Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200310
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1616200310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: U. F., O.. XX.X.XXXX, bytom P. Š. XXX, o zaplatenie
sumy 1 835,73 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.
7C/34/2016-43 zo dňa 19. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
041,60 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 041,60 € od 18.2.2013 do zaplatenia s
tým, že povolil žalovanému túto sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- € mesačne,
vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok s tým,
že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 31,16 % o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V časti o zaplatenie 247,41

€ súd konanie zastavil. Žalovanému súd náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznal.

1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145
ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p.. Prvoinštančný súd konanie v časti 247,41 € zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby v tejto časti, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu prišlo
pred začatím pojednávania vo veci.

1.2. Vo zvyšnej časti svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4
písm. a/, § 54 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, 2 a 8, § 2 písm.
a/, b/ a c/ a § 9 ods. 2 a 6 a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“). Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za
preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 11.11.2011 zmluvu o poskytnutí
pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo

výške 1 600,- €. Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky 55,84 € v počte
48 a celkovými nákladmi spotrebiteľa v sume 1 080,32 €. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 32
%, priemerná RPMN 20,65 % a ročná úroková sadzba vo výške 32 %. Termín konečnej splatnosti bol
uvedený ako 11/2015. Predžalobnou upomienkou zo dňa 9.2.2013 vyzval právny predchodca žalobcu kúhradevšetkýchsplátokjednorazovodotrochdníododňadoručeniatejtoupomienky.Zkópiedoručenky
vyplýva, že žalovanému bola predžalobná upomienka doručená dňa 14.2.2013. Z prehľadu splátok
prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobcu si účtoval pokutu v sume 249,09 €. V časti

zmluvnej pokuty v sume 247,41 € vzal žalobca žalobu späť. Žalovaný uhradil splátkami sumu 558,40 €.

1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o poskytnutí pôžičky uzatvorená právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 11.1.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, a to Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Právny
predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala v
predmete svojho podnikania poskytovania spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňa
charakteristikudodávateľapodľa§52ods.4Občianskehozákonníkaaveriteľapodľa§2písm.b/zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto žalovaný spĺňa charakteristiku
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona
o spotrebiteľských úveroch). Doba trvania a termín konečnej splatnosti je určený iba údajom 11/2015
a nie je uvedený ani dátum splatnosti jednotlivej splátky v mesiaci, od čoho by bolo možné odvodiť

konečnú splatnosť. V článku 6 bod 6.2 a 6.4 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že pokiaľ
nie je v splátkovom kalendári, v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach stanovené
inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná
nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, ak nie je ustanovené inak. Uvedenie údaja 11/2015 nie je však
uvedením konečného termínu splatnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o

spotrebiteľských úveroch. Citované ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej
splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti 11/2015 je mätúci a zmluvu v tejto časti robí pre spotrebiteľa
nezrozumiteľnou. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch bolo, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9

ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/
tohto zákona prvoinštančný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1 600,- € a žalovaný zaplatil
celkovo sumu 558,40 €, žalobca mal vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním
poskytnutého spotrebiteľského úveru voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 041,60 € (1 600,- €

- 558,40 € = 1 041,60 €) s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

1.4. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi
aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 041,60 € od 18.2.2013 do zaplatenia. Žalovaný
sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí trojdňovej lehoty od doručenia (žalovanému

bola predžalobná upomienka doručená dňa 14.2.2013), t.j. dňa 18.2.2013. Pri určení výšky úrokov
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
1.2.2013 predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8 % = 8,75 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky
z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil
právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1

nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013.

1.5. O plnení dlžnej sumy v splátkach rozhodol súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3 C.s.p. s poukazom
na § 232 ods. 4 C.s.p.. Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach s tým, že
nie je schopný uhradiť celú dlžnú sumu naraz. Vzhľadom na výšku priznanej sumy 1 041,60 € (bez

príslušenstva) súd žalovanému určil, že priznanú sumu bude uhrádzať v splátkach po 30,- € do 20.
dňa v mesiaci. V danom prípade bude istina priznanej sumy uhradená pri výške povolených splátok do
35 mesiacov, čo súd vyhodnotil ako primeranú dobu aj z pohľadu žalobcu. Na ochranu žalobcu však
súd povolil splátky pod hrozbou straty výhody splátok, a to tak, že ak čo i len jednu splátku žalovaný
nezaplatí, má žalobca právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu, nakoľko sa stane splatným celý dlh.

1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 835,73 €. V časti o zaplatenie sumy 247,41 € s príslušenstvom
vzal žalobcu späť bez uvedenia dôvodu, teda zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiťtrovy konania žalovanému. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu
nevyplývajú, rozhodol súd tak, že žalovanému v späťvzatej časti náhradu trov konania nepriznal. Ďalej
bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 1 041,60 €, čo z celkovej uplatnenej sumy po späťvzatí (1

588,32 €) predstavuje 65,58 %. Žalovaný mal úspech 34,42 %, čiže žalobca bol úspešný v pomernej
časti 31,16 % (65,58 - 34,42). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku, voči jeho zamietajúcemu výroku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Žalobca považoval za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednanie o
konečnejsplatnostivymedzenémesiacomarokom,hocsizmluvnéstranydojednali,žejednotlivésplátky
sú splatné do 20. dňa príslušného mesiaca, je pre spotrebiteľa nezrozumiteľné a preto sankcionované
bezúročnosťou úveru. Tento nesprávny právny názor nemá podľa žalobcu oporu v zákone a je v rozpore
s eurokomformným výkladom zákona vo svetle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej. Z obsahu zmluvy je jednoznačne zrejmé, že konečná splatnosť

úveru bola dohodnutá na 20.11.2015, keď jednotlivé splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci a konečná
splatnosťboladohodnutánamesiac11/2015.Priemernýspotrebiteľnemôžemaťproblémspochopením
takto dojednanej konečnej splatnosti. Zmluva o pôžičke, tak obsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy v
zmysle zákona.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v
rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. (t. j. vo výroku, ktorým bola
žaloba čiastočne zamietnutá) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., a žalovaný uzavreli dňa 11.11.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, nazáklade ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 1 600,-
€ s úrokovou sadzbou 32 % ročne a výškou RPMN 32 % pri priemernej výške RPMN 20,65 % a
žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 48-ich mesačných splátkach vo výške 55,84 €. V čl. III zmluvy je tiež

uvedené: „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 11/2015“. V bode 6.2 Zmluvných podmienok, ktoré
sú pripojené k zmluve, je uvedené: „Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve stanovené
inak, sú Splátky splatné 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.“ V konaní nebolo sporné, že
žalovanýúverovúistinuvyčerpal.Rovnakonebolosporné,žežalovanýdopodaniažalobyzaplatilsplátky
v súhrnnej výške 558,40 €.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že posudzovaná
zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj že
ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa.
Tieto skutočnosti nespochybňoval ani samotný žalobca. Správny bol i postup súdu prvej inštancie,

ktorý podrobil predmetnú zmluvu prieskumu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyžadovaných ustanovením § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Zmluva o spotrebiteľskom predložená žalobcom, ako skonštatoval aj prvoinštančný súd, nespĺňa
zákonnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy (11.11.2011). Ako vyplýva z doslovného znenia predmetného ustanovenia,
povinnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúvereje[okreminého]termínkonečnejsplatnostiúveru.
Pojem „termín“ z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný)
časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to
teda, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na

uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom,
t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné, hoci nie optimálne, je
i vymedzenie konečnej splatnosti úveru určitým, presne ohraničeným časovým úsekom, napríklad 12
mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod. Zákonnej požiadavke na obsiahnutie
termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere ale nezodpovedá jej vymedzenie

prostredníctvom určitého dlhšieho časového úseku či obdobia, hoci aj ohraničeného na jeho začiatku
a konci. Pokiaľ právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol, že konečná splatnosť úveru nastane
v mesiaci november 2015, takéto vymedzenie nie je dostatočne presné. Gramatický význam takto
určeného času nezodpovedá pojmu termín, nakoľko nejde o konkrétny časový okamih, ktorý by bol
určiteľný s presnosťou dostatočnou na naplnenie zmyslu zákona (v tomto prípade s presnosťou na

konkrétny deň). Vymedzenie termínu splatnosti ako november 2015 znamená, že úver môže byť splatný
kedykoľvek medzi prvým a posledným dňom mesiaca november 2015. Takto široko určený termín
splatnosti nezodpovedá účelu právnej normy obsiahnutej v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný.
Systematickým výkladom zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s pripojenými Zmluvnými podmienkami

možno dospieť ku konkrétnemu dňu splatnosti úveru, a to zohľadňujúc nielen článok III. zmluvy s iba
nahrubo vymedzeným časom „11/2015“, ale aj bod 6.2 Zmluvných podmienok, podľa ktorého sú splátky
splatné20.dňavpríslušnomkalendárnommesiaci,pokiaľniejevsplátkovomkalendária/alebovZmluve
stanovené inak. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona však nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa
k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení, či dokonca

ďalších častí zmluvnej dokumentácie. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený na jednom
miestne v zmluve - v jednom jej ustanovení, a musí byť vyjadrený jednoznačným a pre spotrebiteľa
pochopiteľnýmspôsobomspresnosťounakonkrétnydeň,čovposudzovanejzmluvesplnenénebolo.Je
úplne neprípustné takúto podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere upraviť v iných častiach
zmluvnej dokumentácie. Hoci sa takýto striktný výklad môže zdanlivo javiť ako prílišný formalizmus,

odvolací súd je toho názoru, že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy
v prospech spotrebiteľa a vo vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na ich
mimoriadne dôsledné plnenie. Pokiaľ zákon vyžaduje uvedenie termínu, nie je možné za dodržanie
zákona považovať uvedenie určitého dlhšieho časového úseku.

14. Posudzovaná zmluva nespĺňa ani náležitosť vymedzenú v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne v nej chýba uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Termín splatnosti jednotlivých splátok nie je uvedený v samotnej zmluve. Tento vyplýva iba z
vyššie spomenutého bodu 6.2 Zmluvných podmienok, kde bol určený ako 20. deň v mesiaci. Odvolacísúd aj na tomto mieste musí zopakovať, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje uviesť v pre spotrebiteľa neprehľadných
Zmluvných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvnej dokumentácie, tieto náležitosti musia byť uvedené

v jednoznačnej, pre spotrebiteľa zrozumiteľnej forme priamo vo vlastnej zmluve. Pre úplnosť odvolací
súd dodáva, že je oboznámený s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s.,
proti Kláre Bíróovej (C 42/15), avšak toto rozhodnutie sa zaoberá otázkou, či majú byť splátky v zmluve
o spotrebiteľskom úvere rozdelené na istinu, úroky a iné poplatky, teda či majú byť uvedené formou
amortizačnej tabuľky. V posudzovanej zmluve však absentuje uvedenie termínu splátok (bez ohľadu na

to, či rozdelených alebo nie).

15. Vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak žalobcovi povinný zaplatiť iba nesplatený zvyšok dlžnej istiny
úveru. Suma všetkých splátok zaplatených žalovaným je vo výške 558,40 €, úverová istina predstavuje

1 600,- €, dlžná suma z predmetného spotrebiteľského úver preto je 1 041,60 €, k čomu správne dospel
i súd prvej inštancie a preto rovnako správne žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

16. Odvolací súd pripúšťa, že panuje istá nejednotnosť ohľadom výkladu § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
o spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z. z.) v znení účinnom do 31.12.2012, nakoľko podľa jeho

doslovného znenia by sa za bezúročnú a bez poplatkov považovala iba taká zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorá nemá písomnú formu a súčasne neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) a § 10 ods. 1. Zákonodarca až novelizáciou predmetného predpisu zákonom č. 352/2012 Z. z. pristúpil
k precizovaniu znenia predmetného ustanovenia tak, že aj pri zachovaní písomnej formy absencia
ktorejkoľvekználežitostípodľa§9ods.2písm.a)ažk),r)ay)spôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosť

úveru. Súčasne sa nevyžaduje i absencia náležitostí podľa § 10 ods. 1; sankcia za ich nedodržanie je
rovnaká, ale bola vyčlenená do osobitného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/. Podľa názoru odvolacieho
súdu pôvodný úmysel zákonodarcu zjavne vystihuje až novelizované znenie zákona o spotrebiteľských
úveroch. V tomto prípade je potrebné ustúpiť od doslovného gramatického výkladu zákona uprednostniť
jeho teleologický výklad. Striktným lipnutím na gramatickom výklade ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/

zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 by totiž jeho praktická aplikácia
bola v podstate vylúčená, nakoľko by bolo potrebné, aby zmluva kumulatívne nemala písomnú formu,
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) týkajúce sa všeobecne zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a súčasne neobsahovala náležitosti podľa § 11 ods. 1 týkajúce sa špeciálnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Predmetné ustanovenie pred jeho

novelizáciou bolo teda z gramatického hľadiska formulované v rozpore s jeho účelom a úmyslom
zákonodarcu. Je zrejmé, že zákonodarca mienil sankcionovať nedodržanie jednotlivých náležitostí
úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, čo sa mu podarilo nepochybne vyjadriť po
novelizácií zákonom č. 352/2012 Z. z. K obdobným záverom dospel i Krajský súd v Banskej Bystrici v
rozhodnutí sp. zn. 13Co 17/2017 zo dňa 27. marca 2018.

17. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home
Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (C 42/15), mohol mať na mysli, hoci to výslovne nevyjadril, i
otázku prípustnosti sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru ako takej.
V tomto svojom rozhodnutí Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 23 smernice 2008/48/ES sa má vykladať

v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor
EÚ však vo svojom rozhodnutí nepodal výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, vykladal smernicu

XXXX/XX/ES, ktorá nie je priamo aplikovateľným právnym predpisom, naopak z povahy smernice
ako prameňa práva vyplýva jej záväznosť len pre členské štáty s ohľadom na ňou sledované ciele.
Smernica nie je spôsobilá priamo založiť práva alebo povinnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi
subjektmi v členských štátoch. Smerniciam možno priznať v sporoch medzi súkromnými osobami iba
nepriamy účinok, ktorý spočíva vo výklade vnútroštátneho práva takým spôsobom, aby bol čo najviac v

súlade s dotknutou smernicou, teda tzv. eurokonformným výkladom. Aj nepriamy účinok smerníc je však
obmedzený skutočnosťou, že súdy sú viazané zákonom a ich výklad záväzných normatívnych právnych
aktov nesmie byť contra legem, teda v rozpore s ich znením. Preto pokiaľ zákon explicitne uvádza,že nedodržanie určitej zmluvnej náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, súd ani eurokonformným výkladom tohto ustanovenia nemôže prísť k opačnému záveru.

18. Pokiaľ by aj hypoteticky existoval určitý rozpor medzi § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch a čl. 23 smernice XXXX/XX/ES, odvolací súd zastáva názor, že v prípade absencie uvedenia
termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zákonná sankcia v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru prípustná aj vzhľadom na právny názor
Súdneho dvora EÚ. Čl. 23 posledná veta smernice XXXX/XX/ES uvádza, že ustanovené sankcie musia

byť účinné, primerané a odrádzajúce. Zjavne s odkazom na túto vetu Súdny dvor EÚ zastal názor,
že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru pri nedodržaní určitej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je opodstatnená, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Termín konečnej splatnosti úveru, ako
aj termíny splatnosti jednotlivých splátok, sú jednoznačne také okolnosti, ktoré majú podstatný význam
pre schopnosť spotrebiteľa posúdiť (rozpoznať) v celosti rozsah záväzku, do ktorého vstupuje.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovanému však podľa obsahu spisu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nebude potom ani potrebné, aby o výške náhrady trov
odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).