Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201110
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113201110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Okresní hospodářská
komora Hodonín, Svatoborská 591, 697 01 Kyjov, IČO: 485 32 312, Česká republika, právne zastúpený:
URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 31 751 067, o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a o určenie, že zmluva o poskytnutí finančného
príspevku trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514

zo dňa 20.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa
20.09.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie („ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore

poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 575/2001 Z.z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 3 ods. 1 písm. a), § 2 písm. a), §
31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „OBZ“), § 80 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 137, § 470 ods. 1 a
2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.01.2013 domáhal,

aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku číslo D.
XXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 27.7.2009, dané žalobcovi listom žalovaného
zo dňa 01.08.2012, č.: MPRV-2012-427/21722-15, je neplatné. Podaním doručeným súdu dňa
28.06.2016 žalobca žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu. Súd pripustil zmenu žalobného petitu
uznesením podľa § 142 ods. 1 CSP zo dňa 31.08.2016 tak, že petit žaloby bude znieť: „Súd
určuje, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným (t.j. právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009, číslo zmluvy: D.

XXXXXXXXXXXXX) dané žalobcovi listom žalovaného (t.j. právnym predchodcom žalovaného) zo dňa
01.08.2012, č.: MPRV-2012-427/21722-15, je neplatné a zmluva o poskytnutí finančného príspevku
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným (t.j. právnym predchodcom žalovaného) dňa 27.07.2009, číslo
zmluvy: D. XXXXXXXXXXXXX stále trvá.“Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.07.2009 bola v súlade s § 269 ods. 2 OBZ v spojení s § 15
ods. 1 z. č. 528/2008 Z.z. a v spojení s § 20 ods. 2 z. č. 523/2004 Z.z. uzatvorená medzi žalobcom ako
prijímateľom a žalovaným ako poskytovateľom (žalovaný je právnym nástupcom Ministerstva výstavby

a regionálneho rozvoja SR) zmluva o poskytnutí finančného príspevku číslo D. XXXXXXXXXXXXX
(ďalej aj „Zmluva o poskytnutí finančného príspevku“). Žalobca ako tzv. vedúci partner uzatvoril dňa
02.06.2009 so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou Trnavská regionálna komora, ako
tzv. hlavným cezhraničným partnerom zo Slovenskej republiky (ďalej len „SOPK Trnavská regionálna
komora“) dohodu o spolupráci na projekte v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská

republika - Česká republika 2007 - 2013 (ďalej len „dohoda“), na ktorú nadväzovalo samotné uzatvorenie
zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na účely realizácie projektu. V nadväznosti na zmluvu
o poskytnutí finančného príspevku vydalo dňa 06.08.2009 Ministerstvo pro místní rozvoj, odbor
evropské územní spolupráce (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutie o poskytnutí dotácie zo štátneho
rozpočtu Českej republiky na spolufinancovanie projektu realizovaného v rámci „Operačního programu
přeshraniční spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007-2013“ (ďalej len „rozhodnutie o

spolufinancovaní“), ktorým ministerstvo ako tzv. národný orgán pridelil žalobcovi finančný príspevok
z prostriedkov štátneho rozpočtu Českej republiky (t.j. dotáciu) na účely realizácie projektu. V dňoch
09.06.2011 až 26.08.2011 bol vykonaný u žalobcu zo strany ministerstva a žalovaného audit č. XX.X/X
R., pri ktorom boli u žalobcu zistené ministerstvom nasledovné nedostatky: nedostatočné preukázanie
použitia majetku získaného z rozpočtu projektu iba pre účely Projektu; nesúlad fakturovaných položiek

a skutočne dodaného majetku; nedostatočné preukázanie daňového dokladu za spracovanie verejných
obstarávaní;nedostatočnépreukázanievýdavkovzaspracovaniežiadostiodotáciu.Nazákladezáverov
auditu ministerstva vykonala kontrolná skupina ministerstva dňa 22.03.2012 u žalobcu verejnosprávnu
kontrolu na mieste, o výsledku ktorej bol dňa 28.05.2012 spísaný protokol, č.j. XX XXX/XXXX-XX
(ďalej len „protokol“), v ktorom kontrolná skupina ministerstva súhlasí so závermi auditu ministerstva

o tom, že v rámci projektu došlo k nesúladu fakturovaných položiek a skutočne dodaného majetku a
k nedostatočnému preukázaniu použitia majetku získaného z rozpočtu projektu iba pre účely projektu.
Kontrolnáskupinaministerstvavprotokolenavrhlažalovanémuasúčasneajministerstvu,abyakékoľvek
výdavky realizované žalobcom v rámci plnenia projektu boli považované za neoprávnené a zároveň
odporučila žalovanému odstúpiť od zmluvy. Žalobca podal dňa 08.06.2012 odôvodnené písomné

námietky k protokolu, v ktorých podal obsiahle vysvetlenia k zisteniam kontrolnej skupiny ministerstva
v protokole, postačujúce na odstránenie akýchkoľvek nejasností a vytýkaných nedostatkov a postup
kontrolnej skupiny ministerstva považoval za nezákonný a vecne nesprávny. Ministerstvo v Rozhodnutí
vedoucího kontrolního orgánu o námitkách, č.j.: XX XXX/XXXX-XX zo dňa 26.06.2012 zamietlo všetky
námietky žalobcu. Žalovaný listom č.: MPRV-2012-427/21722-15 zo dňa 01.08.2012 oznámil žalobcovi,

že na základe čl. 9 ods. 2.2 a ods. 2.4 písm. d), h) a i) prílohy č. 1 Zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku považuje konanie žalobcu za podstatné porušenie zmluvy, a preto v celom rozsahu od
zmluvy o poskytnutí finančného príspevku odstupuje s účinnosťou dňom doručenia oznámenia o
odstúpení žalobcovi 09.08.2012. Odstúpenie od zmluvy považoval žalobca za neplatné, pretože pri
realizácii projektu postupoval z hmotnoprávneho hľadiska v súlade s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí

finančného príspevku a jej príloh, a teda zo strany žalovaného neexistovali hmotnoprávne dôvody na
odstúpenieodzmluvy.Žalobcanazákladešiestejmonitorovacejsprávypožiadalopreplatenie59.829,22
eurpredstavujúcejfinančnéprostriedkyzfonduEÚnazákladezmluvyoposkytnutífinančnéhopríspevku
akoajvyplateniečiastky3.519,36eur,avšaktietofinančnéprostriedkyžalobcoviužzostranypríslušných
orgánov vzhľadom na odstúpenie od zmluvy preplatené neboli.

K existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobca uviedol,
že tento vyplýva z článku 8 bod 1 a 2 dohody, nakoľko bez posúdenia ne/platnosti odstúpenia od
zmluvy zo strany súdu je jeho právne postavenie neisté jednak vo vzťahu k SOPK Trnavskej regionálnej
komore, vo vzťahu k žalovanému a tiež vo vzťahu k ministerstvu. Existenciu naliehavosti právneho
záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy odôvodňoval aj tým, že jeho postavenie je neistým

vo vzťahu k oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov už vyplatených žalobcovi na
základy zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a rozhodnutia o spolufinancovaní vo výške sumy
242.587,75 eur, ďalej oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov od žalobcu, ktoré boli
vyplatené SOPK Trnavskej regionálnej komore na základe dohody a zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku zo štátneho rozpočtu SR v nadväznosti na zmluvu o poskytnutí finančného príspevku vo výške

sumy 187.992,12 eur, oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci projektu ohľadom nepriznania
finančných prostriedkov uplatňovaných žalobcom na základe piatej monitorovacej správy v spojení so
zmluvou o poskytnutí finančného príspevku a rozhodnutím o spolufinancovaní, oprávnenosti postupu
príslušných orgánov v rámci projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovanýchžalobcom na základe šiestej monitorovacej správy v spojení so zmluvou o poskytnutí finančného
príspevku a rozhodnutím o spolufinancovaní a oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci
projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovaných SOPK Trnavskou regionálnou

komorou na základe šiestej monitorovacej správy v spojení s dohodou a zmluvou o poskytnutí
finančného príspevku zo štátneho rozpočtu SR, ktorý môže byť v zmysle článku 8 bod 1 dohody
uplatňovaný zo strany SOPK Trnavskej regionálnej komory voči žalobcovi. Odstúpenie od zmluvy
predstavuje podľa žalobcu závažný až likvidačný zásah do jeho práv, pričom bez rozhodnutia o jeho
platnosti/neplatnosti zo strany súdu bude povinný vrátiť vyplatený finančný príspevok v rámci projektu

v celkovej výške 430.579,87 eur, čo môže viesť k jeho insolvencii. Rozhodnutie súdu má podľa neho
vytvoriť pevný právny základ medzi žalobcom a žalovaným ohľadom právnych vzťahov vyplývajúcich
zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, právnych vzťahov medzi žalobcom a SOPK Trnavskou
regionálnou komorou ohľadom právnych vzťahov vyplývajúcich z dohody a v nadväznosti na zmluvu
o poskytnutí finančného príspevku a zmluvu o poskytnutí príspevku zo štátneho rozpočtu SR a medzi
žalobcom a ministerstvom ohľadom právnych vzťahov vyplývajúcich z rozhodnutia o spolufinancovaní v

nadväznosti na zmluvu o poskytnutí finančného príspevku a súčasne malo zabrániť žalobám na plnenie
voči žalobcovi alebo voči SOPK Trnavskej regionálnej komore na vrátenie finančných prostriedkov ním
poskytnutých a vzájomným žalobám žalobcu voči SOPK Trnavskej regionálnej komore a ministerstvu
a samostatným určovacím žalobám týchto subjektov na určenie ne/platnosti odstúpenia od zmluvy,
posudzovaniu otázky ne/platnosti odstúpenia od zmluvy v každom uvedenom spore.

Žalovanýžiadalžalobuzamietnuťakonedôvodnú,považovaljuzanejasnú,nezrozumiteľnúazmätočnú.
Zdôraznil, že ku kontrolným zisteniam mal možnosť sa žalobca vyjadriť priamo počas kontroly na mieste
a následne aj písomne k protokolu z kontroly na mieste, pri kontrole na mieste však žalobca podstatnú
časť zistených rozporov, pochybností a nedostatkov žiadnym relevantným spôsobom neobjasnil.
Ďalej uviedol, že žalobca bol riadne oboznámený so skutkovými zisteniami z kontroly na mieste, jej

výsledkami, závermi, bol riadne poučený o možnosti podať námietky, ktoré dňa 08.06.2012 podal,
Ministerstvo pro místní rozvoj ČR sa nimi riadne zaoberalo a vysporiadalo, pričom výsledkom je
Rozhodnutí vedoucího kontrolního orgánu o námitkách zo dňa 26.06.2012 č.j. XX XXX/XXXXX-XX.
Následne sa skutkovými zisteniami kontroly na mieste, zdokumentovanými protokolom a rozhodnutím
o námietkach, dokladmi, písomnosťami a dokumentáciou zaoberalo Ministerstvo pôdohospodárstva a

rozvoja vidieka SR ako riadiaci orgán Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007
- 2013, ktoré uvedené skutočnosti vyhodnotilo ako veľmi vážne pochybenia žalobcu znamenajúce
podstatné porušenie zmluvy o finančnom príspevku, preto v súlade s čl. 9 ods. 2.2 všeobecných
zmluvných podmienok zmluvy o finančnom príspevku odstúpil od zmluvy so žalobcom listom č.
MPRV-2012-427/21722-15 zo dňa 01.08.2012, doručeným žalobcovi dňa 09.08.2012. Žalovaný uviedol,

že od zmluvy o finančnom príspevku odstúpil nielen na základe odporúčaní a záverov kontroly na mieste,
ale predovšetkým na základe zdokumentovaných zistení o podstatnom porušení zmluvy o finančnom
príspevku žalobcom. Podľa neho žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o finančnom príspevku, pričom právny stav považoval za neistý len z pohľadu
žalobcu. Žalobcom uvádzaný pevný právny základ považoval len za len účelovú obranou.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/17/2013-379 zo dňa 24.10.2016 tak, že žalobu žalobcu
zamietol a žalovanému náhradu trov nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 4Cob/222/2017-427 zo dňa 10.05.2018 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie s tým, aby sa vysporiadal s naliehavým právnym záujmom žalobcu a relevantným námietkami
sporových strán.

Súd vychádzal z okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku v zmysle § 470 ods. 1 CSP a
na prejednávanú vec aplikoval § 137 písm. d) CSP. Zdôraznil, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha
určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti,
ktorej prípustnosť môže byť založená len osobitným predpisom, v tomto prípade však zo žiadneho
osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť platnosť odstúpenia od zmluvy žalobou o

určenie jej neplatnosti. Uviedol, že žaloba o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku, ako právnej skutočnosti, nie je prípustným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu,
preto žalobu v tejto časti zamietol. Okrem toho uviedol, že podľa konštantnej judikatúry žaloba na
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy kritériá naliehavého právneho záujmu nesplňuje, posúdenie
ne/platnosti odstúpenia od zmluvy má totiž povahu otázky predbežnej ku vzťahu k existencii práva

alebo právneho vzťahu, a teda nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti
odstúpenia od zmluvy. Mal za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení vylučuje aj ďalší
žalobcom uplatnený nárok na určenie trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, pretože ak by
súd vecne posudzoval trvanie zmluvy, musel by ako prejudiciálnu otázku riešiť ne/platnosť odstúpeniaod tejto zmluvy, pretože platným odstúpením od zmluvy zmluva v zmysle § 349 OBZ zaniká a v zmysle
§ 351 OBZ zanikajú všetky práva a povinnosti zo zmluvy, teda zmluva by platným odstúpením od nej už
netrvala. Konštatoval, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/48/2016, v

ktorom sa žalobca domáha svojich nárokov žalobou na plnenie, ktoré dovodzuje zo zmluvy o poskytnutí
finančného príspevku, sa súd musí preujudiciálne zaoberať práve namietanou neplatnosťou odstúpenia
od zmluvy a trvaním zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, keď neplatnosť odstúpenia a trvanie
zmluvy sú predpokladom na to, aby súd prípadne mohol žalobou na plnenie žalobcom uplatnený
nárok priznať. Mal za to, že stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení

sa neodstráni určovacou žalobou, pretože ňou bude vyriešená len predbežná otázka, z ktorej bez
ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva. Skutočnosť, že
sám žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 24.03.2016, na základe ktorej bolo začaté konanie sp. zn.
28Cb/48/2016, žiadal o prerušenie konania do meritórneho rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní,
podľa súdu svedčí o tom, že otázka platnosti odstúpenia a trvania zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku je prejudiciálnou otázkou v konaní o žalobe o plnenie zo zmluvy o poskytnutí finančného

príspevku. Podľa súdu žalobca môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva v konaní o zaplatenie
finančného príspevku zo zmluvy, ktoré už inicioval a v prípade určovacej žaloby v tomto konaní ide len
o zbytočne vyvolané („čiastkové“) konanie po ktorom, aj keby žalobca už neinicioval súdne konania o
plnenie, by takéto prípadné iné súdne konania museli nasledovať. Žalobca nemá podľa súdu naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia a určení trvania zmluvy aj preto, že v čase podania

žaloby už prišlo k porušeniu práva, a to buď na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, a teda
prevenciavpodobežalobyourčenieneplatnostiodstúpeniaalebourčeniatrvaniazmluvystratilazmysel,
právne vzťahu vzniknuté zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a jej odstúpenia je možné vyriešiť
už len žalobami o plnenie. Dodal, že rozhodnutím o trvaní zmluvy o poskytnutí finančného príspevku,
ktoré má výlučne deklaratórnu povahu, by súd deklaroval trvanie zmluvy ale len ku dňu vyhlásenia

rozsudku,čovšakneznamená,ženáslednebynemohlodôjsťkzrušeniuzmluvy,tedatakétorozhodnutie
by vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu o plnenie bolo bez významu. Dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujem na požadovanom určení, ako základnú procesnú
podmienku dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP ako aj § 137
písm. c) CSP, preto žalobu zamietol ako neprípustnú, bez skúmania vecnej stránky a žalovanému priznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
Pridržal sa a odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu v konaní. Namietal, že súd nesprávne
posúdil otázku ne/existencie resp. ne/preukázania jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nezákonné a založené na svojvoľnom právne
neudržateľnom neodôvodnení, čím bolo porušené a odňaté jeho právo na súdnu ochranu ako aj

právo na spravodlivý súdny proces. Nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku videl najmä
v tom, že súd sa nezaoberal meritom veci pre tvrdenie, že v danom prípade absentuje naliehavý
právny záujem žalobcu. Zamietnutie určovacej žaloby pre údajnú neexistenciu naliehavého právneho
záujmu je podľa neho hrubým porušením zásady denegatio iustitie, v dôsledku čoho došlo k odňatiu
práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ďalej namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

opomenul pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu tú skutočnosť, že žalobca sa podanou
žalobou okrem určenia právnej skutočnosti, a teda určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy domáhal
i určenia, že zmluva o poskytnutí finančného príspevku stále trvá, a teda sa domáhal určenia, či tu
právo je alebo nie je. Argumentáciu súdu o tom, že prípustnosť takejto žaloby môže byť založená
len osobitným predpisom preto považoval za nesprávnu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp.

zn. II. ÚS 137/2008 zo dňa 01.07.2008 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996. Mal za to, že v danom prípade práve podaná určovacia žaloba
jednoznačne slúži potrebám praktického života a predchádza možným ďalším sporom, nakoľko práve
bez posúdenia platnosti či neplatnosti predmetného odstúpenia od zmluvy zo strany súdu, je a naďalej
aj bude právne postavenie žalobcu vo vzťahu k viacerým právnym subjektom právne neistým. Ďalej

uviedol,žekonanievedenépodsp.zn.28Cb/48/2016stýmtokonanímvôbecskutkovonesúvisí,pretože
sa týka posúdenia podmienok, ktoré sa týkajú iba 6-tej monitorovacej správy a žiadnym spôsobom
neskúma právne otázky vo vzťahu k prvej, druhej, tretej, štvrtej, či piatej monitorovacej správy ako ani
iných s danými vecami súvisiacich vecí, pričom uvedené konanie neprebieha ani výlučne medzi týmiistými sporovými stranami a žalobcovia sa nedomáhajú zaplatenia finančných prostriedkov na rovnakom
skutkovom a právnom základe, ako je podaná žaloba v tomto konaní. Vyjadril názor, že ak žalobca
preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo alebo právny pomer, hoci by

mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nemožno určovaciu žalobu odoprieť, ak sa teda určením,
že tu právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí pevný právny základ pre riešenie právnych vzťahov v
budúcnosti, je určovacia žaloba prípustná. Namietal, že k záveru o neexistencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu dospel súd až po piatich rokoch prebiehajúceho konania a až po vykonaní celého
dokazovania, preto s prihliadnutím na túto skutočnosť a zásadu hospodárnosti konania vyjadril názor, že

je potrebné a vhodné, aby súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Podľa
názoru žalobcu skutočnosť, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem umocňuje súdom
opomenutá skutočnosť, že žalovaný sa domáha nielen od žalobcu vrátenia poskytnutých finančných
prostriedkov, ktoré boli žalobcovi poskytnuté na realizáciu Projektu a ktoré zo strany žalobcu boli
aj účelne realizované. Vyriešenie otázky, ktorá je predmetom tohto sporu by podľa neho odstránilo
spornosť jeho neistoty v danom právnom vzťahu, čím by došlo i k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti

predmetného odstúpenia od zmluvy, pričom žalobca nemá žiaden iný procesný nástroj, ktorým by
sa mohol momentálne brániť voči postupu žalovaného, ktorý od neho požaduje nedôvodné vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požalovanom určení
odvodzoval aj od skutočnosti, že bez meritórneho rozhodnutia o určení neplatnosti odstúpenia od
zmluvyje(ostáva)právnepostaveniežalobcuneistýmtakvočižalovanému,SOPKTrnavskejregionálnej

komore, Ministerstvu, a to jednak vo vzťahu k právnej otázke oprávnenosti požadovania vrátenia
finančných prostriedkov už vyplatených žalobcovi za obdobie 5-ich Monitorovacích správ na základe
Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a Rozhodnutia o spolufinancovaní vo výške sumy 242.587,75
eur, oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov od žalobcu, ktoré boli vyplatené SOPK
Trnavskej regionálnej komore za obdobie 5-ich Monitorovacích správ na základe Dohody a Zmluvy o

poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu SR v nadväznosti na Zmluvu vo výške sumy
187.992,12 eur, oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci Projektu ohľadom nepriznania
finančných prostriedkov uplatňovaných žalobcom na základe 5-tej a 6-tej Monitorovacej správy v spojení
so Zmluvou a Rozhodnutím o spolufinancovaní, oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci
Projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovaných SOPK Trnavskou regionálnou

komorou ako hlavným cezhraničným partnerom žalobcu na základe 6-tej Monitorovacej správy v spojení
s Dohodou a Zmluvou o poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu SR, ktorý by mohol
byť v zmysle článku 8 bod. 1 Dohody uplatňovaný zo strany SOPK Trnavskej regionálnej komory
voči žalobcovi. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy predstavuje pre žalobcu závažný, až likvidačný
zásah do jeho práv, pričom bez meritórneho posúdenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany

súdu a bez určenia, či zmluva trvá, bude žalobca povinný vrátiť vyplatený finančný príspevok v rámci
Projektu v celkovej výške 430.579,87, čo môže viesť k jeho úpadku. Zdôraznil, že požadovaným
určením sa v danom prípade vytvorí pevný právny základ a to jednak vo vzťahu k právnej otázke
oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov už vyplatených žalobcovi za obdobie 5-
tich Monitorovacích správ a súčasne sa tak zabráni a predíde ďalším možným súdnym sporom a

to napríklad žalobám na plnenie. Namietal, že súd sa vyššie uvedenou argumentáciu nezaoberal.
Napadnutý rozsudok označil za svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a tým
i nezrozumiteľný, zmätočný a nezákonný, súd nereflektoval základné procesné zásady a požiadavky
občianskoprávneho konania, nezaoberal sa prvotne otázkou posúdenia naliehavého právneho záujmu
a nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.

S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že tak v celom
rozsahu vyhovie žalobe žalobcu a zaviaže žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi 100 % náhrady
trov konania, vrátane 100 % náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu,
eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.01.2019, v ktorom sa
plne stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku. Uviedol, že odvolanie žalobcu smeruje iba k procesnej
stránke súdneho procesu, a nie voči tvrdeniam žalovaného, preto žalovaný odkázal na všetky svoje
predošlé tvrdenia, vyjadrenia a dôkazy, ktoré v konaní predložil. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.02.2019. Zotrval
na svojej predošlej argumentácii a vyjadril názor, že na podklade právnej argumentácie v odvolanídostatočným spôsobom preukázal, že v danom prípade s prihliadnutím na individuálne okolnosti tohto
prípadu nemožno pochybovať o tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.3.2020 podal voči JUDr. Denise Cvikovej námietku
zaujatosti z dôvodu, že v konaní rozhodovala sudkyňa, ktorá je spomínaná v tzv. Kočnerove Treeme a
voči ktorej bolo vznesené obvinenie pre závažné trestné činy a ktorá bola vzatá do väzby pre tieto trestné
činy a ktorej súčasne Súdna rada SR pozastavila výkon funkcie sudkyne a ktorá tak de iure nemôže byť
nezaujatá, lebo nespĺňa zákonné atribúty nestrannosti a nezávislosti sudcu.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa

20.09.2018 je potrebné v zmysle § 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správny.

7. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou zaujatosti voči sudkyni JUDr. Denise Cvikovej,
ktorá rozhodovala vec na súde prvej inštancie. K námietke zaujatosti sa vyjadrila zastupujúca sudkyňa
JUDr. Miriam Žiaková, ktorá uviedla, že vzhľadom na to, že námietka neobsahuje podstatnú náležitosť

podľa § 52 ods. 2 CSP, a to, absentuje údaj, kedy sa strana dozvedela o dôvode vylúčenia, na danú
námietku sa neprihliada.

8. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si

námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Ustanovenie § 52 ods. 2 CSP upravuje osobitné náležitosti námietky zaujatosti, ktoré musí námietka
okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v § 127 CSP obsahovať. Povinnou obsahovou
náležitosťou námietky zaujatosti je, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela (musí ísť o presný dátum, keďže ustanovenie § 53 CSP upravuje sedemdňovú zákonnú
lehotu, v rámci ktorej je potrebné uplatniť námietku zaujatosti, pričom na neskôr uplatnenú námietku

zaujatosti súd vôbec neprihliadne). Ak námietka nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti, súd
nie je povinný stranu sporu poučiť o potrebe opravy alebo doplnenia, a teda nie je povinný vyzvať
ju na odstránenie vady. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti, súd neprihliadne a vec ani nepredloží
nadriadenému súdu na rozhodnutie.

10. Z podanej námietky zaujatosti vyplýva, že námietka neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 52
ods. 2, a to neobsahuje údaj o tom, kedy sa žalobca o dôvode vylúčenia dozvedel. Preto odvolací súd
na námietku zaujatosti žalobcu voči JUDr. Denise Cvikovej neprihliadol.

11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktorédôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018, pretože vo výroku
vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a
dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie
i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

16. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí
finančného príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného dňa 27.07.2009 dané žalobcovi listom právnym predchodcom žalovaného dňa 01.08.2012
č.:MPRV-2012-427/21722-15jeneplatnéazmluvaoposkytnutífinančnéhopríspevkuuzatvorenámedzi

žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009, č. D. XXXXXXXXXXXXX stále trvá.
Ako vyplýva z použitých ustanovení, súd na prejednávanú vec správne aplikoval aj ustanovenie § 470
ods. 1, 2 CSP a § 80 OSP, následne však v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyvodil z
aplikovaných ustanovení nesprávne právne závery, keď vychádzajúc z okamžitej aplikability Civilného
sporového poriadku podanú žalobu v časti o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy posudzoval

podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Súd v tomto prípade nezohľadnil vzájomnú koreláciu ustanovení
§ 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že keďže určovacia žaloba bola
podaná na súd dňa 14.01.2013 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
umožňoval domáhať sa aj určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP, bolo potrebné na prejednávanú

vec aplikovať ustanovenie § 80 písm. c) OSP o určovacej žalobe. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/30/2018 zo dňa 18.12.2018, v ktorom
uviedol „V danom prípade predmetom konania bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych
úkonov uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom žaloba bola podaná na okresný súd
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky

procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá C. s.
p.).Vsúladesustálenoujudikatúrounajvyššiehosúdužalobcompodanúžalobupovažovalizaurčovaciu
žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“ Účinky
úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 CSP

zachované a v súlade s týmto zákonným ustanovením je potrebné podmienky procesnej prípustnosti
žaloby žalobcu posúdiť podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Keďže z použitých ustanovení vyplýva,
že súd na prejednávanú vec aplikoval aj ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP a § 80 OSP, odvolací súd
nevyzýval sporové strany, aby sa k možnému použitiu týchto ustanovení odvolacím súdom vyjadrili v
zmysle § 382 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že nová koncepcia zakotvená v ustanovení § 137 písm. c)

a d) CSP sa podstatným spôsobom odlišuje od pôvodného znenia ustanovenia § 80 OSP. Na rozdiel
od ustanovenia § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu, ustanovenie § 80 písm. c) OSP takúto
požiadavku neobsahuje a určovaciu žalobu podmieňuje len existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom prípustnosti žaloby podľa

§ 80 psím. c) OSP nie je skutočnosť, že takéto oprávnenie žalobcovi vyplýva z osobitného predpisu,
ale jej predpokladom je len existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd považoval za nesprávny právny záver súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žaloba o
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je neprípustným prostriedkom ochrany práv žalobcu, nakoľko
osobitný predpis nepripúšťa rozhodovanie o takomto určení. Zároveň je však potrebné poukázať na

to, že uvedený nesprávny právny záver súdu nemal za následok nesprávnosť výroku vo veci samej,
nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd sa následne zaoberal aj existenciou,
resp. neexistenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy
a určenia, že zmluva stále trvá a odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo zvyšnej časti vecne správne.17. Súd správne skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie

neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c) OSP. Vo všeobecnosti platí, že tzv. určovacia
žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny
záujem o požadovanie určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto
primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali
najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby

môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej
judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú
o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania
[spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)]. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby súdom bola práve
absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, v

dôsledku čoho súd vec meritórne neskúmal, odvolací súd v odvolacom konaní primárne skúmal, či súd
správne právne posúdil otázku ne/existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom
určeníneplatnostiodstúpeniaodzmluvyaurčení,žezmluvatrvá.Odvolacísúdvtejtosúvislostipovažuje
za potrebné zdôrazniť, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania
súduvediekzamietnutiuurčovacejžaloby.Naliehavýprávnyzáujemmusížalobcapreukázať.Povinnosť

žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe
skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je
povinný navrhnúť dôkazy. Náležité odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení
je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Žalobca

má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak,
naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny

preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje,
ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už
nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Žalobca v zásade nemá
naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu
už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej

žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva
zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno
preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o ne/existencii predmetného práva. Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje
aj určovací žalobný nárok.

18. Odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od
zmluvy o poskytnutí finančného príspevku ani na určení, že predmetná zmluva stále trvá. V danom
prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy

o poskytnutí finančného príspevku, nakoľko otázka platnosti odstúpenia od tejto zmluvy ma povahu
prejudiciálnej vo vzťahu k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu. Rovnako naliehavý právny
záujem žalobcu nie je daný ani pri žalobe v časti určenia trvania zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku, pretože ako správne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ak by súd vecne
posudzoval trvanie zmluvy, musel by najprv ako prejudiciálnu otázku riešiť platnosť, resp. neplatnosť

odstúpenia od tejto zmluvy. Uvedené znamená, že určenie súdu, že zmluva trvá závisí od určenia,
či odstúpenie od dotknutej zmluvy bolo zo strany žalovaného uskutočnené platne, nakoľko platné
odstúpenieodzmluvymázanásledok,žezmluvaužďalejnetrvá(platnýmodstúpenímodzmluvyzmluva
v zmysle § 349 OBZ zaniká a v zmysle § 351 OBZ zanikajú všetky práva a povinnosti zo zmluvy).
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 49/2003,

podľa ktorého „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“
Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry je v zásade potrebné vychádzaťz toho, že určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu
postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa
žalobca nemôže domáhať ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie. Žaloba žalobcu však nemá ani pri

jednom z navrhovaných určovacích výrokov ktorých sa žalobca domáha, preventívny charakter. V čase
vyhlásenia rozsudku súdu totiž už došlo k porušeniu práva, a to buď na strane žalobcu alebo na strane
žalovaného, pretože ako správne uviedol súd, žalobca už žiadal o vyplatenie finančného príspevku
podľa zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, pričom žalovaný neplnil, preto žalobca podal žalobu o
plnenie a na strane druhej žalovaný svojou žiadosťou zo dňa 28.08.2012 č.j. MPRV-2012-427/24016-21

požiadal žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov, pričom žalobca neplnil, a preto žalovaný výzvou zo
dňa 30.10.2012 č.j. MPRV-2012-427/29287-30 vyzýval žalovaného o vrátenie poskytnutých finančných
prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že na jednej zo strán sporu už došlo k porušeniu práva, a teda
prevencia v podobe žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy alebo určenia trvania zmluvy
stratila zmysel, žalobca už nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a právne vzťahy
vzniknutézozmluvyoposkytnutífinančnéhopríspevkuajejodstúpeniajemožnévyriešiťužlenžalobami

o plnenie z jednej alebo druhej strany a odstrániť tak spornosť a stav neistoty. V danom prípade
určovacia žalobca žalobcu nie je správnym a účinne zvoleným procesným nástrojom ochrany tvrdeného
žalobcovho práva. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že žalobca už inicioval
súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/48/2016, v ktorom sa domáha
zaplatenia finančného príspevku z predmetnej zmluvy, v ktorom môže žalobca dosiahnuť odstránenie

spornostipráva.Okremtohojepotrebnéuviesť,žeprípadnýmurčenímneplatnostiodstúpeniaodzmluvy
a určením, že zmluva trvá v tomto súdnom konaní by sa s konečnou platnosťou neodstránila spornosť
práva, nepredišlo by sa ďalším sporom. Prípadné určovacie rozhodnutie v tomto konaní by nevytvorilo
v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného pevný právny základ pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu
až do tej miery, aby sa tým účinne predišlo žalobe o plnenie, stav ohrozenia práva žalobcu alebo

neistota v jeho právnom postavení by sa neodstránil, pretože určovacím výrokom súdu by sa vyriešila len
predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov
ešte nevyplýva. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že určovacia žaloba žalobcu podľa § 80 písm. c)
OSP v prejednávanej veci nemá preventívny charakter. Naopak, v danom prípade mal žalobca prípadné
vzniknuté nároky uplatniť prostredníctvom žaloby na plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou

podľa § 80 písm. c) OSP. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k rovnakému právne
záveru ako súd prvej inštancie, a síce, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určení trvania zmluvy, preto súd postupoval správne keď
žalobu bez meritórneho preskúmania zamietol. Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 10/2008 zo dňa 19.11.2008, v ktorom

uviedol „Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie
ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda
vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny
stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloby by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov

účastníkov... Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho
úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.“

19. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že na Okresnom súde
Bratislava (resp. v súčasnosti z dôvodu podania odvolania na Krajskom súde v Bratislave) je vedené

konanie sp. zn. 28Cb/48/2016. V uvedenom konaní sa Okresní hospodářská komora Hodonín ako
žalobca 1/ a Slovenská Obchodná a priemyselná komora ako žalobca 2/ domáhajú voči Ministerstvu
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako žalovanému, zaplatenia sumy 60.957,35
eur s príslušenstvom a zaplatenia sumy 31.486,89 eur s príslušenstvom titulom poskytnutia finančného
príspevku v súlade so zmluvou o poskytovaní finančného príspevku a na základe monitorovacích správ.

Žalobca aj v uvedenom konaní namieta neplatnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2009, pričom otázka posúdenia platnosti resp.
neplatnosti odstúpenia od danej zmluvy tvorí prejudiciálnu otázku v konaní sp. zn. 28Cb/48/2016 a
súd sa ňou musí zaberať, vysporiadať a vyhodnotiť, či právny úkon žalovaného, ktorým odstúpil
od predmetnej zmluvy zo dňa 27.07.2009 bol uskutočnený platne, t.j. či nevykazuje vady, ktoré by

boli spôsobilé označiť tento právny úkon za neplatný a na to nadväzujúcou otázkou, či zmluva trvá,
nakoľko neplatnosť odstúpenia a trvanie zmluvy sú predpokladom (za splnenia ostatných podmienok)
na to, aby súd prípadne mohol žalobou na plnenie žalobcom uplatnený nárok priznať. Vzhľadom
na skutočnosť, že otázka ne/platnosti odstúpenia od uvedenej zmluvy sa má riešiť v inom konanívedenom na Okresnom súde Bratislava I, je zrejmé, že v tomto konaní absentuje naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2009. Odvolací súd zdôrazňuje, že žaloba na plnenie

„konzumuje“ žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, a keďže o žalobcom požadovanom určení
možno rozhodnúť v rámci rozhodovania o žalobe na plnenie, je zrejmé, že v tomto konaní neexistuje na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že súd správne ustálil, že žalobca môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva v konaní o zaplatenie
finančného príspevku zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, ktoré už inicioval a v prípade

prejednávanej žaloby o určenie ne/platnosti a určenie trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku
ide len o zbytočne vyvolané (akési „čiastkové“) konanie po ktorom, aj keby žalobca už neinicioval súdne
konania o plnenie, by takéto prípadné iné súdne konania museli nasledovať. Okrem toho sa odvolací súd
plne stotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého „Skutočnosť, že sám žalobca v obsahu žaloby
doručenej tunajšiemu súdu dňa 24.03.2016, na základe ktorej bolo začaté konanie vedené pod sp. zn.
28Cb/48/2016, žiadal o prerušenie konania do meritórneho rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní,

svedčí o tom, že otázka ne/platnosti odstúpenia a trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku
je prejudiciálnou otázkou v konaní o žalobe o plnenie zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku.“
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd nesprávne posúdil
otázku nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ako nedôvodnú.

20. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, že súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku celkom opomenul, resp. odignoroval pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu tú
skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou okrem iného domáhal i určenia, že zmluva o poskytnutí
finančného príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa
27.07.2009 stále trvá. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom mal odvolací súd preukázané, že

súd pri rozhodovaní prihliadal aj na žalobu v časti určenia trvania predmetnej zmluvy a v odôvodnení
rozhodnutia sa i s touto skutočnosťou stručne, no zároveň veľmi výstižne, vysporiadal. Súd v tejto
súvislosti správne uviedol, že „Naliehavý právny záujem na takto požadovanom určení vylučuje aj ďalší
žalobcom uplatnený nárok na určenie trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, pretože ak
by súd vecne posudzoval trvanie zmluvy, musel by predsa ako prejudiciálnu otázku riešiť ne/platnosť

odstúpenia od tejto zmluvy, pretože platným odstúpením od zmluvy totiž zmluva v zmysle § 349
Obchodného zákonníka zaniká a v zmysle § 351 Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a
povinnostizozmluvy,tedazmluvabyplatnýmodstúpenímodnejužnetrvala.“Následnesúdkonštatoval,
že existencia naliehavého právneho záujmu nebola splnená ani v prípade žalobcom požadovaného
určenia trvania zmluvy. Okrem toho uviedol, že „Je nepochybné, že žalobca nemôže mať naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, pretože ne/platnosť odstúpenia a trvanie zmluvy je alebo bude
riešená len ako predbežná otázka v každom konaní o uloženie povinnosti plniť. Určenie ne/platnosti
odstúpenia a určenie trvania zmluvy by neumožnilo bez ďalšieho, uplatniť vlastné vynútiteľné právo
súvisiace s predmetom plnenia podľa zmluvy o poskytnutí finančného príspevku...V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že určenie ktorého sa žalobca domáha, a síce že predmetná zmluva trvá, sa

odvíja od posúdenia platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia žalovaného od predmetnej zmluvy.“ Taktiež
súd uviedol, že v prípade žaloby o určenie trvania zmluvy ide len o zbytočné vyvolané konanie po
ktorom, by nasledovali iné súdne konania. Z uvedeného vyplýva, že súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku zaoberal a vysporiadal aj so žalobou žalobcu v časti určovacieho výroku trvania zmluvy o
poskytnutí finančného príspevku. Námietku žalobcu, že súd až po piatich rokov prebiehajúceho konania

a až po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem,
považoval odvolací súd za absolútne irelevantnú, nakoľko nemá žiadny vplyv na prijatý právny záver
súdu, pričom dĺžka trvania súdneho sporu v žiadnom prípade nezakladá naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení, ako nedôvodne tvrdil žalobca. V prejednávanej veci bol súd povinný
skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a ak dospel k záveru,

že tento nie je daný, postupoval správne, keď žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak by súd naliehavý právny záujem neskúmal, porušil by
tým základné právo žalovaného na súdnu právnu ochranu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 06.10.2017, ktorý uvádza „Ak všeobecné súdy
postupujú tak, že rozhodujú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru

o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu
ďalšieho účastníka konania.“21. Žalobca ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, a tým i nezrozumiteľný, zmätočný a nezákonný, súd nereflektoval základné procesné zásady
a požiadavky občianskoprávneho konania, nezaoberal sa prvotne otázkou posúdenia naliehavého

právneho záujmu a nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami. Uvedené námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa odvolacieho súdu
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti požadované ustanovením § 220 ods. 2
CSP, súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesné útoku použil, vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a

právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal v konaní preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Rovnako z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil. Takéto odôvodnenie napadnutého
rozsudku považuje odvolací súd za zrozumiteľné, dostačujúce a presvedčivé. V danom prípade nedošlo
zo strany súdu k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces, a nedošlo ani k porušeniu princípu zákazu
denegatio iustititae. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky svojvôle, ale je zákonný, vo výroku vecne

správny a spravodlivý, súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre
rozhodnutie relevantnými argumentmi žalobcu.

22. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

23. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

24. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).