Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/28/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106215272
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Guľová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7106215272.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Emíliou Guľovou v právnom spore žalobcu: C.. K. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Košice, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Bytový podnik mesta
Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, zastúpenému advokátskou
kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, Košice, IČO: 47231939, o zaplatenie
X.XXX.XXX,XX EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie 1. 605.490,27 EUR s príslušenstvom z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na Okresnom súde Košice I 7.6.2006 sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1.
rade: Správa majetku mesta Košice, s.r.o. a v 2. rade: Mesto Košice, aby súd zaviazal žalovaného v 1.
rade zaplatiť mu 48.367.000,- Sk (1.605.490,27 EUR) s príslušným úrokom z omeškania od 7.6.2006 do
zaplatenia a v prípade, že sa preukáže aj zavinenie žalovaného v 2. rade, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 48.367.000.-Sk (1.605.490,27 EUR) s príslušným
úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania.
2.Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 15C/317/99-234,

ktorý nadobudol právoplatnosť 8.6.2004, jeho žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu
nebytových priestorov zamietol s odôvodnením, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá
medzi žalovaným v 1. rade Správa majetku mesta Košice, s.r.o. ako prenajímateľom a C.. K. K.-O.
ako nájomcom, zo dňa 1.9.1997, je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka), pretože k uzavretiu tejto zmluvy nebol daný predchádzajúci súhlas obce podľa § 3 ods.
2 zák. č. 116/1990 Zb. Podľa jeho názoru túto neplatnosť úmyselne spôsobila Správa majetku mesta
Košice, s.r.o., pretože vopred nezabezpečila súhlas obce s uzavretím predmetnej zmluvy a tým mu

spôsobila škodu vo forme ušlého zisku.

3.Žalovanýv1.radeSprávamajetkumestaKošice,s.r.o.navrhovalžalobuvovzťahuknemuzamietnuťs
odôvodnením, že podľa jeho názoru zmluva o nájme nebytových priestorov č. 7/97/Hl/N zo dňa 1.9.1997
je platná, pretože predchádzajúci súhlas obce podľa vtedy platného ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990
Zb. sa vyžadoval len na prenajatie nebytových priestorov, ktoré sú stavebne, nie zmluvne určené na
prevádzkovanie obchodu a služieb. V tomto prípade prenajaté nebytové priestory stavebne neboli

určené na prevádzkovanie obchodu alebo služieb. Ďalej tvrdil, že predmetná zmluva je podľa obsahu (a
tiež vychádzajúc zo zmluvy č. 9/94 zo dňa 20.4.1994) zmluvou podnájomnou a k podnájomnej zmluve
sa predchádzajúci súhlas obce nevyžadoval a v konečnom dôsledku zákon č. 116/1990 Zb. výslovne
nehovorí o tom, kto má žiadosť na obec podať, t.j. prenajímateľ alebo nájomca.4.Žalovaný v 2. rade Mesto Košice namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore a z toho dôvodu
žiadal žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť.

5. Uznesením č.k. 14C/28/2006-272 zo dňa 21.5.2010 súd na základe späťvzatia žaloby konanie proti
žalovanému v 2. rade zastavil a ďalej v konaní pokračoval už iba so žalovaným Správou majetku mesta
Košíc, s.r.o.

6.Súd po vykonanom dokazovaní medzitýmnym rozsudkom č.k. 14C/28/2006-227 zo dňa 11.12.2008
rozhodol, že žalovaný Správa majetku mesta Košice, s.r.o. zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
žalobcovi. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o nájme nebytových priestorov a ich správe č. 9/94 zo dňa
20.4.194 je neurčitá, čo podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spôsobilo jej absolútnu
neplatnosť. Na základe tejto neplatnej zmluvy žalovaný nemohol platne prenechať nebytové priestory
do nájmu inej osobe, preto zmluva č. 7/97/Hl/N, ktorú uzavrel so žalobcom je taktiež absolútne neplatná.

Túto neplatnosť zavinil žalovaný, a preto podľa § 42 OZ zodpovedá za škodu, ktorú žalobcovi spôsobil.

7.Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/98/2009-247 zo dňa 10.6.2009 zrušil medzitýmny
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8.Súd doplnil dokazovanie a rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.4.2011 žalobu o zaplatenie
1.605.490,27 EUR s príslušenstvom zamietol.

9. Proti rozsudku č.k. XXC/XX/XXXX-XXX podal odvolanie žalobca.

10. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/161/2011-374 zo dňa 25.11.2011 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil právny názor,
že súd musí rešpektovať prejudiciálne účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov a ich
právnych nástupcov, pokiaľ tak určuje zákon, a preto ak súd prvého stupňa je toho názoru, že otázku
platnosti nájomnej zmluvy č. 7/97/Hl/N môže posúdiť odchýlne ako bolo rozhodnuté v konaní vedenom

pod sp. zn. 15C/317/99, tento jeho názor je potrebné považovať za nesprávny.

11.Súd doplnil dokazovanie vo veci a rozsudkom č.k. 14C/28/2006-868 zo dňa 9.7.2015 žalobu o
zaplatenie 1.605.490,27 EUR zamietol. Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Proti rozsudku č.k. 14C/28/2006-868 podal odvolanie žalobca.

13. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/627/2015-958 z 9.6.2017 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14.V odôvodnení uznesenia č.k. 3Co/627/2015-958 z 9.6.2017 krajský súd uviedol, že viazanosť súdu
prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu nie je bezvýnimočná a že v dôsledku zmeny
skutkových zistení, z ktorých pri pôvodnom rozhodovaní vychádzal odvolací súd už jeho právny názor
neobstojí alebo v prípade, ak v inom konaní došlo k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, môže

súd prvej inštancie rozhodnúť inak. Ďalej krajský súd uložil súdu prvej inštancie dôsledne sa vysporiadať
s obsahom právneho vzťahu, ktorý vznikol podľa uzavretej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a právnym
predchodcomžalovaného,atoajsprihliadnutímnarozhodnutia,ktoréprejudiciálneriešiliotázkuobsahu
právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného odlišne.

15.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

16.Mesto Košice bolo k 20.4.1994 vlastníkom nehnuteľnosti na Hlavnej ulici č. 8 v T., ktorá je zapísaná
na LV č. XXXXX, ako parc. č. XXX/X o výmere XXXmX a na nej postavený dom č. súpisné XXX,
v katastrálnom území T. - D.. Zmluvou č. X/XX pomenovanou ako zmluva o nájme nebytových

priestorov a ich správe, prenechalo Mesto Košice, zastúpené primátorom RNDr. Rudolfom Bauerom,
celú nehnuteľnosť, t.j. budovu aj s pozemkom, na Y. ulici č. X v T., ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX
v kat. území T. - D., do nájmu Správe budov s.r.o., so sídlom na Hlavnej ulici č. XX v Košiciach (od
10.6.1996 zmena obchodného mena na Správa majetku mesta Košice, s.r.o. a od 1.1.2013 došlo kzrušeniu spoločnosti bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Bytový podnik mesta Košice s.r.o.). V
bode I. ods. 2 zmluvy je uvedené, že na základe tejto zmluvy prenajímateľ prenajíma a zároveň zveruje
do správy nájomcovi nehnuteľnosť podľa bodu 1. V bode II. ods. 2 zmluvy je uvedené, že nájomca je

oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu bez ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám. V
bode III. ods. 2 zmluvy je uvedené, že v prípade skončenia nájmu výpoveďou so strany prenajímateľa,
prenajímateľ je povinný prevziať všetky záväzky, ktoré pre neho vyplývajú z podnájomných zmlúv, ktoré
nájomca uzatvoril pred doručením výpovede. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a výška nájomného
bola stanovená podľa zák. č. 526/1990 Zb. o cenách a je uvedená vo výpočtovom liste, ktorý tvorí

neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

17.Následnežalovanýzmluvouč.X/XX/HX/N,pomenovanouakozmluvaonájmenebytovýchpriestorov,
ktorú uzavrel so žalobcom dňa 1.9.1997, prenechal mu do nájmu nebytové priestory nachádzajúce sa
v suteréne objektu na Y. ul. č. X v T., ktoré boli označené ako miestnosť č. 001 až 008, 011 až 025,
o celkovej výmere 462,20 m2.

Podľa čl. II. zmluvy tieto nebytové priestory mal žalobca využívať na reštauračné účely. Nájom bol
dohodnutý na dobu 10 rokov odo dňa schválenia zmluvy Radou majetku mesta Košice (21.10.1997).
Výška nájomného bola dohodou zmluvných strán stanovená sumou 100,- Sk za 1 m2 nebytového
priestoru za obdobie 45 dní od účinnosti zmluvy do 6 mesiacov, sumou 800,- Sk za 1 m2 nebytových
priestorov od 6 mesiacov do 5 rokov a od 5. do 10. roku nájmu mala byť výška nájomného určená

až následne, a to dodatkom k zmluve podľa aktuálnych trhových cien porovnateľného nájmu v danej
lokalite a podľa rentability činnosti. Nájomné malo byť splatné štvrťročne vopred prevodom finančných
prostriedkov na účet žalovaného. Žalobca sa zaviazal upraviť prenajaté priestory na vlastné náklady tak,
aby mohli slúžiť na prevádzkovanie reštaurácie.

18.Listom zo dňa 15.1.1999 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov z dôvodu
neplatenia nájomného a z dôvodu užívania nebytových priestorov v rozpore so zmluvou o poskytovaní
služieb spojených s nájmom nebytových priestorov.

19.Žalobca dňa 3.3.1999 podal na Okresný súd Košice I žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti

výpovede z nájmu nebytových priestorov. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 15C 317/99-234 zo
dňa 25.3.2004 žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zamietol s odôvodnením, že k nájomnej
zmluve č. X/XX/HX/N nebol udelený predchádzajúci súhlas podľa § 3 ods. 2 a 4 zák. č. 116/1990 Zb.,
a preto je zmluva o nájme nebytových priestorov neplatná.

20.Proti tomuto rozsudku účastníci konania, ktorými v tom čase boli žalobca C.. K. K.-O. a žalovaný
I.P.R. Košice, a.s., nepodali odvolanie. Rozsudok č.k. 15C/317/99-234 nadobudol právoplatnosť dňa
8.6.2004.

21.Dňa 4.11.1999, ešte pred rozhodnutím v spore vedenom pod sp. zn. 15C/317/99, žalobca vypratal

predmetné nebytové priestory a odovzdal ich žalovanému.

22.Z výpovede žalobcu súd zistil, že dňa 8.8.1997 sa zúčastnil dražby o nájom nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v objekte na Y. ul. č. X v T., v ktorej bol úspešný. Dňa 1.9.1997 s ním žalovaný uzavrel
zmluvu č. X/XX/HX/N, ktorú označil ako zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetnú zmluvu

koncipoval žalovaný a on k tejto zmluve pristúpil. Predpokladal, že zmluva je perfektná a jej obsah je v
súlade so zákonom. On zmluvou vytvorený vzťah považoval za vzťah nájomný. Keďže predpokladané
rekonštrukčné práce sa javili finančne značne nákladné, trval na tom, aby doba nájmu bola dohodnutá
na 10 rokov. Keď už nebytové priestory čiastočne zrekonštruoval, začal mu žalovaný robiť problémy,
nezabezpečil mu dodávku elektrickej energie a vody do nebytových priestorov a znemožňoval mu

pokračovanie v rekonštrukčných prácach. Listom zo dňa 15.1.1999 mu dal žalovaný výpoveď z nájmu
nebytových priestorov. S obsahom výpovede nesúhlasil, a preto dňa 3.3.1999 podal na Okresný
súd Košice I žalobu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov. Dňa 4.11.1999
vypratal nebytové priestory a odovzdal ich žalovanému. Žalovaný mu doposiaľ neuhradil náklady za
rekonštrukciu týchto priestorov a nevrátil mu ani dražobnú zábezpeku. Ďalej uviedol, že podľa jeho

názoru postup žalovaného bol v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, preto si touto žalobou
uplatňuje náhradu škody, ktorá predstavuje ušlý zisk, ktorý by bol dosiahol, ak by nebytové priestory bol
užíval po dobu 10 rokov na reštauračné účely.23.Z písomného podania právneho zástupcu žalobcu k predmetu konania, doručeného súdu 25.3.2014
súd zistil, že žalobca svoj nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku uplatňoval na tom skutkovom
základe, že žalovaný úmyselne zavinil neplatnosť nájomnej zmluvy tým, že si nevyžiadal včas, t.j. ešte

pred podpisom nájomnej zmluvy, predchádzajúci súhlas obce v zmysle ust. § 3 ods. 2, druhá veta,
zák. č. 116/1990 Zb. Žalobca v tomto podaní sa vyjadril, že je presvedčený, že žalovaný už v čase
podpisu nájomnej zmluvy chcel vytvoriť stav, že nájomná zmluva bude absolútne neplatná, aby ho
mohol kedykoľvek, keď sa mu to bude hodiť z priestorov vypratať, teda konal v priamom úmysle. Ak
by sa nepodarilo preukázať priamy úmysel tvrdil, že právny predchodca žalovaného, Správa majetku

mesta Košice, s.r.o., mala v predmete činnosti od svojho vzniku prenajímanie nebytových priestorov
vo zverených objektoch a ako špecializovaná organizácia založená mestom Košice za účelom správy
jeho majetku musela byť uzrozumená s tým, že ak si nevyžiada predchádzajúci súhlas obce na
uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, táto zmluva bude podľa ust. § 3 ods. 4 zák. č.
116/1990 Zb. neplatná. Potom žalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, lebo vedel, že môže
spôsobiť neplatnosť nájomnej zmluvy a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Žalobca

si nárok na náhradu škody uplatňoval aj z dôvodu úmyselného konania žalovaného proti dobrým
mravom. Žalobca tvrdil, že žalovaný vedel o neplatnosti nájomnej zmluvy, neupovedomil o tom žalobcu
a neurobil v predmetnej veci nič, čím by odvrátil hroziacu škodu. Naopak zneužíval svoje postavenie
prenajímateľa a bol rozhodnutý vzniknutý stav využiť vo svoj prospech. Žalovaný bez právneho titulu
znemožnil žalobcovi predmet nájmu užívať a fakticky ho donútil nebytové priestory opustiť tým, že

vymenil zámok na vchode do predmetných priestorov, odpojil priestory od prívodu elektrickej energie
a vody. Žalobca námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný považoval za nedôvodnú. Tvrdil, že
sa dozvedel o absolútnej neplatnosti zmluvy až 8.6.2004, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Košice I č.k. 15C/317/99-234 z 25.3.2004 a vtedy začala plynúť subjektívna premlčacia
lehota. Objektívna premlčacia lehota je viazaná na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Žalobca prestal užívať

nebytové priestory v novembri 1999. Tvrdená škoda, ušlý zisk, začala žalobcovi vznikať až od roku 2000,
preto si žalobca uplatnil náhradu škody za obdobie od roku 2000 do konca dojednanej doby nájmu, t.j.
21.12. 2008.

24.Z písomných podaní žalovaného zo dňa 3.7.2014 a zo dňa 20.4.2015 súd zistil, že žalovaný prenajal

žalobcovi nebytové (pivničné) priestory, ktoré nikdy neboli stavebne určené na prevádzkovanie obchodu
a služieb. V zmluve o nájme nebytových priestorov sa účastníci dohodli, že až po ich rekonštrukcií
budú využité na reštauračné účely. Preto žalovaný si ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. vyložil tak,
že predchádzajúci súhlas obce sa v tomto prípade nevyžaduje a žalovaný na tomto názore trvá až
doposiaľ. To, že následne, po uzavretí nájomnej zmluvy žalovaný o súhlas obce požiadal, bolo len z

opatrnosti, resp. právnej nevedomosti zamestnancov žalovaného, ale rozhodne nie v úmysle vyvolať
neplatnosť zmluvy a následne túto skutočnosť zneužiť proti žalobcovi. Žalovaný tvrdil, že platnosť
zmluvy o nájme nebytových priestorov nikdy nespochybnil, a preto argument o akomkoľvek kalkulovaní
s neplatnosťou je len žalobcom vykonštruovaný. V konaní vedenom pod sp. zn. 15C/317/1999 sa
neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov nedovolával žalovaný Správa majetku mesta Košice,

s.r.o.,aleažjejprávnynástupca(singulárny)obchodnáspoločnosťI.P.R.Košice,a.s.,ktorásavpriebehu
konania stala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Za konanie tejto spoločnosti žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť. Rozsudok, ktorý bol v tomto konaní vyhlásený nebol doručovaný pôvodne žalovanému
(Správa majetku mesta Košice s.r.o.) a tento sa nemal možnosť proti nemu odvolať. Rozsudok vydaný
v konaní sp. zn. 15C/317/1999 sa preto nemôže vzťahovať na žalovaného a zaväzovať ho. Naopak

účastníkom konania sp. zn. 15C/317/1999 bol žalobca a on právo na podanie odvolania proti rozsudku
nevyužil aj napriek tomu, že jeho návrh súd zamietol. V konaní bol právne zastúpený, a preto jeho
právna zástupkyňa mala vedieť, že v danom prípade sa predchádzajúci súhlas obce nevyžadoval.
Žalovaný v ďalšom uviedol, že žalobca najmä pri takej výške očakávanej ziskovosti ako tvrdí sa nemal
spoliehať, že všetky náležitosti ohľadom nájmu nebytových priestorov zabezpečí žalovaný. Zákon č.

116/1990 Zb. v § 3 ods. 2 výslovne nehovorí o tom, kto má žiadosť o udelenie súhlasu k zmluve
o nájme nebytových priestorov obci podať, preto nemožno vylúčiť, že by takúto žiadosť, ak by bola
potrebná, podal žalobca (nájomca). Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že nebolo jeho úlohou vynaložiť
úsilie smerom k uzavretiu dobrej zmluvy, zaručujúcej mu návratnosť jeho investícií do rekonštrukcie a
ďalšieho zisku. Právny predchodca žalovaného, Správa majetku mesta Košice, s.r.o., nevystupovala

pri uzatváraní dotknutej zmluvy ako jeho mandatár, ktorý by mu mal ošetrovať jeho čo najlepšiu
pozíciu a poznať jeho zámery, túžby a predstavy. Žalobca porušil vlastnú prevenčnú povinnosť proti
vzniku škody, keď sa neporadil s kvalifikovanými právnikmi a nedal im posúdiť návrh zmluvy a teraz
prenáša zodpovednosť na druhú zmluvnú stranu. Práve takéto správanie sa žalobcu je v rozpore sdobrými mravmi. Ďalej žalovaný tvrdil, že z pohľadu podnikateľského úsilia u žalobcu ako celku, žalobca
neosvedčil svoju spôsobilosť dosahovať v podnikaní zisk a neosvedčil potom ani vznik škody, vo forme
ušlého zisku. Žalobca neosvedčil ani ďalšie podmienky zodpovednosti za škodu, príčinnú súvislosť

medzi vznikom škody a konaním žalovaného a zavinenie žalovaného. Žalovaný z dôvodu právnej istoty
a pre prípad neakceptácie jeho námietok proti nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania nároku.

25.Zo svedeckých výpovedí W.. G. Y. na pojednávaní dňa 11.12.2008 a 17.4.2014 súd zistil, že
ako riaditeľ Správy majetku mesta Košice, s.r.o. podpísal zmluvu o nájme nebytových priestorov č.

7/97/Hl/N zo dňa X.X.XXXX. Keďže predmetné nebytové priestory nikdy neboli stavebne určené na
prevádzkovanie obchodu a služieb, predchádzajúci súhlas obce s uzavretím zmluvy nebol potrebný
a z toho potom vyplýva, že zmluva bola a stále je platná. Žalovaný na podporu žalobcu predložil
Mestu Košice obšírnu správu, v ktorej zdôvodňoval požiadavku žalobcu na odsúhlasenie doby nájmu
nebytových priestorov na 10 rokov. Žalobca si však povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, nepredložil
včas stavebné povolenie, rekonštrukčné práce začal vykonávať aj bez stavebného povolenia, na stavbe

nemal zabezpečený stavebný dozor, neplatil nájomné za užívanie nebytových priestorov, v rozpore so
zákonom realizoval odber vody a pod. Za porušenie zmluvy a neplatenie nájomného žalovaný dal
žalobcovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov. Prečo žalobca vypratal nebytové priestory uviesť
nevedel, on ho na to nevyzval, nedal žiadny pokyn na výmenu zámku na vchode do nebytových
priestorov a ani nemal vedomosť o tom, že by k tomu vôbec došlo.

26.Zo svedeckej výpovede W.. E. D. súd zistil, že svedok, ktorý bol zamestnaný ako technický
námestníkuSprávymajetkumestaKošice,s.r.o.,riešilsožalobcomproblémysúvisiacesrekonštrukciou
nebytových priestorov, konkrétne problémy medzi projektovou dokumentáciou a realizáciou stavby,
nezákonný odber vody žalobcom, ??nebytových priestorov pre nedostatok predchádzajúceho súhlasu

obce je neplatná. Nepovedal to pred žalobcom ani pred nikým iným. Ak by bol takú pochybnosť vyslovil,
žalobca by si túto skutočnosť overoval a bol by tým argumentoval na jednaniach na Správe majetku
mesta Košice, s.r.o. alebo na Meste Košice. Zo všetkých jednaní so žalobcom boli vyhotovené písomné
záznamy. Otázka platnosti nájomnej zmluvy sa na rokovaniach nikdy neriešila. O výmene zámku na
vstupe do predmetných nebytových priestorov svedok tvrdil, že o tom nemal informáciu. Zatekanie do

nebytových priestorov bolo odstránené na finančné náklady žalovaného.

27.Zo svedeckej výpovede MVDr. X. B. súd zistil, že bol tiež nájomcom nebytových priestorov v objekte
na Y. ul. X v T.. So Správou majetku mesta Košice, s.r.o. mal veľmi zlé skúsenosti z obdobia svojho
pôsobenia v týchto nebytových priestoroch. Správa majetku mesta Košice, s.r.o. si účtovala úhradu za

odber vody ako ju napadlo, zvýšila mu nájomné o 19 násobok a pod. Keď raz nesúhlasil s podpísaním
dodatku k nájomnej zmluve W.. D. mu povedal, že ho z nebytových priestorov vysťahuje na ulicu, pretože
nájomná zmluva je neplatná, nakoľko k nej nebol súhlas obce. Správa majetku mesta Košice, s.r.o. si
súdnou cestou od neho vymáhala nedoplatok na nájomnom a súd v rozsudku vyslovil názor, že nájomná
zmluva je platná. Tento rozsudok krajský súd v Košiciach potvrdil. Ďalej uviedol, že niekedy v roku

1999 bol prítomný v nebytových priestoroch žalobcu keď tam bol aj W.. D. a počul ako W.. D. povedal
žalobcovi, že ak sa mu niečo nepáči, môžu skončiť nájom výpoveďou.

28.Z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 15C/317/99-234 zo dňa 25.3.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť 8.6.2004 súd zistil, že predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa C.. K. K.-

O. na určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov zo dňa 15.1.1999, ktorý vznikol
na základe zmluvy č. 7/97/Hl/N, uzavretej 1.9.1997 so Správou majetku mesta Košice, s.r.o. a
na uloženie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi nerušený výkon práv nájomcu. Súd po
vykonanom dokazovaní návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania
odporcovi. V odôvodnení rozsudku (na strane 5 ods. 3) súd uviedol, že k nájomnej zmluve č. 7/97/-

N (správne má byť 7/97/Hl/N) o nájme nebytových priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990Zb.
medzi navrhovateľom a pôvodným odporcom Správou majetku mesta Košice, s.r.o. zo dňa 1.9.1997,
nebol udelený predchádzajúci súhlas obce podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, preto ju považuje za neplatnú
a že sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, že tento súhlas mal zabezpečiť pôvodný odporca,
Správa majetku mesta Košice, s.r.o..

29.Z rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 19C/293/2001-109 zo dňa 5.2.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť 4.12.2009 súd zistil, že predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa Správa majetku
mesta Košice, s.r.o., proti odporcovi C.. K. K.-O., o zaplatenie 115.550.-Sk s prísl. titulom nájomnéhoa úhrad za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v objekte na Y. X v T. za obdobie II., III.
a IV. štvrťroka 1998. Po vykonanom dokazovaní súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
115.550.-Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 1.1.1999 do zaplatenia a trovy konania 5.775.-

Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku (na strane 5 posledný odsek) súd
uvádza, že má za to, že zmluvu č. 7/79/Hl/N zo dňa 1.9.1997 je nutné považovať v zmysle ust. § 6 ods.
1 zák. č. 116/1990 Zb. za podnájomnú zmluvu, a to bez ohľadu na jej názov, nakoľko navrhovateľ nie
je a ani v čase uzatvárania zmluvy nebol vlastníkom nebytových priestorov na Hlavnej ul. č. X v T.. K
platnosti podnájomnej zmluvy zák. č. 116/1990 Zb. nevyžadoval predchádzajúci súhlas obce. Krajský

súd v T. rozsudkom č.k. 1Co/183/2008-222 zo dňa 29.10.2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
pretože je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že žalovanému na základe platnej podnájomnej
zmluvy vznikla povinnosť platiť nájomné.

30.Zo zápisu z obhliadky pivničných priestorov Y. 8 dňa 30.7.1998 súd zistil, že rekonštrukcia
pivničných priestorov žalobcom bola v apríli 1998 prerušená z dôvodu výkopových prác na dvore

objektu. Po ukončení dvora sa objavilo zatekanie steny pivnice pri zaústení kanalizačných potrubí.
Závadu odstraňovala spoločnosť Atypstav s.r.o. Žalobca spochybňoval účinnosť realizácie týchto prác
a nepokračoval v rekonštrukčných prácach z dôvodu nespôsobilosti celého prenajatého priestoru.
Presakovanie vody bolo definitívne odstránené a žalobca bol vyzvaný na pokračovanie v prácach.

31.Zo záznamu z obhliadky prác spojených s odstránením zatekania do miestnosti č. 020 v suterénnych
priestoroch objektu Y. 8, T. zo dňa 21.12.1998 súd zistil, že dňa 6.10.1998 boli ukončené práce spojené s
odstránením závady zatekania z dvorovej časti do miestnosti č. 020 suterénnych priestorov. Závada bola
odstránená zriadením odtokového potrubia v úrovni starej kanalizácie a zaústením do kanalizačného
potrubia v suteréne a bola vykonaná trojvrstvová hydroizolačná omietka. Dňa 21.12.1998 sa neprejavili

žiadne známky presaku vody.

32.Zo záznamu z rokovania o podpise záznamu o nezatekaní a úhrade nájomného za užívanie pivnice
Y. 8 počas rekonštrukcie v roku 1998 zo dňa 7.1.1999 súd zistil, že rokovania sa zúčastnil C.. Dušan
K., W.. G. Y., W.. Vladimír D., W.. C. J. a p. S. M.. Rokovanie sa týkalo právneho usporiadania

nájomných vzťahov, zaplatenia dlžného nájomného a technických otázok. V zázname je uvedené, že
úhrada nájomného C.. K. za rok 1998 v čiastke 207 990.-Sk nebola realizovaná. Ďalej bolo v zázname
konštatované, že nájomca nepodpísal záznam o nezatekaní a celé doterajšie rokovanie má zo strany
nájomcu iba jeden cieľ, odďaľovanie realizácie prác a najmä neplatenie nájomného. Nájomca k záznamu
o nezatekaní uviedol, že záznam nepodpísal, lebo vo dvore sa nachádza voda a je iba otázkou času,

kedy znovu zatečie do priestorov pivnice a nevidí dôvod, za čo má platiť. W.. Y. uviedol, že hypotézu o
vode vo dvore pred múrom a čakanie na jej pretečenie už nie je ochotný akceptovať. Na rokovaní bol
prijatý záver, že sa pozastavuje nájomcovi súhlas na rekonštrukčné práce až do doby úhrady dlžoby.

33.Zo záznamu zo dňa 22.10.1999 súd zistil, že dňa 21.10.1999 oznámil žalobca správkyni objektu Y.

8 p. M., že dňa 22.10.1999 odsťahuje zostatok vecí zo suterénnych priestorov. Sťahovanie uskutočnil
C. L., ktorý odviezol vodovodné potrubie, drevené palety, fošne, dosky a hranoly.

34.Zo záznamu zo dňa 4.11.1999 súd zistil, že 3.11.1999 žalobca telefonicky oznámil správkyni objektu
Y. 8 p. M., že 4.11.1999 C. L. odsťahuje zostatok vecí zo suterénu a prevezme záznam z odovzdania

priestorov.Dňa4.11.1999C.L.odviezol 2kusyelektrického káblaaWCmisu.Zároveňpotvrdilprevzatie
záznamu o odovzdaní predmetných priestorov Správe majetku mesta Košice, s.r.o..

35.Z čestného vyhlásenia C. L. podpísaného pred Mestskou časťou Košice - Západ dňa 21.2.2014
súd zistil, že dňa X.XX.XXXX pri odnášaní elektrických káblov a WC misy zo suterénnych priestorov v

objekte na Hlavnej X skúšal dvere otvoriť kľúčami, ktoré obvykle používal a ktoré mu dal C.. Divinec,
avšak tieto do zámku nepasovali. Dvere do nebytových priestorov mu otvorila správkyňa budovy a po
jeho odchode dvere aj zamkla. Z toho usúdil, že zámky na dverách boli vymenené. Správkyňa mu dala
záznam o odovzdaní predmetu nájmu, ktorý bol podpísaný prenajímateľom. Keď záznam odovzdal C..
K., ten povedal, že ho nikdy nepodpíše.

36.Súd uvedené skutkové tvrdenia právne posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

37.Podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb v znení účinnom k 1.9.1997 tento zákon sa vzťahujea) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;

b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

38.Podľa § 2 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom k 1.9.1997 s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len
"nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len
"prenajímateľ").

39.Podľa § 3 ods. 1 až 4 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom k 1.9.1997 prenajímateľ môže nebytový
priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na
prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného
výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas

bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje

inak.
Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti
podľa odseku 3, je neplatná.

40.Podľa§6ods.1a2zák.č.116/1990Zb.vzneníúčinnomk1.9.1997nájomcajeoprávnenýprenechať

nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do
podnájmu.

41.Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

42.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43.Podľa § 42 OZ ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

44.Podľa § 420 ods. 1 až 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

45.Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým

mravom.

46.Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

47.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa

1.9.1997 uzavreli zmluvu č. X/XX/Hl/N, označenú ako „zmluva o nájme nebytových priestorov“ podľa
zák. č. 116/1990 Zb.. Žalovaný prenajal touto zmluvou žalobcovi nebytové priestory označené ako č.
001-008, 011-025 v suteréne o celkovej výmere 462,20 m2 za účelom ich využitia na reštauračné účely.
Vychádzajúc z časti I. ods. 2 zmluvy, účastníkom bolo zrejmé, že vlastníkom prenajímaných nebytových
priestorov je Mesto Košice a že právo žalovaného prenajímať tieto priestory je odvodené zo zmluvy č.

9/94 zo dňa 20.4.1994 uzavretej medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a Správou budov, s.r.o. ako
nájomcom.48. Obvodný úrad životného prostredia Košice I dňa 6.5.1996 vydal rozhodnutie č. ÚRaŠSS-457/69-Gz
stavebné povolenie, ktorým povolil zmenu dokončenej stavby „Rekonštrukcia a oprava budovy Hlavná 8,
T.“, v ktorých sa vytvorí administratívna a komplexná banková prevádzka VÚB, a.s. T. a dňa 25.7.1997

vydal rozhodnutie č. ŽP-XXXX/XX-GZL, ktorým povolil predčasné užívanie stavby: „ Rekonštrukcia a
oprava budovy Hlavná 8, Košice“ pre účely administratívy VÚB a.s. Košice.

49. Rozhodnutie stavebného úradu na využitie tohto objektu na prevádzkovanie obchodu a služieb do
1.9.1997 vydané nebolo. Z toho vyplýva, že prenajaté suterénne nebytové priestory neboli rozhodnutím

orgánov vydaných podľa stavebného zákona určené na prevádzkovanie obchodu, alebo služieb a na
tieto nebytové priestory sa predchádzajúci súhlas obce podľa § 3 ods. 2, druhá veta, zák. č. 116/1990
Zb. nevyžadoval. U prenajatých nebytových priestorov sa ešte len počítalo so stavebnými úpravami v
rozsahu pre prevádzkovanie reštauračného zariadenia a s následnou rekolaudáciou.

50. Súdna prax už v minulosti viackrát uzavrela (rozsudok 5Cdo 104/95, Cdo 251/2002), že treba mať

na zreteli obsahovú prepojenosť a vecnú súvislosť prvej a druhej vety § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990
Zb., v dôsledku čoho treba uvedené zákonné ustanovenie vykladať tak, že predchádzajúci súhlas obce
sa vyžaduje len na prenajatie tých nebytových priestorov, ktoré sú stavebne (nie inak) určené na
prevádzkovanie obchodu a služieb. Iba toto účelové určenie, vyplývajúce z obsahu stavebno-právnej
dokumentácie a rozhodnutí príslušných orgánov, je právne relevantné pre posúdenie otázky, či sa

predchádzajúci súhlas vyžaduje alebo nie. Teda nie zmluvné, ale stavebné určenie je rozhodujúce pre
posúdenie potreby predchádzajúceho súhlasu obce s prenajatím nebytového priestoru podľa § 3 ods.
2 zák. č. 116/1990 Zb.

51. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno pri

tvrdeniachopotrebepredchádzajúcehosúhlasuobceaonáslednom dôvodeneplatnostispornejzmluvy
pre chýbajúci predchádzajúci súhlas obce a rovnako neuniesol dôkazné bremeno ohľadom úmyselného
konania žalovaného proti dobrým mravom spočívajúceho v nevyžiadaní predchádzajúceho súhlasu
obce pred uzavretím nájomnej zmluvy.

52. Zmluvou č. X/XX uzavretou dňa 20.4.1994 medzi prenajímateľom Mestom T. a nájomcom Správa
budov s.r.o., bol právnemu predchodcovi žalovaného, daný do nájmu a zároveň do správy objekt
nachádzajúci sa v T., na Y. č. 8, zapísaný na LV č. XXXXX kat. územie Košice-D. ako budova so súp. č.
XXX na parcele č. XXX/X o výmere 967 m2. Aj keď v zmluve je uvedené, že ju zmluvné strany uzavreli
podľa zák. č. 116/1990 Zb., na tento nájom je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia OZ o nájme

(§ 663 a nasl.), pretože predmetom nájmu nie sú nebytové priestory, ale nehnuteľnosť - dom ako celok
a pozemok. V časti II. ods. 2 zmluvy je uvedené, že nájomca je oprávnený dať nebytové priestory do
podnájmu bez ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám. V časti III. ods. 2 zmluvy je uvedené, že
v prípade ukončenia nájmu výpoveďou zo strany prenajímateľa, prenajímateľ je povinný prevziať všetky
záväzky, ktoré vyplývajú z podnájomných zmlúv, ktoré nájomca uzatvoril pred doručením výpovede. V

časti IV. ods. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že výška nájomného je stanovená v zmysle zákona č.
526/1990Zb.ocenáchvýpočtovýmlistom,ktorýtvoríneoddeliteľnúsúčasťzmluvy.VčastiVI.ods.1až3
zmluvyMestoKošicepoveriloD.budov,s.r.o.ajúlohamivoblastiprevádzky,údržby,opráv,rekonštrukcie
a modernizácie objektu a zabezpečovaním služieb spojených s nájmom nebytových priestorov ako sú
dodávka tepla, teplej vody, studenej vody, odvoz smetí, upratovanie, čistenie chodníkov, dvora a pod.

Na základe takto formulovaných povinností správcu objektu súd uzavrel, že táto správa bola vymedzená
len ako spravovanie v zmysle starostlivosti o prevádzku, údržbu a zabezpečovanie služieb s užívaním
nehnuteľnosti. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 6 ods. 3 definuje správu majetku obce ako
súhrn oprávnení a povinností správcu, ktorým zodpovedá právo majetok obce držať, užívať na plnenie
úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s

týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce. Podľa ust. § 6 ods. 4 cit. zákona správca
vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce, v mene obce vystupuje aj pred súdmi
a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona
obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku. Aj napriek
skutočnosti, že Mesto Košice založilo organizáciu, ktorá mala spravovať jeho majetok, neznamená to,

že automaticky táto organizácia mala v správe všetok majetok mesta. Spôsob a podmienky zverovania
majetku mesta do správy upravovali Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Košice, ktoré nadobudli
účinnosť 14.10.1995 (v spise čl. 550). Až zmluvou č. NZ/XXXXX/XXX/XXXX (č.l. 108 až 112) zverilo
Mesto Košice predmetnú nehnuteľnosť do správy Správe majetku mesta Košice s.r.o. Obsahovo je tátov poradí druhá zmluva, týkajúca sa objektu na Y. 8 v T., odlišná v porovnaní so zmluvou č. X/XX z
20.4.1994amožnojucharakterizovaťakozmluvuozverenímajetku mestaKošice dosprávyobchodnej
spoločnosti Správa majetku mesta Košice s.r.o.

53. Podstatou nájomnej zmluvy je prenechanie cudzej veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca
dočasne užíval, alebo aby z nej bral aj úžitky. Na základe nájomnej zmluvy môže nájomca poberať úžitky
z prenajatej veci aj tým, že ju prenechá do užívania ďalšej osobe (podnájom a pod.). Pojmovými znakmi
nájomnej zmluvy sú: prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov, individuálne určená vec,

dočasnosť a odplatnosť.

54. Podstatou zmluvy o správe majetku obce je nakladanie s majetkom obce, ktoré musí byť v súlade
so zákonom č. 138/1991 Zb. a zásadami hospodárenia obce. Správca nie je v postavení nájomcu alebo
vypožičiavateľa majetku obce, ale jeho „užívateľom“ v rozsahu práv a povinností stanovených zák. č.
138/1991 Zb. a zásad hospodárenia s majetkom obce. Správca nie je vlastníkom veci, no nakladá s ňou

spôsobomakokebyboljejvlastníkomavšetkyprávne úkonytýkajúcesavecirobívmenevlastníkaveci.

55. Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluva č. X/XX, ktorú uzavrelo Mesto Košice ako
prenajímateľ (poznámka: a tiež ako vlastník) a Správa budov s.r.o. ako nájomca dňa 20.4.1994 je svojím
obsahom a formou jednoznačne zmluvou nájomnou uzavretou podľa ust. § 663 OZ.

56. Podľa bodu II. ods. 2 zmluvy č. 9/94 z 20.4.1994 nájomca (Správa budov s.r.o. a neskôr jej právny
nástupca Správa majetku mesta Košice s.r.o.) bol oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu bez
ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám. V bode III. sa prenajímateľ zaväzuje, že v prípade
ukončenia nájmu výpoveďou z jeho strany, je povinný prevziať všetky záväzky, ktoré vyplývajú z

podnájomných zmlúv, ktoré nájomca uzatvoril pred doručením výpovede.

57. Na základe uvedeného a s prihliadnutím aj na rozhodnutia, ktoré prejudiciálne riešili otázku obsahu
právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (rozsudok Krajského súdu v T.
sp. zn. 1Co/183/2008-222 z 29.10.2009, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C/293/2001-109

z 5.2.2008) súd uzavrel, že zmluva č. 7/X7/HI/N, ktorú uzavreli Správa majetku mesta Košice s.r.o. a
žalobca je zmluvou podnájomnou. Súd týmto záverom sa vysporiadal s úlohou stanovenou odvolacím
súdom v uznesení sp. zn. 3Co/627/2015 z 9.6.2017 (strana 9 ods.20).

58. Podnájomná zmluva však nevyjadruje vôľu konajúcich strán, žalobcu, ale ani žalovaného.

Podnájomný vzťah má vždy akcesorickú povahu a je vždy a vo všetkom závislý na nájomnom vzťahu,
či už ide o jeho vznik, obsah alebo zánik.

59. Žalobca listom z 15.7.1997 požiadal D. majetku mesta Košice s.r.o. o prenájom alebo
predaj pivničného priestoru o rozlohe cca 150 až 200 m2, v lokalite Starého mesta, vhodného na

prevádzkovanie reštaurácie. Žalobca po celú dobu trvania sporu tvrdil, že mal záujem uzavrieť zmluvu
o nájme nebytových priestorov a s tým presvedčením sa prihlásil aj do dražby nebytových priestorov
vyhlásenej Správou majetku mesta Košice s.r.o., ktorá sa uskutočnila dňa 8.8.1997, kde sa mal vybrať
nájomca suterénnych priestorov v objekte Y. 8 v T. (listinné dôkazy založené na č.l. 167, 1XX, 169 a
170 spisu).

60. Zo zápisnice dislokačnej komisie z 8.8.1997 mal súd preukázané, že z troch pozvaných uchádzačov
sa na dražbu nebytových priestorov dostavil iba jeden uchádzač C.. K. K.. Keďže prijal vyvolávaciu cenu
800.- Sk/m2 za rok, predmetné nebytové priestory mu boli prenajaté. V zápisnici je uvedené, že nájomná
zmluvabudeuzatvorenádo2.9.1997,priestorybudúvydanénájomcovivdeňúčinnostinájomnej zmluvy

a že adaptáciu priestorov vykoná nájomca na vlastné náklady. Bude požiadaná Rada majetku mesta
Košice o schválenie nájmu na dobu 10 rokov.

61. Dňa 1.9.1997 Správa majetku mesta Košice, s.r.o. ako prenajímateľ a C.. K. K. ako nájomca uzavreli
zmluvu č. 7/97/HI/N, ktorú označili ako „zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/1990

Zb“. Podľa zmluvy predmetom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte budovy na
Y. č. 8 v T., pozostávajúce z miestností č. 001-008, 011-025 v suteréne o celkovej výmere 462,20 m2.
Nebytové priestory boli prenajaté za účelom ich využitia nájomcom na reštauračné účely. Nájom bol
dohodnutý na dobu určitú, na 10 rokov. Výška a splatnosť nájomného bola dohodnutá v časti IV. zmluvy.62. Žalobca tvrdil a bol presvedčený, že uzavrel s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o
nájme nebytových priestorov, pretože taká bola jeho vôľa. Žalobca musel nebytové priestory stavebne

upraviť, aby ich mohol užívať na reštauračné účely. Predpokladaná rekonštrukcia nebytových priestorov
mala stáť značnú sumu peňazí, preto žalobca by nikdy nebol súhlasil s uzatvorením podnájomnej
zmluvy, ktorá nepožíva takú právnu ochranu ako nájomná zmluva. Až do 8.6.2004, t.j. kým nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/317/1999, všetci účastníci zmluvného
vzťahu vychádzali z toho, že uzavreli platnú nájomnú zmluvu.

63. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania a tvorí podstatnú,
neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejav vôle, s
ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho úkonu.
V prejave vôle musí existovať jednota vôle a jej prejavu. Zákon v § 37 ods. 1 OZ pozitívne vymedzuje
podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný (schopný vyvolať právne

následky). K tomu treba dodať, že samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je - aj keď to
zákon výslovne neuvádza danosť vôle; ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. V prípadoch nedostatku
vôle ide o neexistujúci právny úkon, ktorý OZ (§ 37 OZ) považuje za absolútne neplatný právny úkon.

64. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že predmetný právny úkon, zmluva o nájme nebytových

priestorov č. 7/97/HI/N, je absolútne neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, z dôvodu rozporu vôle a prejavu
tejto vôle u žalobcu, ktorému bol právny úkon adresovaný.

65. Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho
úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia

a vznik zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle §
42 OZ nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej
zodpovednosti za škodu ( § 420 OZ).
Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je protiprávny úkon, ktorý viedol k neplatnosti právneho úkonu,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi týmito predpokladmi a existencia zavinenia.

Protiprávnosťou sa tu rozumie spôsobenie neplatnosti právneho úkonu konaním zmluvnej strany, pričom
v tomto prípade nerozhoduje, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu.
Zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu je ten, komu možno
pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Pričom postačuje zavinenie aj vo forme

nevedomej nedbanlivosti.
Náhrady škody v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať len účastník právneho úkonu,
ktorý neplatnosť nespôsobil.

66. Súd mal v konaní preukázané, že návrh zmluvy o nájme nebytových priestorov vypracoval žalovaný,

ktorý v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako prenajímateľ. Predmetom činnosti žalovaného, ktorým
v tom čase bola Správa majetku mesta Košice s.r.o. bolo predovšetkým zabezpečovanie prevádzky,
údržby a opravy budov vrátane všetkých zariadení v nich, zabezpečenie výkonov vyplývajúcich z povahy
zvereného majetku a prenajímanie všetkých nebytových priestorov vo zverených budovách (dôkaz
výpis z obchodného registra na č.l. 528). Teda podľa predmetu činnosti žalovaný bol odborníkom a

špecialistom v danom odbore. Žalovaný musel vedieť, že predmetný objekt na Hlavnej 8 v T. mu
nebol zverený do správy podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ale že mu bol na
základe zmluvy č. 9/94 uzavretej s Mestom Košice dňa 20.4.1994 daný do nájmu (podľa ust. § 663
OZ) a že podľa bodu II. ods. 2 tejto zmluvy je oprávnený dať nebytové priestory nachádzajúce sa
v dome do podnájmu. Aj napriek takýmto zmluvným dojednaniam žalovaný vypísal výberové konanie

na nájom nebytových priestorov a následne uzavrel s úspešným uchádzačom, t.j. žalobcom, zmluvu o
nájme nebytových priestorov č. X/XX/HI/N. Žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že nie je vlastníkom
prenajímaných nebytových priestorov, čo uviedol aj v bode I. ods. 2 zmluvy a musel vedieť aj to, že
nie je správcom týchto nebytových priestorov a že môže ich dať iba do podnájmu (poznámka: bod I.
ods. 2 posledná veta zmluvy znie: “prenajímateľ prehlasuje, že je oprávnený na základe zmluvy č. 9/94

uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti prenajímať tieto nebytové priestory“). Teda ak žalovaný uzavrel so
žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, konal v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 2
zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ako nájomca predmetných nebytovýchpriestorov mohol platne uzavrieť so žalobcom jedine zmluvu o podnájme nebytových priestorov podľa
§ 6 ods. 1 zák. č. 116/1991 Zb. Vôľa žalobcu však nikdy nesmerovala k uzavretiu podnájomnej zmluvy.

67. Vzhľadom na to, že zmluva o nájme je dvojstranným právnym úkonom, ktorej vznik je podmienený
dvoma jednostrannými právnymi úkonmi a tiež preto, že prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ platí
pre každého, súd skúmal aj možné zavinenie na neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu. Súd
z predložených listinných dôkazov, ktoré sú založené na č.l. 166 až 170 spisu konštatoval, že žalobca
aj pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol vedieť, že žalovaný, v tom čase Správa majetku mesta

Košice s.r.o., nie je správcom dražených nebytových priestorov, ale ich nájomcom a že nemôže uzavrieť
platnú nájomnú zmluvu. Žalobcovi preto nemožno vyčítať porušenie ust. § 415 OZ.

XX.Súd teda dospel k záveru, že výlučne žalovaný je zodpovedným subjektom, ktorý spôsobil
neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon, zmluva č. 9/97/HI/N je neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 OZ pre
nedostatok vôle zo strany žalobcu a tiež podľa § 39 OZ, pretože svojím obsahom a účelom odporuje

zákonu (§ 2 ods. 1 zák. č. 116/1991 Zb.).

69. Žalobca v zmluve o nájme nebytových priestorov č. 7/97/HI/N, ktorú uzavrel so žalovaným 1.9.1997
deklaroval, že tieto nebytové priestory bude využívať na reštauračné účely po dohodnutú dobu 10
rokov. Prevádzkovanie reštaurácie je podnikateľská činnosť, ktorá pri obvyklom chode vecí prináša zisk.

Žalobca od 4.11.1999 prestal realizovať svoj podnikateľský zámer začatý na základe zmluvy o nájme
nebytových priestorov a v predmetných priestoroch reštauráciu nakoniec nezriadil.

70. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru
bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade,

ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného. Existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne
preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť
dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú
k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti (neplatnosti právneho úkonu), t.j.

dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery
dokázanej pravdepodobnosti je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný
ušlý zisk aj reálnym a nie iba fikciou (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 513/2014 a 4 M Cdo 23/2008). Za
ušlý zisk nemožno považovať hypoteticky ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ.

71. Ušlý zisk, na ktorý sa žalobca odvoláva, vychádza len z porovnania a spriemerovania zisku
dosahovaného v prípade obdobnej podnikateľskej príležitosti za obdobných podmienok u iného subjektu
v príslušnom podnikateľskom odvetví, v konečnom dôsledku vylučuje existenciu príčinnej súvislosti
medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom, ako základnou podmienkou vzniku zodpovednosti
za škodu (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 195/2015). Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej

a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť
zhodnotenia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti konkrétneho prípadu vysoko
pravdepodobná až blížiaca sa k istote (uznesenie NS SR sp. zn. Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Pokiaľ
poškodený nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode
vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.

72. Žalobca v konaní upriamil pozornosť pri preukazovaní dôvodnosti svojho žalobného nároku len
na otázku neplatnosti právneho úkonu, spočívajúceho v nevyžiadaní predchádzajúceho súhlasu obce
žalovaným a na porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného, tým že nezhojil tento chýbajúci
súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy hoci aj dodatočne, napr. uzavretím novej nájomnej zmluvy a tiež

na protiprávne konanie žalovaného, ktorým mu znemožnil pokračovať v stavebných prácach a v snahe
realizovať podnikateľský zámer. Na preukázanie vzniku škody formou ušlého zisku žalobca predložil
iba súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom W.. C. C. č. 1/2005 z 8.2.2005. Okrem toho v
priebehu konania neuviedol žiadne skutočnosti a nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu (napr. zmluvou
o pôžičke, zmluvou o dodávke tovarov a služieb a pod.), ktoré by preukazovali, že by reálne takýto zisk

v budúcnosti aj dosiahol.

73.Vychádzajúc zo znaleckého posudku (strana 4) súd zistil, že žalobca ako podnikateľský subjekt
vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu s rôznym tovarom. Po piatichrokoch takejto podnikateľskej činnosti sa rozhodol podnikať v oblasti služieb v pohostinstve (poznámka:
nikdy predtým takúto činnosť nevykonával). Za tým účelom v sa roku 1997 zúčastnil dražby
predmetných nebytových priestorov. Na strane str. 8 posudku znalec uvádza, že pri vyčíslení ušlého

zisku vychádzal iba z plánovaných výsledkov, ktoré sú obsiahnuté v podnikateľskom zámere žalobcu,
keďže skutočné výsledky z predchádzajúcich období neexistujú, pretože žalobca s reštauračnou
činnosťou ani nezačal. Ďalej uviedol, že pri výpočte sa nemôžu použiť skutočné výsledky ani iných
podnikateľských subjektov, pretože v danej lokalite takéto subjekty s porovnateľnými podmienkami sa
nevyskytovali. Za podklad výpočtu zobral podnikateľské výsledky reštaurácie B., ktorej úroveň a spôsob

stravovania sa približovala zámerom žalobcu.

74. Žalobca zakladal svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencií hypotetického ušlého zisku
a v priebehu konania netvrdil žiadne konkrétne a reálne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a
dokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku neplatného právneho úkonu a konania žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ

sa žalobca odvolával na znalecký posudok, ten dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol
ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie takéhoto podnikateľského zámeru v daných
podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje, že takýto zisk by žalobca skutočne dosiahol, nebyť
neplatného právneho úkonu alebo konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Znalec sa totiž
nevyjadroval k otázkam fázy realizácie podnikateľského zámeru žalobcu a ani neposudzoval okolnosti

pravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobcu.

75. Žalobca sa v priebehu konania vyjadroval, že žalovaný ho finančne zruinoval, že do rekonštrukcie
vložil všetky svoje finančné prostriedky a že teraz je úplne na finančnej mizine, nemôže už podnikať v
žiadnej oblasti, nemôže si zriadiť ani malý stánok s občerstvením (účastnícka výpoveď na pojednávaní

dňa 16.10.2008), čo aj reálne dokladoval k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a na základe
toho ho súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Takéto majetkové pomery žalobca prezentoval
pred súdom v tomto konaní dokonca dvakrát, dňa 20.3.2007 a 24.9.2015, kedy súd na návrh žalovaného
o odňatie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov pre žalobcu, opakovane skúmal jeho finančné a
majetkové pomery. Súd aj na základe týchto informácií získaných priamo od žalobcu usúdil, že je malá

pravdepodobnosť, skoro nulová, aby žalobca pri takýchto finančných pomeroch dokončil rekonštrukciu
nebytových priestorov v predpokladanom čase a začal s realizáciou podnikateľského zámeru.

76. Súd na základe vyššie uvedeného teda uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by jeho podnikateľský
zámer sa dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z podnikania za

daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné a nepreukázal vznik škody vo forme ušlého
zisku.

77. Poškodený musí v spore o náhradu škody okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že
je medzi nimi aj vzťah príčinnej súvislosti. Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje

poškodeného.

78. Žalobca opustil nebytové priestory v objekte na Y. 8 v T. a odovzdal ich žalovanému dňa 4.11.1999.
V období od 1.9.1997 do 4.11.1999 žalobca v prenajatých nebytových priestoroch neprevádzkoval
reštauračnú činnosť, vykonával iba stavebné práce, ktoré v konečnom dôsledku mali viesť k zriadeniu

reštaurácie. V období od 1.9.1997 do 8.6.2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Košice I sp. zn. 15C/317/1999, strany sporu nemali vedomosť o neplatnosti zmluvy o nájme
nebytových priestorov, obaja ju považovali za platnú a takto to vo vzťahu k sebe a aj navonok
prezentovali. Preto ak žalobca dňa 4.11.1999 nebytové priestory vypratal a odovzdal ich žalovanému,
nekonal tak v dôsledku neplatnosti zmluvy.

79. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 7.6.2006 na str. 3 uviedol, že na základe konania žalovaného
- podania výpovede z nájmu musel nebytové priestory aj napriek vykonaným investíciám dňa 4.11.1999
odovzdať a vo svojom podnikateľskom zámere nemohol ďalej pokračovať. V písomnom vyjadrení k
stanovisku žalovaného k predmetu konania, ktoré je založené v spise na č.l. 171 až 183, žalobca na

str.10 v ods. 4 uviedol, že v skutočnosti užíval nebytové priestory od 22.10.1997 do 4.11.1999, kedy ich
po doručení výpovede z nájmu protokolárne za účasti žalovaného odovzdal. Až po troch rozhodnutiach
vo veci samej začal žalobca tvrdiť, že predmetné nebytové priestory nikdy žalovanému neodovzdal a
že prestal v nich vykonávať stavebné práce a užívať ich v dôsledku konania žalovaného, ktorý vymenilzámok do týchto priestorov a znemožnil mu ich užívanie. K tejto tvrdenej skutočnosti sa vyjadril v
čestnom vyhlásení zo dňa 21.2.2014 C. L., ktorý uviedol, že keď dňa 4.11.1999 šiel do nebytových
priestorov, aby na požiadanie žalobcu zobral elektrické káble a WC misu, dvere do priestorov otvárala

správkyňa budovy od prenajímateľa a po jeho odchode ich aj uzavrela. Keď si dobré pamätá, tak počas
výkonu stavebných prác kľúče pána K. sa dali požiť na otvorenie dverí, no následne tam nepasovali,
z čoho dňa 4.11.1999 usúdil, že zámok musel byť vymenený. Svedkovia W.. G. Y., W.. E. D. a S. M.
popreli túto skutočnosť, tvrdili, že pokyn na výmenu zámkov oni nedali a ani nemali informáciu, že by
zámok bol vymenený.

80. Z písomného záznamu o odovzdaní nebytových priestorov v objekte Y. 8, T., ktorý vopred
vypracovala správkyňa objektu S. M. je uvedené, že boli odovzdané kľúče: vstup do južného krídla 1
ks, mrežové dvere do južného krídla 1 ks, vstup do severného krídla 1 ks, vstup do miestnosti 1 ks,
mrežová brána veľká ku BIOSCOPU 1 ks, mrežová brána malá k BIOSCOPU 1 ks, kladka ku odpálenej
mreži okna 1 ks, kladka do zadného dvora od BIOSCOPU 1 ks. Z toho vyplýva, že žalobca mal kľúče

od rôznych vchodov do suterénnych priestorov, ktoré mal v nájme a boli funkčné, keď žalovaný ich
požadoval vrátiť a za tým účelom ich uviedol aj do záznamu.

81. Na základe takto vykonaných dôkazov súd nepovažoval za preukázané tvrdenie, že žalovaný
vymenil zámky na vchode do nebytových priestorov a tým znemožnil žalobcovi ich riadne užívanie.

82. Z výpovede nájmu nebytových priestorov, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 9/97/HI/N zo dňa
15.1.1999 súd mal preukázané, že žalobca riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
predovšetkým neplatil nájom v dohodnutej výške a v dohodnutom čase za obdobie od januára 1998
do januára 1999, čím mu vznikol dlh na nájomnom vo výške 115 550.- Sk. Rozsudkom Okresného

súdu Košice II sp. zn. 19C/655/2001-109 zo dňa 5.2.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v T.
sp.zn 1Co/183/2008-222 z 29.10.2009 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému predmetný dlh na
nájomnom. Teda v tejto časti výpoveď z nájmu bola dôvodná. Ďalej súd zistil, že žalobca porušil aj iné
zmluvné dojednania a to tým, že v rozpore so zákonom odoberal pitnú vodu z verejného vodovodu, a to
pripojením sa na odber pred meraným miestom, čo kontrolní pracovníci Východoslovenských vodárni

a kanalizácií konštatovali pri kontrole dňa 11.1.1999. Aj táto skutočnosť bola tiež preukázateľným
dôvodom pre výpoveď z nájmu.

83. Žalovaný v poslednom odstavci písomnej výpovede z nájmu zo dňa 15.1.1999 požiadal žalobcu,
aby po uplynutí výpovednej lehoty protokolárne odovzdal nebytové priestory správcovi budovy. Toto

správanie sa žalovaného, ktorým žiada žalobcu po uplynutí výpovednej lehoty odovzdať nebytové
priestory nenapĺňa znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, pretože je to zákonom predvídateľný
postup a vzhľadom na dôvody uplatnené vo výpovedi, ak by o nich bol súd v konaní vedenom pod sp.
zn. 15C/137/1999 meritórne rozhodoval, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote,
žalobu o neplatnosť výpovede zamietol, pretože aspoň v bode pre neplatenie nájomného (vzhľadom na

rozsudok sp. zn. 19C/293/2001-109 z 5.2.2008) bola výpoveď dôvodná.

84. V konaní teda nebolo preukázané ani splnenie druhej zákonnej podmienky, ktoré môže viesť
k zodpovednosti za škodu, tzv. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (neplatným právnym
úkonom, resp. konaním v rozpore s dobrými mravmi pri vzniku zmluvy alebo pri výzve na odovzdanie

nebytových priestorov) a vznikom škody.

85. Žalobca v konaní nepreukázal, že škoda vznikla a že je dôsledkom neplatnosti právneho úkonu alebo
konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Tieto dva predpoklady sú základnými predpokladmi
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Vzhľadom k tomu, že zodpovednosť za škodu

je daná, ak sú splnené uvedené predpoklady kumulatívne, preto ak nie je splnený čo i len jeden
predpoklad, nie je potrebné sa zaoberať otázkou splnenia ostatných, teda predovšetkým otázkou
zavinenia žalovaného.

86. Súd sa vysporiadal so všetkými aspektami záväzného právneho názoru odvolacieho súdu

vysloveného v uznesení sp. zn. 3Co/627/2015-958 z 9.6.2017. Súd nižšieho stupňa v zásade
musí rešpektovať právny názor vyššieho súdu, neplatí to však absolútne, sú prípady kedy právny
názor nemožno slepo nasledovať. Môže vyvstať výnimočná situácia, že by očividná chyba, ku ktorej
došlo v konaní 15C/137/1999, kde bola ako prejudiciálna otázka riešená platnosť spornej nájomnejzmluvy, vyústila do závažnej nespravodlivosti. Preto súd v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu vyslovenom v uznesení sp. zn. 3Cdo/627/2015-958 na str. 7 v ods. 1 rozhodol inak ako v
predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 14C/28/2006-8XX z 9.7.2015 a v súlade s rozhodnutiami vydanými

v konaniach vedených pod sp. zn. 19C/293/2001 a 1Co/183/2008, v ktorých sa prejednávali veci tých
istých strán sporu, vychádzajúce z rovnakých skutkových okolností a z rovnakého právneho vzťahu,
ktorý medzi nimi vznikol.

87. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu na zaplatenie

ušlého zisku vo výške 1 605 490,27 EUR ako nedôvodnú zamietol.

88. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

89. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

90. Žalovanému ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP náhrada trov

konania vo výške 100 %. Konkrétna výška trov konania bude predmetom samostatného uznesenia, po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).