Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317217121.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: M. O., U.. XX.XX.XXXX, R.
U. XXXX/XX, L., zast. Dr. Tomášom Vallom, bytom Športová 358, Kúty, proti žalovanému: Clearance,
s.r.o., IČO: 46 662 421, so sídlom v Bratislave, Mraziarenská 9, zast. Jozef Buday - advokát, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Štefánikova 15, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20. novembra 2018 č.k.
45Cpr/23/2017-123 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, súčasne
žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2/Žalobca podanou žalobou (podľa odôvodnenia súdu doručenou súdu dňa 02.10.2017) sa domáhal
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.05.2017, ako i určenia, že
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Tiež žiadal zaplatiť náhradu mzdy v sume
priemerného mesačného zárobku 482,86 eur od 01.09.2017 až do času, keď mu žalovaný umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
3/Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d)
Zákonníka práce dňa 25.05.2017, ktorá bola daná písomne, výpoveď zamestnávateľa z pracovného
pomeru bola doručená zamestnancovi dňa 29.05.2017, podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce,
ktoré skutočnosti neboli sporné. Keďže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže
zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť (§ 77 Zákonníka práce), pričom dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť od
prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, (01.06.2017) a skončila sa
uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (31.07.2017), prekluzívna lehota na
podanie žalobného návrhu začala plynúť dňa 01.08.2017, a uplynula za dva mesiace odo dňa, keď sa
mal pracovný pomer skončiť, teda dňa 30.09.2017. V prejedávanej veci bola žaloba doručená súdu dňa
02.10.2017, po uplynutí prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty, ktorá sa skončila uplynutím dňa 30.09.2017,
preto nestačí ak je žaloba podaná na pošte dňa 28.09.2017. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa
súd nemôže zaoberať otázkami platnosti rozväzovacieho úkonu a to ani ako predbežnou otázkou,
čo platí aj v konaní o určenie, že pracovný pomer trvá ďalej. Keďže žaloba na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru nebola podaná na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty,
došlo k zániku práva podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákonníka práce. Z vyššie uvedených právnych a
skutkových dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

5/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc nesprávne skutkové zistenia súdom
prvej inštancie. Podľa vyjadrenia pošty (ktoré v prílohe priložil) na základe reklamácie žalobcu táto
potvrdila, že zásielka RE071220795SK, adresovaná súdu prvej inštancie, bola doručená už dňa
29.9.2017, teda jeden deň pred uplynutím hmotnoprávnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorá
tak bola zachovaná. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že z podacej pečiatky na žalobe
žalobcu vyplýva bez akýchkoľvek pochybností dátum prijatia súdom dňa 2. októbra 2017, v čase 14:32
hod. Dokument predložený žalobcom spolu s odvolaním, ktorý má preukazovať doručenie žaloby súdu
už 29. septembra 2017, je dokument vystavený treťou stranou, ktorá nebola adresátom zásielky žalobcu.
Žalobca nepredložil návratku (doručenku) alebo iný dokument ktorý vystavil adresát zásielky žalobcu,
teda súd, ktorým by bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že záznam uvedený súdom,
teda podacia pečiatka s dátumom 2. októbra 2017, nie je pravdivý. Podľa žalovaného navyše nie je
potrebné skúmať, kedy bola žaloba prvoinštančnému súdu doručená, žaloba ako taká je nedôvodná,
keďže pracovný pomer žalobcu neskončil na základe výpovede, ktorej určenia neplatnosti sa domáha,
pracovný pomer skončil na základe okamžitého skončenia zo dňa 6. septembra 2017, ktorého platnosť
žalobca nenapadol. Akékoľvek pokračovanie sporu tak podľa žalovaného nie je dôvodné.
7/V následnom vyjadrení žalobca konštatuje, že tvrdenia žalovaného nesprávne interpretujú skutkový
stav ohľadne doručenia žaloby. Nie je podstatné, kedy súd opatril pečiatkou žalobný návrh (2.10. 2017),
doručenie žaloby nastalo 29. 9. 2017, čo preukazuje potvrdenie Slovenskej pošty, a.s., podobne ako
skutočnosť, že zásielku prevzal splnomocnenec súdu, ktorý deň sa zásielka dostala do sféry pôsobnosti
súdu. Nakoľko dňa 29. 9. 2017 bol piatok, súd nestihol spracovať poštu v tento deň a spracoval ju až v
pondelok dňa 2.10.2017, čo spôsobilo omyl ohľadne dňa doručenia žaloby.
8/Podľa žalovaného žalobca ohľadne vyššie uvedených tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, neberie do
úvahy možnosť, že pochybenie mohlo nastať na strane poštového doručovateľa, ktorý nesprávne
vyznačil dátum doručenia predmetnej zásielky. Súčasne žalovaný zopakoval, že pre správnosť
rozhodnutia prvoinštančného súdu je v zásade otázka doručenia žaloby irelevantná.
9/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1
CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny nie je.
10/Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
11/Na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že
v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu. Ak sa návrh na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej
lehoty, nárok zaniká (§ 36 Zákonníka práce, podľa ktorého k zániku práva preto, že sa v ustanovenej
lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, §
75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej
lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.).
12/Zákonník práce na rozdiel od občianskoprávnej úpravy rozlišuje medzi lehotami a dobami, pričom pre
obe platí odlišný spôsob ich počítania. Doba (napr. výpovedná doba, skúšobná doba) sa začína prvým
dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby, a to bez ohľadu na to, či
posledný deň pripadne na víkend alebo na sviatok. V § 37 Zákonníka práce je upravené, kedy nastáva
začiatok a kedy nastáva koniec doby a čo je vlastne aj dobou v zmysle ZP. Dobu možno rozlišovať ako
a) dobu, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, b) dobu, ktorej uplynutím je podmienený vznik
práva alebo povinnosti.
13/Zákonník práce výslovne neupravuje tzv. počítanie lehôt. V prípade počítania lehôt v
pracovnoprávnych vzťahoch platí ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce , z ktorého vyplýva, že ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa
na tieto právne vzťahy (pracovnoprávne) Občiansky zákonník . Na počítanie lehôt uvedených v rámci Zákonníku práce sa subsidiárne použije ustanovenie § 122 Občianskeho
zákonníka .

14/Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní (§ 122 ods. 1 OZ). Koniec lehoty určenej podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne
koniec lehoty na jeho posledný deň (§ 122 ods. 2 OZ). Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3 OZ).
15/V súdenej veci výpoveď daná žalovaným žalobcovi z pracovného pomeru bola doručená
zamestnancovi dňa 29.05.2017, dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, (01.06.2017) a skončila sa uplynutím
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (31.07.2017). Prekluzívna lehota na podanie
žalobného návrhu začala plynúť dňa 01.08.2017, a uplynula za dva mesiace odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť, teda dňa 30.9.2017 (ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína - skončenie pracovného pomeru). Keďže dňa
30.9.2017 bola sobota, posledným dňom lehoty bol v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka
najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 2.10.2017, kedy sa žaloba žalobcu preukázateľne
už na súde prvej inštancie nachádzala. V súdenej veci tak žaloba žalobcu došla súdu v hmotnoprávnej
dvojmesačnej lehote na jej podanie (§ 77 Zákonníka práce), ktorá teda preukázateľne bola zachovaná.
16/Nakoniec vzhľadom na viaceré tvrdenia žalovaného (predmetná výpoveď nebola žalobcovi daná
či doručená, tento si ju len v kópii odniesol z informatívneho pohovoru, a táto tak nemá žiadne
účinky) odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS ČR 2 Cdon 1580/97, podľa záverov ktorého
„zamestnanec môže podať žalobu o neplatnosť výpovede kedykoľvek potom, čo sa o existencii výpovede
dozvedel, bez ohľadu na to, či mu bola výpoveď doručená do vlastných rúk. Nedoručenie výpovede má
ten dôsledok, že pred riadnym doručením výpovede beh prekluzívnej dvojmesačnej lehoty nezačne“.
17/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18/Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
19/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.