Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sk/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200191
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1017200191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne J. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č.
8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo 17.07.2017, č. k. 23Sa/39/2017- 48, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17.07.2017, č. k. 23Sa/39/2017-
48 v znení opravného uznesenia, č. k. 23Sa/39/2017- 80 zo dňa 20.06.2018 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd rozsudkom zo dňa 17.07.2017, č. k. 23Sa/39/2017- 48 v znení opravného uznesenia,
č. k. 23Sa/39/2017- 80 zo dňa 20.06.2018 zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 20.12.2016, ktorým generálny riaditeľ potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánupodtotožnýmčíslomzodňa28.04.2016,ktorýmbolžalobkynipriznanýodXX.XX.XXXXstarobný
dôchodok v sume 201,90 € mesačne podľa § 65, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v platnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) z dôvodu, že získala 34 rokov a 45 dní

obdobia dôchodkového poistenia a dosiahla dôchodkový vek ku dňu XX.XX.XXXX.

2.Žalobkyňarozhodnutiegenerálnehoriaditeľanapadlažalobou,vktorejopakovaneakovodvolaníproti
napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu namietala spôsob doručenia rozhodnutí iba obyčajnou
zásielkou a nie „do vlastných rúk“, namietala nerozšírenie rozhodujúceho obdobia pred rok 1980, kedy
bola v pracovnom pomere a neposudzovanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Domáhala sa tiež zápočtu osobitných

zrážok (v prospech žalovanej na základe rozhodnutia č. 700-545/2004-4 zo dňa 17.03.2004 z jej
vdovského dôchodku pre nezaplatenie poistného na dôchodkové poistenie) do dôchodkového poistenia
a tiež zhodnotenia príspevku na opatrovanie do 16.11.2013, t. j. ku dňu priznania starobného dôchodku.

3. V odôvodnení rozsudku krajského súdu dominuje v časti I. až III. opis obsahu rozhodnutí správnych
orgánov a v časti IV. je uvedená úvaha krajského súdu k veci, resp. k námietkam žaloby. Uvedená úvaha
spočíva vo všeobecnom konštatovaní, že zo žaloby ani z administratívneho spisu nezistil dôvod, že by

sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou situáciou
dotknutých právnych noriem, tieto vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého
výroku rozhodnutia. Podľa krajského súdu sa žalovaná vysporiadala so všetkými námietkami a
rozhodnutie riadne zdôvodnila a preto po vykonanom dokazovaní, kde nezistil žiadny dôvod pre zrušenienapadnutých rozhodnutí, žalobu zamietol. Záverom poučil žalobkyňu o možnom postupe pri zápočte
dodatočne uhradeného nedoplatku na poistnom na dôchodku.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Podľa jej názoru krajský súd dospel na
podklade vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zopakovala argumentáciu
námietok, ktoré boli obsahom aj predchádzajúcich konaní a domáhala sa najmä rozšírenia prepočtu
rozhodujúceho obdobia pred rok 1980, kedy bola v pracovnom pomere a posudzovanie nároku na
starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., tiež zápočtu osobitných zrážok z jej vdovského

dôchodku pre nezaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a tiež zhodnotenia príspevku na
opatrovanie ku dňu priznania starobného dôchodku. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.

5.Žalovanásťažnosťnepovažovalazadôvodnú.Vosvojomvyjadreníuviedla,žesťažovateľkaneuviedla
žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť vydaných rozhodnutí. Navrhla sťažnosť

zamietnuť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č.
162/2015 Z.z., Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského
súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť

žalobkyne je dôvodná.

7.Podľa§139ods.2SSP,vodôvodnenírozsudkuuvediesprávnysúdstručnýpriebehadministratívneho
konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a
vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej

verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec
na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci
ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
§ 139 ods. 2 SSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci

vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej. Riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a
zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03, z 13. marca 2003).

9. Krajský súd v intenciách vyššie citovaného ustanovenia nepostupoval. V odôvodnení jeho rozsudku
úplne absentuje vysvetlenie, ako vec sám právne posúdil (vyložil) a ktoré relevantné ustanovenia
zákona, vo vzťahu k samotnému postupu žalovanej v administratívnom konaní aplikoval.

10. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd, po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej
a konaním na krajskom súde, dospel k záveru, že žalovaná kasačnú sťažnosť podala dôvodne, keď
rozsudok krajského súdu bolo potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na
ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Krajský súd sa v ďalšom vysporiada aj s námietkami uvádzanými
v kasačnej sťažnosti.

11.V novom konaní krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

12.Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.