Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208868
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116208868.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, XXX XX M. M., právne zastúpenej JUDr. Ing.

Danielou Trajteľovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o zaplatenie 6.239,59 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/119/2016-82 zo dňa 20. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.239,52
EUR s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušuje a v tomto rozsahu
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.239,52
EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.397,08 EUR od 03. 02. 2016 do 07. 03. 2016

a zo sumy 6.239,52 EUR od 08. 03. 2016 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia titulom dlhu zo zmluvy o úvere.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že strany uzavreli dňa 14.
01. 2015 zmluvu o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej sumu 7.500,- EUR a ona sa zaviazala vrátiť ju s úrokom 17,89 % ročne v 84
mesačných splátkach po 157,56 EUR. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zák. č. 129/2010 Z. z.“) v znení
účinnom v čase jej uzatvárania. Preskúmaním predmetnej zmluvy dospel k záveru, že zmluva o úvere
neobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.f/ak/zák.č.129/2010Z.z.,tedatermínkonečnejsplatnosti
úveru a termíny splatnosti jednotlivých splátok. Mal za to, že v zmluve je konečná splatnosť úveru
uvedená len ako „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“, pričom nie

je zrejmé, kedy je úver poskytnutý, a preto nemožno určiť termín konečnej splatnosti úveru. Účelom § 9
ods. 2 písm. f/ citovaného zákona je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je
povinný splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumom) špecifikoval konečnú
splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov. Údaje o termínoch splatnosti jednotlivých
splátok v zmluve strán úplne chýbajú. Kolónka s týmto údajom je nevyplnená, v poznámke k nej je
síce ako termín splatnosti mesačnej splátky uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu

poskytnutia úveru a nasledujúce splátky vždy 15. deň v mesiaci, avšak pri absencii uvedenia dátumu
poskytnutia úveru nemožno určiť presný dátum splatnosti prvej, teda ani ostatných splátok.3. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zmluva podľa okresného súdu neobsahuje uvedené náležitosti,
považoval úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov, v

dôsledku čoho má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej o úhradu žalovanej. Z výpisu
čerpania splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej sumu 7.500,- EUR a
ona mu celkom vrátila sumu 1.260,48 EUR. Dlh žalovanej na istine tak predstavuje sumu 6.239,52 EUR.
V tejto časti preto súd žalobe vyhovel.

4. Keďže okresný súd, ako už vyššie konštatoval, mal za to, že termíny splatnosti splátok neboli v
zmluve riadne dohodnuté, preto sa dlh žalovanej stal splatným v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka
až výzvou žalobcu ako veriteľa na vrátenie peňažných prostriedkov s poskytnutou lehotou 15 dní
od odoslania výzvy, t. j. dňa 02. 02. 2016. Zákon stanovuje v týchto prípadoch splatnosť dlhu od
nasledujúceho dňa po výzve veriteľa, ale preto, že žalobca poskytol žalovanej dlhšiu lehotu, je záväzok
splatný až uplynutím tejto lehoty. V danom prípade teda nejde o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru, ktorý sa má inak splatiť v splátkach, lebo splátky neboli riadne dohodnuté, a preto nebolo možné
aplikovať ani § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako namietala žalovaná. Nie je podľa okresného súdu
dôvodná jej obrana, že žalobca nepreukázal, že by jej výzvu skutočne doručil. Podľa podacieho hárku
odoslal žalobca list s výzvou prostredníctvom pošty na adresu žalovanej uvedenú v zmluve II. triedou,
z čoho vyplýva, že pošta je povinná túto zásielku doručiť adresátovi najneskôr do pracovných dvoch

dní po dni podania. Aj keby si žalovaná doručovanú zásielku nevyzdvihla, treba ju v zmysle ustálenej
judikatúry považovať za doručenú, lebo sa dostala do sféry dispozície žalovanej.

5. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v kapitalizovanej sume 75,87 EUR a v sadzbe 0,5 % ročne zo
sumy istiny od 29. 04. 2016 do zaplatenia. Kapitalizovaná suma je vyčíslená vo výpise čerpania splátok

a úhrad ako suma 30,98 EUR v sadzbe 5,05 % ročne za obdobie od 02. 02. 2016 do 07. 03. 2016 a
v sume 44,89 EUR v sadzbe 5,05 % ročne za obdobie od 08. 03. 2016 do 28. 04. 2016 (52 dní) zo
sumy aktuálneho zostatku istiny. Žalobca si teda uplatňoval úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne
kontinuálne zo sumy istiny od 02. 02. 2016 do zaplatenia. Pretože súd konštatoval, že pohľadávka z
úveru sa stala splatnou dňa 02. 02. 2016, dostala sa žalovaná do omeškania až od nasledujúceho dňa,

a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania až od 03. 02. 2016. Keďže žalovaná uhradila poslednú splátku
až 07. 03. 2016 v sume 157,56 EUR, teda až po splatnosti záväzku je základom pre úrok z omeškania od
začiatku omeškania do dňa úhrady suma istiny 6.397,08 EUR a od 08. 03. 2016 do zaplatenia aktuálna
dlžná suma 6.239,52 EUR. V časti úroku z omeškania za deň 02. 02. 2016 súd žalobu zamietol.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na skutočnosť, že už v konaní
pred súdom prvej inštancie namietala spornú platnosť zmluvy o úvere, okrem iného aj z dôvodu, že
viaceré údajne neoddeliteľné časti zmluvy o úvere nemala k dispozícii. Jej vôľa uzavrieť zmluvu bola

teda ovplyvnená rozsahom informácií, ktoré jej predostrel žalobca pri uzatváraní zmluvy. Pokiaľ okresný
súd dospel k záveru, že medzi ňou a žalobcom neboli riadne dohodnuté termíny splátok, a preto sa
stal jej dlh splatný v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka až výzvou žalobcu na vrátenie peňažných
prostriedkov s poskytnutou lehotou 15 dní odo dňa odoslania výzvy, bolo potrebné skúmať, či k uzavretiu
zmluvy s takýmto obsahom vôbec jestvovala vôľa účastníkov. Podľa odvolávateľky však takáto vôľa,

ktorú okresný súd prezentoval neexistovala, a to z dôvodu, že žalovaná s mesačným príjmom vo výške
400,- EUR nemohla mať vôľu získať tak vysoký úver 7.500,- EUR za predpokladu, že by tento musela
splatiť kedykoľvek na požiadanie veriteľa, a to osobitne s poukazom na to, že podľa bodov 30. a 36.
zmluvy očakávala, že v prípade poskytnutia úveru bude mať na jeho splatenie 84 mesiacov. Taktiež
mala za to, že je nesprávny záver okresného súdu, že splatnosť dlhu nastala na základe výzvy žalobcu

dňa 14. 01. 2016, a to dňom 02. 02. 2016. Uvedená výzva sa totiž do jej dispozície nikdy nedostala,
keď bolo v konaní preukázané, že sa v čase, keď bola táto výzva na jej adresu doručovaná v mieste
bydliska nezdržiavala, nakoľko bola hospitalizovaná. V tejto súvislosti poukázala najmä na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobu zamietol, resp. tento zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že úverová zmluva vo svojich ustanoveniach,
konkrétne v bode 36, podáva informáciu, že žalovaná bola povinná uhrádzať svoje záväzky voči
veriteľovi v 84 mesačných splátkach s tým, že každá splátka je splatná v 15. deň príslušného mesiaca.V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/2015, kde tento
uviedol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na
konkrétny dátum. Preto mal žalobca za to, že spôsob, akým v zmluve splatnosť v zmluve vymedzil, je v

súlade s platným právom. Taktiež spochybnil tvrdenia žalovanej o nedostatku jej vôle uzavrieť zmluvu,
ak ona sama prejavila záujem o poskytnutie finančných prostriedkov v konkrétnej výške a v dohodnutej
frekvencii sa zaviazala dlh vrátiť. Pokiaľ žalovaná namietala, že pri výške jej mesačného príjmu je
dôvodné pochybovať, že by mala záujem získať od neho úver vo výške 7.500,- EUR, k uvedenému
uviedol, že nechápe, čo žalovaná uvedenou argumentáciou sleduje. Poukázal na skutočnosť, že o

úver požiadala sama žalovaná v kamennej pobočke a tento jej nebol nijako nanútený. Navyše pred jej
poskytnutím bola skúmaná bonita žalovanej, a to aj s prihliadnutím na príjem jej manžela. Na záver
poukázalnato,žesplnilpodmienkynauplatnenieprávapostupovaťpodľa§565Občianskehozákonníka
v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovanú vyzval výzvou k splateniu celého
dlhu dňa 14. 01. 2016 aj predžalobnou výzvou zo dňa 30. 03. 2016 k splateniu jej záväzkov v celosti.
Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na závere, že nemala
záujem uzavrieť úverovú zmluvu za podmienky, podľa ktorej by bola splatnosť úveru ponechaná na
vôli veriteľa. Nedostatok jej vôle spôsobuje absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy. Rovnako zotrvala na
stanovisku, že žalobca nijako nepreukázal, že by ju oboznámil so všeobecnými úverovými podmienkami,

ktoré mali byť súčasťou zmluvy o úvere. Preto si v prebiehajúcom konaní nemôže nároky z týchto
obchodných podmienok voči nej uplatňovať, a to vrátane práva na okamžité zosplatnenie úveru.

10. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
„CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario)
CSProzsudoksúduprvejinštancievnapadnutomrozsahu,atovovýroku,ktorýmbolažalovanejuložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.239,52 EUR s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov
konania (výrok III.) podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

12. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), ktorý výrok
nebol odvolaním žalovanej napadnutý zostáva v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu podľa § 367
ods. 2 CSP právoplatný.

13.Okresnýsúdzaložilsvojerozhodnutienatomskutkovomaprávnomzávere,žemedzistranamisporu
došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý podlieha kontrole v zmysle zák. č. 129/2010
Z. z. a ktorá zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zák. č. 129/2010 Z. z., na
základe toho posudzoval predmetný úver poskytnutý žalovanej zo strany žalobcu ako úver bezúročný
a bez poplatkov.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého považoval vzťah
medzi stranami za vzťah spotrebiteľský, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 04. 01.
2015, na ktorú dôvodne aplikoval ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z.

15. K námietke žalovanej, ktorá poukázala na skutočnosť, že už v konaní pred súdom prvej inštancie
namietala spornú platnosť zmluvy o úvere okrem iného aj z dôvodu, že viaceré, údajne neoddeliteľné
časti zmluvy o úvere nemala k dispozícii, odvolací súd uvádza, že okresný súd sa skutočnosťou, či
súčasťou uzavretej zmluvy sú, alebo nie sú aj úverové podmienky na účely posúdenia platnosti zmluvy
o úvere, ako aj na účely dôvodnosti nároku na zmluvné pokuty a poplatky za upomienky, zaoberať

nemusel, a to z toho dôvodu, že žalobca si nároky z týchto úverových podmienok, najmä zmluvné
pokuty a poplatky za upomienky neuplatňoval. Samotný text zmluvy o úvere na č. l. 19 až 21 spisu,
ktorý je žalovanou podpísaný pritom obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, tak ako ichpredpokladá § 497 Obchodného zákonníka, a teda ak by aj bol správny poukaz žalovanej, že úverové
podmienky neboli skutočne súčasťou uzavretej zmluvy, uvedené nemá vplyv na jej platnosť.

16. Iná je však situácia ohľadne toho, či v dôsledku prípadnej absencie týchto úverových podmienok
žalobca mohol, alebo nemohol pristúpiť k zosplatneniu úveru. S poukazom na § 565 Občianskeho
zákonníka totiž platí, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. V samotnej
zmluve, ak by sme nebrali do úvahy úverové podmienky, o ktorých existuje spor o tom, či boli, alebo

neboli súčasťou zmluvy sa totiž dojednanie, ktoré by žalobcu oprávňovalo zosplatniť úver nenachádza.
Týmto dojednaním nemôže byť posledný bod na strane 2 zmluvy o úvere (č. l. 20 spisu), kde je
uvedené, že za splnenia dohodnutých podmienok musí byť celý čerpaný úver na požiadanie splatný
(tzv. zosplatnenie úveru). Okresný súd bol teda za predpokladu, ak by dospel k záveru, že žalovaná sa
s plnením svojich záväzkov dostala do omeškania, povinný skúmať, či súčasťou zmluvy o úvere, ktorú
zmluvné strany uzatvorili sú, alebo nie sú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje a ktoré

sa nachádzajú na č. l. 22 a nasl. spisu. Nie je totiž dôvodná argumentácia okresného súdu, že v prípade
„výzvy na splatenie celého úveru“ zo dňa 14. 01. 2016 nešlo o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale o výzvu na
vrátenie peňažných prostriedkov podľa § 563 Občianskeho zákonníka, keď čas splnenia v splátkach
nebol podľa tvrdenia okresného súdu dojednaný. Naviac z tvrdenia okresného súdu o tom, že úver je

bezúročný a bez poplatkov, okrem iného aj z dôvodu, že neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých
splátok, nemožno vyvodiť, že by sa mohol celý úver stať splatný v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka,
a to výzvou veriteľa zo dňa 14. 01. 2016. Uvedené by totiž vôbec nezohľadňovalo skutočnosť, že strany
zmluvy si preukázateľne dojednali formu úhrady dlhu tak, že dlh je splatiteľný v 84 mesačných splátkach,
ale termíny týchto splátok v zmluve absentujú, resp. sú neurčité. Platí, že žalobca sa postupom podľa

§ 563 Občianskeho zákonníka mohol maximálne domáhať určenia času splatnosti len jednotlivých
splátok. Nemohol však určiť čas splnenia celého dlhu. V opačnom prípade by totiž veriteľ zo sankcie
bezúročnosti úveru z dôvodu jeho pochybenia (keď splatnosť splátok neuviedol, resp. túto neuviedol
dostatočneurčite),vyťažilto,žebymoholkedykoľvekodspotrebiteľapožadovaťzaplatenieceléhoúveru
naraz. Navyše by tým jednoznačne vylúčil dohodu veriteľa s dlžníkom o tom, že dlh bude v mesačných

splátkach (hoci ich splatnosť nie je zrejmá) uhrádzaný. Navyše ani úmyslom veriteľa nebolo, aby výzvou
zo dňa 14. 01. 2016 určil čas plnenia celého dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka, keď v predmetnej
výzve neuvádza, že čas splnenia dlhu nie je určený, ale naopak uvádza, že o zaplatenie celého úveru
žiada z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov z úverovej zmluvy. Rovnaký záver pritom možno vyvodiť
zosamotnejžaloby.Okresnýsúdtedanesprávneprejavvôležalobcu,zktoréhojednoznačnevyplýva,že

ide o zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
posúdil ako výzvu, ktorou žalobca určil čas splnenia celého dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka.
Naopak mal skúmať to, či sa žalovaná so splnením jednotlivých splátok do omeškania dostala a ak
áno, či bola možnosť zosplatnenia medzi stranami sporu dojednaná a ak aj uvedená otázka bude
zodpovedaná kladne, či boli splnené na zosplatnenie podmienky. Skutočnosť, kedy bol úver žalovanej

poskytnutý, vyplýva aj zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad ( č.l. 49 spisu ).

17. K otázke splnenia náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. odvolací súd
poukazuje na to, že v zmluve je dohodnuté v bode 30 to, že celková výška mesačnej splátky predstavuje
sumu 157,56 EUR o počte 84 splátok (bod č. 36 zmluvy) s tým, že dátum splatnosti splátok je vždy k

15. dňu v kalendárnom mesiaci. Naviac medzi stranami došlo k dohode o službe zmeny výšky a počtu
splátok, prípadne na službe odloženia splátky, teda spôsob zaplatenia dlhu bol dohodnutý v splátkach a
splatnosť jednotlivých splátok možno z obsahu zmluvy vyvodiť bez pochýb vždy k 15. dňu v mesiaci. Je
to zrejmé aj z vyššie uvedeného výpisu, keď žalovaná splátky k 15. Dňu v mesiaci aj uhrádzala a túto
skutočnosť ani sama žalovaná nepovažovala za spornú.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09. 11.
2016 vo veci HOME CREDIT Slovakia a.s., v rámci ktorého sa Súdny dvor EÚ vysporiadaval s otázkou
obligatórnych náležitostí zmlúv o úvere uzatváraných v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES, konkrétne s článkom 10 ods. 2 písm. h/ a tiež s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou

úverov,zktoréhovyplýva,ženiejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V prejednávanej veci však spotrebiteľ
mohol bez ťažkostí identifikovať dátumy splátok, ich počet, výšku, a ako bolo uvedené vyššie až do doby,kedy žalovaná prestala úver splácať, splácala ho vždy k 15. Dňu v mesiaci. Odvolací súd na podporu
tohto záveru uvádza aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Keďže okresný súd nesprávne prejav vôle žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ide o
zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
posúdil ako výzvu, ktorou žalobca určil čas splnenia celého dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka

a uvedený jeho právny záver je nesprávny, bude jeho úlohou skúmať to, či sa žalovaná so splnením
jednotlivých splátok do omeškania dostala, ak áno, či bola možnosť zosplatnenia medzi stranami sporu
dojednaná a ak áno, či boli splnené na zosplatnenie podmienky. Z výpisu čerpania splátok a úhrad
predloženým žalobcom totiž jednoznačne vyplýva, že k poskytnutiu úveru zo strany žalobcu žalovanej
došlo ku dňu 16. 01. 2015, a to bankovým prevodom. Uvedená skutočnosť medzi stranami nebola

sporná, ak nasledujúci mesiac dňa 05. 02. 2015 došlo k úhrade prvej splátky zo strany žalovanej a aj
nasledujúce splátky boli žalovanou uhrádzané k 15. dňu v mesiaci až do mesiaca júl 2015. Z uvedeného
preto nemožno vyvodiť, že by medzi stranami nebola dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok.

21. Vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je v tejto veci ešte nevyhnutné vykonať, odvolací súd

konštatuje, že doplnenie dokazovania odvolacím súdom nepovažuje za účelné, ak v tomto smere
okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dosiaľ vykonaným dokazovaním
dospel k nesprávnym právnym záverom. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako v napadnutom
rozsahu rozsudok okresného súdu zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia nevykonal dokazovanie vo vzťahu k nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu a jeho

rozhodnutie je v dôsledku vyššie uvedeného nutné považovať za predčasné.

22. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).