Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116212155
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1116212155.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v právnej veci žalobkyne: R.. T. K., I..

XX.XX.XXXX, B. N. X, Bratislava, právne zast.: JUDr. Jana Bezáková, Bartókova 6, Bratislava a
advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, Palackého 12, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský pozemkový
fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, Bratislava, právne zast.: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36
833 533, Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2016 domáhala náhrady mzdy z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru.

2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že žalobkyňa pracovala u žalovaného od
01.06.2012, pričom dňa 28.06.2013 dostala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, ktorú však považovala
za neplatnú, preto v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 20Cpr/7/2013
žalobou zo dňa 02.10.2013 žiadala o určenie neplatnosti výpovede. Zo žaloby ďalej vyplýva, že hoci

žalobkyňa podala v uvedenom konaní návrh na rozšírenie žaloby aj o náhradu mzdy, jej návrh na
zmenu žaloby nebol pripustený. Rozsudkom sp. zn. 20Cpr/7/2013 zo dňa 01.04.2016 bola jej žaloba
o určenie neplatnosti výpovede zamietnutá, voči tomuto rozhodnutiu však podala odvolanie. Žalobkyňa
uviedla, že z dôvodu hroziaceho premlčania nároku na náhradu mzdy podala na súd predmetnú
žalobu o náhradu mzdy, pričom uviedla, že zákonným predpokladom na náhradu mzdy pri neplatnom
skončení pracovného pomeru je neplatnosť výpovede a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. S poukazom na ustanovenie § 134 Zákonníka práce ohľadom priemerného zárobku a

rozhodujúceho obdobia na jeho určenie žalobkyňa tvrdila, že výšku náhrady mzdy upresní po predložení
jej mzdových listov od žalovaného - zamestnávateľa, keďže ich nemá k dispozícii.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.02.2017 žiadal v prvom rade prerušiť
predmetné konanie do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cpr/7/2013
o určenie, či bol pracovný pomer ukončený platne alebo neplatne, a to podľa ustanovenia § 162
ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), keďže nevyhnutným

predpokladomprevznikprávazamestnancananáhradumzdyztituluneplatnéhoskončeniapracovného
pomeru je vyslovenie neplatnosti tohto skončenia, t.j. žalovaný tvrdil, že rozhodnutie súdu o uplatnenom
nároku na náhradu mzdy závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť v
tomto konaní. V prípade určenia, že pracovný pomer bol ukončený neplatne, žalovaný žiadal nepriznaťžalobkyni náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, prípadne náhradu mzdy za tento čas
primerane znížiť. Žalovaný v predmetnom vyjadrení ďalej namietal, že žalobkyňa neuviedla obdobie,
za ktoré žiadala priznať náhradu mzdy, ako ani výšku priemerného zárobku, ktorá má byť podkladom

pre rozhodnutie súdu.

4. Dňa 14.12.2017 žalovaný doručil súdu rozsudok odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 20Cpr/7/2013,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, t.j. výpoveď daná žalobkyni bola
platná. Podľa žalovaného preto právoplatne judikovaná platnosť výpovede úplne vylučuje rozhodovanie

o náhrade mzdy, pretože sa nárok zamestnanca na náhradu mzdy priamo odvíja od právoplatného
rozhodnutia o tom, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Žiadal preto žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.

5. Súd v priebehu konania uznesením sp. zn. 7Cpr/2/2016 zo dňa 23.04.2018 prerušil konanie do
právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní žalobkyne podanom vo

veci sp. zn. 20Cpr/7/2013. O pokračovaní v konaní rozhodol uznesením zo dňa 19.06.2019, keďže
dovolanie žalobkyne bolo odmietnuté.

6. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 23.07.2019 žiadala opätovne prerušiť predmetné konanie
do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jej ústavnej sťažnosti podanej vo veci sp. zn.

20Cpr/7/2013. Následne dňa 11.05.2020, po tom, ako jej ústavná sťažnosť bola odmietnutá, doručila
súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na podanej žalobe naďalej trvá a mala za to, že jej boli porušené
práva zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto podáva sťažnosť na
Európsky súd pre ľudské práva.

7. Keďže žalobkyňa napriek právoplatnému skončeniu konania sp. zn. 20Cpr/7/2013 trvala na podanej
žalobe o náhradu mzdy, súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 03.07.2020,
na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu. Hoci žalobkyňa žiadala odročiť pojednávanie v
dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu, termínu lekárskeho vyšetrenia dňa 03.07.2020, súd jej
žiadosti nevyhovel, pojednávanie z dôvodu neprítomnosti žalobkyne neodročil a pristúpil k prejednaniu

veci samej, a to s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd na pojednávanie
predvolal právneho zástupcu žalobkyne, keďže bola zastúpená zástupcom na celé konanie a podľa
uvedeného ustanovenia súd predvolá stranu len v prípade, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
Keďže súd uvedený dôvod - lekárske vyšetrenie žalobkyne nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, najmä keď žalobkyňa nebola predvolaná na pojednávanie a iný dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania súd nevzhliadol, pristúpil k prejednaniu veci samej. Okrem toho súd tiež
poznamenáva, že sa právny zástupca žalobkyne dozvedel o termíne pojednávania už dňa 17.06.2020,
kedy prevzal predvolanie na pojednávanie, pričom z predloženého výmenného listu - poukazu (č. l. 295
spisu) vyplýva, že žalobkyni bolo odporučené ďalšie vyšetrenie až dňa 19.06.2020, t.j. v danom čase
mala žalobkyňa vedomosť o nariadenom termíne pojednávania.

7.1 Právna zástupkyňa žalobkyne trvala na podanej žalobe, žiadala jej vyhovieť. Naopak, na návrhu
na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobkyne už netrvala,
keďže o nej bolo rozhodnuté. Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla vykonať dokazovanie výsluchom
žalobkyne ako strany sporu. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.

7.2 Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, rovnako netrvala na
návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne vo veci sp. zn.
20Cpr/7/2013.

8. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 20Cpr/7/2013-297 z
01.04.2016, uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 20Cpr/7/2013 z 02.12.2015, odvolaním
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 20Cpr/7/2013-297 z 01.04.2016, oznámením
žalobkyne o neplatnosti výpovede, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9CoPr/10/2016-334 z
26.10.2017, dovolaním žalobkyne zo dňa 19.02.2018 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

9CoPr/10/2016-334z26.10.2017,uznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Cdo/117/2018z20.02.2019
a uznesením Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 104/2020-11 z 26.02.2020 a zistil nasledovný skutkový a
právny stav.9. Na Okresnom súde Bratislava I sa pod sp. zn. 20Cpr/7/2013 viedlo konanie o určenie neplatnosti
výpovede, ktorá bola daná žalobkyni ako zamestnancovi dňa 28.06.2013. Žalobkyňa listom zo dňa
28.08.2013 oznámila žalovanému ako zamestnávateľovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvala

na ďalšom zamestnávaní. Hoci žalobkyňa v uvedenom konaní žiadala o zmenu žaloby, v ktorej sa
okrem určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru domáhala už aj náhrady mzdy, jej návrh nebol
pripustený. O žalobe bolo v uvedenej veci nakoniec rozhodnuté rozsudkom č. k. 20Cpr/7/2013-297
zo dňa 01.04.2016 tak, že žaloba bola zamietnutá, teda bola konštatovaná platnosť výpovede.
Žalobkyňa podala voči tomuto rozsudku odvolanie, Krajský súd v Bratislave však rozsudkom č. k.

9CoPr/10/2016-334 zo dňa 26.10.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uvedené
rozhodnutianadobudliprávoplatnosťdňa06.12.2017.Žalobkyňavuvedenejvecivyužilaajďalšíopravný
prostriedok, a to dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. 8Cdo/117/2018 zo dňa 20.02.2019 dovolanie odmietol. Nakoniec žalobkyňa podala
na Ústavný súd Slovenskej republiky aj ústavnú sťažnosť, v ktorej namietala porušenie jej základných
práv rozsudkom odvolacieho súdu a uznesením dovolacieho súdu, jej ústavná sťažnosť však bola

uznesením č. k. I. ÚS 104/2020-11 zo dňa 26.02.2020 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Z
uvedeného je potom zrejmé, že žalobkyňa nebola v konaní o určenie neplatnosti výpovede úspešná.
Napriek platnosti výpovede zo strany žalovaného žalobkyňa trvala na žalobe o náhradu mzdy.
10. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom ku dňu 28.06.2013, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do

času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

11. Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného

pomeru. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je
súd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 Zákonníka práce viazaný a bez kladného rozhodnutia
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu
mzdy (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10CoPr/6/2015 z 29.03.2017, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14CoPr/5/2013 z 03.07.2013).

12. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav (bod 9. rozsudku), keďže výpoveď daná žalobkyni bola
platná, ale podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce je zákonným predpokladom na náhradu
mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru práve neplatnosť výpovede, čo konštatovala aj sama
žalobkyňa v žalobe a taktiež Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 14CoPr/7/2018 z 29.01.2019

(ktorým bolo potvrdené uznesenie o prerušení konania zo dňa 23.04.2018), súd žalobu o náhradu mzdy
zamietol ako nedôvodnú. Z rovnakého dôvodu, keď nebol daný právny základ sporu, súd s poukazom
na zásadu hospodárnosti konania nevykonal ani dôkaz výsluchom žalobkyne ako strany sporu.

13. Súd na záver poznamenáva, že o návrhu žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia

odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne v konaní sp. zn. 20Cpr/7/2013 a návrhu žalobkyne na prerušenie
konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jej ústavnej sťažnosti nerozhodol,
keďže strany sporu na pojednávaní dňa 03.07.2020 vyslovili, že na týchto návrhoch už netrvajú. Ďalšie
návrhy na prerušenie konania, o ktorých by nebolo rozhodnuté, sa v súdnom spise nenachádzajú. Súd
ani podanie žalobkyne doručené dňa 11.05.2020 nevyhodnotil podľa obsahu ako návrh na prerušenie

konania do rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o jej prípadnej sťažnosti, keďže takýto návrh
z tohto podania nevyplýva a žalobkyňa ani nepredložila dôkaz o podanej sťažnosti.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech
žalovaného bol 100 %, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa pomeru úspechu v spore
vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.