ale aj úroky a poplatky, spojené s jeho poskytnutím, čo nepochybne predstavuje vyjadrenie
základného princípu úverovej zmluvy, kedy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky
a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Súd z tohto dôvodu žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 3.764,72 eur s príslušenstvom, zamietol. Nakoľko žalobkyňa nebola úspešná pri

uplatnení uvedeného nároku ustanoveného zákonom a osobitnými predpismi, rovnako jej nevznikol
nárok ani na primerané finančné zadosťučinenie, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v
uvedenej časti.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovanej v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia (ktoré navýšila na
sumu 6.832,30 eur) podala žalobkyňa včas odvolanie. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 CSP. Uviedla,
že žalobu písala podľa vzorov, ktoré našla na internete. Nemala finančné prostriedky na advokáta, v
tom čase bola samoživiteľka troch nezaopatrených detí. Počas konania zmeškala lehotu na vyjadrenie,

pretože nevedela spracovať rozsiahle vyjadrenie žalovanej (cez 50 strán). Súd jej odňal možnosť konať
pred súdom. Zmluvu súd nepodrobil kontrole a neposkytol jej ako spotrebiteľke (slabšej strane) ochranu.
Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti.
Poukázalanaskutočnosť,žejejnebolavyplatenácelásumaúveru(8.000eur),alelen7.831eur(znížené
o poplatok). Žalovanou uvádzaná výška RPMN potom nemôže byť správna. Pri poskytnutí tohto úveru

s dobou splácania 9 rokov, je úrok vo výške 16,9 % úžerou. Nesprávne bola v zmluve uvedená aj
celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť. Všetky tieto údaje mali vplyv na ekonomické správanie
spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je úver bezúročný a bez poplatkov. Rovnako účtovanie poplatku za
správuúveruazaupomienku(25eur),považujezaneprijateľnépodmienky.Žalovanánavyšeneskúmala
bonitu klienta. Poukázala na skutočnosť pokiaľ ide o poistenie, že jediné, s čím bola v tejto súvislosti

oboznámená, bola výška poplatku za poistenie, ktoré bolo bez jej vedomia potom zrušené. Žalobkyňa
žalovanej zaplatila spolu sumu 14.663,30 eur. V závere žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vydal rozsudok, ktorým určí, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zaviaže žalovanú
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 6.832,30 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP, posudzujúc
ho podľa obsahu) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré alenezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Pokiaľ ide o časť odvolania, v rámci ktorej sa žalobkyňa domáha vydania rozsudku, ktorým sa určí, že
úver je bezúročný a bez poplatkov a zaviaže žalovanú vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume

6.832,30 eur, uvedené odvolací súd posúdil ako zmenu žaloby (pri bezdôvodnom obohatení čo sa týka
sumy presahujúcej 3.764,72 eur, ktorá tvorila predmet konania pred súdom prvej inštancie), spočívajúcu
v jej rozšírení.
Zmenu žaloby odvolací súd nepripustil v zmysle § 371 CSP, nakoľko toto vylučuje samotný zákon.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore (čo sa

týka napadnutej časti), že žalobkyni nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď
dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a preto úver poskytnutý
žalovanou žalobkyni nie je bezúročný a bez poplatkov, pričom právnu úvahu konkretizoval len vo vzťahu
k namietanej absencii obsahovej náležitosti výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ).

7. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
absentuje právna argumentácia vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, ktorými označila nedostatok
jednotlivých obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 ZoSÚ (s výnimkou náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Paušálne skonštatovanie v

závere, že „zmluva obsahovala všetky náležitosti predpokladané ZoSÚ“ a teda úver nemožno považovať
za bezúročný a bez poplatkov, bolo preto nepreskúmateľné, postrádajúce zásadné vysvetlenie dôvodov
vo vzťahu ku konkrétnej obsahovej náležitosti zmluvy a s ňou spojenej zákonom stanovenej sankcie, či
právneho následku (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29.5.2020 sp. zn. 10Co/251/2019).

8. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i
možnosťstanovovaťzmluvnépodmienkyjednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Spoločnýmznakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to

formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho
právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom
ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný
skutkový stav). Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil
osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej

faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského
úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky
vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie,
ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy)
zákonodarcavprospechochranyspotrebiteľapreferovalaždotakejmiery,žeichneuvedenievpísomnej

forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankcia pre dodávateľa, ktorý
nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu (porov. rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

10. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznamz hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

12. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

13. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie

nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

neobsahujezásadnévysvetleniedôvodov,jenepreskúmateľný.Nedostatkyodôvodneniarozsudkusúdu
prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v §
220 CSP. Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v
stanoviskupublikovanomvZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky

pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím
súdom.

15. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo veci samej a v časti trov konania (závislý výrok) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania, posúdiť predložené listinné dôkazy, za účelom
preskúmania všetkých rozhodujúcich skutočností, určovaných hypotézou hmotnoprávnych noriem, s

prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne v žalobe a v priebehu sporu, najmä ZoSÚ (§ 9 ods. 2, § 11 ods.
1), z hľadiska naplnenia zákonom stanovených obligatórnych náležitostí zmluvy, absencia ktorých je
zákonom sankcionovaná, napr. bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne inými právnymi
následkami.

17. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

18. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

19. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie jeodrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

21. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.