Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 19, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12Csp/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202016
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520202016.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci žalobcu: G. E., H.. XX.XX.XXXX, X. K. Q., C. E.
XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO 47 234 466, so sídlom
Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO 47 967 692, so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e s a neodkladné opatrenie tohto znenia :

Žalovaný nie je dočasne oprávnený požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej ako súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
dňa XX.XX.XXXX až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II. Žalobcovi s a u k l a d á povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

tohto uznesenia podal proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej - o určenie neplatnosti
právneho úkonu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 21.07.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého
žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť nepožadovať výkon zrážok zo mzdy, pričom v súlade s
ustanovením § 325 ods. 1), ods. 2 písm. d) CSP a na základe ustanovenia § 336 ods. 1) poslednej

vety CSP žalobca žiadal súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo
veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov
medzi stranami, pretože už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak
boli preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného
opatrenie tak nie je potrebné, ba dokonca by takéto konanie bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou

rýchlosti a hospodárnosti konania. Ak by po nariadení neodkladného opatrenia sa o tých istých nárokoch
rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, čím by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o „niečom,
o čom už by bolo rozhodnuté.“ Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaného - spoločnosť S. C., B.. K.., uzavrela so žalobcom
ako spotrebiteľom dňa 22.03.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o úvere mali
byť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8.000,- Eur. Žalobca ako dlžník bol povinný

vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných
120 - ich mesačných splátkach vo výške 126,80 Eur. Dňa 20.12.2018 došlo zo strany spoločnosti
S. C., B.. K.. k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy na spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a. s., na základe čoho všetky práva a povinnosti veriteľa vyplývajúce z
predmetnej úverovej zmluvy prešli na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s.. Súčasne s uzavretím
predmetnej zmluvy o úvere bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená aj dohody o zrážkach zo mzdy

dlžníka (inkorporovanej do čl. 2 bod 8 predmetnej úverovej zmluvy), na základe ktorej spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a. s. pristúpila k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Listom zo dňa 23.10.2019(výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy) požiadala zamestnávateľa žalobcu o začatie
výkonu zrážok zo mzdy žalobcu za účelom uspokojenia údajnej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej
úverovej zmluvy, ktorá ku dňu 23.10.2019 mala dosahovať hodnotu 12.400,87 Eur. Žalovaný sa domáha

u zamestnávateľa žalobcu, ktorým je L. A. K., K. M., výkonu zrážok z jeho mzdy, na základe žiadosti o
zrážky zo mzdy zo dňa 23.10.2019, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu spolu
so samotnou úverovou zmluvou, súčasťou ktorej je aj samotná dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca
popiera dôvodnosť uspokojovaného nároku i platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Predmetnú
dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu,

ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná (§ 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka) a
zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť žalobca
odmietnuť, považuje za neplatné (v zmysle § 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka). Zároveň žalobca
poukázal na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle
ustanovenia § 551 ods. 1) Občianskeho zákonníka, pretože neuvádza presnú výšku pohľadávky, ktorú
dohodaozrážkachzomzdyzabezpečuje(keďžetátodohodaozrážkachzomzdyumožňujeokremistiny

a odplaty za poskytnutie úveru domáhať sa aj zaplatenia rozličných sankčných plnení a iných plnení
v neurčitej výške), čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. ak by súd neodkladné
opatrenie nevydal, bude tak aj naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do práv navrhovateľa
prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane
odporcu na úkor navrhovateľa. Žalobca zároveň zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia,

ktorým by vo veci konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami. Žalovaný by bez predloženia
akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy ďalej nemohol vykonávať zrážky zo
mzdy žalobcu a na základe toho by nebolo prakticky možné, aby na strane žalovaného dochádzalo k
prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu, k neoprávneným zásahom do majetku

žalobcu a teda k porušeniu jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na majetok
ani k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu i jeho rodiny. Žalobca
sa domnieva, že žalovaný inštitút dohody o zrážkach zo mzdy využíva najmä z toho dôvodu, že
zamestnávateľ žalobcu (dlžníka) nie je oprávnený skúmať výšku a zákonnosť vymáhanej pohľadávky.
Naopak ak by sa v prejednávanom prípade žalovaný domáhal uspokojenia pohľadávky súdnou cestou,

jeho nároky by boli podrobované súdnej kontrole a je dosť pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali
ako neopodstatnené. Nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, ba práve
naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť
minimálne na strane žalobcu, pretože žalovaný zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalobcu
bude zasahovať do jeho majetku, bezdôvodne sa na jeho úkor obohacovať a spôsobovať mu tak

značné finančné ťažkosti. Na základe uvedeného nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné,
keďže len nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vykonávať zrážky zo
mzdy žalobcu sa zabezpečí, že žalovaný nebude môcť neoprávnenými zásahmi do majetku žalobcu
porušovať základné práva žalobcu.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po

ukončení konania. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie môže v
odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná
úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru neodkladného opatreniavyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou

podmienkou vydania neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho
nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktoré
bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné,
vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri
tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je

dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité,
hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.

8. V danom prípade navrhované neodkladné opatrenie má zabezpečiť úpravu práv a povinností žalobcu
a žalovaného ako zmluvných strán na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere a zamestnávateľa žalobcu
ako osoby realizujúcej výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným do rozhodnutia o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej ako súčasť
Zmluvy o úvere.

9. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a s ním súdu
predložených listín súd dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325

ods. 2 písm. c), d) CSP bol podaný dôvodne, pretože žalobca osvedčil existenciu právneho vzťah medzi
ním a žalovaným, založeného Zmluvou o úvere, za základe ktorej bola uzatvorená Dohoda o zrážkach
zo mzdy, pričom namietol platnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na spoločné závery Komisie Ministerstva spravodlivosti SR

na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
a Slovenskej obchodnej inšpekcie, v zmysle ktorých dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu
nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než spolu s úverovou zmluvou pristúpiť aj na vopred

formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom,
ktorý nepodlieha nijakej autorizácií ani verifikácii primeranosti. Spotrebiteľ môže byť neraz vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Tento typ zabezpečenia pohľadávky umožňuje, aby
platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, vyplácal časť týchto platieb priamo dodávateľovi
momentom, keď mu bude táto dohoda predložená. Je pravdou, že všeobecná úprava v občianskom

zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Tým sa
vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní
toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká žalobcovi škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma

hrozí. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
vo vzťahu k jeho nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca
ujma v danej veci spočíva v pokračujúcom vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená súčasne so Zmluvou o úvere, pričom žalobca namietol
platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Povinnosťou žalovaného je nerealizovať oprávnenie požadovať

vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť
nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len
skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť

dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej s poukazom na predpoklad
dosiahnutia trvalej úpravy pomerov medzi stranami. S poukazom na výsledky doteraz vykonaného
dokazovania nemá súd za to, že môže konštatovať možnosť trvalej úpravy pomerov medzi stranami
sporu, a preto žalobcovi uložil povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v lehote 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej. Nariadeným neodkladným

opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného,
pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne pri výskyte okolností
uvedených v ustanovení § 333 a nasl. CSP a to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka
žalovaného proti žalobcovi zostáva aj po nariadení neodkladného opatrenia zachovaná.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísauvedie,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejveci satýka,čosanímsleduje,uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.