Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Miháliková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/472/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228400
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115228400.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcov: v rade 1/
K. F., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX/XX, XXX XX Ž. - I., v rade 2/ S. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX/XX, XXX XX Ž. - I., obaja žalobcovia zastúpení splnomocneným zástupcom : Mgr. Zuzana
Karkoóvá, advokátka, so sídlom Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, proti žalovaným: v rade 1/ I. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX/XX, Ž. - I., v rade 2/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX,
XXX XX Ž., v rade 3/ K. D., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX/XX, XXX XX Ž. - I., žalovaní
v rade 1/ až 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom Juraja
Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.272,89 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/
sumu vo výške 1.272,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.272,89 Eur
od 28.07.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Voči žalovanej v rade 3/ žalobu z a m i e t a .
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ m a j ú n á r o k proti žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.09.2015, sa žalobcovia v rade 1/ až 2/ domáhajú
určenia povinnosti súdom žalovaným v rade 1/ až 3/ zaplatiť im sumu vo výške 1.272,89 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.272,89 Eur od 28.07.2015 do zaplatenia titulom
náhrady škody.
2. Z rozhodujúcich tvrdení žalobcov uvedených v návrhu vyplýva, že žalobcovia v rade 1/, 2/ a žalovaná v
rade 3/ užívajú nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela KNC č. XXX/X v kat. území
I., ktoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v rade 1/ vo výške spoluvlastníckeho
podielu 5/12 a žalovaných v rade 1/ a 2/ u každého v podiele 7/24. Do mája 2015 bol odber elektrickej
energie užívateľmi nehnuteľnosti zabezpečený prostredníctvom odberného elektrického zariadenia
umiestneného na fasáde rodinného domu, odkiaľ viedol rozvod elektrickej energie do ističovej skrine
umiestnenej na chodbe rodinného domu a odtiaľ samostatne do časti nehnuteľnosti užívanej žalobcami
a samostatne do časti užívanej žalovanou v rade 3/. V mesiaci apríl 2015 žalovaná v rade 3/ požiadala
dodávateľa SSE a.s., o ukončenie odberu elektrickej energie, o znovu pripojenie do distribučnej sústavy
nežiadala. V priebehu mesiaca máj 2015 v úmysle znemožniť žalobcom riadne užívanie dotknutej
nehnuteľnosti žalovaní v rade 1/ a 2/ fyzicky osobne vykonali zmeny na elektrickom vedení v tejto
nehnuteľnosti tak, že po odpojení od distribučnej siete, pripojili nehnuteľnosť na zdroj elektrickej energie
zo susednej nehnuteľnosti, ktorú užíva žalovaný v rade 1/ a v ističovej skrini poškodili elektrický
rozvod tak, aby v časti nehnuteľnosti užívanej žalobcami znemožnili odber elektrickej energie. Následne
žalovaní v rade 1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti odmietli dať žalobcomsúhlas k pripojeniu k distribučnej sústave, čo avizovali už v čase, keď fyzicky prerušovali elektrické
vedenie, pričom si boli vedomí, že ich súhlas je v prípade viacerých spoluvlastníkov nehnuteľností
podmienkou dodávateľa pre zaradenie odberateľa do distribučnej siete. V dôsledku konania žalovaných
v rade 1/ - 3/ bola časť označenej nehnuteľnosti užívaná žalobcami odpojená od dodávky elektrickej
energie. K danej situácií boli žalobcovia nútení zabezpečiť dodávku elektrickej energie do svojej
domácnosti náhradným riešením, s ktorým im vznikli náklady vo výške 1.272,89 Eur. Reakcia na
mimosúdnu výzvu, ktorú prevzali žalovaní 1/, 2/ dňa 17.07.2015, bola negatívna. Spolu s náhradou
škody si uplatnili aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10-dňovej lehoty na
dodatočné plnenie na základe mimosúdnej výzvy. Uplatnený nárok odôvodnili na základe ustanovenia
§-u 424 - zodpovednosťou za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom a následne
ustanovením §-u 442 ods. 1 a 3, pokiaľ ide o rozsah a spôsob náhrady škody.
Na preukázanie tvrdených skutočností označili ako dôkazy: výpis z LV č. XX pre katastrálne územie I.,
ktorým je preukázaná tvrdená skutočnosť vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, t. j. rodinného domu
s prístavbou súpisné číslo 218, ako aj pozemkov užívaných s týmto domom, ktoré nehnuteľnosti sú v
podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v rade 1/ a žalovaných v rade 1/ a 2/ podľa výšky uvádzaných
spoluvlastníckych podielov. Z faktúry č. XXXX/XX vystavenú dodávateľom ELPRAM s.r.o., Bytčická 16,
010 01 Žilina s dňom vyhotovenia 09.06.2015 pre odberateľa F. K. - žalobkyňa v rade 1/ vyplýva, že
na základe objednávky zo dňa 29.05.2015 im je fakturovaná za vyhotovenie elektrickej prípojky NN
rodinného domu suma vo výške 1.056,28 Eur. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dodávateľom
Stredoslovenská energetika distribúcia, a.s., s dátumom vyhotovenia 01.06.2015 pre odberateľa Miriam
Filpová - žalobkyňa v rade 1/ vyplýva suma 216,61 Eur zálohovej platby za pripojovací poplatok v zmysle
Zmluvy o pripojení zariadenia odberateľa k distribučnej sústave č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2015.
Mimosúdne výzvy adresované žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ z 10.07.2015 s potvrdením
o prevzatí týchto výziev adresátmi na základe výpisu z poštovej knihy, a to dňom 17.07.2015 pre obe
zásielky.
3. K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
ktoré bolo súdu doručené dňa 09.12.2015 s návrhom žalobu zamietnuť a priznať žalovaným trovy
konania. Z obsahu písomného vyjadrenia vyplýva najmä, že žalovaný od žalobkyne v rade 1/ požadovali
najmenej 6 rokov, aby si zaviedla a zriadila podružné marenie spotreby elektrickej energie, čo odmietla.
Ako dôvod žalovaní uviedli, že žalobcovia chceli a naďalej chcú žiť z peňazí iných. Žalovaní nemali
žiaden úmysel znemožniť žalobcom riadne užívanie dotknutej nehnuteľnosti, nevykonali fyzicky a už
vôbec nie osobne zmeny na elektrickom vedení s poukazom, že ide o výhradné zariadenie. Zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, že by došlo k poškodeniu rozvodu v ističovej skrini tak, aby bol znemožnený
odber elektrickej energie. Žalobcovia neboli nútení zabezpečiť si dodávku elektrickej energie spôsobom
opísaným v žalobe, označenú nehnuteľnosť môžu naďalej užívať aj bez elektrickej energie. Práce
vyfakturované spoločnosťou ELPRAM, s.r.o., a SSE - D, a.s. súvisiace s prácami, ktoré každý slušný
odberateľ elektrickej energie, ktorý chce využívať elektrickú energiu pre svoju domácnosť, musí
uskutočniť. Nikto iný nie je povinný im to na svoj účet splniť a trpieť na svoje náklady životný štandard
iných. Ak žalobcovia po žalovanej v rade 3/ požadujú, aby finančne znášala ich životný štandard,
je to v rozpore s dobrými mravmi. Ak sa žalobcovia domáhajú náhrady škody spôsobenej úmyselným
konaním proti dobrým mravom, nepreukázali tvrdenia, že odporcovia poškodili elektrický rozvod v
ističovej skrini, resp. ho sami vyvrátili, pretože nebola poskytnutá žalobcom žiadna služba spočívajúca v
oprave poškodeného, či zničeného elektrického rozvodu, preto medzi údajným poškodením elektrického
rozvodu a škodou spočívajúcou v úhrade označených faktúr nie je príčinná súvislosť. Neuviedli morálnu
povinnosť, ktorú údajne mali žalobcovia porušiť, v dôsledku čoho kategorizovali konanie za rozporné s
dobrými mravmi a túto nepreukázali, aby súd mohol na daný stav aplikovať ustanovenie §-u 424 OZ.
Konanie žalovaných v podobe ukončenia odberu elektrickej energie možno považovať za hospodárenie
so spoločnou vecou podľa §-u 139 ods. 2 OZ a ako konanie v súlade s právom, ktoré nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi. Ak si žalobcovia objednali služby u označených spoločností, postupovali
podľa §-u 139 ods. 1 a §-u 137 ods. 1 OZ, teda žalobca v rade 1/ pri výkone svojich práv vyplývajúcich
z jeho 10/24 podielu k spoločnej veci vybudoval nízkonapäťovú elektrickú prípojku rodinného domu.
Uskutočnil úkon týkajúci sa spoločnej veci, aby podľa svojho podielu vykonával práva podielového
spoluvlastníkakspoločnejveci.Spoukazomnaustanovenie§-u3ods.1a§-u6Občianskehozákonníka
- konanie žalovaných spočívajúce v ukončení odberu elektrickej energie je hospodárením so spoločnou
vecou a odvrátením neoprávneného zásahu do práv žalovaných, teda konaním v súlade s právom,
teda majú právo zamedziť vznikaniu bezdôvodného obohatenia, ak ďalší spoluvlastník si neplní svoje
povinnosti vyplývajúce z rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti.4. Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na podanom návrhu v celom rozsahu. K alternatívnu spôsobu
zabezpečenia elektrickej energie doplnili, že si nechali vyhotoviť projekt dodávky elektrickej energie,
a to zo stĺpu nachádzajúceho sa na ulici pred domom a vzduchom je vedený kábel do domácnosti
žalobcov, pričom spôsob riešenia tejto situácie nie je podmienený súhlasom podielových spoluvlastníkov
nehnuteľností. Náklady žalobcom by neboli vznikli v prípade, ak bol zachovaný status quo, t. j. celá
nehnuteľnosť bola pripojená na dodávku elektrickej energie. V podstate ide o snahu žalovaných donútiť
žalobcov opustiť nehnuteľnosť, tieto problémy nastali v roku 2012, keď zomrel otec žalobkyne v rade 1/
a žalovaných v rade 1/ a 2/. Doplnili aj dokazovanie, a to o dôkazné prostriedky - výpisy z účtu, ktorými
chcú preukázať, že odpojenie časti nehnuteľnosti od dodávky elektrickej energie nemalo smerovať
k predchádzaniu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov, pretože títo pravidelne podľa
pokynu žalovanej v rade 3/ uhrádzali zálohové platby na dodávku elektrickej energie, ako aj plynu vo
výške, ktorú stanovila, nikdy im nebolo predložené ani vyúčtovanie, ani inkasný lístok, podľa ktorého by
sa mohli riadiť, aká bola výška zálohových platieb. Ide o výpisy z účtu žalobkyne v rade 1/ za obdobie
mesiacov 09 až 12/2014 s vyznačením poukázanej sumy ako inkaso názov: D. v sume 60,-Eur (s
výnimkou 09 mesiaca 2014, kde je suma 30,-Eur, následne výpisov za obdobie mesiacov 01 až 12/2016
na sumu do 05 mesiaca 2016 vo výške 60,-Eur následne vo výške 40,-Eur za ďalšie obdobie, za obdobie
mesiaca 01 až 02/2016 v sume 40,-Eur).
5. Žalovaní v rade 1/ - 3/ zotrvali na dôvodoch svojho písomného vyjadrenia k žalobe s tým, že nie sú
splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia nejakých mravov. Poukázal
na list žalovanej v rade 3/ zo dňa 18.09.2014 s výzvou na zaplatenie úhrady za plnenia poskytnuté s
užívaním rodinného domu, obsahujúci rozpor, z ktorého je zrejmé, že by mala platiť aspoň polovicu za
plnenia spojené s užívaním rodinného domu, t. j. 105,-Eur mesačne za 3 osoby. Pokiaľ žil otec rodiny,
s platbami nebol žiaden problém, potom nastali nezhody a zlé vzťahy, ktoré viedli matku k tomu, že
vlastníctvo previedla výlučne na synov a žalobkyňa sa rozhodla, že nebude platiť za služby ako predtým,
ale podľa výšky spoluvlastníckeho podielu, t. j. 10/24. Dobré mravy porušujú samotní žalobcovia takým
spôsobom, že neprispievali žalovanej v rade 3/ takou sumou, aby uhradili svoju vlastnú reálnu spotrebu.
Ústne varovanie žalovaných, na ktoré poukázala zástupkyňa žalobcov, že elektrická energia bude
odpojená, bolo z toho dôvodu, že jednoducho žalobcovia neprispievali adekvátnou čiastkou, pričom
podľa výzvy zo dňa 18.09.2014 ich žalovaná vyzvala na zaplatenie čiastky 647,-Eur za obdobie podľa
priloženého výpisu, ktorú sumu žalobcovia nezaplatili. Splnomocnený zástupca žalovaných poukázal na
nepreukázané tvrdenie protistrany, že žalovaní boli nejakým spôsobom vyzvaní na udelenie súhlasu,
ktorú skutočnosť žalovaní popierajú, ďalej skutočnosť, či je potrebný aj súhlas ostatných podielových
spoluvlastníkov k odberu elektrickej energie, a či zvolené riešenie odberu bolo jediné možné v prípade,
že súhlas ostatných spoluvlastníkov nebol daný.
6. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov predložila súdu dôkaz o žiadaní súhlasu o pripojenie spolu s
originálmi zásielok, ide o zásielky adresované žalovaným v rade 1/, 2/, ktoré sa vrátili ako neprevzaté
v odbernej lehote s dátumom vrátenia 15.06.2015 a 13.06.2015 s prezenčnou pečiatkou odoslania dňa
22.05.2015.
7. Z výpovede žalobcu v rade 2/ súd zistil, že žalobcovia užívajú menej ako 1/3 nehnuteľnosti. Vstupná
chodba je spoločným priestorom a ďalšie 2/3 nehnuteľnosti užíva pani D. (žalovaná 3/). Elektrickú
energiu platili vždy na základe toho, ako im to oznámila pani D.. Za celé obdobie ako tam býva, nevideli
inkasné lístky alebo vyúčtovanie energie, bola od nich požadovaná polovica za všetky platby, čo je
v zjavnom nepomere s rozsahom užívania nehnuteľnosti, ktorý je menej ako 1/3. Za obdobie rokov
2012 až 2015 bol žalovaný v rade 1/ napojený na odber všetkých energií práve z tohto domu, ktorý
užívajú s pani D.. Dňa 05.05.2015 mu volala manželka, že švagrovia robia niečo v pivnici, mali pri
sebe elektrický kábel a vŕtačku. Opätovne aj dňa 07.05.2015 boli v pivnici, v tento deň dokončili aj
práce, ktoré si odfotil a dokumentoval to aj fotografiami predloženými súdu. Rovnako v deň 07.05.2015
žalovaný v rade 1/ kričal cez plot na manželku, že ju prídu odpojiť od elektrickej energie a nezíska
súhlasy. Hneď ďalší deň 08.05.2015 išli na Slovenskú energetiku sa informovať, keďže v dome mali
namontované aj podružné hodiny, kde im bolo oznámené, že nemajú oznámenie, na základe ktorého by
mali byť odpojí od elektrickej energie, ešte v ten deň im spätne volali, že oznámenie o ukončení odberu
elektrickej energie je na klientskom centre na Hlinkovom námestí, kde im túto informáciu aj potvrdili.
Na tomto oznámení bola podpísaná pani K. D.. Hneď sa informovali, ako je možné urobiť opätovnézapojenie, keďže majú malé dieťa, bolo im povedané, že je možné len so súhlasom podielových
spoluvlastníkov, iná možnosť neexistovala. Aj zástupca firmy ELPRAM, ktorý sa prišiel pozrieť na
opätovné zapojenie elektrickej energie do domu, ich opätovne odkázal na Slovenskú energetiku a
hľadanie iného riešenia, pokiaľ nedisponovali súhlasom podielových spoluvlastníkov. Jediným možným
riešením, ktoré im bolo poskytnuté práve na Slovenskej energetike v tejto situácií bolo, že elektrická
skriňa bude na cudzom pozemku a odber energie bude vedený zo stĺpu a vzduchom, k čomu nie
je potrebný súhlas spoluvlastníkov. Susedia im dali súhlas na umiestnenie elektrickej skrine na ich
pozemku a následne si cez firmu ELPRAM zabezpečili projekt na pripojenie. Odstupom času pochopil,
že podružným meraním majú merať odber elektrickej energie pani K. D. a oni boli od elektrickej
energie odpojení. K samotnému vypnutiu elektrickej energie došlo až 26.05.2015 v období od 26.05.
do 29.05.2015 boli bez elektrickej energie tak oni, ako aj pani D., ktorá nevedela túto situáciu pochopiť
a chodila sa dopytovať po susedoch, či majú elektriku. Mohlo to byť asi 28.05.2015, keď sa švagrovia
vrátili a snažili sa o zapojenie elektrickej energie pani K. D., podarilo sa im to až na druhý deň. Do roku
2014 platili polovicu za elektrickú energiu, v roku 2014 začali nezhody s pánom I. D., keďže sa dopytovali
K.W. D., koľko platí pán I. D. za elektrickú energiu a je tiež jej odberateľom, to sa nikdy nedozvedeli,
preto sa rozhodli, že budú platiť len 1/3. Stav, že boli traja odberatelia na jedny elektrické hodiny, trval
dovtedy, pokiaľ sa pán I. D. nezapojil na samostatnú prípojku, čo bolo asi 2 týždne predtým, ako došlo
k odpojeniu. Pôvodne bol odber elektrickej energie v nehnuteľnosti vedený na pani K. D.. Žalovaná v
rade 3/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na žalovaných v rade 1/, 2/ niekedy v
septembri, októbri 2014. K platbám doplnil, že do smrti svokra od nich vždy vyžadovala polovicu platieb
za inkaso, teda za elektrickú energiu a za plyn. V súčasne sú ich zálohové platby za elektrickú energiu
asi vo výške 20,-Eur, platby, ktoré dávali pani D. sa platili vždy do 15-teho v mesiaci. Naposledy to mohla
byť suma 60,-Eur až 65,-Eur, ktorá zahŕňala aj elektrickú energiu aj plyn. Do roku 2014 dávali peniaze
žalovanej v rade 3/ a podľa toho, či v tom čase vychádzali s pani K. D. alebo nie, (hádali sa ohľadom I.
D.), tak jej platili prostredníctvom účtu, keď spolu vychádzali normálne, tak jej dávali platbu na ruku.
8. Z listinných dôkazov predložených žalobcami, súd poukazuje na vyúčtovaciu faktúru za dodávku
a distribúciu elektrickej energie za obdobie od 12.06.2015 do 10.05.2016 v odbernom mieste číslo
XXXXXXX, t. j. v časti nehnuteľnosti rodinného domu užívanej žalobcami, v zmysle ktorej náklady na
odber elektrickej energie spotrebovanej domácnosťou žalobcov predstavujú sumu 233,81 Eur/rok, t. j.
19,48 Eur za mesiac. Na námietky protistrany boli predložené kópie formuláru „neodvolateľný súhlas
vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti“, ktoré boli zaslané žalovaným v rade 1/ a 2/ za účelom získania
ich súhlasu s pripojením a tieto tvoria obsah listových zásielok predložených súdu na pojednávaní
podmienky distribútora Slovenská energetika a.s., pre preukázanie vlastníckeho vzťahu pri uzatváraní
zmlúv o pripojení zverejnené na jeho internetovej stránke, v zmysle ktorých je pre uzatvorenie zmluvy o
pripojení v prípade podielového spoluvlastníctva nehnuteľností potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
spoluvlastníkov. Keďže žalobkyňa v rade 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 5/12 bez súhlasu
žalovaných v rade 1/, 2/, pripojenie do distribučnej siete nebolo možné.
9. Potom, ako súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom strán sporu, s poukazom na
ustanovenie §-u 195 ods. 1 CSP (súd pôvodne nariadil výsluch účastníkov konania), splnomocnený
zástupca žalovaných navrhol výsluch žalovaného v rade 1/, a to k tvrdeniam obsiahnutým vo
výpovedi žalobcu 2/, teda k okolnostiam ohľadom užívania nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve, ktoré bližšie konkretizoval ohľadom žiadosti o udelenie súhlasu od ostatných
podielových spoluvlastníkov k pripojeniu, ktoré si vyžaduje Slovenská energetika a zároveň o nejaké
prepojenie alebo odpojenie od elektrickej energie žalobcov. Proti takémuto návrhu na vykonanie
dokazovania, namietala splnomocnená zástupkyňa žalobcov s tým, že listinnými dôkazmi preukázali, že
dodávateľ vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ako aj pokus a snahu
o získanie tohto súhlasu od ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí odmietli zásielku prevziať,
súhlasila, aby sa žalovaný v rade 1/ vyjadril k okolnostiam odpojenia od elektrickej energie. Žalovaný v
rade 1/ uviedol, že pokiaľ ide o odmietnutie súhlasu, tieto skutočnosti sú dostatočne preukázané tak, ako
uviedla právna zástupkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/. K odpojeniu domu od elektrickej energie uviedol, že
on neodpojil dom od elektrickej energie, dom sa odpojil od elektrickej energie na základe zmeny majiteľa,
mama prepísala dom na inú osobu a na tom základe sa odhlásili hodiny z toho domu, pretože už nebola
vlastníkom, a keď nebola vlastníkom, nemohla mať na seba napísané elektrické hodiny. Žiadali sestru
K. F., aby si tieto na seba prepísala, keďže tak nechcela, museli to riešiť ináč. Vyriešilo sa to tak, že
nehnuteľnosť, v ktorej bývala mama, bola napojená z jeho nehnuteľnosti. Sestra si tie hodiny mohla
napojiť do pôvodnej skrine, kde boli aj predtým napojené. Jej manžel voči tomu namietal s tým, že sispravia samostatnú prípojku. Keďže si urobili svoju prípojku na základe svojho rozhodnutia bez žiadnych
problémov a túto využívajú iba oni, majú ju iba vo svojom priestore, ktorý obývajú, má dom dve prípojky.
Doplnil, že sestru ústne niekoľkokrát žiadal, aby si tieto elektrické hodiny prehlásila písal jej aj list, ktorý
prevzala, tento však nevie doložiť, mohlo to byť asi 21.01.2015, súdu predložil len podací lístok, kde
odosielateľom je uvedený žalovaný v rade 1/ a adresát K. F.. K zapojeniu časti rodinného domu, ktorý
obýva jeho mama uviedol, že táto nehnuteľnosť bola odjakživa prepojená s jeho nehnuteľnosťou, bol
tam podružný merač napojený na jeho hodiny, keď si zabezpečil elektrickú prípojku na jeho rekreačný
dom, prehodilo sa len prepojenie, ktoré vykonal on.
10. Zhodnotením vykonaného dokazovania v posudzovanej veci, a to z predložených listín stranami
sporu v spojení s ich tvrdeniami, zistil súd skutkový stav, ktorý popísal vo vyšších odsekoch svojho
odôvodnenia a dospel k záveru, že na zistený skutkový stav je potrebné aplikovať zákonné ustanovenie
§-u 3 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zbierky Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „OZ“) a zákonného ustanovenia §-u 424 OZ. Súčasne súd poukazuje aj na ustálenú súdnu
prax, predovšetkým na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.08.1997 sp. zn. 3Cdo/191/96, z
ktorého vyplýva nasledovné: „dobré mravy (bony mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú
užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon
subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú
zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu, sudcovi.“ Súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vymedzí hranice chápania pojmu
dobrýchmravovzhľadiskakonkrétnehoprípaduvdanomčasenadanommiesteavovzájomnomkonaní
účastníkov právneho vzťahu. Zákonné ustanovenie §-u 3 OZ má povahu generálnej klauzuly, kým ďalšie
ustanovenie, ktoré je aplikované na rozhodnutie súdu v tomto konkrétnom prípade § 424 OZ, je len
ich konkretizáciou na osobitný prípad, vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným porušením
dobrých mravov. V zmysle ustanovenia §-u 3 OZ - výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie dobrých mravov v súvislostiach s ustanovením §-u
424 OZ, má za následok vznik občiansko-právnej zodpovednosti. Predpokladmi tejto zodpovednosti je
úkon porušujúci dobré mravy, vznik škody v dôsledku tohto úkonu, t. j. ujmy vyjadriteľných v peniazoch,
zavinenie vo forme úmyslu a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou. Podľa názoru súdu všetky
tieto predpoklady na vyvodenie zodpovednosti za škodu v posudzovanej veci sú splnené a ich splnenie
odôvodňuje nasledovne:
Medzi stranami sporu bol spor, či konaním žalovaných - oznámením o ukončení odberu elektrickej
energie - vznikla ich zodpovednosť za škodu naplnením skutkovej podstaty podľa § 424 OZ alebo nie.
Obrana žalovaných bola založená na tvrdení, že žalobcovia sa bezdôvodne obohacovali na ich úkor, tým
že si neplnili povinnosti vyplývajúce z rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti (neplatili za elektrickú
energiu podľa skutočnej spotreby), čo žalovaní pociťovali ako hrozbu a neoprávnený zásah do ich práv s
presvedčením, že tento stav boli oprávnení odvrátiť ukončením odberu elektrickej energie ako konaním
primeraným a v súlade s právom.
Súdtentosporrozhodolvprospechžalovanýchakonaniežalovanýchvrade1/,2/smerujúcekodpojeniu
nehnuteľnosti od elektrickej energie a následne zabezpečenie zapojenia len časti rodinného domu
užívanej žalovanou 3/ na odber elektrickej energie z nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému
1/, bez preukázania, že títo žalobcom poskytli možnosť využitia pôvodnej elektrickej prípojky, resp.
alternatívneho riešenia elektrického pripojenia, napr. zabezpečenia podružného merania spotreby
elektrickej energie jednotlivými časťami nehnuteľnosti podľa dohodnutého užívania, súd označil ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd takéto konanie považuje za extrémne riešenie, neprimerané
okolnostiam posudzovanej veci, ktoré nie je pre súd prijateľné, ani v prípade, ak by vznikol spor medzi
užívateľmi rodinného domu ohľadom platieb spojených s jeho užívaním, ktorú skutočnosť najmä použili
žalovaní na svoju obranu. Takéto správanie sa žalovaných 1/, 2/ je konaním proti slušnosti pri výkone
práv a povinností vlastníkov k spoločnej veci, v dôsledku ktorého vznikla žalobcom škoda - v potrebe
vynaložiť nevyhnuté náklady na vybudovanie elektrickej prípojky, a preto nemôže byť akceptované.
Pre žalobcov by bola oveľa priaznivejšia alternatíva, ak by pôvodnú prípojku mohli využiť. K námietke
žalovanýchjepotrebnéuviesť,žepovinnosťoužalobcovniejeoznačiťporušeniemorálnejpovinnosti,ale
predložiť súdu tvrdenia a tieto preukázať, aby súd ich vyhodnotením sám zhodnotil, či takéto správanie
je v rámci zásad slušnosti alebo nie.
Zavinené konanie vo forme úmyslu žalovaných spočívalo predovšetkým v tom, že si boli vedomí,
že odpojením elektrickej energie zostane časť domu užívaná žalobcami bez elektrickej energie - súdpoukazuje na časť vyjadrenia žalovaných k žalobe, že žalobcovia môžu užívať dom aj bez elektrickej
energie, resp. časť, že každý slušný občan si náklady na vybudovanie elektrickej prípojky vynaloží,
teda s takto vzniknutým stavom boli uzrozumení. S poukazom na jednotlivé časové súvislosti - na
vzniknuté spory medzi vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti po smrti ich otca, ktoré vyhrotili k prevodu
spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu žalovanou 3/ na žalovaných 1/, 2/ (podľa tvrdenia žalobcu
2/ asi v októbri 2014), vychádzajúc z predloženého LV č. 90 pre kat. úz. Stražov u žalovaného 1/,
2/ v poradí druhý titul darovacej zmluvy V 3709/14 z 31.07.2014 a následne žiadosti žalovanej 3/
k ukončeniu odberu v máji 2015 ako dôsledku zmeny vlastníctva potom, ako bolo možné podľa
nevyvráteného tvrdenia žalobcu 2/ časť nehnuteľnosti užívanej žalovanou 3/ pripojiť na nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného 1/, možno konanie žalovaných, označiť za konanie vedené priamym úmyslom
s následkom pre žalovaných, aby nimi užívaná časť nehnuteľnosti zostala bez elektrickej energie.
Pokiaľ žalovaní označili ukončenie odberu elektrickej energie za konanie so spoločnou vecou, tým v
skutočnosti prezentovali svoju pozíciu a nemennosť takéhoto rozhodnutia vyplývajúcu z miery podielu
ich účasti na výkone vlastníckeho práva k spoločnej veci - rodinnému domu. V tejto súvislosti dali
žalovanej jasne najavo, že bez ich súhlasu si nedokáže zabezpečiť zrealizovanie elektrickej prípojky
k rodinnému domu. Oznámenie, že nedostane súhlasy k pripojeniu rodinného domu súd vyhodnotil
aj so snahou žalobkyne 1/ získať tieto súhlasy od žalovaných 1/, 2/ písomnou formou - žiadosť o
súhlas s prezenčnou pečiatkou zo dňa 22.5.2015, ktoré zásielky si žalovaní neprevzali, čím dali najavo
nezáujem vzniknutú situáciu riešiť. Využitím tohto svojho postavenia žalovaní mohli rovnako presadiť
aj primeranejšie riešenie a pre žalobcov prijateľnejšie, teda menej nákladnejšie tak, aby nemusela
byť ich časť rodinného domu odpojená od elektrickej energie, ak by mali skutočný záujem o reálnu
úhradu služieb spojených s užívaním domu. Zvolením iného riešenia vzniknutej situácie, by neboli
žalobcom vznikli náklady na vybudovanie elektrickej prípojky, keďže táto bola v dome vybudovaná.
Preto tvrdenie žalovaných, že im bola ponúknutá takáto možnosť vyznieva nepresvedčivo vo vzťahu
k zisteným okolnostiam prípadu, a sám žalobca ju nevedel ani preukázať. Odber elektrickej energie
žalobcami bol znemožnený samotným oznámením o ukončení odberu, takže preukazovanie tvrdenia
žalobcov, že žalovaní 1/, 2/ spôsobili poškodenie elektrického zariadenia v dome, sa stalo nadbytočným.
Žalovaní nepopreli ústne varovanie žalobcov, že budú odpojení od elektrickej energie tak, ako tvrdili
žalobcovia,pripustiacholenvosvojejobrane,keďženeprispievaliadekvátnoučiastkouzaspotrebované
energie. Túto skutočnosť vyvrátili žalobcovia nielen tým, že preukázali v rozhodnom období podľa výpisu
z účtov rozsah, akým prispievali na služby, čo pre súd bolo kritérium aj pre zvolenie iného riešenia odberu
elektrickej energie. Primeranosť výšky platieb za elektrickú energiu a reálnu spotrebu elektrickej energie
je preukázaná najmä z predloženého ročného vyúčtovania odberu elektrickej energie v priemere cca
20,- Eur/mesiac. Tým bol vyvrátený tvrdený neoprávnený zásah do práv žalovaných.
Náklady žalobcov vynaložené za vybudovanie novej elektrickej prípojky a vyčíslené predloženými
faktúrami považoval súd za škodu vzniknutú žalobcom jednoznačne v príčinnej súvislosti s úmyselným
konaním žalovaných proti dobrým mravom, preto im tieto v ich súhrne, t.j. v sume 1.272,89 Eur priznal
spolu aj s uplatneným zákonným úrokom z omeškania, keďže výška uplatneného úroku a začiatok
plynutia omeškania bola žalobcami stanovená správne v súlade s ust. §-u 517 ods. 1, prvá veta, ods. 2
OZ v spojení s ust. §-u 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení a v súlade s výzvou zaslanou žalovaným.
11. Súd žalobu voči žalovanej v rade 3/ zamietol, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu 2/, že v období od
26.5.2015-29.5.2015 boli bez elektrickej energie, pani D. nevedela túto situáciu pochopiť, chodila sa
dopytovať po susedoch a výkonu vlastníckych práv k spoločnej nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/, ktorý
žalovanú 3/ použili len ako prostriedok na realizovanie svojho rozhodnutia k spoločnej veci. Doplnením
skutkového tvrdenia, že žalovaná 3/ oznámenie realizovala v dôsledku zmeny vlastníctva neobstojí
vzhľadom na časový odstup medzi uvádzanou právnou skutočnosťou a realizovaným oznámením.
12. Súd odmieta, že výkon práv žalovaných 1/, 2/ k spoločnej veci bol primeraným zásahom voči
odporcom, naopak výkon práv týmto spôsobom súd označuje za šikanózny, ktorý je tiež v rozpore s
dobrými mravmi a ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa §-u 255 ods.1 CSP, §-u 262 ods. 1 CSP a žalobcom 1/, 2/ ako
úspešnej strane sporu priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.