Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119239345
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119239345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O., K. XXXX/
X, zastúpená: ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného

spotrebiteľa, IČO: 512 55 022, so sídlom Dubnica na Váhom, Pod Hájom 1367/169-440, za združenie
splnomocnená B. T., podpredsedníčka združenia, adresa na doručovanie: Q., X. XXX/X, o zaplatenie
1.550 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
16. septembra 2019, č. k. 9Csp/86/2019-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 16. septembra 2019,
č. k. 9Csp/86/2019-119 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.550 eur,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.550 eur od 28.11.2017 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. Žalobcovi priznal nárok na nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.
2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému
súdu Nové Zámky dňa 1.7.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.550 eur istiny s
príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Z. obchodná banka, a.s.
so sídlom v Bratislave ako veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 7.3.2013 Zmluvu č. 005638063R o
bežnom účte a balíku produktov a služieb Z., predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného
účtu, vykonávanie platobných služieb a úprava vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu

pri vykonávaní obchodov podľa ustanovení § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a
súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná porušila podmienky zmluvy, lebo
prestala plniť splátky v stanovených termínoch, a preto právny predchodca žalobcu podaním zo dňa
16.8.2016 oznámil žalovanej, že dňom 31.7.2016 vyhlásil celý úver za splatný.
2.2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej podľa ustanovenia § 524 a nasl. OZ zo
dňa27.11.2017medzipostupcomZ.obchodnoubankou,a.s.sosídlomvBratislaveažalobcom,postúpil

postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.198,14 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.550 eur, z
riadneho úroku vo výške 510,67 eur, z úroku z omeškania vo výške 122,47 eur a z poplatkov vo výške15 eur v súlade s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná po postúpení pohľadávky do
podania žaloby nevykonala žiadne úhrady.
2.3. Žalovaná suma vo výške 1.550 eur pozostáva iba z neuhradenej istiny úveru a zvyšnú časť dlžnej

sumy vo výške 648,14 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 510,67 eur a z
neuhradeného úroku z omeškania vo výške 122,47 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 15 eur,
si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
2.4. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5 % od 28.11.2017, t. j.

dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3.1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 21.3.2019 platobný rozkaz pod č.
k. 4Up/219/2019, ktorým vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 1.550 eur s
príslušenstvom a na náhradu trov konania v sume 241,30 eur.
3.2. Žalovaná podala v zákonnej lehote odpor voči platobnému rozkazu v zastúpení Občianskeho
združenia Zastavme úžeru, občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa

so sídlom Dubnica nad Váhom, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s vydaním platobného rozkazu, navrhuje
ho zrušiť v plnom rozsahu a vec postúpiť na samostatné konanie miestne príslušnému okresnému súdu.
3.3. V odpore namietala, že žalobca nepredložil písomnú zmluvu č. 005638063R, iba Oznámenie o
poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 005638063R s tým, že podľa tohto oznámenia
právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že dňa 7.3.2013 jej banka schválila uvedenú žiadosť do

výšky úverového limitu 350 eur s uvedením, že ide o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania
účtu. Uviedla, že v predmetnom konaní žalovaná konala ako spotrebiteľka podľa ustanovenia § 2 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
právnypredchodcažalobcukonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiamalpretopostavenie
veriteľa podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná mala za to, že žalobca

nepreukázal, že medzi stranami sporu bola 7.3.2013 uzatvorená zmluva v požadovanej písomnej forme
a tiež že žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy na úverový limit 1.550 eur.
3.4. Žalovaná namietala nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že žalobca nie je
aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, keďže podľa oznámenia o postúpení pohľadávky,
ktorú vypracoval právny predchodca žalobcu, bola predmetná pohľadávka postúpená na žalobcu

s účinnosťou už od 12.5.2017 a žalobca nepredložil dôkaz o doručovaní predmetného oznámenia
žalovanej, preto nie je zrejmé, či bola predmetná zásielka doručená, resp. či sa dostala do dispozičnej
sféry žalovanej. Z týchto dôvodov žalovaná namietala aj priznané úroky z omeškania od 28.11.2017.
Žalovaná namietala, že právny predchodca žalobcu nepredložil dôkaz o doručovaní Výzvy na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 19.4.2016 a Opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 4.5.2016. Žalovaná

namietala, že žalobca nepreukázal, aký úverový limit mala žalovaná povolený a nepreukázal jednotlivé
peňažné operácie, čo sa týka vkladov a z tohto dôvodu vzniesla námietku premlčania, nakoľko žaloba
bola podaná až po šiestich rokoch od neuhradenia splátky.
4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.6.2019 ako
vecne a miestne príslušnému s tým, že podľa ustanovenia § 14 odsek 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o

upomínacom konaní v platnom znení sa platobný rozkaz týmto úkonom zrušuje a súd postúpi vec do
piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP a žalobcu o tom upovedomí.
5. Právny zástupca žalobcu sa písomne vyjadril k odporu žalovanej elektronickým podaním v
upomínacom konaní zo dňa 28.6.2019, v ktorom uviedol, že dňa 7.3.2013 bola medzi pôvodným
veriteľom a žalovanou uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb Z. Y., predmetom

ktorej bolo zriadenie a poskytovanie služieb bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR. V
zmysle čl. II. Zmluvy žalovaná ako dlžník mala záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu za
podmienokuvedenýchvžiadostioposkytnutieZ.povolenéhoprečerpaniabežnéhoúčtu.Oznámenímzo
dňa 7.3.2013, s ktorým žalovaná súhlasila a ako prejav svojho súhlasu pripojila svoj podpis, jej poskytol
pôvodný veriteľ povolené prečerpanie na bežnom účte. Čo sa týka aktívnej legitimácie v konaní, ktorú

namieta žalovaná v odpore, uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanej o
postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovanej,
ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z týchto oznámení vychádzať, bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn. 4 Obo 210/01,

uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 4.5.2016, uznesenia Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8Co/564/2015 a uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa
27.6.2014 sp. zn. 9Co/133/2013. Žalobca mal za to, že žalovaná v odpore voči platobnému rozkazuneuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie
dlžnej sumy.
6. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval listinnými dôkazmi

zo strany žalobcu za jednoznačne preukázané postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu
postupcu Z.y, a.s. na žalobcu - postupníka, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 21751000773 zo
dňa 27.11.2017 a aj Doplňujúcou Zmluvou k postúpeniu pohľadávok zo dňa 27.11.2017. Konkrétne
postúpenie pohľadávky žalovanej preukázal Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok (číslo listu
15). Žalobca preukázal oznámenie o postúpení pohľadávky listom z čísla listu 103, kde je zrejme omylom

zle uvedený dátum (12/6/2017) a zle je uvedený aj dátum postúpenia s účinnosťou od 12/5/2017,
keďže z priloženého podacieho hárku z čísla listu 105 vyplýva, že oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo doručované žalovanej poštou dňa 8.12.2017, podľa ktorého právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu.
7.1. Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb Z. zo dňa 7.3.2013 žalobca preukázal, že
takúto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu Z. obchodná banka, a.s. so sídlom v Bratislave so

žalovanou, na základe ktorej zriadil žalovanej bežný účet a vydal jej platobnú kartu, kde boli okrem toho
dohodnuté všetky podstatné náležitosti takéhoto typu zmluvy, zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení
§ 269 odsek 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že v čl. II. Zmluvy bolo ustanovenie o
Povolenom prečerpaní, podľa ktorého sa banka zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť
možnosťposkytnutiapovolenéhoprečerpaniaúčtuvprípadesplneniastanovenýchpodmienokbankyna

takéto poskytnutie. Zároveň v tomto bode bolo jednoznačne uvedené, že majiteľ účtu, teda žalovaná, má
záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu za podmienok uvedených v Žiadosti o poskytnutie
Z. Povoleného prečerpania bežného účtu.
7.2. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 005638063R, právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe jej žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa

7.3.2013 jej poskytol finančné prostriedky vo výške úverového limitu 350 eur s tým, že úver je možné
čerpať odo dňa 7.3.2013. K tomuto povolenému prečerpaniu účtu bola stanovená výška úrokovej sadzby
16,90 % p. a. a sadzby úrokov z omeškania vo výške 5,75 % p.a. Povolené prečerpanie k bežnému účtu
bolo uzavreté na dobu neurčitú. Toto Oznámenie bolo podpísané stranami sporu 7.3.2013.
7.3. Ďalším Oznámením o zmene úveru povoleného prečerpania poskytnutému k bežnému účtu zo dňa

10.9.2014 (číslo listu 106) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že banka vyhovela jej žiadosti
zo dňa 10.9.2014, ktorou požiadala o zmenu výšky úverového limitu, a preto banka s účinnosťou odo
dňa 10.9.2014 menila výšku úverového limitu povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovanej na
sumu 1.550 eur. Neoddeliteľnou súčasťou vyššie citovanej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky
právnehopredchodcužalobcu(číslolistu20)aObchodnépodmienkyprepovolenéprečerpaniebežného

účtu z čísla listu 23.
8.1. Žalobca preukázal Sadzobník pre fyzické osoby - občanov s účinnosťou od 1.1.2013, na základe
ktorého boli určené sumy za jednotlivé produkty, ktoré banka zriaďovala. Výzvou na zaplatenie dlžnej
čiastky zo dňa 19.4.2016 žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu touto výzvou upozornil
žalovanú, že do 18.4.2016 nebol uhradený jej záväzok vyplývajúci zo Zmluvy zo dňa 7.3.2013 k

povolenému prečerpaniu a že dlžná čiastka predstavuje sumu 23,68 eur a zároveň bola vyzvaná, aby
bezodkladne kontaktovala oddelenie vymáhania retailových úverov, pretože nie je možné uhrádzať
splátky z bežného účtu.
8.2. Opakovanou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 4.5.2016 žalobca preukázal, že právny
predchodca žalobcu touto opakovanou výzvou oznámil žalovanej dlh ku dňu 3.5.2016 v sume 53,89 eur

s tým, že napriek predchádzajúcej písomnej výzve banky nebol uhradený záväzok žalovanej vyplývajúci
zo zmluvy zo dňa 7.3.2013 a tiež že v súčasnej dobe nie je možné uhrádzať splátky úveru z bežného
účtu a bola upozornená bankou, že ak nebude dlžná čiastka bez zmeškania vyrovnaná, banka vyhlási
celý záväzok zo Zmluvy o predčasne splatný.
8.3. Poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 2.6.2016 žalobca preukázal, že právny

predchodca žalobcu uviedol žalovanej, že jej dlh ku dňu 1.6.2016 predstavuje sumu 86,22 eur vrátane
príslušenstva, ktorý dlh nebol uhradený napriek predchádzajúcim dvom písomným výzvam a že v
súčasnej dobe nie je možné uhrádzať splátky úveru z bežného účtu, preto bola bankou naposledy
vyzvaná, aby bezodkladne kontaktovala správcu pohľadávky a uhradila neuhradené splátky, pretože v
opačnom prípade právny predchodca žalobcu vyhlási úver za predčasne splatný a v takom prípade bude

povinnázaplatiťcelýposkytnutýúverspríslušenstvomvsume1.630,22eur.Tátovýzvaboladoručovaná
žalovanej doporučene, ktorú si prevzala na základe predloženej doručenky zo dňa 6.6.2016.
9.1. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca preukázal, že právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanej vzhľadom na skutočnosť, že je stále v omeškaní s plnením svojich záväzkovzo Zmluvy zo dňa 7.3.2013 o povolenom prečerpaní za splatný celý úver dňom 31.7.2016. Zároveň jej
oznámil, že dlh žalovanej ku dňu 15.8.2016 predstavuje sumu 1.703,69 eur a opätovne bola vyzvaná,
aby bezodkladne kontaktovala správcu pohľadávky, s ktorým si mala dohodnúť spôsob a podmienky

zaplatenia celej dlžnej čiastky. V opačnom prípade banka pristúpi k vymáhaniu súdnou cestou. Toto
oznámenie bolo doručované žalovanej bankou doporučene a túto zásielku si prevzala žalovaná dňa
19.8.2016.
9.2. Pokusom o zmier žalobca preukázal, že vyzval žalovanú dňa 31.1.2019 pred podaním žaloby
k zaplateniu sumy 2.292,63 eur, ktorá suma pozostávala z neuhradeného úveru vo výške 1.550 eur,

zákonného úroku vo výške 94,49 eur, riadneho úroku vo výške 510,67 eur, úroku z omeškania vo
výške 122,47 eur a poplatkov vo výške 15 eur. Zároveň bola vyzvaná žalobcom, aby túto sumu uhradila
najneskôr do 7.2.2019 na účet uvedený žalobcom, v opačnom prípade si žalobca bude
vymáhať predmetnú pohľadávku na príslušnom súde spolu s úrokmi z omeškania a trovami súdneho
konania. Podacím hárkom z čísla listu 39 preukázal, že tento pokus o zmier zaslal žalovanej dňa
1.2.2019. Žalobca preukázal podrobným výpisom z účtu žalovanej, akým spôsobom a kedy čerpala z

bežného účtu finančné prostriedky v rámci povoleného prečerpania z účtu a zároveň akým spôsobom
a kedy ho splácala a akými splátkami.
10. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1
veta prvá, § 330 ods. 2, § 369 ods. 1, § 407 a § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObZ“), podľa § 52 odsek 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“), ako aj podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinný v čase uzatvorenia zmluvy.
11.1. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol,
že predmetný spor prejednával ako spor spotrebiteľský, keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané,

že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb Z. Y.
zo dňa 7.3.2013 konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto mal postavenie veriteľa
podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a dodávateľa podľa ustanovenia § 52 odsek
3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná konala ako spotrebiteľka podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z.

11.2. Právny predchodca žalobcu uzatváral predmetnú Zmluvu zo dňa 7.3.2013 podľa Obchodného
zákonníka, avšak v súlade s ustanovením § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na
to, že žalovaná v predmetnom konaní vystupuje ako spotrebiteľ, je potrebné vždy prednostne použiť
ustanovenie Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12.1. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Z. obchodná

banka, a.s. so sídlom v Bratislave uzatvorila so žalovanou Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov
a služieb Z. Y. zo dňa 7.3.2013 a v danom prípade išlo o Zmluvu č. 005638063R a nie o inú zmluvu
tak, ako to namietala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu v odpore voči platobnému rozkazu a
na základe tejto zmluvy banka sa zaviazala viesť pre žalovanú majiteľku účtu bežný účet a v zmluve
bolo dohodnuté, že na základe žiadosti majiteľa účtu sa banka zaväzuje vyhodnotiť možnosť poskytnutia

povoleného prečerpania účtu, pokiaľ majiteľ účtu splní stanovené podmienky banky. Zmluva bola
uzatvorená písomne v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a na základe žiadosti žalovanej banka
povolila žalovanej Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 7.3.2013, že bolo vyhovené
jej žiadosti a že jej banka schválila povolené prečerpanie jej bežného účtu do výšky úverového limitu
350 eur s tým, že úver možno čerpať odo dňa 7.3.2013, teda od podpisu tohto oznámenia, kde si banka

so žalovanou dohodli výšku úrokovej sadzby 16,90 % p. a. a sadzbu úroku z omeškania vo výške 5,75
% p. a. s tým, že zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú.
12.2. Z týchto dôvodov dospel námietku žalovanej prostredníctvom jej zástupcu, že v konaní nebolo
zistené, že by dňa 7.3.2013 bola uzatvorená písomná zmluva o povolenom prečerpaní peňažných
prostriedkov na bežnom účte žalovanej nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca jednoznačne

preukázal, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme, keďže v čl. II. Zmluvy o bežnom účte a balíku
produktov zo dňa 7.3.2013 je odkaz na povolené prečerpanie, že je možné uzavrieť a žalobca preukázal,
že banka písomne oznámila žalovanej poskytnutie povoleného prečerpania a v tomto oznámení uvádza,
že na základe jej žiadosti a tiež žalobca preukázal, že ďalším písomným oznámením o zmene úveru
povoleného prečerpania na základe opätovnej žiadosti žalovanej došlo k zmene výšky úverového limitu

od 10.9.2014 na sumu 1.550 eur, čo opätovne bolo písomne uzatvorené bankou a žalovanou. Námietku
žalovanej,abyžalobcapreukázalpísomnúžiadosťžalovanejozmenuúverovéholimituzodňa10.9.2014
nepovažoval za dôvodnú, lebo ju žalovaná nenamietala ani pri oznámení o poskytnutí povoleného
prečerpania zo dňa 7.3.2013 a banka by sama od seba zvýšenie úverového limitu nezmenila. PísomnéoznámenieozmenevýškyúverovéholimituvyplývazObchodnýchpodmienokprepovolenéprečerpanie
bežného účtu a súčasťou Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov sú aj zreteľné a čitateľné Všeobecné
obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, kde sú upravené podrobne všetky platobné

operácie a podmienky čerpania a splácania úveru, záväzky a oprávnenia klienta a oprávnenia banky
a na tieto súd odkazuje.
13.1. Námietku žalovanej, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, pretože
Oznámenie o postúpení pohľadávky je vypracované s chybným dátumom s účinnosťou od 12.5.2017,
súd vyhodnotil za nedôvodnú, lebo žalobca v priebehu konania prostredníctvom právneho zástupcu

preukázal a zdôvodnil, že došlo omylom k chybnému uvedeniu dátumu v písomnom Oznámení o
postúpení pohľadávky, kde malo byť uvedené, že pohľadávka bola postúpená na žalobcu s účinnosťou
od 6.12.2017 a nie od 12.5.2017, keď došlo k preklepu a na dôkaz toho preukázal podací hárok (z čísla
listu 105), podľa ktorého je evidentné, že právny predchodca žalobcu zasielal Oznámenie o postúpení
pohľadávky žalovanej poštou doporučene dňa 8.12.2017 a ďalšia námietka žalovanej, že podací hárok
nie je dôkazom toho, že zásielka bola zaslaná právnym predchodcom žalobcu poštou, podľa názoru

súdu nie je dôvodná, pretože bežne strana sporu v konaní preukazuje zaslanie určitej listiny Slovenskou
poštou, a.s. prostredníctvom podacieho hárku a takýto dôkaz nikdy nie je sporným dôkazom, že by
zásielka nebola podaná na prepravu poštou. Takýto doklad vydáva Poštový úrad, preto nie je dôvod
ho spochybňovať.
13.2. Okrem toho, čo sa týka Oznámenia o postúpení pohľadávky, súd ju vyhodnotil

za absolútne platne postúpenú, pretože v konaní stačí pre postúpenie pohľadávky, pokiaľ
žalobca preukáže takéto oznámenie spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto
písomností žalovanej, nakoľko tieto bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka -
žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a preto súd z týchto dôkazov aj vychádza.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia súdov SR, ktoré sa podrobne

zaoberajú touto problematikou, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn.
4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 4.5.2016, uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8Co/564/2015 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo
dňa 27.6.2014 sp. zn. 9Co/133/2013. S poukazom na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov uviedol,
že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To
by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
14.1. Námietku žalovanej ohľadom nepreukázania o doručovaní Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy

právneho predchodcu žalobcu zo dňa 19.4.2016, ako aj listiny označenej ako Opakovanej výzvy na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 4.5.2016, z dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenku o doručení týchto
listín, súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na to, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
na pojednávaní sa vyjadril a zdôvodnil, že tieto listiny doručoval žalovanej jednoduchým doručením, nie
doporučenou zásielkou, a preto o tom nevie predložiť ani podací hárok. Avšak čo sa týka

poslednej výzvy na úhradu pohľadávky, podľa ktorej bola žalovaná vyzývaná právnym predchodcom
žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru na to, aby uhradila svoj dlh, ktorý jej vznikol
titulom úveru, jej bolo doručované doporučene a túto poslednú výzvu si aj prevzala dňa 6.6.2016, preto
mal súd za to, že pokiaľ by aj neobdŕžala výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky alebo opakovanú výzvu
dlžnej čiastky, poslednú výzvu zo dňa 2.6.2016 obdŕžala a z tejto jej jednoznačne muselo byť jasné, aký

dlh má na predmetnom úvere a že ho žalovaná nespláca v súlade so zmluvou.
14.2. Čo sa týka námietky žalovanej ohľadom priznania úrokov z omeškania zo žalovanej sumy od
28.11.2017, tieto súd vyhodnotil, že si ich žalobca uplatnil od správneho dátumu, a to
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, pretože od tohto dňa sa dostala žalovaná
do omeškania so zaplatením žalovanej sumy vzhľadom k tomu, že zmluva o postúpení pohľadávok

medzi právnym predchodcom žalobcu, teda postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzatvorená
dňa 27.11.2017. Súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by úrok z omeškania zo žalovanej sumy mal byť
uvedený odo dňa podania žaloby. Žalobca dňom postúpenia pohľadávky sa stal aktívne legitimovaným
na vymáhanie tejto žalovanej sumy a teda nesledujúci deň je dňom, kedy si mohol a má právo uplatňovať
zákonný úrok z omeškania z postúpenej pohľadávky.

15.1. Žalovaná prostredníctvom zástupkyne vzniesla vo veci aj námietku premlčania s odôvodnením, že
dňa 10.9.2014 bolo schválené navýšenie povoleného prečerpania na výšku 1.550 eur a že z vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalovaná od tohto čerpania neuhradila nič, a preto žalovaná
trvala na tom, že už prvou splátkou sa dostala do omeškania, a preto pokladala celý dlh za premlčaný.V tejto súvislosti namietala, že čo sa týka oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je
zrejmé, že žalobca dodržal postup podľa zákona o bankách, a to § 92 odsek 8 a že doručoval žalovanej
výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, čo sa týka sumy 1.550

eur, lebo v spise sa nachádza iba takáto výzva na menšie sumy, teda iné sumy, ktoré nie sú predmetom
tohto konania.
15.2. Súd prvej inštancie však zastal opačný názor a stotožnil sa s názorom právneho zástupcu
žalobcu, že nárok nie je premlčaný a vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej nie je
dôvodná, pretože podľa názoru súdu žalobca dodržal postup podľa zákona o bankách a doručoval

žalovanej Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, Opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zaslal
doporučene, čo uviedol právny predchodca žalobcu na týchto listinách v hornej časti s tým, že „bez
doručeniasdoručenkou“,čižeobyčajnoudoporučenouzásielkou,apretonepripojildoručenkuotakomto
doručovaní a poslednú výzvu na úhradu pohľadávky doručoval „doporučene s doručenkou“, z čoho aj
vyplýva, že je pripojená doručenka, ktorou táto listina bola žalovanej doručená, a teda bol dodržaný
postup v súlade s ustanovením § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, a nie je pravdou ani jej ďalšie

tvrdenie, že žalovaná od navýšenia povoleného prečerpania zo dňa 10.9.2014 nič neuhradila, lebo z
výpisu jej účtu na čísle listu 104 je jednoznačne preukázané a evidentné, že žalovaná čerpala z účtu
finančné prostriedky do júna 2015 a do tohto termínu aj splácala splátky úveru nepravidelne v rôznych
sumách, preto nie je možné sa stotožniť s jej záverom, že začiatok plynutia premlčacej lehoty má byť
stanovenýodprvejsplátky,ktorúzaplatilažalovanáaktorýpočiatokplynutiapremlčacejlehotykonkrétne

žalovaná ani neupresnila. V listinách, na ktoré súd poukázal, a to výzve na zaplatenie dlžnej čiastky,
v Opakovanej výzve, ako aj v Poslednej výzve na úhradu pohľadávky právny predchodca žalobcu
neupresnil a nestanovil lehotu, do ktorej má žalovaná zaplatiť dlh, resp. splátky, s ktorými sa dostala
do omeškania, v každej tejto listine je uvedené, aby bezodkladne kontaktovala oddelenie vymáhania
retailových úverov, pretože nie je možné z jej bežného účtu vykonávať úhrady splátok úveru a z tohto

súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že žalovaná tento úver splácala, aj keď nepravidelne, a
vyberala z účtu finančné prostriedky v rôznych výškach, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
je potrebné považovať deň 1.8.2016, keďže Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru si
žalovaná prevzala doporučene dňa 19.8.2016 a v tomto oznámení právny predchodca žalobcu vyhlásil
celý úver žalovanej ku dňu 31.7.2016 za splatný a zároveň žalovanej bolo oznámené, že jej dlh ku

dňu 15.8.2016 predstavoval sumu 1.703,69 eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa
Sadzobníka Z., keď z výpisu z účtu žalovanej je zrejmé, že posledné jej čerpanie z účtu bolo v mesiaci
06/2015 v sume 342,62 eur a zaplatila splátku v sume 362,84 eur s tým, že v mesiacoch 11/2015 právny
predchodca žalobcu započítal z úhrad, ktoré žalovaná vykonala 130 eur a v mesiaci 03/2016 sumu 105
eur, ktoré sumy boli zohľadnené v zaplatených úrokoch úveru a úrokov z omeškania, a preto v tabuľke

je ďalej evidentné, že v mesiaci júl 2016 bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, a to vo výške 1.550
eur. Z týchto dôvodov premlčacia lehota začala plynúť žalovanej od 1.8.2016, lehota troch rokov by
uplynula dňom 1.8.2019 a žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 1.7.2019, teda k premlčaniu
nároku žalobcu by nemohlo v žiadnom prípade dôjsť.
16.1. Výška žalovanej sumy jednoznačne vyplýva z výpisu z účtu žalovanej, ktorý žalobca preukázal a

aj písomne zdôvodnil s tým, že žalovaná vykonala debetné operácie, teda výbery kartou plus vykonala
platby kartou z účtu vo výške 19.200,62 eur, debetné úroky mala vo výške 873,67 eur podľa platobnej
histórii účtu, výška čerpaných peňažných prostriedkov bola úročená dohodnutou úrokovou sadzbou
16,90 %, zmluvné úroky z omeškania predstavovali sumu 121,88 eur, čo je možné zistiť z platobnej
histórie a tieto predstavujú súčet položiek „dlh úroky z omeškania“ plus „zaplatené úroky z omeškania“

a vyčíslené sú do vzorca: výška dlžnej sumy x dohodnutá sankčná úroková sadzba / počet dní v
roku x počet dní príslušného obdobia. Kreditné operácie predstavujú úhrady žalovanej, tieto boli vo
výške 18.031,38 eur, tiež vyplývajú z platobnej histórie a predstavujú súčet položiek: zaplatené celkom
a z týchto úhrad bola na istinu započítaná suma vo výške 17.650,62 eur, a preto zostala na istine
neuhradená suma vo výške 1.550 eur. Žalobca započítal na poplatky z úhrad žalovanej sumu vo výške

10 eur, a preto na poplatkoch zostala neuhradená suma vo výške 15 eur, na úrok z úveru žalobca
započítal z úhrad žalovanej sumu vo výške 368,88 eur, a tak na úroku z úveru zostala neuhradená
suma vo výške 504,79 eur, na úroky z omeškania žalobca započítal sumu vo výške 1,88 eur, a preto na
úrokoch z omeškania zostala neuhradená suma vo výške 120,73 eur. Žalobca si uplatnil iba zaplatenie
sumy vo výške 1.550 eur, zvyšnú časť sumy 3.100 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil.

16.2 S poukazom na všetko vyššie uvedené prvoinštančný súd zastal ten právny názor, že žalobca
dôkazné bremeno v konaní uniesol a dostatočne preukázal vymáhaný nárok, čo do výšky pohľadávky,
ako aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, správne si uplatnil úroky z omeškania,
vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej nie je dôvodná a nárok žalobcu nie je premlčaný,preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.550 eur s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 28.11.2017 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 OZ v spojitosti
s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť na účet žalobcu, ktorý

má vedený v C. A. banka, a.s. na číslo účtu T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
17. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich náhradu žalobcovi v rozsahu
100 % voči žalovanej podľa § 262 odsek 1 CSP, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.

18. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe dôkazov v konaní vykonaných k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19.1. Poukazujúc na bod 25. odôvodnenia rozsudku uviedla, že žalobcom v konaní predložená Zmluva
o bežnom účte a balíku produktov a služieb Z. Y. zo dňa 7.3.2013 je bez akéhokoľvek čísla, ktoré
by identifikovalo, že ide o zmluvu s reg. č. 005638063R. Už samotná klauzula ako aj jazykový výklad

v zmluve, ktorú pripravil pre väčší počet klientov právny predchodca žalobcu, jasne a zrozumiteľne
uvádza, že uzatvorí banka s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Žalobca
k žalobe predložil aj obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu s účinnosťou od
1.1.2011. V čl. 1 Základné ustanovenia v bode 2 sa uvádza: Povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej
len povolené prečerpanie alebo úver) poskytuje banka fyzickej osobe, ktorá je majiteľom bežného

účtu na nepodnikateľské účely vedeného v banke, staršej ako 18 rokov) ďalej len klient), a to na
základe zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa § 710 a nasl. Obchodného zákonníka a
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú tvorí žiadosť o povolené prečrpanie (ďalej len žiadosť),
Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania (ďalej len oznámenie) a tieto podmienky (ďalej sú

žiadosť, oznámenie a podmienky spoločne označené ako zmluva).
19.2. Žalobca nepredložil od žalovanej žiadosť o povolené prečerpanie, iba oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania. Podmienky, ak majú tvoriť predmetnú zmluvu tak ako je to citované vo vyššie
uvedenombode,musiabyťpodpísanéžalovanou.Napredloženýchpodmienkachvšakpodpisžalovanej
absentuje. Žalobca ako aj súd prvej inštancie v konaní poukazuje na Zmluvu č. 005638063R, no ako

dôkaz ju žalobca nepredložil. Predložil len Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti
reg. č. 005638063R žalovanej, kde banka oznámila schválenie žiadosti do výšky úverového limitu
350 € s uvedením, že ide o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania účtu. V odpore na
platobný rozkaz žalovaná poukazovala na to, že podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Z
uvedeného je zrejmé, že v prerokúvanej veci nebolo zistené, že by dňa 7.3.2013 bola v písomnej forme
uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom bankovom účte a s
akým úverovým limitom. Naopak, bolo zistené jedine to, že bola zo strany právneho predchodcu žalobcu
predložená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb Z. zo dňa 7.3.2013 bez akéhokoľvek

čísla a oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 350 €.
20.1. K bodu 26 odôvodnenia rozsudku žalovaná uviedla, že podací hárok nie je dôkazom o tom, že
predmetom doručenia malo byť práve oznámenie o postúpení pohľadávky, aj keby bolo doručovanou
zásielkou, nepreukazuje, že sa skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, pretože podací hárok
preukazuje len odoslanie tejto zásielky. Relevantným dôkazom jej doručenia by bola doručenka alebo

aspoň vrátená zásielka adresovaná namiesto bydliska žalovanej (neoverená). Len otvorením príslušnej
zásielky súdom by bolo možné preukázať, že doručovaná zásielka skutočne obsahovala žalobcom
tvrdenú listinu, teda oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaná v konaní nepotvrdila doručenie
uvedeného oznámenia o postúpení pohľadávky a dôkazné bremeno preukázania jeho doručenia
žalovanej v konaní zaťažuje žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé

právne následky. Dôkazné bremeno mohol teda žalobca uniesť preukázaním doručenia oznámenia
postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej. Nestačí len tvrdenie žalobcu, že žalovaná si zásielku
neprevzala a ako dôkaz predkladá žalobca len podací hárok. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej
inštancie riadne skúmať, či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
20.2. Žalovaná ďalej citujúc ustanovenia § 9 ods.11 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 565 ako aj § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka poukázala na premlčanie vymáhaného nároku, konštatujúc, že právny
predchodca žalobcu nepostupoval v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže žalovanej
nebolo doručované upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaná vykonala poslednú úhradu
v mesiaci 6/2015, následnú úhradu vykonala až v mesiaci 11/2015, čo predstavuje skutočnosť, žežalovaná bola v omeškaní už so štvrtou splátkou, čo je viac ako 90 dní. Následne sa žalovaná opätovne
dostala do omeškania od 11/2015, čo znamená, že žalovaná bola opätovne v omeškaní tri mesiace.
Pokiaľ právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru až 7/2016, konal už v čase, keď

žalovaná bola v omeškaní viac ako 90 dní. Má za to, že predmetná pohľadávka je preto premlčaná,
pretože jednotlivé splátky úveru tak ako boli dohodnuté, sa premlčajú v súlade s ustanovením § 101 a
ust. § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od platnosti jednotlivých splátok.
20.3. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka už s platnosťou nezaplatenej splátky, v danom prípade najmenej

splatnou splátkou v mesiaci 7/2015, keď posledná splátka bola zrealizovaná v júni 2015. Trojročná
premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto uplynula s platnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre
ktorú veriteľ využíva právo na zosplatnenie a pokiaľ žalobca podal návrh 1.7.2019, je zrejmé, že ho podal
po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa ust. § 565 OZ nemôže
veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu a toto právo mu patrí až potom, čo uplynie
lehota 3 mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral

finančné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy, až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok.
To však nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby podľa ust. § 103 OZ, preto považuje nárok
žalobcu za premlčaný. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zamietol vec vrátil na
opätovné rozhodovanie vo veci samej na príslušný okresný súd.
21.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej

inštancie č. k. 9Csp/86/2019-119 zo dňa 16.09.2019 a navrhuje, aby odvolací súd toto rozhodnutie
potvrdil, pretože neboli uvedené skutočnosti a ani preukázané dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok
žalobcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky.
21.2. Zástupkyňa žalovaná v replike na toto vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej poznamenala,
že všetko podstatné už uviedli aj na pojednávaní dňa 16.9.2019 a aj v odvolaní na rozhodnutie súdu

prvého stupňa zo dňa 5.11.2019. V plnom rozsahu sa pridržiava svojich vyjadrení v predmetnej veci a
žiada odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zamietnuť a vec vrátiť na opätovné rozhodovanie vo
veci samej na príslušný okresný súd.
22. Krajský súd v Nitra ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
23.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2
CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.
25. Rozsah odvolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody

odvolania sú námietky uvedené odvolateľom podľa ustanovení § 365 a 366 CSP. Odvolací súd je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Odvolací súd však nie je viazaný odvolacím návrhom, t.j. petitom odvolania.
Odvolací súd teda pri svojom rozhodovaní môže napríklad rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, ajkeď sa navrhuje jeho zmena, alebo ho zmeniť, keď sa navrhuje jeho zrušenie. Odvolací súd je vždy
viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania (teda rozsahom a dôvodmi odvolania s výnimkami podľa §
379 CSP), nie je však viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania (teda odvolacím petitom).

26.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26.2. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý
súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty strany sporu, ale len na
argumenty zásadného významu, ktoré sú pre vec rozhodujúce.
26.3. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom (I.ÚS 50/04, II. ÚS 251/03,
IV.ÚS 252/04).
27.1. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej proti napadnutému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe
žalobcu o zaplatenie sumy 1.550 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.550 eur od
28.11.2017 do zaplatenia vyhovel, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

27.2. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu a
po vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatoval, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, až na nesprávny záver o tom, že žalobca podal žalobu

na okresný súd dňa 1.7.2019, rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Prvoinštančný súd v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávanýprípad,zktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.Prijatéprávnezáveryokresnýsúdprimerane

vysvetlil, preto sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj
odôvodnením rozsudku stotožnil, keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré boli uvedené v podanom odvolaní. Odvolací súd odvolanie žalovanej nepovažuje za dôvodné.
28.1. Na margo vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že konanie na súde
v tejto predmetnej veci sa nezačalo dňa 1.7.2019 podaním žaloby na Okresný súd Nové Zámky, ale

sa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov na kauzálne príslušný Okresný súd Banská
Bystrica dňa 28.2.2019 v zmysle § 2 citovaného zákona, o čom svedčí Potvrdenie Okresného súdu
Banská Bystrica na č. l. 40.
28.2. Pretože proti Platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 21. marca 2019

pod sp. zn. 4Up/219/2019 podala žalovaná včas odpor, ktorý súd neodmietol a žalobcu vyzval v zmysle
§ 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k
podanému odporu žalovaného a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejedanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a žalobca podal takýto
návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom Okresnom súde Nové Zámky, Okresný súd Banská

Bystrica Upovedomením o postúpení veci zo dňa 27.6.2019 upovedomil strany sporu o postúpení veci
Okresnému súdu Nové Zámky podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o
doplnení niektorých zákonov, ktorý vec prejedná ako príslušný súd v zmysle § 14 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, pretože bol súdu v zákonnej lehote doručený návrh na pokračovanie v
konaní na príslušnom súde. Už zo samotného gramatického výkladu slovného spojenia „pokračovanie

v konaní na príslušnom súde“ vyplýva, že na príslušnom Okresnom súde Nové Zámky, ktorému bola
vec postúpená z kauzálne príslušného Okresného súdu Banská Bystrica, nejde o nové začatie konania
„dôjdením“spisudňa1.7.2019,akotonesprávneuvádzalsúdprvejinštancievbode1.prvávetaavbode
28. posledná veta odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale sa začalo doručením návrhu na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní dňa 28.2.2019, kedy bol tento návrh žalobcom podaný

na Okresný súd Banská Bystrica. Toto upresnenie začatia konania má význam z hľadiska posúdenia
premlčacej doby, keďže žalovaná namietala premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie istiny 1.550 eur s
príslušenstvom, k čomu sa odvolací súd vyjadrí v ďalšom odôvodnení tohto rozsudku.29.1. Z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu, ktorým bola Z. N. banka, a.s. so sídlom P., R. XX ako bankou a žalovanou ako
majiteľkou účtu, bola dňa 07.03.2013 uzatvorená v zmysle ustanovení § 269 ods. 2 a § 708 a nasl.

Obchodného zákonníka Zmluva o bežnom účte a balíku produktov služieb Z. Y., predmetom ktorej je
vedenie bežného účtu, vykonávanie platobných služieb a úprava vzájomných vzťahov medzi Bankou a
majiteľom účtu pri vykonávaní obchodov. Túto Zmluvu obe strany podpísali dňa 7.3.2013.
29.2. V čl. I. Bežný účet bod 1 sa Banka zaviazala viesť pre majiteľa účtu bežný účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR s periodicitou výpisu z Účtu mesačne elektronicky. Banka a majiteľ

účtu sa v zmysle ustanovenia § 570 Občianskeho zákonníka dohodli, že odo dňa podpisu tejto Zmluvy
táto Zmluva nahrádza Zmluvu o bežnom účte k Účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle jej zmien a
dodatkov, pričom číslo bežného účtu XXXXXXXXXX/XXXX a mena EUR zostávajú zachované. Podľa
bodu 2. sa majiteľ účtu zaväzuje čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do
výšky voľných finančných prostriedkov na Účte, ak nie je dohodnuté inak. V čl. II. Povolené prečerpanie
sa Banka zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného

prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok Banky na poskytnutie povoleného
prečerpania účtu uzatvoríBanka s majiteľom účtu Zmluvu opovolenom prečerpaní bežného účtu. Majiteľ
účtu má záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu za podmienok uvedených v Žiadosti o
poskytnutie Z. Povoleného prečerpania bežného účtu. V čl. III. Všeobecné a záverečné ustanovenia
bod 1. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP, príslušná časť Sadzobníka Banky pre fyzické osoby

- občanov (ďalej len „Sadzobník Banky“). Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje podpisom Zmluvy, že sa
pred podpisom Zmluvy s predmetnými dokumentmi oboznámil, súhlasí s ich obsahom a prevzal ich.
30.1. Dňa 7.3.2013 ČSOB, a.s. oznámila žalovanej v „Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania
k žiadosti reg. č. 005638063R, že na základe jej Žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 7.3.2013, v
ktorej žiada o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu (ďalej

tiež „úvere“), jej Banka schválila povolené prečerpanie jej bežného účtu S. R. č. XXXXXXXXXX/XXXX
do výšky úverového limitu 350 EUR. Ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania
účtu. Úver môže byť čerpaný odo dňa 7.3.2013. Zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu otvorenia
povoleného prečerpania výška úrokovej sadzby je 16,90 % p.a., sadzba úroku z omeškania je vo výške
5,75 % p.a. Toto Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 005638063R bolo

podpísané Bankou a žalovanou ako klientom a dlžníkom dňa 7.3.2013 a v odseku 4 tretia veta tohto
Oznámenia je uvedené, že „Dňom uvedeným pri podpise Banky je medzi Vami a Bankou uzatvorená
Zmluva o povolenom prečerpaní č. 005638063R podľa článku I. bodu 2. Obchodných podmienok pre
povolené prečerpanie bežného účtu“. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
30.2. Z uvedeného vyplýva, že podpisom oboch zmluvných strán došlo k zavretiu Zmluvy o povolenom

prečerpaní č. 005638063R a je teda nesporné, že táto zmluva má písomnú formu i potrebné obsahové
náležitosti, a tak argumenty žalovanej v priebehu konania i v odvolaní, že žalobcom predložená Zmluva
o bežnom účte a balíku produktov a služieb Z. zo dňa 7.3.2013 je bez akéhokoľvek čísla, ktoré by ju
identifikovalo, že ide o zmluvu s reg. č. 005638063R a že žalobca nepredložil od žalovanej žiadosť
o povolené prečerpanie, iba oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, nie sú opodstatnené,

pretože žalovaná obe dokumenty, a to Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Z. Y. ako aj
Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 005638063R, v ktorom je zároveň
obsiahnutá aj Zmluva o povolenom prečerpaní č. 005638063R, podpísala a na základe nich aj čerpala
a následne aj uhrádzala finančné prostriedky, pričom žiadosť o povolené prečerpanie nemusela mať
písomnú formu.

31.1. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú a dôvodnú ani námietku žalovanej o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „bankový zákon“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj
bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so

splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu ojednotlivých záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za
podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31.2. Zrozborucitovanéhoustanoveniavyplýva,žesúvňomdefinovanépodmienky,zaakýchjemožné

činemožnépostúpiťpohľadávkubankyčipobočkyzahraničnejbankyčiužinejbankealeboajinejosobe,
ktorá bankou nie je. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že postúpenie pohľadávky musí mať písomnú
formu, čo korešponduje aj s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; postúpenie
pohľadávky nie je viazané na súhlas dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou alebo pobočkou

zahraničnej banky sa vyžaduje a/ písomná výzva banky, ktorá chce postúpiť riadne nesplácanú úverovú
pohľadávku adresovaná klientovi dlžníkovi, aby pohľadávku splnil a b/ nepretržité vyše 90 dní trvajúce
omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke
banky.
32. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie v bode 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku
dostatočnevysporiadalsnámietkoužalovanej,žežalobcanemáaktívnuvecnúlegitimáciunavymáhanie

žalovane j istiny s príslušenstvom a po vykonanom dokazovaní správne uzavrel, že žalobca preukázal
postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu Z. a.s. na žalobcu ako postupníka Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2017 č. 21751000773 a Doplňujúcou Zmluvou k postúpeniu
pohľadávky zo dňa 27.11.2017. Správne konštatoval, že žalobca preukázal oznámenie o postúpení
pohľadávky listom z 6.12.2017, v ktorom je zjavne nesprávne uvedený dátum 12/6/2017 ako aj zjavne

nesprávne uvedené, že pohľadávka bola postúpená s účinnosťou od 12/5/2017, hoci správne má ísť o
dátum 5.12.2017, čo vyplýva aj z prvej vety oznámenia o postúpení pohľadávky, v ktorej sa aj nesprávny
dátum Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 005638063R zo dňa 3/7/2013, hoci Zmluva o povolenom
prečerpaní č. 005638063R je zo dňa 7.3.2013, takže je možno uzavrieť, že Z., a.s. v Oznámení o
postúpení pohľadávky zjavne nesprávne zamenila deň za mesiac a obrátene mesiac za deň vo všetkých

troch v Oznámení uvádzaných dátumoch, čo ale nič nemení na tom, že Oznámenie o postúpení
pohľadávky právnym predchodcom žalobcu žalobca preukázal v konaní.
33.1. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s námietkou žalovanej pokiaľ ide o písomné výzvy
právneho predchodcu žalobcu z 19.4.2016 a z 4.5.2016 adresované žalovanej na úhradu pohľadávky,
v ktorých jej oznamoval jej dlh a poslednou písomnou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 2.6.2016

žalobca preukázal, že jeho právny predchodca v tejto poslednej výzve na úhradu pohľadávky uviedol,
že ku dňu 1.6.2016 predstavuje dlh žalovanej z omeškaných splátok úveru čiastku 85,22 EUR vrátane
príslušenstva. Právny predchodca žalobcu Z., a.s. v Oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
zo dňa 16.8.2016 žalovanej oznámil, že už niekoľkokrát bola vyzvaná, aby bez meškania zaplatila jej
splatný záväzok zo zmluvy č. 005638063R zo dňa 7.3.2013 k povolenému prečerpaniu uzavretej s Z..

Vzhľadom na skutočnosť, že je naďalej v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo Zmluvy, oznámil
jej, že Z. vyhlásila celý úver dňom 31.7.2016 za splatný a jej dlh ku dňu 15.5.2016 predstavuje sumu
1.703,69 EUR vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa Sadzobníka Z..
33.2. Správne uzavrel, že trojročná premlčacia doba začala v danom prípade plynúť od 1.8.2016 a
uplynula by dňom 1.8.2019, a keďže žalobca podal žalobu na Okresnom súde Nové Zámky 1.7.2019, k

premlčaniu nároku žalobcu nedošlo; odvolací súd je tiež toho názoru, že k premlčaniu nároku žalobcu
uplatneného v žalobe nedošlo, ale nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žaloba bola
podaná na súd až 1.7.2019, pretože za začatie súdneho konania je treba považovať podanie návrhu na
vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.2.2019, kedy došlo k uplatneniu
práva žalobcu na súde a od tohto uplatnenia premlčacia doba po dobu konania neplynula (§ 112

Občianskeho zákonníka), takže v žiadnom prípade nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu.
34. Zanedôvodnúsprávnepovažovalsúdprvejinštancieajnámietkužalovanej,žežalobcanepreukázal
uzatvorenie zmluvy na úverový limit 1.550 eur, pretože na č. l. 106 spisu sa nachádza Oznámenie o
zmene úveru povoleného prečerpania poskytnutého k bežnému účtu k žiadosti reg. č. 007035066R,
ktoré je podpísané zástupcami Z., a.s. ako aj žalovanou dňa 10.9.2014, v ktorom je uvedené, že Banka

vyhovela žiadosti žalovanej zo dňa 10.9.2014 o zmenu výšky úverového limitu a s účinnosťou odo dňa
10.9.2014 mení výšku úverového limitu povoleného prečerpania poskytnutého k jej bežnému účtu S. R.
č. XXXXXXXXXX/XXXX na 1.550 EUR.
35.1. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej i pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní priznal proti
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.35.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).