Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208868
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116208868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,
a. s., 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 911 01 Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej X. Q., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX M. M., V. XX, právne zastúpenej JUDr. Ing.
Danielou Trajteľovou, advokátkou, 974 01 Banská Bystrica, Komenského 10/C, v konaní o zaplatenie
6.239,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
10C/119/2016-142 zo dňa 16. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o
náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 5.829,72 € s
príslušenstvom (výrok I.), z o s t á v a nedotknutý.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.829,72
€ s príslušenstvom (výrok I.) titulom plnenia zo zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere
uzavretej dňa 14. 01. 2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške
7.500,- € a žalovaná sa zaviazala vrátiť ho s úrokom 17,89 % ročne v 84 mesačných splátkach po 157,56
€ splatných vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru (ďalej v texte „zmluva o úvere“).

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že vzťah strán posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase jej uzatvárania ( ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z. z. ). Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel
k záveru, že v zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť tohto úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko tento termín je určený len ako „84 mesiacov po poskytnutí úveru,
a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“, pričom zo zmluvy nie je zrejmé, kedy je úver poskytnutý, a

preto nemožno určiť ani termín konečnej splatnosti úveru. Pre absenciu uvedenej náležitosti považoval
okresný súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. úver za bezúročný a bez poplatkov,
a preto má žalobca nárok len na vrátene poskytnutej istiny.3. Následne sa okresný súd zaoberal splatnosťou tohto úveru s tým, že v zmluve boli dohodnuté termíny
splatnosti splátok k 15. dňu v mesiaci. Keďže okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že
žalobca má z titulu zmluvy nárok len na vrátenie istiny, a to sumy 7.500 €, žalovaná bola povinná vrátiť

len túto sumu, a nie všetkých 84 splátok v dohodnutej výške po 157,56 €. Riadnym splácaním splátok by
žalovaná splatila istinu v 47 splátkach v dohodnutej výške po 157,56 € a časťou 48. splátky v sume 94,68
€, ktorá bude splatná dňa 15. januára 2019. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaná riadne
uhradila prvých 7 splátok úveru splatných od 15. februára 2015 do 15. augusta 2015, pričom ďalšiu v
poradí 8. splátku, ktorá bola splatná dňa 15. septembra 2015, uhradila dňa 7. marca 2016. Zaplatenie

ďalších splátok už z prehľadu čerpania, splátok a úhrad ani z tvrdení strán nevyplýva. Neuhradených tak
ostalo40splátoksplatnýchvdohodnutýchtermínochsplatnostiod15.októbra2015do15.januára2019.

4. Okresný súd skúmal i to, či došlo k zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V
zmysle tohto ustanovenia možno pristúpiť k zosplatneniu úveru len ak to bolo výsledkom dohody strán
a okresný súd zistil, že možnosť zosplatnenia bola stanovená len v úverových podmienkach TKH214

a súčasne žalobca nepreukázal, že by uvedené úverové podmienky boli súčasťou zmluvy. Žalovaná
uviedla, že sa s obsahom týchto podmienok neoboznámila a žalobca jej ich nikdy neodovzdal. Dôkazné
bremeno preukázať oboznámenie žalovanej s týmito podmienkami a ich odovzdanie žalovanej preto
spočívalo na žalobcovi. Žalobca v súvislosti s namietaným neoboznámením žalovanej s úverovými
podmienkami nenavrhol vykonať žiaden dôkaz; to že sú súčasťou zmluvy len tvrdil. Preto okresný súd

ustálil, že v tomto prípade bolo dôkazné bremeno na žalobcovi a pre neunesenie tohto bremena v
konaní nebolo preukázané, že sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj úverové podmienky a že
žalovaná mala možnosť poznať ich obsah a prejavila vôľu byť nimi viazaná. Preto mal okresný súd
za to, že strany sa na možnosti zosplatniť úver nedohodli a súčasne aj doplnil, že pre zosplatnenie
neboli splnené ani sprísnené podmienky pre spotrebiteľské zmluvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, preto k zosplatneniu úveru v súlade so zákonom (§ 565 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) nedošlo, a okresný súd považoval úver za naďalej splatný v
pôvodných splátkach uvedených v ods. 6 jeho odôvodnenia. Z neuhradených 40 splátok úveru bolo
ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia splatných len 37 splátok od 15. októbra 2015 do 15. októbra 2018
po 157,56 € spolu vo výške 5.829,72 €, preto zaviazal žalovaného uhradiť uvedenú sumu žalobcovi a

vo zvyšku (splátky splatné dňa 15. novembra 2018 a 15. decembra 2018 v sume po 157,56 € a dňa
15. Januára 2019 v sume 94,68 €) žalobu zamietol, pretože v tejto časti bola podaná predčasne pred
splatnosťou uvedených splátok.

5.Pokiaľideoúrokzomeškania,okresnýsúdkonštatoval,žežalobcasiúrokzomeškaniauplatniljednak

kapitalizovanou sumou 75,87 €, ktorá podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad predstavuje obdobie od 2.
februára 2016 do 28. apríla 2016, a ďalej v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 6.239,52 € za obdobie od 29.
apríla 2016 do zaplatenia. V časti úroku z omeškania uplatneného kapitalizovanou sumou okresný súd
žalobu zamietol, nakoľko táto suma bola vyčíslená nesprávne, keďže podľa výpisu čerpania, splátok a
úhrad je vypočítaná z celej dlžnej istiny (zo sumy 6.397,08 € od 2. februára 2016 do 7. marca 2016 a zo

sumy 6.239,52 € od 8. marca 2016 do 28. apríla 2016). Pretože nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru,
nemohla byť žalovaná v tomto čase v omeškaní s celou dlžnou istinou, ale okresný súd konštatoval, že
mohla byť v omeškaní len s jednotlivými splátkami splatnými k uvedeným dátumom. Ohľadne úroku z
omeškania uplatňovaného percentuálnou sadzbou za obdobie od 29. apríla 2016 do zaplatenia okresný
súd uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania pri každej jednotlivej neuhradenej splátke odo dňa

nesledujúceho po jej splatnosti. Následne aplikoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. (§ 3).

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba
vozvyškuzamietnutázdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.f),h)CSP.Nestotožnilsasrozhodnutím
okresného súdu, podľa ktorého neboli pre zosplatnenie splnené sprísnené podmienky pre spotrebiteľské
zmluvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že v predmetnom rozhodnutí sa riešilo

len priznanie samotnej istiny pre žalobcu bez navýšenia o úroky a iné poplatky. Konajúci súd tak svojím
rozhodnutím umožnil žalovanému, aby sa čiastočne zbavil záväzku voči žalobcovi, a tým žalobcu ukrátil
o čiastku 409,87 €, ktorá mu v zmysle zákona patrí.8. Keďže okresný súd považoval úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, je podľa
jeho názoru úplne irelevantné sa v tejto súvislosti zaoberať splnením či nesplnením podmienok
pre zosplatnenie úveru. Uviedol ďalej, že fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu

absencie obligatórnych zmluvných náležitostí spôsobila povinnosť zmluvných strán vydať si všetko,
čo bolo bezdôvodným obohatením získané. Žalobca je názoru, že dostatočne preukázal nedôvodnosť
nepriznania samotnej istiny napriek tomu, že v zmysle inštitútu bezdôvodného obohatenia má naň plný
nárok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, príp. aby rozhodnutie zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania vrátane trov právneho

zastúpenia.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie je zároveň rozhodnutím o určení existencie resp. v danom
prípade neexistencie úverového vzťahu, v dôsledkom čoho by bol stav, kedy by medzi účastníkmi
domnelého právneho vzťahu v skutočnosti takýto vzťah neexistoval a teda prípadné plnenia by boli

plneniami bez právneho dôvodu. Za neplatné a neúčinné okresný súd považoval okolnosti vo vzťahu
k dojednaniu úrokov a poplatkov, nie samotnú zmluvu o úvere. Pokiaľ by mala platiť argumentácia
žalobcu prezentovaná v odvolaní, že vyhlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov by samotná táto
skutočnosť mala zakladať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia celej sumy istiny poskytnutej
minimálne ako domnelý úver, a to vrátenie v podstate naraz, toto by znamenalo úplné popretie cieľa

a zmyslu právnej úpravy na ochranu spotrebiteľov. Ani aplikácia a poukaz žalobcu na ust. § 1 ods. 3
písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je dôvodným, ide o úplne iný prípad, ako v prejednávanej veci. Ani
žalobcomprezentovanájudikatúranaprejednávanýprípadneobstojí,keďrozhodnutieNajvyššiehosúdu
Českej republiky je z obdobia, kedy ešte zákon o spotrebiteľských úveroch nezačal platiť a rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove len konštatuje povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, nerieši však otázku,

v akej výške, v akej lehote splatnosti a pod.. Na záver poukázala na to, že žalobca počas celého konania
nevyužíval svoje právo dostaviť sa na pojednávanie, nereagoval na jej argumentáciu, pričom sa mohol
oboznámiť aj s predbežným právnym názorom súdu o tom, ktoré skutočnosti sú sporné a ktoré nie a
aké skutočnosti bude potrebné dokazovať a v neposlednom rade využiť i právo záverečnej reči, kde by
predostrel svoju komplexnú argumentáciu k prípadu, hoci k tomu mal možnosť. Navrhla, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a
contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, a to vo výroku, ktorým okresný súd

vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Výrok, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.829,72 € s príslušenstvom
(výrok I.) nebol odvolaním napadnutý, preto v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP zostáva nedotknutý.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietajúcu
časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu je vecne správne a z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
správnosti tohto rozhodnutia argumentujúc na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné:

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedený vzťah je potrebné

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia
zmluvy o úvere.15. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda
rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu nesmie byť užší, než aký je rozsah účinkov odvolania,
ktoré nevyhnutne nadväzujú na podobu viazanosti súdu žalobou. V odvolacom konaní sa tak dispozičná

zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len
v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Následne odvolateľ v podanom odvolaní vymedzí, z akých
dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Týmito dôvodmi odvolania je odvolací súd
viazaný, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto

porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmať vady konania,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

16. V prejednávanej veci bolo odvolacím dôvodom žalobcu, že okresný súd v prejednávanej veci riešil
len priznanie samotnej istiny pre žalobcu, a to bez navýšenia o úroky a iné poplatky, a to napriek tomu,
že v dôsledku fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ku ktorej okresný súd dospel, mal uložiť

povinnosť zmluvným stranám vydať si všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením získané. Uzavrel, že
„dostatočne preukázal nedôvodnosť nepriznania samotnej istiny žalobcovi napriek tomu, že v zmysle
inštitútu bezdôvodného obohatenia má naň plný nárok“.

17. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedený odvolací dôvod však nekorešponduje s právnym

odôvodnením, skutkovými a právnymi závermi okresného súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, na základe ktorého okresný súd dospel k záveru, že v zmysle § 9 ods. 2 psím. f) zákona
č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona považoval úver poskytnutý žalovanej
zo strany žalobcu za bezúročný a bez poplatkov, preto má žalobca nárok len vrátenie poskytnutej
istiny. Dôsledkom právneho záveru okresného súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov je,

že pokiaľ žalovaná plnila žalobcovi úroky a poplatky, plnila žalobcovi v tomto rozsahu, teda v rozsahu
úrokov a poplatkov bez právneho dôvodu. Istina, ktorú žalovaná plnila žalobcovi v splátkach na základe
zmluvy o úvere bola plnená titulom platne uzavretej zmluvy o úvere, preto jeho právny záver o tom,
že mu mala byť priznaná i samotná istina, je nesprávny a zmätotočný. Zmluva o úvere nie je v celom
rozsahu neplatnou a takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva a bol by v rozpore

so zisteným skutkovým stavom veci. Takýto záver je zmätočným aj z toho dôvodu, že okresný súd
zaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovičasťistiny,ktorávčaserozhodovaniaokresnéhosúdubolasplatnou
vo výške 5. 829, 72 € s prísl.. Žalobu okresný súd zamietol len v rozsahu splátok splatných dňa 15.
novembra 2018 do 15. decembra 2018 v sume po 157,56 € a dňa 15. 01. 2019 v sume 94,68 €, ktorú
žalobu zamietol ako predčasnú, vo vzťahu ku ktorým skutkovým a právnym záverom žalobca odvolanie

nesmeroval a v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu vecne nenapadol. Žalovaný v odôvodnení
nespochybnil ani rozhodnutie okresného súdu, jeho skutkové a právne závery vo vzťahu k úroku z
omeškania (odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode 10).

18. Ak následne žalobca v odvolaní namietal to, že okresný súd nemal dôvod sa zaoberať splnením či

nesplním podmienok pre zosplatnenie úveru, pretože úver bol vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov,
ide o nesprávnu argumentáciu žalobcu nakoľko v prípade, ak súd určí, že úver je nutné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, len v tomto rozsahu išlo zo strany žalovanej o plnenie bez právneho
dôvodu. Pokiaľ však žalovaná titulom plnenia zo zmluvy o úvere uhrádzala žalobcovi splátky v zmysle
zmluvy, išlo o plnenie v súlade s platne uzavretou zmluvou o úvere v rozsahu istiny, ktorá rozhodnutím

o tom, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nebola v rozsahu istiny spochybnená,
nie je neplatnou, a nešlo v tomto rozsahu ani o plnenie bez právneho dôvodu. Nemožno preto prijať
argumentáciu žalobcu o tom, že zmluva o úvere v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na
základe nej poskytnutého je zmluvou neplatnou, resp. zmluvou, ktorá nevznikla, príp. právnym vzťahom,
na základe ktorého došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Nemožno sa preto stotožniť s právnym

záverom žalobcu, že určením úveru za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č.129/2010Z.z.bysamotnátátoskutočnosťmalazakladaťnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
aj vrátane istiny poskytnutej titulom plnenia zo zmluvy o úvere.

19. Nedôvodnou je i argumentácia na odkaz ust. § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v

prejednávanom prípade úver, ktorý bol v čase poskytnutia finančných prostriedkov čerpaný žalovanou,
bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola bezúročnou a bez
poplatkov, k určeniu jej úveru za bezúročný a bez poplatkov došlo až rozhodnutím súdu v dôsledku
porušenia povinnosti žalobcu uzavrieť bezvadnú zmluvu, ktorá by obsahovala obligatórne náležitosti.20. Keďže odvolacie dôvody žalobcu nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, naopak
argumentácia žalobcu sa vôbec nevzťahuje k dôvodom, na ktorých je rozhodnutie okresného súdu

založené, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny
vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý taktiež nebol odvolaním napadnutý konkrétnymi odvolacími
dôvodmi, avšak ide o výrok závislý (§ 367 ods. 2 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako v celom rozsahu úspešnej vznikol
v odvolacom konaní žalovanej, v dôsledku čoho súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).