Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206808
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115206808.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: K. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/B, X., zastúpená advokátskou kanceláriou Polakovič & Partners s. r. o.,
so sídlom Vysoká 19, Bratislava, IČO: 47 233 559, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trnava, so
sídlom A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, za účasti intervenienta na strane žalovaného
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpený advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a o mimoriadnom zvýšení náhrady takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 88.896,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti uplatneného bolestného v sume 3.144,-Eur, v časti uplatneného úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.144,-Eur od 15.07.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatňovanej
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia z a m i e t a.

III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a intervenientovi, spoločne

a nerozdielne, v rozsahu 82,12 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
nahradiť žalobkyni v plnom rozsahu škodu na zdraví pozostávajúcu z utrpenej bolesti a zo sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktorú jej žalovaný spôsobil porušením zákonnej povinnosti pri hospitalizácii
žalobkyne na neurologickom oddelení žalovaného.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v prvej polovici roka 2011 sa u žalobkyne vyskytli zdravotné ťažkosti, ktoré

sa prejavovali najmä bolesťou ľavej ruky, hlavne v oblasti drobných kĺbov. Žalobkyňa bola od mája 2011
opakovane vyšetrená svojou všeobecnou lekárkou, C.. S. K., D. 2, XXXXX P. (ďalej len „všeobecná
lekárka žalobkyne“), ako aj ambulantnými špecialistami (dermatológ, reumatológ, neurológ, hematológ).
V popredí klinického obrazu boli neurologické príznaky, pričom cievne prejavy na ľavej hornej končatine
boli zaznamenané iba anamnesticky, pričom tieto neboli v objektívnom náleze nikdy zaznamenané. Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) v rámci prešetrenia podnetu žalobkyne,
predmetom ktorého bola jej sťažnosť týkajúca sa zdravotnej starostlivosti poskytnutej zo strany jej

všeobecnej lekárky a žalovanej v súvislosti s ochorením jej ľavej hornej končatiny, ktoré vyústilo do jej
amputácie dňa 30.10.2012 dospel k záveru, že diagnostický postup všeobecnej lekárky žalobkyne pri
ochorení, ktorého príznaky môžu byť nešpecifické a pri ktorom sa diagnóza zakladá na eliminácií iných
alternatívnych diagnóz, bol správny. Všeobecná lekárka žalobkyne ju na základe žalobkyňou uvedenýchaktuálnych zdravotných problémov odosielala na patričné odborné vyšetrenia, ktoré postupne vylučovali
jednotlivé potencionálne diagnózy (dermatologické, reumatologické, neurologické). Medzi odbornými
vyšetreniami, ktoré žalobkyňa absolvovala však chýbalo cievne vyšetrenie, ktoré mohlo zásadným

spôsobom ovplyvniť diagnostiku, ako aj vývoj, priebeh a liečbu ochorenia žalobkyne. ÚDZS vo
svojom Oznámení o výsledku prešetrenia podnetu žalobkyne vydanom pod značkou PO XXXX/XXXX
dňa 9.12.2013 uvádza, že potreba cievneho vyšetrenia jednoznačne vyplynula až z neurologického
vyšetrenia na Urgentnom príjme žalovanej dňa 05.10.2012, kedy boli anamnesticky zaznamenané
bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou (zmodraním) končekov prstov (ide o tzv. O. syndróm,

ktorý je elementárnym príznakom ochorenia zvaného D. hornej hrudnej apretúry). Podľa zistení
ÚDZS však uvedený nález nebol odovzdaný všeobecnej lekárke žalobkyne, ktorá preto nemohla
zabezpečiť realizáciu tohoto vyšetrenia. Žalobkyni bol pri opakovaných neurologických vyšetreniach na
Urgentnom príjme žalovanej v dňoch 05.10., 07.10., 08.10. a 20.10.2012, ako aj počas hospitalizácie
na neurologickom oddelení žalovaného v dňoch 08.10.-09.10.2012 diagnosticky stanovený periférny
vestibulárny syndróm (ochorenie labyrintu vnútorného ucha alebo vestibulárneho nervu, tzv. závratový

syndróm). Subjektívne ťažkosti žalovanej skutočne poukazovali na podráždenie vestibulárneho aparátu,
ale pri neurologickom vyšetrení neboli prítomné známky poškodenia vestibulárneho aparátu, avšak
ani známky poruchy prekrvenia ľavej hornej končatiny. Po aplikovanej symptomatickej liečbe ťažkosti
žalobkyne, podľa záznamov v jej zdravotnej dokumentácií, vždy ustúpili, a táto liečba mohla mať
výrazný benefit aj na postihnutie cievneho systému jej ľavej hornej končatiny. Napriek vyššie uvedeným

skutočnostiam službukonajúca lekárka na neurologickej ambulancii Urgentného príjmu žalovanej dňa
05.10.2012 indikovala cievne vyšetrenie, ktoré však až do 20.10.2012, teda až do hospitalizácie
žalobkyne na Chirurgickej klinike žalovanej, nebolo realizované. ÚDZS v oznámení konštatuje, že: „tento
moment mal zásadný význam pre ďalší klinický priebeh ochorenia“. Dňa 20.10.2012 bola žalobkyňa
po cievnej komplikácií - ischemický syndróm ľavej hornej končatiny na podklade tromboembólie tepien

ľavej hornej končatiny- , ktorá viedla k stanoveniu jej diagnózy, hospitalizovaná na Chirurgickej klinike
žalovaného, kde bola zahájená terapia zameraná na rozšírenie ciev a na odstránenie krvných zrazenín.
Až dňa 22.10.2012 bolo správne indikované a realizované angiografické vyšetrenie (rádiologické
vyšetrenie zobrazujúce cievny systém), ktoré preukázalo uzáver tepien ľavej hornej končatiny. Následne
bola správne stanovená a vykonaná reprefúzna operácia (operácia na obnovenie krvného prietoku),

po ktorej bol získaný krvný prítok do tepien v oblasti zápästia. Nasledujúci deň, 23.10.2012, bola
pre klinické a RTG známky retrombózy tepien ľavej hornej končatiny s klinickými príznakmi kritickej
končatinovej ischémie (nedokrvenia) vykonaná ďalšia operácia z pôvodných prístupov, avšak dlaňový
cievny oblúk, ako aj cievny oblúk na chrbte ruky bol aj po reoperácií bez spätného prítoku krvi, preto
bolo do tejto oblasti jednorazovo vnútrotepnovo aplikované trombolytikum (liečivo priamo rozpúšťajúce

krvnú zrazeninu). Počas operácie dochádzalo ku včasným retrotrombózam, ktoré si vynútili ďalšie
zákroky ešte v priebehu uvedenej operácie, až bol napokon získaný pulzujúci prítok do periférnych
tepien ľavej hornej končatiny, avšak bez plnenia oblúkov. Dňa 30.10.2012 bola ako posledná možnosť
pri rozvoji nezvratného odumierania mäkkých tkanív ľavého predlaktia žalobkyne vykonaná amputácia
ľavej hornej končatiny v predlaktí. ÚDZS v oznámení označil diagnosticko-liečebný postup Chirurgickej

kliniky žalovaného ako „náležite razantný, racionálny a správny, pričom boli vyčerpané všetky aktuálne
liečebné možnosti, ktoré v predmetnom prípade pripadali do úvahy. ÚDZS konštatoval zistenie
porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), podľa ktorého má poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením
včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa ÚDZS došlo k porušeniu vyššie uvedenej povinnosti
pri hospitalizácií žalobkyne na neurologickom oddelení žalovanej v dňoch 08.-09.10.2012, v rámci
ktorej ostala bez povšimnutia indikácia cievneho vyšetrenia zo dňa 05.10.2012. ÚDZS v oznámení

uviedol, že v rámci tejto hospitalizácie absentovalo aj elektrofyziologické vyšetrenie (vyšetrenie
nervovosvalovej vodivosti a evokovaných potenciálov periférnych nervov), ktoré jednoznačne patrilo
do diferenciálnej diagnostiky, pre ktoré bola žalobkyňa hospitalizovaná a ktoré by pri negatívnom
výsledku nastolilo potrebu ďalšej diferenciácie a v nej aj indikáciu cievneho vyšetrenia. Nehovoriac
o tom, že počas uvedenej hospitalizácie nebolo zaznamenané ani základné pohmatové vyšetrenie

periférnych pulzácii na symptomatickej končatine. Z uvedeného žalobkyni vyplýva, že zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá správne a žalovaný pri jej poskytovaní postupoval non lege artis.
Žalovanému bola rozhodnutím ÚDZS, pobočka Trnava v správnom konaní uložená pokuta, voči
ktorému podal rozklad. Predmetné rozhodnutie ÚDZS, pobočka Trnava ako prvostupňového orgánubolo druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.2014,
potvrdené. Zodpovednosť žalovaného ako právnickej osoby za škodu je v zmysle ustanovenia § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka daná tým, že pri hospitalizácií žalobkyne na Neurologickom oddelení

žalovanej v dňoch 08.-09.10.2012 došlo k opomenutiu vykonania cievneho vyšetrenia indikovaného
dňa 05.10.2012 pri neurologickom vyšetrení, tiež k nevykonaniu elektrofyziologického vyšetrenia, ktoré
jednoznačne patrilo do diferenciálnej diagnostiky ťažkostí žalobkyne, pre ktoré bola táto hospitalizovaná,
a ktoré by pri negatívnom výsledku ustanovilo potrebu ďalšej diferenciácie a v nej aj indikáciu
cievneho vyšetrenia. Podľa dostupných záznamov bolo vynechané aj základné pohmatové vyšetrenie

periférnychpulzáciínahornejľavejkončatine,čoviedlokneskoršímkomplikáciám,ktorédňa30.10.2012
vyústili do amputácie ľavého predlaktia žalobkyne. Tieto skutočnosti vyplývajú z oznámenia ÚDZS
ako aj z prepúšťacej správy vydanej Neurologickým oddelením žalovaného dňa 09.10.2012. Žalovaný
porušením svojej právnej povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne spôsobil žalobkyni
škodunazdraví.Amputáciaspôsobilavyradeniežalobkynezoživota,ktorývediezdravýčlovek.Prejavilo
sa to vo viacerých oblastiach tak súkromného, ako aj profesionálneho života. V čase, kedy došlo k

amputácií, mala žalobkyňa 35 rokov, teda bola v absolútnom produktívnom veku. Do augusta 2012
žalobkyňa pracovala na živnosť v oblasti obchodu a služieb, konkrétne sa zaoberala sprostredkovaním
predaja inštalácií káblovej televízie a internetového pripojenia, pričom pracovala na pozícii teamleader.
Hlavnou náplňou práce žalobkyne bolo telefonické a osobné ponúkanie služieb a samotná inštalácia
zariadení priamo u zákazníkov (káblových modemov pre pripojenie k internetu a set-top boxov pre

pripojenie káblovej televízie). Práca žalobkyne teda nevyhnutne zahŕňala denný kontakt so zákazníkmi,
šoférovanie, ako aj manipuláciu (prenášanie) vyššie uvedených zariadení. Počas vykonávania tejto
práce žalobkyňa dosahovala mesačný príjem cca 1.300 €. V auguste 2012 však žalobkyňa bola
nútená ukončiť zmluvný vzťah s poskytovateľom káblovej televízie a internetového pripojenia, pre
ktorého vyššie uvedené práce vykonávala, z dôvodu vyčerpania spôsobeného začínajúcimi zdravotnými

ťažkosťami, nakoľko v tom čase už u žalobkyne dochádzalo k opúchaniu a bolestivým podliatinám
v oblasti ľavej hornej končatiny. Po stabilizácií svojho zdravotného stavu mala žalobkyňa v pláne v
práci pokračovať, avšak v dôsledku amputácie už uvedené plány zrealizovať nemohla. Žalobkyňa je
momentálne nezamestnaná, a to aj napriek skutočnosti, že absolvovala viacero pracovných pohovorov.
Problémy žalobkyne nájsť si prácu sú spojené najmä so skutočnosťou, že po vylúčení manuálnych

prác, ktoré žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav nie schopná vykonávať, zostávajú pre ňu len
práce, ktorých náplňou je duševná činnosť, pričom táto je v dnešnej dobe takmer nevyhnutne spojená
s prácou na počítači, ktorá pre žalobkyňu, s ohľadom na jej zdravotný stav, taktiež nie je možná.
Žalobkyňa má v dôsledku amputácie výrazne sťaženú možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Žalobkyňa
zo zdravotného hľadiska trpí častými závratmi a pocitom nestability a neistoty pri chôdzi, pričom tento

pocit sa umocňuje pri pohybe po schodoch. V rodinnom dome, v ktorom spolu s rodinou žije, na schodišti
nie je vybudované zábradlie, ktoré by žalobkyni vo veľkej miere pomohlo k prekonaniu pocitu nestability
a neistoty, a zároveň by prispelo aj k jej bezpečiu. Keďže žalobkyňa momentálne nemá žiaden príjem a
jediným príjmom v rodine je príjem jej manžela, za súčasnej finančnej situácie si dobudovanie zábradlia,
respektíve iné stavebné úpravy, ktoré by jej uľahčili život s jej súčasným zdravotným postihnutím,

nemôže dovoliť. Napriek svojim zdravotným ťažkostiam žalobkyňa vyvíja snahu starať sa o domácnosť,
pričom využíva v prevažnej miere len zdravú ruku, ktorá je tak v dôsledku nadmerného používania
preťažená. Väčšinu domácich prác, ktorých vykonanie by bolo pre zdravého človeka bezproblémové,
však nedokáže vykonávať bez pomoci manžela alebo syna, respektíve ich nedokáže vykonávať vôbec.
Ako príklad možno uviesť úkony spojené s varením, akými sú najmä čistenie zeleniny, krájanie potravín,

taktiež práce ako žehlenie, vyvesenie vypranej bielizne, či umývanie riadu. Kvôli už vyššie spomenutým
problémom s rovnováhou sú pre žalobkyňu náročnými činnosťami i umývanie okien, či čistenie dlážky.
V súčasnosti žalobkyni so starostlivosťou o domácnosť pomáha osobný asistent, a to zhruba v rozsahu
troch hodín denne, pričom náklady spojené s činnosťou osobného asistenta žalobkyňa pokrýva z
príspevku vyplácaného z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalobkyňa v dôsledku amputácie

prestala šoférovať, nemá k dispozícii špeciálne upravené vozidlo s automatickou prevodovkou, teda
aj v tomto smere stratila samostatnosť a je odkázaná na pomoc manžela. Z dôvodu zhoršenia jej
psychickéhostavuužívaodmarca2013dosúčasnosti(pozn.súduvčasepodaniažaloby)antidepresíva
a lieky na upokojenie. Ambulantne navštevuje psychiatra, koncom roka 2013 bola 2x hospitalizovaná
v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, kde jej bola diagnostikovaná generalizovaná úzkostná porucha

spojená so stavmi depresie a nespavosti. Súčasný stav žalobkyne sa nezlepšuje. Od amputácie trpí
fóbiou z lekárov, čo je spôsobuje značné potiaže. Okrem psychických problémov trpí žalobkyňa aj
somatickými ťažkosťami, medzi ktoré patrí najmä bolestivé opúchanie jazvy po amputácii. Žalobkyni
bola tiež diagnostikovaná cukrovka 2.typu a predpísaná diabetická diéta, ktorý by mala pozostávaťnajmä zo zeleniny, rýb, kuracieho mäsa. Keďže nemá príjem, takúto diétu si nemôže dovoliť. Čo sa týka
spoločenského života žalobkyne, utiahla sa, v súčasnosti sa stretáva len s najbližšou rodinou, akékoľvek
kontakty s priateľmi prerušila a dostala sa do sociálnej izolácie. Nemôže sa plnohodnotne venovať ani

koníčkom, ktorými boli hlavne bicyklovanie a turistika.

3. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 8C/143/2015 - 48 zo dňa 14.10.2015 súd konanie v
časti úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3.144,-Eur od 15.07.2015 zastavil, a pripustil
zmenu žalobného návrhu tak, že predmetom konania je náhrada za bolesť vo výške 3.144,-Eur s

úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 15.07.2015 do zaplatenia a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 93.376,80 Eur, suma 181,94 Eur ako trovy spojené s uplatnením
pohľadávkyzazaplatenúodmenuznalcovi,anáhradatrovkonania.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 06.11.2015.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.03.2016 k uplatnenému nároku na bolestné vzniesol

námietku premlčania. V podaní uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej
osobe (kumulatívne podmienky). Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna
premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Podľa ustálenej súdnej
praxe subjektívna premlčacia doba pri nároku na odškodnenie za bolesť začína plynúť okamžikom,

kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil a je možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolesti (bolestné je za amputáciu ľavého predlaktia, ktorého liečba bola ukončená 13.12.2012 -
ukončenáliečbaránpoamputácii).Okamžik,kedybolonáslednebodovéohodnotenielekáromskutočne
vykonané, nemá už na plynúcu subjektívnu premlčaciu dobu žiadny vplyv. Poškodený sa dozvie o
tom, kto za škodu zodpovedá hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o

osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre
vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú
spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie,
stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného
subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). K amputácii predlaktia

žalobkynedošložalovaným(jehozamestnancami)vpriestorochžalovaného.Preurčeniezodpovedného
subjektu preto postačuje vedomosť žalobkyne o tom, kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
v mieste, kde došlo k amputácii jej predlaktia. Žaloba bola podaná na súd 25.03.2015, preto vznáša
námietku premlčania voči nároku uplatnenému žalobou. Ďalej žalovaný uviedol, že ak bude vychádzať
z toho, že pochybenie žalovaného existuje, tak žalobkyňou tvrdené pochybenie nie je v žiadnej

príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou - bolestným. Medzi tvrdeným (ne)konaním žalovaného - ak je
protiprávne-aujmoužalobkyneneexistujevzťahpríčinyanásledku,keďžetvrdenéporušeniepovinnosti
žalovaného nevyvolalo potrebu amputácie predlaktia žalobkyne a k tejto skutočnosti by s vysokou
pravdepodobnosťou došlo i v prípade, ak by uvedené vyšetrenia v danom čase boli realizované, keďže
nevieme a nikdy 100% vedieť nebudeme, aké by boli výsledky vyšetrení; ani prípadná pochybnosť

však nie je spôsobilá založiť 100% príčinnú súvislosť. Nevyšetrenie žalobkyne - elektrofyziologicky a
palpačne - priamo nespôsobilo potrebu amputácie predlaktia, a ani ich vykonanie by 100% nevylúčilo
sled udalostí, ktoré nasledovali po hospitalizácii v dňoch 08.-09.10.2012 a následok (ujmu) na zdraví
žalobkyne. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrenia sa
žalovaného k prednesu vykonal dokazovanie oboznámením oznámenia ÚDZS zo dňa 09.12.2013,
prepúšťacou správou vydanou Neurologickým oddelením Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa
09.10.2012, žiadosťou o nahliadnutie do spisu a vyjadrením ÚDZS, Bratislava, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 28.03.2014 o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni od 07.10.2013, kópiou listiny

označenej ako Znalecký posudok č. XX/XXXX vystavenou C.. O. D., MPH zo dňa 19.06.2015,
doplneniami a zmenou žalobného petitu, výsluchom žalobkyne, vyjadrením žalobkyne zo dňa
08.02.2017 a zo dňa 10.05.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.03.2017, lekárskou prepúšťacou
správou Pinelovej nemocnice Pezinok zo dňa 13.11.2013, výsluchom svedka C.. D., rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/37/2016 protokolom č. XXX/XXXX o vykonanom

dohľade nad Fakultnou nemocnicou Trnava, protokolom č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade nad C..
S. K., rozhodnutím ÚDZS, pobočka Trnava č. k. ZS XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2014 v spojení s
rozhodnutím ÚDZS, Bratislava zo dňa 30.10.2014, znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným C..
B. E., G.., znaleckým posudkom č. X/XXXX C.. C. V., prepúšťacou správou z Chirurgického oddeleniazo dňa 09.11.2012, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci.

6. Právny zástupca žalobkyne v rámci prednesu žaloby uviedol, že má za to, že zodpovednosť
žalovaného v súvislosti s utrpenou bolesťou a sťažením spoločenského uplatnenia je daná, keď zo
strany žalovaného došlo k porušeniu právnych povinností, čo skonštatoval aj úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, ktorý je oprávnený o uvedenom rozhodnúť. Z jeho rozhodnutia vyplýva,
že žalobkyni nebola poskytnutá lekárska starostlivosť správne a riadne. V záujme objektivizovania

vzniknutej škody, žalobkyňa si nechala vypracovať znalecký posudok, keď znalec na základe dostupnej
zdravotnej dokumentácie vyčíslil a obodoval bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide
o konkrétny výpočet vychádzali z hodnoty bodu vo výške za rok 2012. Pokiaľ ide o úrok z omeškania
z bolestného od 15.7.2015, vychádzali z výzvy adresovanej žalovanému na uzavretie dohody, ktorá
bola žalovanému doručená dňa 29.6.2015 a uplynutím 15-dňovej lehoty si uplatnili úrok z omeškania.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania ohľadom bolestného, s touto sa nestotožňujú a rovnako sa

nestotožňujú s tvrdením o tom, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody porušením
právnej povinnosti, keďže túto priamo skonštatoval úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Znalec mal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne a z nej vychádzal pri vypracovaní
znaleckého posudku. Z im známych skutočností nateraz vyplýva, že je daný kauzálny nexus medzi
vznikom škody a porušením právnych povinností. Žalobkyňa bola prepustená z nemocnice 9.11.2012.

7. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k prednesu žaloby okrem iného uviedol, že vznáša
námietku premlčaniu voči bolestnému a zároveň aj voči sťaženiu spoločenského uplatnenia s tým, že z
obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa urobila predmetom konania náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia až 06.10.2015 s tým, že z obsahu znaleckého posudku a obodovania v ňom uvedeného

a zároveň z obsahu spisu, ktorý súd oboznamoval vyplýva, že žalobkyňa bola od 31.07.2013 liečená
psychiatrom a od tohto okamihu je možné hovoriť o tom, že jej zdravotný stav bol objektívne ustálený
natoľko, aby bolo možné uvedené obodovanie vykonať. Ohľadom predpokladov na náhradu škodu
poukázal na fakt, že rozhodnutím predsedníčky úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
30.10.2014 nie je skonštatovaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a následkom, t. j. škody

na zdraví žalobkyne, s tým, že toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a je predmetom
prieskumu Krajským súdom v Trnave. Zároveň žalovaný nesúhlasí s výškou obodovania v zmysle
predloženého znaleckého posudku s tým, že z prílohy znaleckého posudku nie je možné zistiť, či znalec
postupoval správne a či na vypracovanie posudku použil všetku relevantnú zdravotnú dokumentáciu.
Pokiaľ ide o rozhodnutie úradu pre dohľad, pochybenie ktoré je vytýkané sa týka dvoch vyšetrení s tým,

že ani v rozhodnutí ani z ďalších dokladov založených žalobkyňou nevyplýva, že pokiaľ by tieto boli
realizované v správny čas, že by nedošlo k následku spočívajúcom v škode na zdraví žalobkyne. Mám
za to, že príčinná súvislosť je skutkovou otázkou a nateraz v konaní nebol produkovaní jediný dôkaz.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že už predtým ju ruka bolievala, mala zdravotné problémy.

05.10.2012 prvýkrát skolabovala, odviezla ju záchranka. Bola na neurológii, kde jej dali infúziu, potom
ju pustili domov. Bol to urgentný príjem. Potom navštevovala rehabilitácie na poliklinike, lebo tvrdili,
že tá ruka ju bolí z chrbtice. Uvedené je všetko v zdravotnej dokumentácii. 08.10. ju ruka bolela,
točila sa jej hlava, zobrali ju na neurológiu. Keď sa jej polepšilo, tak ju prepustili. Nasledovali opäť
rehabilitácie. 20.10.2012 znova skolabovala, rýchla záchranná služba ju doviezla na urgentný príjem v

nemocnici, sťažovala sa na obrovské bolesti ruky, bolela ju hlava, neovládala vôbec telo, točila sa jej
hlava. Službukonajúca lekárka ju chcela prepustiť do domáceho ošetrenia, načo sa ohradila s tým, že
sa vôbec nevedela hýbať. Konkrétne vyšetrenia, vie, že jej brali krv. Nepamätá si, aké jej robili ďalšie
vyšetrenia, či jej robili CT hlavy, ale určite je to v zdravotnej dokumentácii. Následne ju previezli na
neurologické oddelenie, počas celej tejto doby ju sprevádzal manžel. S tým, že pokiaľ ju dali na lôžko,

tá ruka ju veľmi bolela, tak jej pichli novalgin a 10 minút po stečení infúzie jej manžel zdvihol ruku a ruka
aj nad zápästím bola celá modrá a bolela. Následne manžel alarmoval sestričku, aby zavolala nejakého
lekára. Keď prišiel lekár, pozrel sa jej na tú ruku , tak povedal, že ide volať niekoho z chirurgického
oddelenia. Po veľmi dlhej dobe prišiel lekár z chirurgie. Opäť im oznámil, že musia počkať, lebo si musí
nechať preniesť prístroj, označil ho ako dopler. Následne jej týmto prístrojom skúšal tep na ruke. Niečo

sa mu nepozdávalo, nevyjadril sa jej k tomu a nechal ju previesť na chirurgické oddelenie. Namiesto
toho, aby zavolali sanitku na pomoc, žiadali manžela, aby ju previezol autom. Keď sa manžel vrátil hore
na oddelenie, bol nahnevaný, lebo dole videl v sanitke dvoch mužov, ako mali vyložené nohy, preto
požiadal sestričku, aby zabezpečila môj prevoz, čo sa aj stalo. Na chirurgii ju dali do izby, napojili nainfúzie,nevie,čodostávala.Rukajejo(d)modrela,alezostalimodrékončekyprstov.Vpondeloknaveľkej
vizite sa pýtali, či má v rodine nejaké cievne ochorenia. Keďže jej mama mala cievne ochorenie, nariadili
jej angiometriu. Keďže bola alergik na penicilín, musela dostať predprípravu pred angiometriou. Počas

angiometrie bola z dôvodu strachu uspatá. Po prebratí jej doktor oznámil, že niečo nie je v poriadku.
Previezli ju na izbu a upozornili, aby nejedla a nepila. Zhruba o dve hodiny ju prišli zobrať a absolvovala
prvú operáciu. Vtedy len volala manželovi, aby išiel vyžiadať jej zdravotnú dokumentáciu, pretože ju
žiadali. Po tej operácii nevie, čo sa dialo, vie, že sa prebrala na JIS-ke. Následne jej chodili kontrolovať
ruku, ktorá pripúchala a zostala v zovretí. Myslí, že na druhý deň ráno na vizite povedali, že bude druhá

operácia, ktorú absolvovala. Potom si už len útržkovite pamätá, keďže dostávala morfium, že mala
angiografie, pretože mala hadičku v tele a ďalšiu jej zaviedli z pŕs do ruky. Mala kaval v tepne a cievku.
Vie, že ju len vozili na angiografie, pri ktorých bola vždy uspatá. 30.10.2012 jej aj tak jeden lekár oznámil,
že tú ruku jej budú musieť aj tak odrezať. A už 30.10. sa riešila amputácia, myslí, že jej začínala otrava
krvi. Pod veľkým psychickým vypätím si už nepamätá, ani ako a kedy ju zobrali na operáciu. Prebudila
sa na chvíľu na izbe na JIS-ke. Pamätá si len ako anesteziologička povedala manželovi, ktorý tam bol

s ňou celý deň, aby išiel domov, že aj tak bude spať celú noc. Celý tento čas bola na JIS-ke. Už si len
útržkovite pamätá, že jej znižovali dávky morfia. Potom ju previezli na chirurgické oddelenie, kde bola
do 9.11.2012 do prepustenia. A postupne jej povyberali tie hadičky z tela. Po prepustení z nemocnice
zostala na PN-ke. Nepamätá si presne, ale asi po mesiaci jej dali obväz dole. Dva mesiace sa jej ešte
liečila jazva na ruke kvôli odumretým tkanivám. Potom dostala kontakt na protetiká, ktorý jej doniesol

gumený návlek, ktorý nosila 4 mesiace a ktorý jej znižoval opuch ruky. Brala od bolesti nejaké analgetiká,
myslí, že novalgin a ešte nejaké lieky, ktoré jej dali v nemocnici. Posledné stavy, ktoré mala v nemocnici,
v podstate riešili s manželom, lebo ona bola mimo. Má v podstate okno od momentu, kedy ju zobrali na
amputáciu do momentu, kedy sa prebrala. Aj po tých rokoch si nevie spomenúť, čo sa tam vlastne dialo.
Rok bola na PN-ke. Po tom roku si mohla požiadať o invalidný dôchodok, ktorý jej bol priznaný a od

toho obdobia je na invalidnom dôchodku. Má zníženie pracovnej schopnosti nad 70%. Po tom veľkom
strese, ktorý prežila, sa jej objavila cukrovka, je liečená v diabetologickej ambulancii a raz ročne chodí
na očnú prehliadku a ďalej navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 26.04.2017 uviedol, že nárok žalobkyne tak, ako

bol uplatnený v predmetnom konaní nie je a nemôže byť premlčaný, nakoľko žalobkyňa sa o tom kto
zodpovedá za škodu, ktorá jej bola spôsobená dozvedela až momentom doručenia rozhodnutia Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 09.12.2013, ktorý oznámením o výsledku prešetrenia
podnetu na druhej strane v prvom odseku v poslednej vete v tejto súvislosti skonštatoval, citujem: „Tento
moment (poznámka nevykonanie cievneho vyšetrenia indikovaného dňa 5.10.2012 až do 20.10.2012)

mal zásadný význam pre ďalší klinický priebeh ochorenia“, čím z ich pohľadu Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou ozrejmil žalobkyni, kto za škodu, ktorá jej bola spôsobená zodpovedá a tiež z
jej pohľadu potvrdil príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou, ktorá žalobkyni
vznikla v dôsledku amputácie jej hornej končatiny. Žalobkyňa má tiež za to, že k premlčaniu nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia na jej strane nedošlo, nakoľko si tento uplatnila až po tom, čo bol

ustálený jej zdravotný stav do takej miery, že bolo možné bodovo ohodnotiť sťaženie spoločenského
uplatnenia na jej strane. Zdravotný stav bol ustálený v decembri 2013. Vyplýva to z vypracovaného
znaleckého posudku žalobkyňou, kde znalec uviedol záverečnú psychiatrickú hospitalizáciu a liečbu
v mesiacoch október a november 2013. V decembri 2013 bol následne zdravotný stav žalobkyne
vyhodnotený ako ustálený aj sociálnou poisťovňou, ktorá priznala žalobkyni invalidný dôchodok so

stupňom poklesu zárobkovej činnosti o 70%, t. j. ťažkú invaliditu trvalého charakteru.

10.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanízodňa26.04.2017uviedol,žezhľadiskaustanovenia§
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o tom, aká konkrétna
chyba lekára pri lekárskom zákroku zapríčinila vznik škody, stačí vedomosť poškodeného, že zákrok

ošetrujúceho lekára bol príčinou poškodenia jeho zdravia. Jedná sa o zjednocujúce stanovisko NSČR č.
SJ 91/2010. Aj vzhľadom na uvedené má za to, že oba žalobou uplatnené nároky sú premlčané v celom
rozsahu, keďže nárok na bolestné bolo možné najskôr uplatniť dňa 14.12.2012 a nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia najskôr 01.07.2013 z dôvodu ustálenia psychiatrického stavu žalobkyne.
Ďalej uviedol, že premlčacia doba ohľadom jednotlivých položiek sťaženia spoločenského uplatnenia

začala plynúť pred vyššie uvedeným dátumom. V tomto prípade vychádzal z údajov znalca, ktoré
pravdepodobne opisoval zo zdravotnej dokumentácie, lebo nie je prílohou znaleckého posudku. Má
za to, že pri iných položkách sťaženia spoločenského uplatnenia začala plynúť premlčacia doba skôr.
Ohľadom splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného zotrváva na tom, že doposiaľ nebol vkonaní produkovaný žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala príčinná súvislosť medzi žalobkyňou tvrdeným
pochybením žalovaného a vzniknutou škodou.

11. Vo vyjadrení zo dňa 09.05.2017 žalobkyňa uviedla, že v období pred amputáciou sa podrobila
viacerým lekárskym vyšetrenia, ktoré jej boli indikované všeobecnou lekárkou, Predmetom prešetrenia
ÚDZS nebol len postup žalovanej, ale aj všeobecnej lekárky žalobkyne. Nie je možné od žalobkyne ako
laičky bez medicínskeho vzdelania spravodlivo požadovať, aby mala vedomosť o tom, kto zodpovedá
za škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku amputácie jej ľavého predlaktia pred doručením Oznámenia o

výsledku prešetrenia podnetu. V čase podania podnetu ÚDZS nemala ani vedomosť o tom, či došlo
vôbec k porušeniu právnej povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak by sa žalobkyňa v
pochybnostiach o tom, ktorá jej škodu spôsobil a o tom, či pritom daný subjekt porušil právnu povinnosť,
obrátila priamo na súd, porušila by tak prevenčnú povinnosť z § 415 Občianskeho zákonníka a jej
konanie by bolo možné považovať za odporujúce zásade hospodárnosti konania. Žaloba by mohla byť
odmietnutá ako predčasne podaná. Nakoľko by nevedela žalobkyňa ani preukázať, či došlo k porušeniu

právnej povinnosti a kto porušenie mohol spôsobiť. Taktiež nie je od žalobkyne možné spravodlivo
a náležite požadovať, aby v prípade, kedy si nebola istá, kto za škodu zodpovedá, podávala žalobu
voči viacerým subjektom. V prípade žalobkyne bolo nutné posúdiť komplexný diagnostický a liečebný
postup, t. j. nielen jeden úkon, ale sériu úkonov v dlhšom časovom období u viacerých poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti. Žalobkyni nevznikla škoda na základe jedného zdravotného výkonu (operácie,

vyšetrenia a pod.), ale nesprávnou diagnostikou a zanedbaním povinnosti pri komplexnom a dlhšie
trvajúcom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vedomosť žalobkyne o škode a o tom, kto za škodu
zodpovedá boli vo vzťahu k nároku na bolestné splnené najskôr dňa 09.12.2013, kedy sa žalovaná
dozvedela o výsledku prešetrenia jej sťažnosti podanej na ÚDZS a vo vzťahu k nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia najskôr dňa 17.12.2013, kedy bol žalobkyni vydaný preukaz fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom. Okrem toho premlčacia doba k nároku na náhradu
sťaženie spoločenského uplatnenia bola prerušená od 25.03.2015 do 15.07.2015, od podania žaloby vo
veci samej do čiastočného späťvzatia t. j. 113 dní, ktoré treba pripočítať k premlčacej dobe. Námietku
premlčania žalovaného považuje za nedôvodnú.

12. Právny zástupca intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného sa dňa 23.05.2017 písomne
vyjadril, že vzhľadom na to, že k postupu non lege artis zo strany žalovaného, ako to uvádza žalobkyne,
v mesiaci október 2012 a nároky na vyplatenie náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského
uplatnenia boli riadne uplatnené až dňa 07.09.2015 a 06.10.2015, vznášajú voči týmto nárokom
námietku premlčania. 6alobkyni sa tiež nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym

postupom žalovaného konštatovaným v šetrení ÚDZS a poškodením zdravia poškodenej , teda
neuniesla dôkazné bremeno, žaloba je zmätočná a neodôvodnená.

13. Na návrh žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 23.03.2018 súd uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 27.04.2018 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že predmetom konania je náhrada za bolesť

vo výške 3.144,-Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 15.07.2015 do zaplatenia,
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 97.621,20 Eur, a náhrada trov konania.
Žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku č. X/XXXX predloženému žalovaným uviedla, že bodové
ohodnotenie bolestného bolo v tomto posudku zvýšené o 50%, s čím sa nestotožňuje a má za
to, že v posudku č. XX/XXXX bolo bodové ohodnotenie bolestného správne zvýšené o 100 %. K

bodovému ohodnoteniu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla, že sa nestotožňuje so
zvýšením o 50 % namiesto 100% a s opomenutím bodového hodnotenia jazvy podľa položky XXXa
Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Naopak súhlasí s bodovým ohodnotením
položiek XXXa a XXXe a určením času ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre určenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť bola žalobkyňou uplatnená v zmysle znaleckého posudku
XX/XXXX a XX/XXXX podľa položky XXXd Amputácia ľavého predlaktia so zachovalým lakťovým kĺbom

100bodov, zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného podľa § 9 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.
o 100%, súčet 200bodov: výška náhrady x 15,72 € 3.144,-€. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia bola žalobkyňou uplatnená podľa položky:- 255 vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií 1300b
- 344 strata ľavého predlaktia so zachovalým lakťovým kĺbom 450b

- 256 fantómové bolesti ľavej hornej končatiny 200b
- 335a obmedzenie pohyblivosti ľavého lakťa ľahkého stupňa 50b
-325eobmedzeniepohyblivostiľavéhoramennéhokĺbuľahkéhostupňaspredpažením135stupňov40b
- 432a jazvy na ľavej hornej končatine do 30cm2 30b.
Súčet 2070b, zvýšenie znalcom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100 % = 4140b x 15,72

€ = 65.080,80 €. Po zvýšení súdom o 50 % podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. predstavuje
žalobkyňou uplatnená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 97.621,20 €.
Vovyjadrenívzhľadomna záveryznalcaC..E.vposudkunas.XX,XXžalobkyňazopatrnostipoukázala
tiež na to, že trombofília jej pred ani počas hospitalizácie na Chirurgickom oddelení B žalovaného
nebola diagnostiková. V prepúšťacej správe žalovaného zo dňa 09.11.2012 sa uvádza, že 29.10.2012
hematologické parametre sú v norme, v rámci vyšetrení na trombofilné stavy mala v norme AT III - (pozn.

antikoagulačná látka, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi), heparín by mal byť účinný. 31.10.2012 pacientka
má normálnu hladinu homocysteínu a nemá dokázané najrizikovejšie mutácie vrodenej trombofílie
(zvýšený sklon k trombóze). Syndróm lepivých doštičiek bol žalobkyni diagnostikovaný až v novembri
2013. Cukrovka bola taktiež žalobkyni diagnostikovaná a naplno sa prejavila až po amputácii.

14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zo dňa 27.04.2018 okrem iného opätovne poukázal na
to, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou na zdraví vyplýva jednak z vyjadrení
znalca C.. D., uvedený na pojednávaní dňa 27.09.2017, kde svedok konštatoval okrem iného, že
„príznaky neboli rozpoznané správne a včas, liečba sa začala neskoro, nesprávne, čo malo fatálne
následky na horné aj dolné končatiny, navrhli aby bolo vykonané vyšetrenie cievnym chirurgom, ktoré

boli zrealizované neskoro. Môj názor je, že chirurgia nepochybila, čo je v spise predtým, s čím sa ale
nemôžem stotožniť“. Príčinná súvislosť ďalej vyplýva aj z oznámenia ÚDZS o výsledku prešetrenia
podnetu žalobkyne zo dňa 09.12.2013, v ktorom sa vo vzťahu k nevykonaniu cievneho vyšetrenia
indikovaného 5.10.2012 na urgentnom príjme žalovaného nevykonalo až do hospitalizácie žalobkyne do
20.10.2012, a to ani počas jej hospitalizácie 08.10.-09.10 2012. Poukázal na vetu v oznámení ÚDZS o

výsledku prešetrenia podnetu dňa 09.12.2013, str.2, 1. odsek, posledná veta. Taktiež príčinná súvislosť
vyplýva z rozhodnutia ÚDZS o rozklade žalovaného zo dňa 30.10.2014, kde sa odkazuje na vyjadrenie
neurológa, na str. 7 predposledný odsek. Príčinnú súvislosť tiež konštatoval Krajský súd v Trnave v
rozsudku zo dňa 14.04.2016 sp. zn. 14S/1/2015 o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozklade
ÚDZS zo dňa 30.10.2014, príčinnú súvislosť nevylúčil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

rozsudku zo dňa 18.10.2017, sp. zn. 3Sžo/37/2016.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zo dňa 27.04.2018 okrem iného uviedol, že z výpovede
znalca D. ako aj z rozhodnutí ÚDZS vyplýva, že dodnes lekári nezistili príčinu ochorenia žalobkyne z
čoho je zrejmé, že ani ex ante v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti nevedeli lekári akú chorobu

majú liečiť, a akým spôsobom, aby mohli zabrániť zdravotnému poškodeniu žalobkyne. Konzultant pre
ÚDZS špekulatívne uviedol diagnózu TOS, ku ktorej mala byť starostlivosť poskytovaná s tým, že táto
diagnóza nebola nikdy v čase nasledujúcom po poskytnutí zdravotnej starostlivosti zistená, t. z. že ani k
nejbynemohlabyťposkytovanázdravotnástarostlivosť,ktorábyviedlakzáchranekončatinyžalobkyne.
Všetky výtržky z viet v ničom nepreukazujú neprerušenú reťaz príčin a následkom medzi pochybením,

zistením ÚDZS a škodou, ktorá je predmetom tohto konania. ÚDZS pri ukladaní pokuty vzhľadom na
zákonné ustanovenia neskúma príčinnú súvislosť medzi pochybením a poškodením zdravia. Príčinná
súvislosť sa skúma v tomto konaní a závery, ku ktorým dospeli správne orgány, nemá žiaden vplyv
na určenie zodpovednosti žalovaného alebo preukázanie príčinnej súvislosti. Podľa žalobkyne má súd
odhadovať šance, ako by celý prípad dopadol, keby neprišlo k pochybeniu, čo samo o sebe znie

absurdne, keďže súd nedisponuje odbornými znalosťami v oblasti medicíny, a bol to žalobca, ktorý mal
v konaní tvrdiť príčinnú súvislosť v zmysle: ak by neprišlo k pochybeniu, reťaz príčin a následkov by bola
nasledovná. A toto tvrdenie mal preukazovať medicínskymi poznatkami, ktoré by vyplývali z dôkazných
prostriedkov.

16. Právny zástupca intervenienta na pojednávaní zo dňa 27.04.2018 zotrval na námietke premlčania
k obom žalobkyňou uplatneným nárokom a uviedol, nie je možné podľa jeho názoru prijať záver, že
zdravotný stav sa za účelom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej aj „SSU“) ustálil
až rok po amputácii končatiny, keďže aj sám znalec nie je v tomto svojom zábere 100%-ný auvádza, že zdravotný stav, resp. jeho ustálenie vo vzťahu k SSU bolo možné ohodnotiť aj skôr. Tu je
potrebné skúmať ustálenie vo vzťahu k dopadu kultúrnemu životu žalobkyne a to nastalo už samotným
odstránením končatiny, ako uviedol aj znalec, ktorá nemôže narastať, a tak už vtedy v tom momente

bolo možné určiť, aký dopad bude mať táto nepríjemná udalosť na život žalobkyne. Následne znalcom
uvádzané doliečovanie, funkčné obmedzenia túto skutočnosť nijako neovplyvnili. Má za to, že nárok na
SSU ako taký je v celom rozsahu premlčaný. Rovnako považujem za premlčané bolestné, kedy má za to,
že posledným lekárskym zákrokom - vybratie stehov došlo k poslednej časti vytrpenej bolesti. K príčinnej
súvislosti sa pridŕžal vyjadrenia žalovaného s tým, že ÚDZS v týchto prípadoch skúma vždy okolnosti

prípadu ako celku, kde sa zaoberá aj vedením dokumentácie, čistotou na izbe a pod. V prípade nájdenia
pochybenia ukladá pokutu a vôbec neskúma, a podľa jeho osobného názoru ani nemá dostatočné
kapacity na to, aby skúmal, správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti a príčinnú súvislosť vo vzťahu
k škodovému následku. Ak by sme tieto tvrdenia priviedli ad absurdum, tak napr. aj špinavé prádlo na
izbe pacienta, za ktoré by bola uložená pokuta, by mohla viesť k príčinnej súvislosti na priznanie nároku
na náhradu škody na zdraví. Napriek tomu, že namieta premlčanie a existenciu príčinnej súvislosti vo

vzťahukbolestnémuajejnavýšenia100%sanestotožňujemesargumentácioužalobkyne,keďmázato,
že nedošlo ku kumulácii dvoch zákonných ustanovení a to § 9 ods. 5 písm. b) a c) zák. č. 437/2004 Z.
z., pretože nepovažuje vyťahovanie zrazením za operačný zákrok, ale za bežný postup liečenia takého
zdravotného následku, ktorý už bol v základnom ohodnotení zohľadnený.

17. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči zotrval na skutkových tvrdeniach, poukázal na
vykonané dôkazy a mal za to, že oba nároky nie sú premlčané, pričom vzhľadom na položku č. 255
v nároku na náhradu SSU má za to, že premlčacia doba uplynula najskôr dňa 24.04.2017. K príčinnej
súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, že požiadavka na 100% preukázanie
objektívnej príčinnej súvislosti medzi liečebným postupom lekára a poškodením zdravia pacienta sa

javí ako nereálna, nedosiahnuteľná a neudržateľná. Obdobne Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp.
zn. 5Co/126/2016 zo dňa 22.02.2017 uviedol, že v zásade platí, že sa požaduje podanie dôkazu s
vyššou pravdepodobnosťou, blížiacou sa často až k praktickej istote. Praktická istota je pritom stav,
kedy súd o určitej tvrdenej skutočnosti nemá objektívnu /dôvodnú, rozumnú/ pochybnosť. Uvedené
však podľa odvolacieho súdu neznamená, že príčinná súvislosť musí byť preukázaná na 100 %. Keďže

pre nemožnosť úplného poznania zložitých procesov prebiehajúcich v ľudskom tele je preukázanie
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom osoby poskytujúcej zdravotnú starostlivosť a škodlivým
následkom v rovine praktickej istoty celkom výnimočné a v zásade nemožné, musí byť táto situácia
riešená pomocou hodnotenia dôkazov. .... V konkrétnom odôvodnenom prípade je teda potrebné využiť
princíp voľného hodnotenia dôkazov. V prípade, kedy nie je možné zistiť pravdu, je potrebné usilovať o

zistenie maximálnej pravdepodobnosti a potom konať podľa nej, ako by to bola pravda. Žalobkyňa má
za to, že protiprávne konanie žalovaného bolo dôležitou, podstatnou a značnou príčinou škody, ktorej
náhradu si uplatňuje.

18. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že v prípade, pokiaľ súd bude aplikovať

teóriu conditio sine qua non, t. z. že nebyť protiprávneho konania, následok, ktorý je uplatňovaný v tomto
konaní by nenastal, s tým, že ohľadom tejto teórie opäť v konaní nebolo produkované jediné tvrdenie, z
ktorého by bolo zrejmé, ako by sa vyvíjal zdravotný stav žalobkyne, pokiaľ by nedošlo k protiprávnemu
konaniu. Táto skutočnosť sa nedá dovodiť zo žiadneho dôkazu, na ktorý žalobkyňa v svojej záverečnej
reči poukázala. Má za to, že v tomto konaní bola s istotou 0% preukázaná príčinná súvislosť, resp.

žalobkyňa neponúkla súdu žiaden dôkaz ohľadom toho, ako mala prebiehať liečba a čo by s akoukoľvek
pravdepodobnosťou mohlo byť touto liečbou dosiahnuté. Ani ex post nebolo zistené, čo bolo príčinou
zdravotných ťažkostí žalobkyne a preto zisťovanie, aká mala byť liečba, je z tohto pohľadu nemožné.

19. Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného v záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o

samotnú príčinnú súvislosť medzi konaním zamestnancov žalovaného a uplatňovaným nárokom, tá
nebola preukázaná, kedy jedinými podkladmi na jej preukázanie boli závery ÚDZS, ktorý konštatoval
pochybenia žalovaného, ale nestotožňuje ich s následkom, ktorým je strata končatiny a nezaoberá sa
tak príčinnou súvislosťou, ktorú podľa ich názoru by ani riešiť nemohol a už vôbec nie záväzne pre súdne
konanie. Druhým podkladom žalobkyne je vyjadrenie C.. D. na pojednávaní 20.09.2017, kedy je zrejmé,

že on túto príčinnú súvislosť neurčuje, vyjadril sa hypoteticky a výslovne uviedol, že sa k týmto otázkam
vyjadrovať nemôže, pretože nie je hematológ a ako chirurg zdôraznil, že chirurgia nepochybila. Preto
pokiaľ žalobkyňa chcela preukázať existenciu príčinnej súvislosti, mala dostatok priestoru a možností
na to, aby ju preukázala napr. znaleckým posudkom z odboru hematológia a nespoliehala sa nato, žes odkazom na uznesenie ÚS ČR, kedy on nedokázal určiť, ako sám povedal 100% príčinnú súvislosť,
nech si ju vyhodnotí konajúci súd sám. Toto tvrdenie by malo mierne logicky základ iba vtedy, ak by
napr. existoval posudok hematológa, ktorý by pravdepodobnú existenciu príčinnej súvislosti preukázal.

Vzhľadom na uvedené má zato, že nie ako tvrdí žalobkyňa, že nepreukázala príčinnú súvislosť v rozsahu
100%, ale podľa jeho názoru preukázal príčinnú súvislosť v rozsahu 0%.

20. Z prepúšťacej správy vydanej Neurologickým oddelením Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa
09.10.2012 vyplýva zhodnotenie stavu na diagnózu H82 Periférny vestibulárny syndróm, GER,

Anémický syndróm s prepustením z hospitalizácie od 08.10. do 09.10.2012 v stabilizovanom stave
do ambulantnej starostlivosti s doporučením kontroly u OL, s pravidelným sledovaním pacientky
(dispenzáciou) u rajónneho ambulantného neurológa a doriešiť anémiu.

21. Z prepúšťacej správy z Chirurgického oddelenia zo dňa 09.11.2012 ( v súdnom spise na č. l.
XXX - XXX) vykonanie operácie dňa 22.10.2012, 23.10.2012 a dňa 30.10.2012 s operačným výkonom

amputácie predlaktia pre nález gangrény ruky 1. sin. Z hematologických vyšetrení vyplýva záznam
zo dňa 24.10.2012 anémia ťažkého stupňa hypochromného charakteru, ostatné parametre v norme.
Hemokoagulačné paramatre v norme, dorobia AT III, iné vyšetrenia na hyperkoagulačný stav sa v tomto
akútnom stave nedajú urobiť, boli by skreslené. Odoslať materiál na vyšetrenie vrodenej trombofílie,
homocysteínu a antifosfolipidových protilátok. Zo záznamu zo dňa 29.10.2012 vyplýva zavedenie liečby

anémie, zlepšenie stavu, hemokaogulačné parametre sú v norme. V rámci vyšetrenia na trombofilné
stavy AT III v norme, heparín by mal byť účinný. Dr. T. si nevie vysvetliť, prečo nemá pacientka
zmeny v koagulácii napriek trombolýze a heparinizácii. Bude sa informovať na výsledok z vyšetrenia
trombofilných stavov. Zo záznamu zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že pacientka má normálnu hladinu
homocysteínu, nemá dokázané najrizikovejšie mutácie vrodenej trombofílie.

22. Z oznámenia ÚDZS o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 09.12.2013 vyplýva, že postup
všeobecnej lekárky C.. K. bol správny. Zo škály odborných vyšetrení ňou stanovených absentovalo
práve cievne vyšetrenie, ktoré mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť diagnostiku uvedeného ochorenia.
Jeho potreba jednoznačne vyplynula až z neurologického vyšetrenia na Urgentnom príjme Fakultnej

nemocnice Trnava dňa 05.10.2012, kedy boli anamnesticky zaznamenané bolesti ľavej hornej končatiny
s cyanózou končekov prstov. ... Službukonajúca lekárka na neurologickej ambulancii urgentného
príjmu dňa 05.10.2012 indikovala cievne vyšetrenie, ktoré však do hospitalizácie na Chirurgickej
klinike FN Trnava nebolo realizované. Tento moment mal zásadný význam pre ďalší klinický priebeh
ochorenia. ... Na základe analýzy tohto komplikovaného prípadu úrad hodnotí celý komplexný

diagnosticko-liečebný proces na chirurgickom pracovisku dohliadaného subjektu ako náležite razantný,
racionálny, správny, pričom boli vyčerpané všetky aktuálne liečebné možnosti, ktoré v predmetnom
prípade prichádzali do úvahy. ... Taktiež pri neurologickom vyšetrení dňa 05.10.2012 na ambulancii
UP FN Trnava ... bolo odporučené cievne vyšetrenie, úrad hodnotí ako správny postup, nakoľko k
diferenciácii O. syndrómu je cievne vyšetrenie nutné, vzhľadom ku klinickému priebehu je možné

akceptovať aj jeho ambulantnú indikáciu. Uvedený nález nebol odovzdaný všeobecnej lekárke
pacientky, ktorá preto nemohla zabezpečiť realizáciu tohto vyšetrenia. Uvedená indikácia cievneho
vyšetrenia v diferenciálnej diagnostike žalobkiných ťažkostí zostala bez povšimnutia aj počas Vašej
hospitalizácie na neurologickom oddelení FN Trnava v dňoch 08.-09.10.2012, pričom v rámci tejto
hospitalizácie absentovalo aj elektrofyziologické vyšetrenie, ktoré jednoznačne patrilo do diferenc.

diagnostiky, pre ktoré bola žalobkyňa hospitalizovaná a ktoré by pri negatívnom výsledku nastolilo
potrebu ďalšej diferenciácie a v nej aj indikáciu cievneho vyšetrenia. Nehovoriac o tom, že počas
uvedenej hospitalizácie nebolo zaznamenané ani základné pohmatové vyšetrenie periférnych pulzácií
na symptomatickej končatine. Pre zistené porušenie povinnosti vykonať všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby a zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu pri zohľadnení súčasných poznatkov vedy

hodnotil súd podanie pacientky/žalobkyne za opodstatnené.

23. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.03.2014 vyplýva priznanie invalidného dôchodku
žalobkyni od 07.10.2013 z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

24. Z lekárskej prepúšťacej správy Pinelovej nemocnice Pezinok vyplýva hospitalizácia žalobkyne
od 26.10.2013 s diagnózou V generalizovaná úzkostná porucha do dňa 13.11.2013 s prepustením v
čiastočne zlepšenom stave do ambulantnej starostlivosti.25. Zo žiadosti žalobkyne o nahliadnutie do spisu a vyjadrenia ÚDZS, Bratislava zo dňa 03.12.2014
vyplýva oznámenie, že žalobkyňa nie je účastníkom správneho konania, rozhodnutím ÚDZS o uložení

pokuty za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti nie je priamo dotknutá a nie je predpoklad,
že by hmotnoprávne postavenie jej osoby mohlo byť po vydaní rozhodnutia ÚDZS iné ako pred
rozhodnutím, preto nebolo jej žiadosti o nahliadnutie do spisu vyhovené.

26. Zo sprístupnenia informácie ÚDZS žalobkyni dňa 15.12.2014 vyplýva, že porušenie FN Trnava

spočívalo v tom, že počas hospitalizácie na neurologickom oddelení nemocnice v období od 08.10.2012
do 09.10.2012 nebola u pacientky diferenciálne diagnosticky doriešená brachiálna plexopathia vľavo s
anamnestickým údajom svedčiacim pre O. syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov
prstov) zaznamenaným pri predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentnom príjme poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti dňa 05.10.2012 aj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky
nebolo realizované elektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne

pri vstupnom vyšetrení pacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné
vyšetrenie periférnych pulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia
neurologických symptómov.

27. Z protokolu č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade nad Fakultnou nemocnicou Trnava zo dňa

23.09.2013 okrem iného vyplýva, že dňa 05.10.2012 po privezení pacientky posádkou ZSS typu RZP
pre bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov bol stanovený dg záver: nežiadúce účinky
voltarenu, susp. tetanický syndróm, CB syndróm vľavo, pacientke bol odporučený pitný režim, voltaren
neužívať, kľudový režim, kontrola obvodným lekárom a ambulantným neurológom a cievne vyšetrenie.
Zistené nedostatky pri výkone dohľadu boli následne poňaté do výrokovej časti rozhodnutia ÚDZS,

pobočka Trnava zo dňa 12.05.2014.

28. Z rozhodnutia ÚDZS, pobočka Trnava č. k. ZS XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2014 vyplýva
uloženie pokuty Fakultnej nemocnici Trnava za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť
správne. Porušenie spočívalo v tom, že počas hospitalizácie pacientky na neurologickom oddelení

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 08.10.2012 do 09.10.2012 nebola u pacientky
diferenciálnediagnostickydoriešenábrachiálna.plexopathiavľavosanamnestickýmúdajomsvedčiacim
pre O. syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov), zaznamenaným pri
predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentnom príjme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
dňa 05.10.2012 aj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky nebolo realizované

elektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne pri vstupnom vyšetrení
pacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné vyšetrenie periférnych
pulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia neurologických symptómov,
a nebolo realizované cievne vyšetrenie, ktoré bolo pri predchádzajúcom vyšetrení dňa 05.10.2012
službukonajúcim neurológom odporúčané. Následne poukazuje na to, že dňa 05.10.2012 bol piatok,

ďalšie dva dni boli pracovného voľna, medzitým dňa 07.102012 (nedeľa) bola opakovane vyšetrená na
centrálnompríjmeposkytovateľazdravotnejstarostlivostiaužvpondelokdňa08.10.2012bolapacientka
hospitalizovaná na neurologickom oddelení žalovaného.

29. Z rozhodnutia ÚDZS, Bratislava zo dňa 30.10.2014 vyplýva zamietnutie rozkladu poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti proti rozhodnutiu ÚDZS, pobočka Trnava č. ZS XXX/XXXXX/XXXX zo dňa
12.05.2014 o uložení pokuty a potvrdenie rozhodnutia predsedníčkou o uložení pokuty vo výške 1.000,-
€. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2014 a vykonateľnosť dňa 13.11.2014.

30. Z kópie listiny označenej ako Znalecký posudok č. XX/XXXX vystavenou C.. O. D., MPH

zo dňa 19.06.2015 - bez doložky v zmysle § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) posúdenej ako listina podľa § 205 C.s.p. - vyplýva v náleze
konštatovaná operačná liečba s prepustením do ambulantnej starostlivosti dňa 09.11.2012. liečba
rán po amputácii ukončená 13.12.2012. Pre tráviace ťažkosti hospitalizovaná na chirurgickom
oddelení FN Trnava 19.02.-22.02.2013, hematologicky stále nevysvetlená príčina hyperkoagulácie

a trombózy ciev na amputovanej ľavej ruke, postupný vývoj sekundárneho diabetu mellitu,
depresívneho reaktívneho syndrómu ako následku trvalej invalidizácie. 04.07.2013 reumatológom
zistená osteopenia. Psychiatricky liečená od júla 2013, hospitalizácia na Psychiatrickej nemocnici
Pezinok 16.09.-14.10.2013 so záverom generalizovaná úzkostná porucha. Hematologicky 07.11.2013zistený syndróm lepivých doštičiek, doporučená trvalá antiagregačná liečba, opäť psychiatrická
hospitalizácia 25.10.-1.11.2013 pre tú istú psychickú poruchu. Pre syndróm lepivých doštičiek
hematológom nasadený Aspirin Protect. Psychiatricky liečená, sledovaný diabetes mellitus... zostatok

kýpťa je 20cm od lakťového zhybu, dve pozdĺžne jazvy v ľavej pazuche 8cm a na ľavom lakti 15cm
zhojené. Bolestné stanovené podľa položky 159d 100b, navýšenie v zmysle § 9 ods. 6 o 100% o 100%,
spolu 200b. Sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené na položky:
- 255 vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií 1300b

- 256 fantómové bolesti ľavej hornej končatiny 200b
- 344 strata ľavého predlaktia 450b
- 432a jazvy na ľavej hornej končatine do 30cm2 30b.
Súčet 1980, zvýšenie znalcom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100 % = 3960b.

31. Z výsluchu svedka C.. D. vyplýva, že pri vypracovaní posudku vychádzal z podkladov, ktoré sú

prílohami posudku a z lekárskych správ, ktorú mu predložila žalobkyňa, z prepúšťacích správ od
05.10.2012 do 13.11.2013 a zo správ z ambulantnej starostlivosti. Príznaky neboli včas rozpoznané,
liečba sa začala neskoro, nesprávne, čo malo fatálne následky na končatinu. Navrhnuté cievne
vyšetrenie bolo zrealizované neskoro. Ak je pacient privezený vozidlom RZP, a odporučí sa cievne
ošetrenie, má sa vykonať hneď, nie na druhý, tretí deň, pacient môže zabudnúť. Ak je prítomný odborník,

má sa to spraviť v ten deň, kedy je odporučené, nariadené. 05.10.2012 bola (žalobkyňa) na urgentnom
príjme vo FN Trnava, v službe je cievny chirurg a je doporučené cievne vyšetrenie, chirurg sa má
privolať a vyšetrenie sa má vykonať. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol: že
lekári v podstate nezistili príčinu, iba liečili príznaky. 07.11.2013 zistili syndróm lepivých doštičiek, čiže
rok po tom. Jeho názor je, že chirurgia nepochybila, čo je v spise predtým, s tým sa medicínsky nemôže

stotožniť; liečba bola ukončená po amputácii dňa 13.12.2012; ako chirurg a traumatológ posudzuje
psychiatrické problémy štandardne na základe psychiatrických správ - položka 255. Jedná sa o závažné
multilujúce poškodenie, zákonné rozpätie 260-1300. Jedná sa o mladú 36 ročnú ženu, z plného zdravia
je 70% invalid. Neverifikoval to psychiater; k ním danej najvyššej hranici bodovania položky 255 pri
zhodnotení náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že vyhláška k tomu nie je, neexistuje

k tomu žiadna tabuľka, podľa ktorej sa vypočítava invalidita. Prišla o končatinu. najhoršie, čo sa jej
mohlo stať, je smrť, tá sa neboduje; k položke fantómové bolesti uviedol, že presný dátum začiatku nevie
verifikovať. Je to veľmi skoro po operácii. Začína to vybratím stehov, niekedy aj 2 -3 dni po operácii,
bohužiaľ niekedy to pretrváva celý život. Je to aj meteosenzitívne. K dnešnému dátumu nemá posledné
vyšetrenia a nevie presne určiť, či je tento stav trvalý; vznik je rôzny, záleží to od samotnej liečby pred

operáciou, aj priebehu po operácii, duševného stavu. Podľa správ to začali riešiť vo februári 2013, ale
podľa neho to mala pacientka skôr, lebo mala nasadené lieky. Jeho názor je, že je to stav trvalý, nie je ale
psychiater; v podstate po vybratí stehov z rany môžeme bolestné hodnotiť; k hodnoteniu SSU uviedol,
že sa dá rok po amputácii končatiny. Pokiaľ pacient nie je psychicky v poriadku, nemôžu ho zaradiť do
pracovného prostredia Ešte v januári bola na PN, užívala silné lieky. Odvolal sa na stanovisko podľa

zákona, že je to spravidla rok po amputácii; vychádzal z nálezov psychiatrov; ak by pacient prišiel k
nim s cievnou diagnózou, bol by privolaný cievny chirurg, ktorý by vykonal vyšetrenie, ak by bol zistený
cievny uzáver, bola by prijatá na chirurgiu, nie neurológiu. U nich je v pohotovostnej službe jeden cievny
chirurg na celú Bratislavu. Ak pacient nie je schopný transportu, odoperuje sa pacient chirurgom.

32. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/37/2016 vyplýva potvrdenie
rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/1/2015 - 109 zo dňa 14.04.2016, ktorým súd žalobu
Fakultnej nemocnice Trnava, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia ÚDZS s uložením pokuty vo
výške 1.000,-€ jemu ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
na s. 11, 12 rozsudku okrem iného uviedol, že považuje za primerané, že ak bolo pacientke

dňa 05.10.2012 neurológom doporučené cievne vyšetrenie a od 08.10.2012 do 09.10.2012 bola
hospitalizovaná na neurologickom oddelení, dané cievne vyšetrenie malo byť vykonané práve počas
predmetnej hospitalizácie, keď jej bolo doporučené len tri dni pred tým. Cievny chirurg v závere
svojho odborného stanoviska zo dňa 10.07.2013 uviedol, že zdravotné problémy pacientky boli ťažko
rozpoznateľné, diagnosticky náročné, avšak absentujúce, ale pri prvom neurologickom vyšetrení

doporučené cievnochirurgické vyšetrenie by mohlo pomôcť naviesť správny diagnostický postup. Dňa
07.10.2012 bolo znovu vyšetrovaná neurológom na centrálnom príjme a od 08.10.2012 do 09.10.2012
hospitalizovaná na neurologickom oddelení, preto podľa jeho názoru bolo časovo nerealizovateľné, aby
dané cievne vyšetrenie stihla absolvovať medzi vyšetreniami na urgentnom príjme a hospitalizáciou...nemožno pričítať na ťarchu pacientky, že neabsolvovala odporučené cievne vyšetrenie ambulantnou
cestou, keďže bola v krátkom časovom období viackrát nútená navštíviť urgentný príjem, resp. zavolať
rýchlu zdravotnícku pomoc s následnou hospitalizáciou.

33. Zo súkromného znaleckého posudku č. 9/2017 vypracovaného C.. B. E., G.., znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia traumatológia vyplýva, že vychádzal z kópií zdravotnej
dokumentácie predloženej žalovaným, z vyšetrenia žalobkyne a zo štúdia odbornej literatúry bez
predloženia rozhodnutí ÚDZS a súdnych rozhodnutí k dispozícii. V časti nález - Anamnéza uviedol, že

žalobkyňa udáva stále fantómové bolesti ľavej hornej končatiny, cez deň aj v noci. Má bolesti aj ľavého
ramena, má problémy s lakťovým kĺbom, len mierne obmedzený pohyb v ramene aj lakti, je pravačka,
takže ľavá horná končatina nie je dominantná. Je liečená psychiatricky, chodí k psychiatričke každé 2
mesiace. Liečila sa u psychiatra aj pred amputáciou, ale po nej sa stav zhoršil. V objektívnom vyšetrení
k ľavej hornej končatine uvádza jazvu v pazuche keloidného charakteru veľkosti cca 19cm zasahujúca
pod rameno z vnútornej strany. Zostatok kýpťa je 20cm od lakťového zhybu, dve pozdĺžne jazvy v ľavej

pazuche 8cm a na ľavom lakti 15cm, zhojené. V posudku následne znalec uvádza, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne na účely posúdenia bolestného došlo asi v polovici roku 2013, kedy
už menovaná počas ambulantnej liečby nebola odkázaná na druhú osobu pri vykonávaní základných
životných potrieb, ukončila rehabilitáciu liečbu po amputácii. Ďalšia liečba ... už nebola spojená priamo
s amputáciou. Doba liečenia u poškodenej bola primeraná a nie je predlžovaná úmyselným konaním.

Bolestné stanovil podľa položky 159d Amputácia ľavého predlaktia so zachovalým lakťovým kĺbom
100bodov, zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného podľa § 9 odsek 5 písm. b) zákona č. 437/2004
Z. z. o 50%, súčet 150bodov; nedá sa použiť položka 6 ( pozn. súdu správne odsek 6) toho istého
paragrafu, u poškodenej došlo k bolestivejšiemu priebehu tohto poškodenia (odstránenie zrazeniny),
avšak nedošlo k závažnejšej infekcii a amputácie je operačný výkon, ktorý už je v odseku zahrnutý

v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. K ustáleniu zdravotného stavu na účely posúdenia
sťaženia spoločenského uplatnenia bolo rok po amputácii, tzn 01.11.2013. Keďže došlo aj k funkčným
obmedzeniam na ľavej hornej končatine v zmysle obmedzenia pohyblivosti ľavého lakťa a ramena
ľahkého stupňa, bolo potrebné počkať do ustálenia tohto stavu. Sťaženie spoločenského uplatnenia
bodovo podľa položiek prílohy 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. ohodnotil nasledovne:

- 344 strata ľavého predlaktia so zachovalým lakťovým kĺbom 450b
- 256 fantómové bolesti ľavej hornej končatiny 200b
- 335a obmedzenie pohyblivosti ľavého lakťa ľahkého stupňa 50b
-325eobmedzeniepohyblivostiľavéhoramennéhokĺbuľahkéhostupňaspredpažením135stupňov40b
Spolu 740 bodov zvýšené znalcom podľa § 10 ods. 4 o jednu polovicu, celkom počet bodov po zvýšení

1100bodov. Zvýšenie vykonal o jednu polovicu, nakoľko poškodená mala rôzne ochorenia, ktoré mohlo
spôsobiť upchanie ramennej tepny, takže už aj pred amputáciou nebola zdravá. Toto zvýšenie považoval
za dostatočné. Hodnotenie za jazvy nevykonal, nakoľko sa nejdená o keloidné jazvy, nie sú rozsiahle a
funkčne nenarušujú zvyšok ľavej hornej končatiny a sú hlavne v podpazušnej jame, kde nespôsobujú
kozmetický efekt. Duševné ťažkosti nehodnotil, nakoľko mu to neprislúcha, nie je psychiater.

34. Zo súkromného znaleckého posudku č. X/XXXX C.. C. V., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria vyplýva, že vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, z posudku č. XX/
XXXX C.. O. D., MPH, z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 13.09.2017, z oznámenia
ÚDZS o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 09.12.2013, z rozhodnutia predsedníčky ÚDZS o rozklade

zo dňa 30.10.2014, z klinického psychiatrického ambulantného vyšetrenia poškodenej žalobkyne dňa
29.01.2018. V závere uvádza, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatická stresová porucha
PTSP s obrazom generalizovanej úzkostnej poruchy, panickej poruchy a sekundárnej depresívnej
poruchystrvalýmiosobnostnýmizmenaminapodkladesomatického/telesnéhoochorenia.Tútoporuchu
resp. súhrn porúch možno hodnotiť ako ustálenú v roku 2015. Sťaženie spoločenského uplatnenia

stanovil bodovým plnením pol. 255 Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov
alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií 1300b s poukazom na § 10 ods.
4 navýšenie o 100% vzhľadom na závažnosť psychických ťažkostí s osobnostnými trvalými zmenami
zásadne obmedzujúcich kvalitu života v nižšom produktívnom veku poškodenej.

35. Podľa § 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.36. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

37. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

38. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

39. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

40. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

41. Podľa § 5 ods.1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

42. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

43. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

44. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody,
c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, d) zavinenie (okrem osobitných prípadov
zodpovednosti špecifikovaných zákonom). Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva
v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Prezumpcia zavinenia znamená, že poškodený je povinný preukázať existenciu protiprávneho úkonu,
vzniku ujmy a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a ujmou, avšak nie je povinný preukázať
zavinenie na strane škodcu. Prezumpcia zavinenia sa však nedotýka všetkých foriem zavinenia, ale
prezumuje sa iba nevedomá nedbanlivosť.

45.Nesprávnypostupzdravotníckehopracovníkasatradičneoznačujezanonlegeartisatotooznačenie
môže zahŕňať jednak chybu v diagnóze, voľbe liečebnej procedúry a technike prevedeného určitého
zákroku a tiež rozličné pochybenia v organizačnej oblasti, v komunikácii a predávaní informácií tak
voči pacientom, tak i medzi jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi navzájom, ktoré sa môžu označiť
ako nedodržanie komplexných pravidiel poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré slúžia k eliminácii

zbytočných rizík a dosiahnutiu najmožnejšieho bezpečia pacienta. Pre záver o protiprávnom konaní
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak musí byť preukázané konanie ako aj hypotetický štandard
priemerne kvalitného lekára, inými slovami ako škodca konal, čo je otázkou skutkovou, pričom odpoveď
možno hľadať v zdravotnej dokumentácii pacienta, vo svedeckých výpovediach o priebehu udalosti akoaj v znaleckom posúdení. Pokiaľ ide o otázku, ako škodca konať mal, tá je síce právnou úvahou, avšak
je prakticky prevoditeľná na otázku, ako v daných okolnostiach koná zodpovedná osoba danej profesie a
kvalifikácie. Lekárska diagnóza je kvalifikovaným odhadom odborníka a nie exaktným a nutne správnym

zistením skutočného stavu.

46. K príčinnej súvislosti: v právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah

príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku ujmy/škody iná skutočnosť, zodpovednosť za ujmu/škodu
nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže
poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym
posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou)
tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného

(pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede
javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok

sastávapríčinouďalšiehojavu.Zodpovednosťvšaknemožnorobiťzávislounaneobmedzenejkauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

47. Z vykonaného dokazovania po zhodnotení vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu v
zmysle citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k právnemu názoru, že návrh žalobkyne
je sčasti opodstatnený. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že zdravotná starostlivosť
poskytovaná žalobkyni v dňoch 08.10.-09.10.2012 žalovaným nebola poskytnutá správne. ÚDZS v
rozhodnutí zo dňa 12.05.2014 v spojení s rozhodnutím predsedníčky ÚDZS zo dňa 30.10.2014 ustálil

porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti
správne. Porušenie spočívalo v tom, že počas hospitalizácie pacientky na neurologickom oddelení
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 08.10.2012 do 09.10.2012 nebola u pacientky
diferenciálne diagnosticky doriešená brachiálna plexopathia vľavo s anamnestickým údajom svedčiacim
pre O. syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov), zaznamenaným pri

predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentnom príjme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
dňa 05.10.2012 aj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky nebolo realizované
elektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne pri vstupnom vyšetrení
pacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné vyšetrenie periférnych
pulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia neurologických symptómov,

a nebolo realizované cievne vyšetrenie, ktoré bolo pri predchádzajúcom vyšetrení dňa 05.10.2012
službukonajúcim neurológom odporúčané. Nespornou bola taktiež škoda na zdraví žalobkyne, keď tejto
bola dňa 30.10.2012 amputovaná časť ľavej hornej končatiny, konkr. časť predlaktia pre nález gangrény
ruky 1. sin. Sporným medzi stranami bolo vyhodnotenie, či k vzniku škody na zdraví žalobkyne došlo v
príčinnej súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou žalovaným a včasnosť riadneho

uplatnenia nároku na náhradu bolestného, nároku na náhradu sťaženie spoločenského uplatnenia a
nároku na mimoriadne zvýšenie náhrad žalobkyňou na súde.
48. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa

teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej
sily jednotlivých dôkazov. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo, tak ako
je uvedené vyššie v odsekoch 22 až 36, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že vzniknutá škoda na zdraví žalobkyne je
v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, keď mal súd preukázanú vecnú a aj časovú,
ktorá je však sekundárnou, súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a amputáciou predlaktia
žalobkyne. Je nepochybné z rozhodnutí ÚDZS, ktoré preskúmali aj súdy v správnom súdnictve, žeprotiprávnosť konania žalovaného spočívala v jeho nekonaní, ktoré opomenutie je náročnejšie na
dokazovanie, pretože podstata spočíva v dokázaní, že keby k opomenutiu konania žalovaným nedošlo,
škodlivý následok by nenastal. Z navrhnutých a vykonaných dôkazných prostriedkov súd prihliadol

najmä na výsluch svedka C.. O. D., MPH, ktorý konštatoval, že príznaky neboli rozpoznané správne
a včas, liečba sa začala neskoro, nesprávne, čo malo fatálne následne, keď žalovaným navrhnuté
vyšetrenie cievnym chirurgom bolo zrealizované neskoro. Taktiež z Oznámenia ÚDZS o výsledku
prešetrenia podnetu pacientky/žalobkyne a z Protokolu č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade mal
súd preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou, že nevykonanie cievneho vyšetrenia indikovaného

dňa 05.10.2012 až do 20.10.2012 malo zásadný význam pre ďalší klinický priebeh ochorenia. V
nadväznosti na to z rozhodnutia predsedníčky ÚDZS o rozklade žalovaného zo dňa 30.10.2014
vyplýva, že odporučené cievne vyšetrenie nebolo realizované, a to ani ambulantne - a ako mal súd
preukázané, k jeho odporúčaniu došlo dňa 05.10.2012, čo bol piatok a do najbližšieho pracovného
dňa bola žalobkyňa dvakrát (07.10., 08.10.) privezená vozidlom RZP do nemocnice - a ani počas
hospitalizácie na neurologickom oddelení v dňoch 08.10. a 09.10.2012, pričom podľa prizvaného

odborníka z odboru neurológia bolo možné pri suppozícii (predpoklade) ochorenia primárne sa
týkajúceho poruchy prekrvenia ľavej hornej končatiny toto ochorenie dodiagnostikovať a náležite liečiť.
Súd mal viacerými na seba nadväzujúcimi dôkazmi preukázanú vecnú súvislosť, z ktorých zhodnotenia
došiel súd k praktickej istote o príčinnej súvislosti nevykonaného, priamo žalovaným indikovaného
cievneho vyšetrenia, ktoré považoval súd za hrubé pochybenie žalovaného v spojení s nevykonaným

elektrofyziologickým vyšetrením a pohmatovým vyšetrením periférnych pulzácií vedúcim k nezvratnému
odumieraniu mäkkých tkanív ľavého predlaktia s následnou amputáciou.

49. K vzneseným námietkam premlčania nárokov žalobkyne: Žalovaný ako aj intervenient vystupujúci na
strane žalovaného vzniesli námietky premlčania žalobkyňou uplatnených nárokov. Nakoľko v konaní ide

o uplatnenie náhrady škody na zdraví, z § 106 Občianskeho zákonníka vyplýva, že platí iba subjektívna
dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za
ňu zodpovedá bez ohľadu na to, kedy sa tak stane, t. j. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Teda v začatí
subjektívnej premlčacej doby je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to, kedy

sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za túto zodpovedá.

50. V danom konaní bol potrebné ustáliť podmienku vedomosti žalobkyne o tom, kto za škodu
zodpovedá,keďzpodávanýchpodnetovžalobkynenaprešetrenieposkytovaniazdravotnejstarostlivosti
je evidentné, že táto si nebola istá, kto je zodpovednostným subjektom a u koho si má svoj nárok

uplatniť, či voči všeobecnej lekárke alebo voči zdravotníckemu zariadeniu, prípadne voči obom.
Žalobkyňa v konaní uviedla, že v čase podania podnetu ÚDZS nemala ani vedomosť o tom, či došlo
vôbec k porušeniu právnej povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak by sa žalobkyňa
v pochybnostiach o tom, ktorá jej škodu spôsobil a o tom, či pritom daný subjekt porušil právnu
povinnosť, obrátila priamo na súd, porušila by tak prevenčnú povinnosť z § 415 Občianskeho zákonníka

a jej konanie by bolo možné považovať za odporujúce zásade hospodárnosti konania. Taktiež bola
toho názoru, že nie je od žalobkyne možné spravodlivo a náležite požadovať, aby v prípade, kedy si
nebola istá, kto za škodu zodpovedá, podávala žalobu voči viacerým subjektom. Zásadne je potrebné
vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u
ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Súd uvádza, že počiatok subjektívnej premlčacej doby u

práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť
o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený
zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby
skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. O osobe, ktorá za
vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu, na základe ktorej si môže

urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach,
ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o
zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení
zodpovedného subjektu; nejde teda o nespochybniteľnú istotu pri určení zodpovednej osoby. Vedomosť
poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, nie je naplnená už na základe samého podozrenia

či predpokladu, avšak na druhej strane nie je rozhodujúce, kedy na základe určitých skutkových
okolností, o ktorých preukázateľne vedel, si vytvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby či
o dôvodnosti a výške svojho nároku. Zákon v tomto smere nepredpokladá nespochybniteľnú istotu
pri určení osoby zodpovednej za vznik škody a už vôbec nie je podmienkou presná znalosť mieryúčasti jednotlivých škodcov, ak poškodený môže vyvodiť, že škoda bola spôsobená niektorým či
viacerými škodcami, ktorých totožnosť je mu známa. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby zistiť
až na základe dokazovania v súdnom konaní, ktoré je začaté až podaním žaloby, teda uplatnením

nároku na súde. Preto zákon vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku
škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, len čo má k dispozícii také informácie o
okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne
pravdepodobná. Poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ (§ 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe

ktorýchsimôžeurobiťdostatočnýúsudokotom,konkrétnektoráfyzickáaleboprávnickáosobazaškodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). Vychádza sa z
predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, sa žiada, aby nárok na súde uplatnila, akonáhle
má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, vo svetle ktorých sa javí zodpovednosť
určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobnou. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa dozvedela

o tom, kto zodpovedá za škodu, už z toho, že k amputácii došlo v zdravotníckom zariadení pracovníkmi
Fakultnej nemocnice Trnava a preto túto vedomosť nadobudla bezprostredne po vykonaní operačného
zákroku dňa 30.10.2012 resp. najneskôr dňa 09.11.2012, keď bola prepustená do ambulantnej
starostlivosti.

51. K druhej podmienke potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, vedomosť o
vzniknutej škode, musí ísť vedomosť do takej miery, aby mohol byť nárok vyčíslený a uplatnený vo
forme žalobného návrhu. V danom prípade je pri škode na zdraví za takýto okamih v zmysle ustálenej
súdnej judikatúry považovaný časový okamih, kedy bol zdravotný stav ustálený do tej miery, že bolo
po prvýkrát možné vykonať obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného vo forme

lekárskeho posudku. Na otázku ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, kedy bolo možné najskôr
ohodnotiť jednotlivé položky poškodenia zdravia žalobkyne, súd vychádzal z výpovede C.. O. D., C.,
ktorý uviedol, že k ukončeniu liečby rán po amputácii došlo dňa 13.12.2012 ako rozhodného okamihu pre
nabodovanie bolestného a k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo približne rok po amputácii pre
účely jednotlivých položiek sťaženia spoločenského uplatnenia, čo súd zhodnotil v spojení s poslednou

hospitalizáciou žalobkyne v Pinelovej nemocnici a jej prepustením na deň 13.11.2013. Zo súkromného
znaleckého posudku č. X/XXXX psychiatra C.. C. V. vyplýva, že k ustáleniu psychického stavu žalobkyne
vo vzťahu k položke 255 Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných
nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií došlo až v roku 2015. Vzhľadom na to, že
žaloba bola na súd podaná dňa 26.03.2015, mal súd za to, že žaloba v časti náhradu za bolesť bola

podaná po márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd mal za
to, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nie je možno priznať takýto nárok žalobkyne a v časti
náhrady bolestného a úroku z omeškania súd žalobu žalobkyne zamietol. Nakoľko podanou žalobou si
žalobkyňa uplatnila tak nárok na náhradu bolestného, ako aj nárok na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia a zároveň aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súdom v

zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 z. z., predmetom rozhodovania sa stali posledné dva včas
uplatnené nároky. Čo sa týka zmien žaloby, o ktorých súd rozhodol uznesením č. k. 8C/143/2015 - 48 zo
dňa14.10.2015anapojednávanídňa27.04.2018,zmenažalobysatýkalaibavýškyuplatnenéhonároku
s pohľadom na závery znaleckého posudku, nedošlo k podstatnej zmene tzv. rozhodujúcich skutkových
okolností (skutkového stavu), na ktorých pôvodná žaloba spočívala. Právo podľa ustanovenia § 112

Občianskeho zákonníka prvá veta možno uplatniť žalobou na plnenie tak, ako to urobila žalobkyňa, keď
žiadal priznať náhradu škody. Pri návrhu na zmenu žaloby nežiadala namiesto pôvodného práva na
náhradu škody iné právo. Predmetom konania ostala stále náhrada škody na zdraví. Aj keď v dôsledku
súkromného znaleckého posudku č. X/XXXX. išlo o škodu vyššiu ako si žalobkyňa uplatnila v žalobe.
Podaním žaloby spočívala premlčacia doba, lebo žalobkyňa riadne pokračovala v začatom konaní.

Žalobkyňa svojimi procesnými úkonmi nebránila riadnemu priebehu konania, teda konanie sa mohlo
skončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej. Teda z hľadiska posúdenia premlčania stačí, že žalobkyňa
na základe rozhodných skutkových okolností, ktoré neboli v priebehu konania zmenené, uplatnila nárok
na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila žalobou na súde včas,
dočasné späťvzatie žaloby v časti nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorom súd za vtedy

účinného procesného kódexu Občiansky súdny poriadok uznesením nerozhodol, v dňoch 17.07.2015 až
07.10.2015 nemalo za následok uplynutie dvojročnej premlčacej doby. Pokiaľ teda žalobkyňa v priebehu
konania v súlade so závermi znaleckého posudku rozšírila žalobu, o ktorej rozhodol súd dňa 27.04.2018,
neuplatnila žiaden nový nárok, ale iba to, čo od začiatku konania predstavovalo predmet konania, pretosa jednotlivé položky sťaženia spoločenského uplatnenia nevzťahuje iný režim plynutia premlčacej doby,
ktorá spočívala (obdobne Krajský súd v Prešove sp. zn. 21Co/84/2014, sp. zn. 5Co/206/2016).

52. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu
za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského
uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či

dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti
ďalšieho sebavzdelávania.

53. Z predložených znaleckých posudkov č. X/XXXX, X/XXXX a listiny C.. D. č. XX/XXXX v časti
bodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatneniamalsúdzanepochybné,žežalobkynivznikol
nárok za nasledovné položky:

- 255 vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií 1300b
- 344 strata ľavého predlaktia so zachovalým lakťovým kĺbom 450b
- 256 fantómové bolesti ľavej hornej končatiny 200b
- 335a obmedzenie pohyblivosti ľavého lakťa ľahkého stupňa 50b

-325eobmedzeniepohyblivostiľavéhoramennéhokĺbuľahkéhostupňaspredpažením135stupňov40b
- 432a jazvy na ľavej hornej končatine do 30cm2 30b.
Položku 255 tak psychiater C., V. ako ak chirurg traumatológ C.. D. navýšili o 100% , teda na 2.600bodov.
Položka 432a jazvy na ľavej hornej končatine do 30 cm2 súd priznal podľa navýšenia C.. D. o 100%,
t. j. 60bodov, keď súd sa nestotožnil s vyjadrením C.. E., že tieto nehodnotil, nakoľko sa nejednalo o

kelodiné jazvy, nie sú rozsiahle a nenarušujú zvyšok končatiny bez kozmetického defektu, keď v tomto
vyhodnotení si znalecký posudok sám odporuje tak ako na to poukázala žalobkyňa na s. 5 dole a na
s. 6hore, kde znalec výslovne opísal v objektívnom vyšetrení existujúce jazvy, ich dĺžku a charakter.
Položky 334, 256, 335a a 325e súd priznal žalobkyni navýšené o 50% v zmysle znaleckého posudku
č. X/XXXX.. Celkovo preto súd priznal na základe bodového hodnotenia znalcov náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia: pol. 255 - 2600b, pol. 344 - 675b, pol. 256 - 300b, 335a - 75b, 325e - 60b,
432a - 60b, spolu 3.770b v súlade s § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý stanovuje možnosti
lekára primerane zvýšiť bodové hodnotenie až na 2-násobok bodujúcim lekárom. Lekár zohľadňuje
všetky skutočnosti dôležité pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade, keď samotné
bodové hodnotenie nezohľadňuje v dostatočnej miere obmedzenia poškodeného a vzhľadom na vek a

možnosti uplatnenia poškodeného je možné takéto odškodnenie považovať za nedostatočné. Nakoľko
za jeden bod je priznaná náhrada v danej veci vo výške 15,72 €, predstavuje priznaná náhrada sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 59.264,40 €.

54. Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v prípade, že bodové hodnotenie konkrétneho trvalého následku, resp. odškodnenie na základe
stanoveného hodnotenia v dostatočnej miere nezohľadňuje obmedzenia poškodeného. Umožňuje tak
individuálne posúdiť konkrétny prípad a zohľadniť jeho osobitosti a jeho výnimočnosť. Zákon pripúšťa
dve možnosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v § 10 ods. 4 zvýšenie bodového

hodnotenia lekárom a v § ods. 5 zákona zvýšenie bodového hodnotenia súdom. Žalobkyňa si uplatnila
aj nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom, kedy v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. V prípade uznania invalidity, teda podstatného a
zásadného obmedzenia možnosti uplatniť sa v pracovnom živote, ale aj v iných oblastiach života, nemá

poškodený automaticky nárok aj na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia až o
50 %. Ustanovenie § 5 ods. 5 stanovuje v skutočnosti rozmedzie možného zvýšenia odškodnenia od
0 % do 50 %, teda najviac o 50 %, pričom môže byť toto zvýšenie odškodnenia aj nižšie. Platí tu
zásada primeranosti odškodnenia vo vzťahu k povahe následkov, ich predpokladanému vývoju a z toho
vyplývajúcemu rozsahu obmedzení poškodeného uplatniť sa v jednotlivých oblastiach života. Vo výške

percentuálneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona
sa má odrážať nielen miera závažnosti jednotlivých trvalých následkov, ale najmä veľkosť rozsahu z toho
vyplývajúcich obmedzení pre poškodeného. Do úvahy je pritom potrebné brať najmä konkrétne okolnosti
daného poškodeného s prihliadnutím na celé spektrum prípadov škôd na zdraví od poškodených smenej závažnými poškodeniami až po poškodených s rozsiahlymi obmedzeniami, ktorí majú úplne
znemožnené akékoľvek uplatnenie v živote. Je potrebné vyhodnotiť, či sú tieto obmedzenia menej či viac
závažné, prípadne či sú všetky možnosti uplatnenia za poškodeného nielen obmedzené alebo úplne

stratené.Jepretospravodlivéaprimeranépriznaťzvýšenéodškodneniepodľa§5ods.5zákonavnízkej
percentuálnej výške v prípadoch, ktoré síce v zmysle uvedeného ustanovenia spĺňajú kritérium prípadu
hodného osobitného zreteľa, avšak po zohľadnení miery ich obmedzení majú ešte dostatok možností
uplatnenia v živote a v spoločnosti. Je tiež spravodlivé priznať odškodnenie vo vyššej percentuálnej
výške v prípadoch, keď sú obmedzenia poškodeného tak vážne, že jeho možnosti uplatnenia v živote a v

spoločnosti sú zásadne zmenšené. Zvýšenie odškodnenia úplne na hornej hranici prípustného rozpätia
maximálne možné zvýšenie vo výške 50 % je možné priznať len v najzávažnejších prípadoch, kedy sú
trvalé následky poškodeného tak závažné, že všetky možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti
sú úplne stratené. Z uvedeného vyplýva, že uznanie invalidity je podľa tohto ustanovenia jedným z
prípadov hodných osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

55. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne
úlohousúdu,pričomprávnaúpravanijakým,anidemonštratívnymspôsobomneuvádza,aképoškodenia
zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho

posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie
zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné
osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu
na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania
v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých

spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred
iným zamestnaním (v tomto prípade povolaním baníka) a bežnými rodinnými aktivitami (záhrada,
vnúčence) je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením
zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach
pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa (z uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2008).

56. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 je potrebné aplikovať individuálne
v každom jednotlivom prípade, nie uvažovať o prípadných zvýšeniach v súvislosti s inými, vážnejšími
poškodeniami zdravia, ako vyznelo pri výsluchu svedka C.. D. z otázky právneho zástupcu žalovaného

(či je to to najhoršie, čo sa žalobkyni mohlo stať). Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybné, že
žalobkyňajeajrozhodnutímSociálnejpoisťovneuznanézaplneinvalidnúvrozsahunad70%spotrebou
sprievodcu držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Súd mal za to, že dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia je viacero. K vážnemu
poškodeniu zdravia žalobkyne došlo v jej produktívnom veku, keď bola 35-ročná.. Uvedené poškodenie

zdravia žalobkyne vzhľadom na nezvratnosť charakteru zásadne a výrazne negatívne ovplyvnila a aj
do budúcna budú ovplyvňovať kvalitu jej ďalšieho života. Následkom nesprávne poskytnutej zdravotnej
starostlivosti žalovaným došlo u žalobkyne k zmene celého jej života, keď nie je schopná väčšiny
domácich prác ako je čistenie zeleniny, krájanie potravín, žehlenie, vyvesenie bielizne, umývanie riadu.
So starostlivosťou o domácnosť jej pomáha osobný asistent. Nešoféruje, nemôže vykonávať manuálnu

prácuazároveňaniintelektuálnuprácu,priktorejsavyžadujeprácanapočítači,čímmávýraznesťaženú
možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Súd prihliadol aj na závery lekárskych správ, závery znaleckých
posudkov, z ktorých vyplýva, že u žalobkyni bola následne zistená cukrovka, ktorá sa naplno prejavila až
po amputácii, je psychiatricky sledovaným pacientom hodnoteným ako osoby s trvalými osobnostnými
zmenamialiečbouvzásadeneovplyvniteľné(záverznalcaC..V.),čovýraznepoznačujekvalitujejživota

Žalobkyňa sa nemôže ani bicyklovať, nemá žiaden spoločenský život. Vzhľadom na uvedené okolnosti
mal súd za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia je dôvodné zvýšiť o 50 %. Keďže náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia súd ustálil na
3.770bodov, ktorej zodpovedá suma 59.264,40 €, po jej navýšení súdom v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. predstavuje spolu sumu 88.896,60 €. V tejto časti preto súd považoval žalobu žalobkyne

za opodstatnenú, a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď náhradu trov konania súd pomerne
rozdelil a žalobkyni, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal čiastočný nárok na náhradu trov
konania. Pri výpočte výšky čistého úspechu žalobkyne v spore, súd zohľadnil výšku žalobkyňouuplatnenej istiny (3.144 € +97.621,20 €) oproti výške žalobkyni priznanej istiny. Žalobkyňa bola v spore
úspešná vo výške 88,22 % a žalovaný bol v spore úspešný vo výške 11,78 %, čistý úspech žalobkyne
bol teda vo výške 76,44 %, ktorým percentom súd vyjadril rozsah nároku na náhradu trov konania

priznaného žalobkyni, pričom na náhradu trov konania zaviazal žalovaného a intervenienta na strane
žalovaného spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.