Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Er/3751/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6900894622
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6900894622.2

Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. Cintorínska
21, Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému E., o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Mikszátha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX
807/2000 o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e ju.

Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Gasperovi, trovy exekúcie vo výške
47,44 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor dňa 23.8.2000 podal žiadosť o udelenie poverenia s návrhom na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom, ktorým žiadal vymôcť spolu sumu 66,38 eur s príslušenstvom na základe
rozhodnutia oprávneného zo dňa 22.1.1999, č. 8/99, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť sumu 66,38
eur. Rozhodnutie podľa vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť zhodne dňa
16.2.1999. Súdny exekútor bol dňa 23.10.2000 poverený vykonaním exekúcie.

2. Oprávnený podaním doručeným dňa 4.6.2019 požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia
desaťročnej prekluzívnej lehoty podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre
prípad zastavenia exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v sume 71,35 eura.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 1. 2004
pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

6. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

7. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1. 4. 2002
pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná
pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

8. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr
do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o
správnom konaní sa nepoužijú.

9. Predložený exekučný titul bol vydaný dňa 22.1.1999, teda za účinnosti zákona č. 274/1994 Z. z.
o Sociálnej poisťovni. Tento zákon bol s účinnosťou k 1. 1. 2004 nahradený zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, ktorý však neobsahoval prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali beh
premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré začali plynúť podľa skoršej právnej úpravy. Za tejto situácie
je potrebné vychádzať z účinkov, ktoré plynutiu času priznávala právna úprava platná a účinná v čase
vydanie rozhodnutia, ktoré je predmetom vymáhania. V tejto súvislosti súd odkazuje na stanovisko
Najvyššieho súdu SR č. Sjn 84/02 (v Zb. sr. zverejnené pod č. 21/2003, ASPI ID: JUD31482SK), ktoré
je aplikovateľné aj v tejto veci:
„V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s urči tými odchýlkami.
Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná
zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu
(v konkrétnom prípade Sociálna poisťovňa ako právnická osoba, poverená zo zákona vykonávaním
dôchodkového zabezpečenia) musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia
adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch,
v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa Sociálna poisťovňa riadiť novším
právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta
nevýhodnejšia.
Premlčacie lehoty, ktoré začali plynúť od protiprávneho konania v právnych vzťahoch zo sociálneho
zabezpečenia a dôchodkového poistenia a ktoré preto patria do oblasti práva verejného, nemožno
posudzovať podľa zásad, používaných v prípade spätnej účinnosti právnych noriem v oblasti práva
súkromného.
Poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, penále a pokuty podľa zákona o Sociálnej poisťovni
a predtým podľa zákona o Národnej poisťovni sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany
určitého subjektu a majú nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním
osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami preto patria do oblasti správneho trestania. V
dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre
správne trestanie a plynutie premlčacích lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase,
kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú
plynúť a až do ich skončenia bežia premlčacie lehoty podľa práva, platného v čase, kedy premlčacie
lehoty začali plynúť.
Ak sa právna úprava premlčania zmení v čase, kedy už premlčacia lehota začala plynúť, môže sa nový
právny predpis použiť na už začaté plynutie premlčacích lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje
alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal
by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v
zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť
aj na prípady správneho trestania.
Vzhľadom na skutočnosť, poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále majú sankčný
charakter, a teda charakter správneho trestania, nie je dôvod, aby sa postup pri ukladaní týchto
správnych sankcií uvedenými ústavnými zásadami neriadil. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom
trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia zákona o Sociálnej poisťovni je z hľadiska plynutia premlčacej lehoty pre účastníka, ktorý
porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje správne trestanie v dlhších lehotách, ako
predchádzajúca právna úprava.
Zákon o Sociálnej poisťovni ohľadom plynutia premlčacích lehôt preto nemožno použiť v tých prípadoch,
kedy premlčacie lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v sporných veciach to
bol najmä zákon o Národnej poisťovni). Tie premlčacie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich
právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.
...Správne kolégium preto uzavrelo, že právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie
ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v
lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava
premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“

10. Exekučný súd sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v citovanom stanovisku s tým, že
záver o aplikácii zákona platného v čase vzniku nároku sa uplatní nielen na vymáhané penále (t. j.
plnenie sankčného charakteru), ale aj na uplatnené poistné, ktoré tvorí súčasť vymáhaného nároku. Aj
tento nárok totiž vyplýva z ustanovení verejného práva, preto nemôže nastať situácia, že zákonodarca
zmenou zákona ex post privodí zhoršenie právneho postavenie občana, ktorý je zaviazaný platiť štátu
(prostredníctvom Sociálnej poisťovne) poistné na sociálne zabezpečenie. Z praktického hľadiska je
však irelevantné, ktorý právny predpis sa použije, keďže oba zákony ustanovovali rovnakú - 10 ročnú
lehotu na výkon rozhodnutia, počítanú od právoplatnosti príslušného rozhodnutia. V danom prípade
to znamená, že pokiaľ predložené rozhodnutie č. 8/99, sa stalo právoplatným dňa 16.2.1999, bolo
ich možné vykonať najneskôr do 16. 2. 2007. Uplynutím tohto dňa sa stal výkon rozhodnutia (ergo aj
exekúcia) neprípustným. Súd preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju.

11. Súd zároveň so zastavením exekúcie rozhodol o náhrade trov exekúcie konštatujúc, že oprávnený
nenesie zavinenie na zastavení exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal ešte pred uplynutím
prekluzívnej lehoty (v tomto smere súd odkazuje na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR
reprezentovaný napr. rozhodnutiami sp. zn. 3 M Cdo 11/2009, 5 M Cdo 20/2011, 6 M Cdo 4/2010, 7 M
Cdo 13/2011). Aplikujúc základné pravidlo o náhrade trov exekúcie súd podľa § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal povinného.

12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
platnom do 30. 4. 2008 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a vyhlášky) ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

14. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eura (100 Sk).

15. V zmysle citovaných ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi možno priznať
odmenu tak podľa času vynaloženého na exekučnú činnosť, ako aj paušálnu odmenu za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti, ak sa tieto nachádzajú v taxatívnom výpočte ustanovenia § 15 vyhlášky, nikdy
však za tie isté úkony. Pokiaľ zákonodarca určil osobitný spôsob odmeňovania v prípade konkrétnych
procesných úkonov (§ 14 ods. 3, § 15 vyhlášky), odmenu je potrebné priznať podľa tejto špeciálnej
úpravy. Za iné, účelne uskutočnené úkony smerujúce k vymoženiu nároku oprávneného, nespadajúce
do taxatívneho výpočtu § 15, prichádza do úvahy priznanie tzv. časovej odmeny podľa § 14 ods. 2
vyhlášky. Pokiaľ je určitý úkon odmeňovaný paušálnou sumou podľa § 15 vyhlášky, nemožno si za ten
istý úkon uplatniť aj odmenu podľa času vynaloženého na ten - ktorý úkon, pretože takto by došlo k
duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora (viď napríklad uznesenie NS SR zo dňa 21. 3. 2012, č.
k. 6 M Cdo 6/2011, strana 9).

16. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu exekútora počítanú podľa § 15 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) a
ods. 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu za získanie poverenia v sume 3,32eur, za
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 eura, doručenie príkazu na začatie exekúcie
3,32 eur, doručenie exekučného príkazu 3,32 eur, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania
exekúcie 3,32 eur, zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32
eur, účtu povinného 3,32 eur, zisťovanie majetku povinného 3,32 eur.

17. Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške
3 x 6,64 eura majúc za to, že odmena za celú hodinu mu patrí za každý z nasledovných úkonov
exekučnej činnosti: prijatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných
náležitostí návrhu, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy,
vypočítanie vymáhanej pohľadávky, prepočítanie úrokov z omeškania, žiadosť o udelenie poverenia,
vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, súčinnosti 4x,upovedomenie
o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky, príkaz na začatie exekúcie 2x,časová špecifikácia.Za úkony
odmeňované paušálnou sumou odmenu nebolo možné priznať (viď vyššie). Odmena s ohľadom na
ustanovenie § 25 vyhlášky nepatrí ani za administratívne úkony nesmerujúce priamo k vymoženiu
nároku oprávneného (práce pri prijatí návrhu, podnet na zastavenie exekúcie, vyúčtovanie trov). Keďže
predložená špecifikácia pozostáva výlučne z úkonov týchto dvoch kategórií, súd odmenu podľa § 14
ods. 2 vyhlášky v súhrnnej výške 19,92 eura nepriznal.

18. Súdny exekútor si právo na náhradu hotových výdavkov uplatnil za poštovné, náklady za spis,
súčinnosti vo výške 6,80 eur, 1,66 eur, 0,70 eur, 0, 20 eur, 0,30 eur, ktoré súd priznal v žiadanej výške.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd jeho odmenu priznal zvýšenú o túto
daň, spolu vo výške 7,90 eur.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh).Odvolanie je
potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis aj s prílohami.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.