Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209773
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118209773.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. Q., S..

XX.XX.XXXX, M. X. X, XXX XX Q., právne zastúpenej: JUDr. Róbert Čalfa, nar. 13.6.1976, bytom
Ondavské Matiašovce 146, 094 01, proti žalovaným: 1/ F. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XX, XXX XX, X/ X..
X. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. C. W. XXXX/X, XXX XX V. Ľ.Ň., C. X. X. Q., R.. Ľ.J., S.. XX.XX.XXXX, M. C.
W. XXXX/X, XXX XX V. Ľ., právne zastúpených: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska
20, 061 01 Stará Ľubovňa, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, ženehnuteľnosť-rodinnýdom-stojacivobciM.vokreseV.,označenýsúpisnýmčíslom
XX, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie M., postavený na parcele registra „C“ katastra

nehnuteľností číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 661 m2, zapísanej na LV č. XXXX
pre katastrálne územie M., patrí v spoluvlastníckom podiely vo výške 1 (slovom: jednej polovici) k celku
do dedičstva po poručiteľovi - C. Q. R.. V. nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy trvalé bytom:
X. XXXXX/X, Q..

II. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni
trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosť: rodinný dom so súpisným číslom

XX postaveným na parcele KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 661 m2 a zapísaným
na LV č. XXXX, Z..Ú.. M., patrí v spoluvlastníckom podiely vo výške 1 k celku do dedičstva po jej matke.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetný rodinný dom bol postavený po druhej svetovej vojne
v roku XXXX jej rodičmi - otcom F. Q. V.., S.. X.X.XXXX, C.. XX.X.XXXX a matkou C. Q. R.. V., S..
X.X.XXXX, C.. XX.X.XXXX. V roku 1954 obec M. postihol veľký požiar, počas ktorého bol poškodený
aj tento dom - zhorela jeho povala a strecha, no múry domu zostali stáť. Dom krátko po požiari opravili

jej rodičia a na tento účel si rodičia zobrali aj pôžičku, ktorú potom aj po smrti otca splácala jej matka.
Do požiaru v obci M. v roku 1954 mal tento dom súpisné číslo XXX a po požiari bolo pridelené súpisné
číslo XX. Okrem žalobkyne a jej rodičov v dome býval aj jej nevlastný brat - syn jej otca z prvého
manželstva - F. Q. X.., S.. XX.X.XXXX, C.. XXXX, a po tom, čo sa oženil, tam býval spolu so svojou
rodinou. Otec žalobkyne zomrel dňa XX.X.XXXX a predmetom dedičského konania po ňom bol okrem
inéhoajspoluvlastníckypodielnapredmetnomrodinnomdomevovýške1,ktorýnadobudoljejnevlastný
brat a zostávajúci spoluvlastnícky podiel vo výške 1 bol v tom čase ako aj dnes vlastníctvom jej nebohej

matky.Vrokoch1969až1970bolpredmetnýrodinnýdomrekonštruovanýpričombolanaňomvykonaná
prístavba. Túto rekonštrukciu robila jej matka a aj jej nevlastný brat spolu. Aj po tejto rekonštrukcii jej
matka bývala s matkou v predmetnom rodinnom dome až do svojho vydaja v roku 1973, pričom jej matka
tam bola prihlásená k trvalému pobytu do 5.10.2010, kedy ju z predmetného domu vzala k sebe dobytu. Predmetný rodinný dom nebol od jeho výstavby, resp. jeho rekonštrukcie v rokoch 1955 až 1956
a následne v rokoch 1969 až 1970 evidovaný v pozemkovej knihe, evidencií nehnuteľností, či v katastri
nehnuteľností.Predmetnýrodinnýdomboldokatastranehnuteľnostizapísanýažvroku2012nazáklade

potvrdenia obce o pridelení súpisného čísla na základe dvoch čestných vyhlásení svedkov, F. Ľ. L. X. S..
Vydanie oboch čestných vyhlásení iniciovala žalovaná 1/ spolu so svojou matkou, sestrami a švagrinou
- matkou žalovanej 2/, pričom ich snahou bola bolo získať do dedičstva po ich otcovi F. Q. ml. aj druhú
polovičku domu, ktorej vlastníkom bola a stále je jej nebohá matka. Na základe tohto potvrdenia obce
bol ako vlastník predmetného domu zapísaný F. Q. ml. a následne na základe osvedčenia o dedičstve,

sp. zn. 1D/125/2013, boli ako vlastníčka zapísaná žalovaná 1/ a žalovaná 2/. Žalované nikdy neboli
dobromyseľné v tom, že nevedeli o tom, že bolo prejednané dedičstvo po F. Q. ml. bývalým štátnym
notárstvom v Q. pod sp. zn. D 1066/62, a že sa o tejto listine dozvedeli až na základe im doručenej
predžalobnej výzvy. Rovnako nie je pravdou, ako tvrdia žalované, že predmetný rodinný dom v podstate
postavil F. Q. ml. (nar. 1938), nakoľko v čase jeho výstavby F. Q. st. (nar. 1903), bol už vážne chorý a
preto nemohol dom stavať. Takisto nie je pravdou, ako tvrdia žalované, že aj v dôsledku choroby F.S.

Q. V.. F. Q. ml. prevzal záväzky z dedičstva po F. Q. st. a tieto riadne splatil. Menovaný síce záväzky z
dedičstvaprevzal,avšaknikdyichnesplatil,nakoľkoichsplatilamatkažalobkyne.Žalobkyňatiežuviedla,
že žalovaná 1/ a matka žalovanej 2/ veľmi dobre vedeli, že pozemok pod predmetným rodinným domom
nikdy nebol majetkovoprávne vysporiadaný a nebol výlučným majetkom nebohého F. Q. ml..

3. Žalované vo svojom vyjadrení zo dňa 8.10.2018 navrhli žalobu zamietnuť.

4. Žalované uviedli, že na základe osvedčenia o dedičstve z 29.10.2014 vydaného notárkou, JUDr.
Darinou Šťastnou, sp. zn. 1D/125/2013 nadobudli po neb. F. Q. ml. spornú nehnuteľnosť. Žalované
nemali vedomosť o dedičskom konaní sp. zn. D/1066/62 a prvýkrát sa o ňom dozvedeli až na

základe písomnej výzvy právneho zástupcu žalobkyne. Nie je pravdou, aby predmetný rodinný dom
bol postavený po druhej svetovej vojne ako tvrdí žalobkyňa a že ho mal stavať F. Q. st. a jeho druhá
manželka, matka žalobkyne. V skutočností F. Q. st. uzavrel v roku 1927 prvýkrát manželstvo a to s X.
Z., S.. XX.X.XXXX. Po uzavretí manželstva títo začali stavať rodinný dom, pričom sa v podstate jednalo
o dvojdom s tým, že druhú časť staval jeho brat. Počas ich manželstva sa narodil syn F. Q. ml.. Dňa

3.2.1946 zomrela prvá manželka F. Q. st., ktorý sa následne druhýkrát oženil dňa 16.2.1947 s matkou
žalobkyne, ktorá sa k nemu prisťahovala už do postaveného rodinného domu. Dňa 20.3.1959 a zomrel
F. Q. st., pričom o celé hospodárstvo, ako aj rodinný dom sa staral F. Q. ml., ktorý sa dňa 16.1.1960
oženil s X. Z., S. X.X.XXXX. Po uzavretí manželstva zostali bývať v rodičovskom dome, kde taktiež
bývala jeho nevlastná sestra a jej matka. F. Q. ml. mal spolu s manželkou X. 4 deti, ktoré tiež bývali v

predmetnom rodinnom dome.

5. Žalované uviedli, že je pravdou, že v roku 1954 došlo v obci k požiaru, kde v podstate zhoreli skoro
všetkydomyazostaliibamúrynadomoch,ktorébolivybudovanézkameňa.Tosatýkaloajpredmetného
rodinného domu. Následne bola F. Q. st. poskytnutá finančná pomoc vo výške 3.000 Kčs a zároveň

aj pôžička. Vzhľadom na tú skutočnosť, že F. Q. st. bol v tom čase vážne chorý, celú rekonštrukciu
rodinného domu po požiari vykonával jeho syn, pričom v prvej etape bol dom iba zastrešený a bola
upravená iba jedna miestnosť, kde sa bývalo. Postupne po roku 1960, kedy sa F. Q. ml. oženil, sa robili
ďalšie rekonštrukčné práce na dome. V lete ich právny predchodca pracoval na gazdovstve a v zime
chodil pracovať do Č., pričom jeho príjem bol jediný finančný zdroj rodiny. Po požiari bola v podstate

opravená iba 1 izba a čiastočne kuchyňa, pričom takýto stav s menšími úpravami trval podstate až do
roku 1970, kedy sa F. Q. ml. spolu s manželkou rozhodol rekonštruovať dom, ktorý bol rozšírený o špajzu
spolu s kuchyňou. Po roku 1978 bola vykonaná tretia rekonštrukcia, kedy bola vybudovaná kúpeľňa,
špajza, veranda.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že zápisnicu zo dňa 15.3.1963 vyhotovenú v rámci dedičského konania
sp. zn. D 1066/62 podpísal právny predchodca žalovanej 1/ a 2/, F. Q. ml.. Tvrdenie žalovaných, že
predmetný rodinný dom zdedil ich právny predchodca v jednej polovici je zavádzajúca. Žalované sa
túto skutočnosť určite dozvedeli od svojho otca resp. starého otca. Je nemysliteľné, aby žalované a ich
rodičia sa o vlastníckych pomeroch týkajúcich sa predmetného rodinného domu nerozprávali v spoločnej

domácnosti. Žalobkyňa taktiež poprela tvrdenie, že rodinný dom staval po svadbe F. Q. st. so svojou
prvou manželkou a druhú časť brat X., S.. X.X.XXXX, ktorý bol v tom čase maloletý, nakoľko všetci bývali
v drevenici u otca F. Q.. Rovnako poprela tvrdenie, že jej matka sa presťahovala do už postaveného
domu, nakoľko z rozprávania svojej matky a iných osôb vie, že dom v tom čase ešte nebol dostavaný apostavila ho jej matka spolu so svojím manželom nielen z kameňa, ale už aj z tehál (dve predné izby).
Iba komora bola z kameňa. Je pravdou, že F. Q. st. bol krátko pred smrťou chorý, no nie je pravdou, že
sa o celé gazdovstvo staral otec žalovanej 1/, ktorý bol v tom čase ešte maloletý. F. Q. ml. bol v čase

výstavby rodinného domu po roku 1947, ako aj následne v čase jeho výstavby po požiari v rokoch 1954
až 1956 ešte maloletý bez finančných prostriedkov a vlastného majetku. Navyše po dovŕšení dospelosti
narukoval a v rokoch 1957 až 1959 absolvoval dvojročnú povinnú základnú vojenskú službu. Po návrate
z vojenčiny sa oženil s manželkou X. a následne sa im v dome narodili ich deti, X. (XXXX), X. (XXXX),
L. (XXXX), F. (XXXX). Manželka F. Q. ml. a matka žalovanej 1/, X. Q.Á. R.. Z., bola žena v domácnosti

až do roku 1975, kedy sa spolu s manželom zamestnali v novozaloženom miestnom JRD. Žalobkyňa
dodala, že žalované vediac o skutočnosti, že uznesenie zo dňa 13.5.1963 vydané v dedičskej veci sp.
zn. D 1066/62 nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, účelovo vyčkali do smrti matky žalobkyne a
následne využili známosť s vtedajším starostom, zaobstarali si svedecká a nechali predmetný rodinný
dom zapísať na F. Q. ml., ktorý následne v dedičskom konaní prededili.

7. Žalované v duplike uviedli, že tvrdenie žalobkyne o tom, že mali vedomosť o dedičskom konaní z
roku 1963 je iba jej domnienka. Taktiež ďalšie tvrdenie žalobkyne, ktorá sa narodila dňa 4.10.1949, že
z rozprávania svojej matky, ako aj iných osôb, ktoré konkrétne neuviedla, má vedomosť, že predmetný
dom v tom čase nebol dostavaný, je v skutočnosti nepravdivé, pričom žalobkyňa zároveň uvádza, že
rodinný dom postavila jej matka.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania a svedkov, ako aj listinami (sobášny list žalobkyne
na č.l. 11; rodný list matky žalobkyne na č.l. 12; Q. Č.. XXX na č.l. 19; LV č. XXXX, Z..Ú.. M., na č.l. 20;
stanovisko žalovaných k predžalobnej výzve na č.l. 23; nákres pôdorysu domu na č.l. 32 a 215; Výmer
Krajského národného výboru zo dňa 21.3.1955, zn. W..XXXX/XXXX, na č.l. 36; rodné listy na č.l. 65 -

67; sobášny list F. Q. ml. na č.l. 68; uznesenie o zastavení trestného stíhania vydaného OR PZ Prešov
z 7.1.2016, ČVS: ORP-427/2-VYS-PO-2015; domovský list na č.l. 104; výpis z evidencie nehnuteľnosti
na č.l. 111; kópia pozemkovej mapy na č.l. 12; LV č. XX, Z..Ú.. M. S. Č..H. XXX; domovský list na č.l.
131a; LV č. XXXX, Z..Ú.. M., na č.l. 145 a 148; LV č. XXXX, k.ú. M. na č.l. 146-147; zápisnice z výsluchu
žalovanej 1/ na č.l. 177-181; zápisnica z výsluchu X. Q. na č.l. 182-183, zápisnica z výsluchu X. S. na

č.l. 184-187, darovacia zmluva na č.l. 193; rozhodnutie správy katastra na č.l. 194; rozhodnutie sp.
zn. D 1269/85; výpis z LV č. X, Z..Ú.. M. na č.l. 198; rozhodnutie, sp. zn. D 1067/64 na č.l. 199-200;
výpis z LV č. XXX, Z..Ú.. M.; potvrdenia o pobyte na č.l. 209-210; oznámenie o pobyte na č.l. 219-221 a
237-238; znalecký posudok E.. F. Š. č. 87/2019; potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 1.4.2020; mapka
regulačného plánu), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Z LV č. XXXX, Z..Ú.. M., súd zistil že rodinný dom č. XX, postavený na parc. č. XXX/X, je v
spoluvlastníctve žalovanej 1/ s podielom 4/5 a žalovanej 2/ s podielom 1/5.

10.ZosobášneholistuzapísanéhovknihemanželstievmatričnéhoúraduvŠ.U.zväzokX,ročníkXXXX,

na strane XX, pod por. číslo X súd zistil že F. Q. st., nar. X.X.XXXX, uzavrel dňa XX.X.XXXX manželstvo
s X. Z., S.. XX.X.XXXX (č.l. 67)

11. Z úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu Košice I vo zväzku XX, roč. XXXX, na
strane XX, pod por. č. XXX, súd zistil, X. Q. R.. Z., zomrela dňa X.X.XXXX. (č.l. 69)

12. Zo sobášneho listu zo dňa X.X.XXXX zapísaného v sobášnej matrike matričného úradu v Š. U. vo
zväzku X, na strane XXX, pod por. číslom X, rok XXXX, súd zistil, že F. Q. V.., S.. X.X.XXXX, uzavrel
dňa XX.X.XXXX manželstvo so C. V., S.. X.X.XXXX. (č.l. 13)

13. Z rodného listu súd zistil, že žalobkyňa sa narodila dňa X.XX.XXXX a je dcérou F. Q. st. a C. Q.
R.. V.. (č.l. 10)

14. Z úmrtného listu vedeného v knihe úmrtí Miestneho národného výboru (ďalej len „MNV“) v M. vo
zväzku E.., na strane XX, pod por. č. X, roku XXXX, súd zistil, že F. Q. st. zomrel dňa XX.X.XXXX. (č.l. 15)

15. Zo zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Prešove dňa 15.3.1963 v dedičskom konaní po
nebohom F.S. Q. st. súd zistil že dom č. XX je postavený na parc. XX zapísanej v pozemnoknižnej
zápisnici č. XXX a to na podiele F. V. v 1 k celku. Prítomní účastníci dedičského konania, C. Q. R.. V.L. F. Q. ml. súhlasne uviedli, že poručiteľ tento podiel intravilánu nadobudol zámenou od F. V. za svoj
podiel v parcele 4/b zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX a, že terajší dom č. XX vybudoval
nebohý poručiteľ spolu so svojou druhou manželkou C. Q. R.. V. a to už po roku XXXX a že tento dom

tvorí zákonné majetkové spoločenstvo poručiteľa a jeho manželky rovným dielom. (č.l. 17)

16. Uznesením zo dňa 13.5.1963 bývalé Štátne notárstvo v Prešove schválilo dohodu dedičov po neb.
F.S. Q. st. uzavretej dňa 15.3.1963, v zmysle ktorej imanie poručiteľa ako roľnícky podnik preberá jeho
syn F., pričom ustupujúce dedičky sa vzdali nároku na výplatu svojho dedičského podielu, nakoľko F. Q.

ml. prevzal na seba podielu pohľadávky v Štátnej sporiteľni pripadajúci na po poručiteľa, ktorý prevyšuje
hodnotu domového majetku. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že podstatu dedičstva tvorí
dom č. XX v 1 k celku, ďalej že tento dom v druhej polovici k celku patrí titulom podielu zo zákonného
majetkového spoločenstva manželka poručiteľa. (č.l. 16)

17. Zo zápisnice spísanej na MNV v M. súd zistil, že miestna komisia navrhla udeliť pôžičky tak, aby pre

každého stavebníka bolo zaistených celkovo 50.000,- Kčs. (č.l. 47)

18. Zo zoznamu Rady Okresného národného výboru (ďalej len „ONV“) ONV V., odboru pre výstavbu, súd
zistil, že F. Q. a manž. C. R.. V. uzavreli pôžičku a súhlasili s pridelenou stavebnou parcelou č. 26. (č.l. 44)

19. Z Výmeru ONV v V. zo dňa XX.XX.XXXX, C.. XXX-X-M., súd zistil, že ONV povolil stavebníkovi F.
Q. W. J. M. na parcele č. XX stavbu rodinného domu č.d. XXX. Vo výmere sa uvádza, že sa jedná o
novostavbu započatú v štvrtom kvartáli roku XXXX. (č.l. 33)

20. Zo súpisu roľníkov, ktorí dostali štátnu podporu (č.l. 39), súd zistil, že F. Q., bytom č. d. XXX, bola

priznaná podpora vo výške 3.000,- Kčs.

21. Z Uzávierkového výpisu z pôžičkového účtu F. Q. a manž. C. R.. V. M. XXX/XX ku dňu 30.12.1961
súd zistil, že k uvedenému dňu činil nový zostatok pôžičky sumu 9.508,11 Kčs. (č.l. 29)

22. Z Potvrdenky zo dňa 30.12.1964 vyplýva, že splátku pôžičky poskytnutej C. Q. a jej nebohého
manžela bola vložená suma vo výške 2.048,- Kčs. (č.l. 30)

23. Z potvrdenia Ministerstva obrany SR súd zistil, že F. Q. ml. nastúpil dňa 31.10.1957 na základnú
vojenskú službu zmluvu a dňa 16.7.1959 bol prepustený na trvalú dovolenku.

24. Z potvrdenia MNV v M. zo dňa 24.10.1969 (č.l. 31) súd zistil, že Rada MNV v M. potvrdila skutočnosť,
že C. Q. S.. XXXX M. M. Č.. U.. XX robila prístavbu - rekonštrukciu svojho rodinného domu spolu so
svojimi deťmi F. L. A. a to v roku 1970.

25. Z Potvrdenia o pridelení súpisného čísla vydaného Obcou M. dňa 1.2.2012 (č.l. 27) súd zistil, že
obec potvrdila to, že stavebníkom rodinného domu postavenom v roku 1956 na parcele č. XXX/X W. Z..
Ú.. M., M. F. Q. X.. S.. XX.X.XXXX.

26. Z Čestného prehlásenia X. S., S.. XX.XX.XXXX, zo dňa 1.2.2012 (č.l. 28) vyplýva, že nebohý F. Q.

ml. bol stavebníkom rodinného domu č. XX zničeného po požiari v roku 1954. Obsahovo rovnaké čestné
vyhlásenie podpísal F. Ľ. toho istého dňa.

27. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou, JUDr. Darinou Ščesnou, v Starej Ľubovni dňa
29.10.2014, sp. zn. 1D/125/2013 súd zistil, že predmetom dedičstva po neb. F. Q. ml. bol okrem iného

aj rodinný domu s.č. XX postavenom na parcele č. XXX/X v M., ktorý nadobudla na základe schválenej
dohody žalovaná 1/ v podiele vo výške 4/5 a žalovaná 2/ v podiele vo výške 1/5. (č.l. 62)

28. Obecný úrad M. v podaní zo dňa 28.2.1991 stanovil všeobecnú cenu nehnuteľnosti - rodinného
domu v M. poručiteľa F. Q. X.. C.. X.X.XXXX, pričom sa v ňom uvádza, že dom bol postavený v roku

1935. (č.l. 138)

29. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva po F. Q. st. spísanej Štátnym notárstvom v Prešove dňa
20.12.1962 za prítomnosti C. Q. R.. V. vyplýva, že znalec, F. H., odhadol hodnotu rodinného domu č.d.XX, ktorý je postavený z kameňa, hlina a je krytý plechom a ktorý má jednu izbu, kuchyňu a komoru a
zároveň odhadol vec domu na asi 28 rokov. (č.l. 140)

30. Z potvrdenia o pobyte súd zistil, že C. Q. R.. V. (nar. XXXX) bola prihlásená na trvalý pobyt v Prešov
od 5.10.2010 a na prechodný pobyt od 31.10.2005. Na adrese M. Č.. XX bola prihlásená na trvalý pobyt
od 1.7.1953 do 5.10.2010. Z podania Obce M. súd zistil, že C. Q. R.. V. bola podľa „domového zoznamu“
prihlásená k trvalému pobytu v obci M. S. V.. Č.. XXX od 1.7.1953 a na prechodný pobyt v obci súp.
č. XXX od 1.1.2005.

31. Z výsluchu svedkyne, X. Q., R.. Z., matky žalovanej 1/ vyplýva, že dom postavil jej svokor, F. Q. st.
so svojou prvou ženou v rokoch 1944 - 1945, pričom manželia stavili dvojdom s bratom jej svokra, X..
Keď nastal v obci požiar celý dom zhorel, okrem múrov ktoré boli postavené z kameňa. Po požiari dom
opravil jej manžel, F. Q. ml., so svojimi ujami. Opravu financoval jej svokor, pričom na oprave pracoval
spolu s jeho synom, t.j. jej manželom, ktorý mal v tom čase 16 rokov. Ďalej uviedla, že manžel sa z

vojny vrátil po siedmych mesiacoch. O tom, že dom nebol zapísaný na liste vlastníctva zistila v roku
1990. Žiadala svokru, aby to dali papierovo poriadku, na čo ona odvetila, že netreba, že ju z domu nikto
nevyženie. Keď žalobkyňa stavala svoj dom v r. 1978, manžel jej povedal, aby žalobkyni pomáhali s
tým, že dom im ostane.

32. Z výsluchu svedka, X. V., starostu obce M., súd zistil, že za dom platili daň žalovaná 1/, jej otec a
matka. V roku 1983 nastúpil do JRD, v ktorom pracoval aj F. Q. ml. a ktorý mu povedal, že pomáha
sestre na výstavbe rodinného domu. Z výsluchu súd ďalej zistil, že po požiari vznikol zastavovací plán na
obnovu obce, resp. tzv. regulačný plán, na základe ktorého boli zamerané pozemky, pričom vlastnícke
vzťahy si mali ľudia vysporiadať sami, pričom niekde zostali vlastnícke vzťahy tie isté, t.j. ako pred

požiarom a niekde sa menili. Taktiež vznikla osobitná komisia. Starší obyvatelia obce vedia o existencii
tohto regulačného plánu. Zastavovací plán, resp. jeho časť sa nachádzala na obecnom úrade aj v čase
keď žalovaná 1/ prišla vybavovať pridelenie súpisného čísla. Pôžičky štát dával tým ľuďom, ktorým
nezostalo nič, ktorí stavali svoje obydlia nanovo. Niektorým zostali aj nejaké časti, avšak museli ich kvôli
požiaru zbúrať, pretože boli poškodené. Existovali prípady, že domy stavali neplnoleté osoby, avšak

pôžičku brali plnoleté osoby. Svedok taktiež uviedol, že pred požiarom bolo v obci iné číslovanie domov,
ako po požiari.

33. Z výsluchu žalovanej 1/ súd zistil, že pozemok pod domom vlastnil F. Q. st. a pozemok za domom
vlastnil F. V.. Q. A., ktorý predmetný pozemok podedil po pánovi V., ho prepísal na ňu, keďže zámena

pozemkov nebola zapísaná. O tom, že dom nebol zapísaný na liste vlastníctva sa dozvedela až v r. 1990
po smrti otca, ktorý im o dedičskom rozhodnutí z roku 1963 nepovedal nič. O dokladoch nachádzajúcich
sa na obecnom úrade nevedela. So C. Q. R.. V. neriešila zaevidovanie domu, nakoľko si myslela, že
dom je ich. V roku 1999 sa jej narodila dcéra a potrebovala papiere od domu kvôli tomu, že si chcela
zriadiť elektrické kúrenie, avšak matka žalobkyne jej povedala, aby to nechala tak. Veci ohľadom domu

začala vybavovať v roku 2011 preto, že bolo potrebné opraviť dom a chcela si vziať pôžičku. Pán Ľ. je
jej krstný otec a pán S. je jej sused.

34. Z výsluchu žalovanej 1/ v trestnom konaní súd zistil, že po požiari zostali z domu len základy, pričom
jedná sa o 60-ročný dom.

35. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že sporný dom bol postavený na pozemku, ktorého jednu polovicu
vlastnil F. V.Z., otec jej matky, a druhú polovicu v súčasnosti vlastní F. A., ktorého matka bola sestra jej
matky. Sporný dom stavali jej rodičia, teda F. Q. st. v rokoch 1947-1951. V r. 1949, kedy sa narodila, dom
ešte nebol ukončený a preto sme dve rodiny bývali v jednej izbe v druhej časti dvojdomu, ktorý patril X.

Q.. V r. 1954 bola rekonštrukcia z dôvodu požiaru a v r. 1970 sa realizovala rekonštrukcia domu, kedy
bola vybudovaná kuchyňa, špajz, kúpeľňa s toaletou a pristavila sa aj veranda a za kuchyňou sypanec.
Od r. 1967 pracovala na pozemných stavbách, a teda vedela vybaviť materiál na stavbu. Realizovala sa
iba jedna rekonštrukcia v r. 1969 - 1970, iné rekonštrukcie sa nerealizovali. V predmetnom dome bývala
do roku 1973 a jej matka do roku 2005.

36. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:37. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

39. Podľa § 461 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak

sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona."

40. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

41. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva

po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom
tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto
dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2010, sp. zn. 3
Cdo 154/2010).

42. V danom prípade mal súd za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne bol ku smrti
spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele vo výške 1. Uvedenú skutočnosť mal súd za
preukázanú predovšetkým z listín vyhotovených v dedičskom konaní po neb. F. Q. st., sp. zn. D 1066/62,
t.j. zo zápisnice zo dňa 15.3.1963 a z uznesenia zo dňa 13.5.1963, sám právny predchodca žalovaných
svojim vyhlásením zachyteným vo vyššie uvedenej zápisnici potvrdil, že sporný dom vybudoval poručiteľ

s matkou žalobkyne.

43. V konaní nebolo sporné, že v roku 1954 postihol obec veľký požiar, ktorý zničil aj stavbu postavenú
F.S. Q. st. s jeho prvou manželkou. Podľa ustálenej judikatúry nadzemná stavba zaniká a prestáva byť
vecou v právnom zmysel vtedy, ak nie je už zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia

pôvodnej stavby, t.j. spravidla deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu na prvým podlažím
obvykle pri odstránení muriva priečok (R 29/1999). Sama žalovaná 1/ ešte v rámci výsluchu v trestnom
konaní dňa 13.5.2015 uviedla, že má vedomosť o tom, že po požiari zostali len základy a dňa 22.9.2015
uviedla, že sa jedná o 60-ročný dom. Dom, ktorých následne staval F.S. Q. st. s matkou žalobkyne teda
možno považovať za novú stavbu, čo vyplýva aj z Výmeru ONV v V. zo dňa 20.11.1954, zn. 710-1-

Ba/1954. Táto novovybudovaná stavba teda patrila do zákonného majetkového spoločenstva manželov
v zmysle zák. č. 265/1949 Zb o rodinnom práve. Podľa § 26 cit. zákona len čo zákonné majetkové
spoločenstvo zaniklo, platia o imaní, ktoré doň patrilo, primerane ustanovenia o spoluvlastníctve, pričom
podiely manželov sú si rovné. To, že sa jednalo o novú stavbu vyplýva aj z výpovede starostu obce,
ktorý uviedol, že štát po požiari dával pôžičky ľuďom, ktorí stavali svoje obydlia nanovo. V konaní nebolo

sporné, že F. Q. st. a jeho manželke C. poskytnutá finančná pomoc a zároveň aj pôžička na stavbu
nového domu. Ak by aj jeho syn F. Q. ml. fyzicky pracoval na stavbe nového domu a jeho otec nie z
dôvodu, že bol chorý, neznamená to, že F. Q. ml. automaticky nadobudol k nehnuteľnosti vlastnícke
právo, naviac keď podľa žalovaných mali okrem neho pomáhať na stavbe aj jeho ujovia.

44. V konaní nebolo sporné, že dom bol následne v rokoch 1969 a 1970 rekonštruovaný, kedy sa
z časti kuchyne vytvorila komôrka s chodbičkou zo zvyšku kuchyne a komory sa vytvorili dve izby,
Taktiež bola pribudovaná kuchyňa a špajza. Spornou zostala skutočnosť, či bola v tomto roku resp. v
roku 1978 pribudované WC s kúpeľňou. Každopádne však o zásadnej prestavbe čo do rozsahu možno
hovoriť v roku 1970, ktorú ale podľa potvrdenia MNV v M. realizovala matka žalobkyne spolu s dcérou -

žalobkyňou a F. Q. ml.. Teda ani táto skutočnosť teda nemala vplyv na zmenu spoluvlastníckych vzťahov
k spornej nehnuteľnosti.

45. Podľa názoru súdu žalované neboli pri vybavovaní záležitostí ohľadom zápisu nehnuteľnosti do
katastra dobromyseľné, o čom svedčí skutočnosť, že tieto kroky podnikali až po tom, keď zomrela právna

predchodkyňa žalobkyne a navyše keď svedkyňa, matka žalovanej 1/ v konaní uviedla, že C. Q. R..
V., ešte počas jej života neúspešne žiadali o to, aby sa dom dal papierovo do poriadku. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak žalované, resp. ich právny predchodca, boli v domnení, že im dom patrí, mohli
záležitosti týkajúce sa zápisu sporného domu do evidencie nehnuteľnosti riešiť ešte počas života matkyžalobkyne bez toho, aby ju o to vôbec žiadali, a navyše keď žalovaná 1/ chcela po narodení dcéry ešte
v r. 1999 zriadiť elektrické kúrenie. Taktiež aj starosta obce potvrdil, že sa v rokoch 2011 a 2012, t.j. v
časeprideleniasúpisnéhočíslaspornejnehnuteľnosti,nachádzalinaobecnomúradelistiny(zastavovací

plán), z ktorých bolo možné zistiť to, kto bol stavebníkom spornej nehnuteľnosti.

46. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že čestné vyhlásenia X. S. a F.Á. Ľ. o tom, kto
bol stavebníkom nemožno považovať za hodnoverné, avšak zároveň treba poukázať na to, že obe
potvrdzujú to, že dom bol postavený až po požiari. Okrem toho X. S., ktorý je bratrancom X.R. Q., v

trestnom konaní sám poprel, že by uviedol to, čo uvedené v čestnom vyhlásení (zápisnica z výsluchu zo
dňa 15.5.2015) a F. Ľ. bola zase diagnostikovaná vaskulárna demencia ešte v roku 2011, pričom podľa
lekára bol jeho stav taký, že nemohol verne a objektívne, plne si vedomý svojich skutkov a výpovede
vypovedať a svedčiť. (č.l. 89 a 148 trestného spisu) Rovnako tiež výpoveď matky žalovanej 1/ ohľadom
veku domu nemožno považovať za relevantnú, keďže jej údaj sa rozchádza s údajom uvedeným v
listinnom dôkaze predloženom žalovanou stranou - zápisnici o prejednaní dedičstva po F. Q. st. zo dňa

20.12.1962.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobkyňa mala v konaní plný úspech a preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.