Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416207481
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416207481.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX V. U., zastúpenému JUDr. Michalom Roštárom, advokátom

so sídlom Ľ. Štúra 27, 023 54 Turzovka, o zaplatenie sumy 756,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/174/2016-228 zo dňa 04.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 756,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 3 eur od 28.01.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 28 eur od 30.12.2014
do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 78,53 eura od 12.05.2015 do zaplatenia, vo výške
8,05 % ročne zo sumy 646,08 eura od 27.06.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1
eur od 04.08.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
súd tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie

súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. § 51, § 488, § 494, § 559 ods. 1, § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a § 255, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku („ďalej len „CSP“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny
756,61 eura s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr za odber zemného plynu za obdobie od
19.09.2014 do 03.06.2015, na základe vystavených faktúr, a to vyúčtovacej faktúry č. 7415834815
na zaplatenie sumy 646,08 eura so splatnosťou 26.06.2015, faktúrou č. 3160154769 na zaplatenie

sumy 3 eur so splatnosťou 27.01.2015, faktúrou č. 4900091919 na zaplatenie sumy 28 eur s dátumom
splatnosti 29.12.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX na zaplatenie sumy 78,53 eura s dátumom splatnosti
11.05.2015, faktúrou č. 3620001690 na zaplatenie sumy 1 eur s dátumom splatnosti 03.08.2015, s tým,
že niektoré boli vystavené na zaplatenie upomienok, iné za neoprávnený odber zemného plynu, za
prerušenie dodávky zemného plynu, za fyzické obnovenie dodávky zemného plynu. Napriek tomu, že
žalovaný spotreboval žalobcom dodaný zemný plyn, v rozpore so zmluvnými dojednaniami a nezaplatil

mu dohodnutú cenu za dodávku a predaj zemného plynu riadne a včas, a to aj napriek predžalobnej
písomnej výzve a výzve na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky, žalobca podal
na tunajšom súde žalobu, pretože zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej dobrovoľnej úhrade dlhu.

2. V predmetnom spore súd vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 9C/174/2016-24 dňa 30.06.2016, keď
vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 756,61 eura istiny s príslušenstvom a

titulom náhradytrov konania k sume 189,07 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením,
ktorý platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podal voči nemu žalovanýprostredníctvom právneho zástupcu odpor s odôvodnením, že výška pohľadávky uplatňovaná žalobcom
v tomto konaní je rozporná a túto pochybnosť ohľadne výšky pohľadávky nie je možné bez poskytnutia
ďalších dokladov zo strany žalobcu odstrániť.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu je opodstatnená, právne
preukázaná, lebo žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti
na odberné miesto Dolný Ohaj 68 č. 4101514893. Žalovaný porušil podmienky tejto zmluvy tým, že
prestal platiť riadne a včas žalobcovi za odber zemného plynu preddavkovo, a preto mu žalobca

vystavil vyúčtovaciu faktúru spolu s faktúrami za vystavenie upomienok v súlade s Cenníkom externých
služieb a výkonov ev. č. ESaV 1/2015 a ESaV 2/2015, keď má odberateľ dodávateľovi zaplatiť náhradu
nákladov za upomienku vo výške 1 eur za úkon oznámenie o zrušení dohody na splátky a 3 eur
za zaslanie upomienky pre nezaplatenie preddavkových platieb za odber zemného plynu. V danom
prípade boli vystavené takéto doklady, a teda faktúry, doklad č. 3160154769 zo dňa 13.01.2015
na zaplatenie sumy 3 eur, splatné dňa 27.01.2015 a doklad č. 3620001690 zo dňa 20.07.2015 na

zaplatenie 1 eur splatné dňa 03.08.2015. Podľa tohto cenníka účinného od 01.01.2015 má odberateľ
k dodávateľovi za Úkon zabezpečenie účtovného prerušenia / obmedzenia dodávky zemného plynu
z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, v prípade, že meradlo
je nedostupné alebo odberateľ prerušenie neumožnil, zaplatiť odplatu vo výške 78,53 eura, čo si
žalobca vyúčtoval osobitnou faktúrou č. 4900098406 zo dňa 27.04.2015 splatnou dňa 11.05.2015. Čo

sa týka námietok žalovaného prostredníctvom písomne podaného odporu, ako aj ďalšieho písomného
vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie sumy 25,14 eura, s ktorou žalovaný súhlasil a
vo zvyšku žiadal nárok zamietnuť, tieto súd nepovažoval za dôvodné a preukázané, keď žalobca riadne
listinnými dôkazmi, všetkými vyššie citovanými faktúrami a ďalšími listinnými dôkazmi zdôvodnil svoj
nárok, čo sa týka faktúry č. 7415834815 na zaplatenie sumy 646,08 eura zo dňa 12.06.2015 splatnej dňa

26.06.2015 preukázal, že išlo o vyúčtovaciu faktúru za obdobie od 19.09.2014 do 03.06.2015, z ktorej
vyplýva, že žalovaný nezaplatil preddavkové platby splatné dňa 30.12.2014, 22.08.2015, 30.04.2015,
31.05.2015 a 03.06.2015. V tejto vyúčtovacej faktúre preukázal, že vyplýva prerušenie a obnovenie
dodávky zemného plynu, a preto aj táto bola dôvodná a aj tento nárok súd v plnej výške priznal žalobcovi.
Čo sa týka faktúry na zaplatenie sumy 28 eur č. dokladu 4900091919 zo dňa 09.12.2014 splatnej dňa

29.12.2014, jednoznačne žalobca zdôvodnil a preukázal, že na tejto faktúre boli priradené platby z
16.05.2016, dvakrát 28 eur a 10,24 eura z platby zo dňa 23.04.2015 a celkom žalobca evidoval zo strany
žalovaného zaplatené preddavky vo výške 66,24 eura, preto zostáva z uplatnenej faktúry 94,24 eura
zaplatiť žalovanému sumu 28 eur. Je to úplne jednoznačné a nie je preto spochybňovať takto uplatnenú
výšku žalovanej sumy. Táto suma sa vzťahuje k úkonu prerušenia dodávky zemného plynu. Žalobca

preukázal zjavné porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, ktorý si dobrovoľne nesplatil
svoj dlh, ku ktorému sa zaviazal na základe vyššie citovanej zmluvy a námietky žalovaného podané k
odpore, ako aj ďalších písomných podaniach zo strany jeho právneho zástupcu neboli ničím preukázané
a zdôvodnené, a preto na ne súd neprihliadal a vyhodnotil ich ako obranu žalovaného.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25,14 eura spolu s
ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 25,14 eura od 27.06.2015 až do zaplatenia, v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v zostávajúcej časti, t.j. v sume 731,47 eura, žalobu
zamietnuť. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), a h) CSP. Nesúhlasil

s konštatovaním súdu, že súd nepovažoval za dôvodné námietky žalovaného v podanom odpore.
Žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovaný si objednal obnovu dodávky plynu, ktorá bola
zrealizovaná dňa 09.12.2014. Zápis k obnove dodávky plynu nebol podpísaný žalovaným, ale nejakou
treťou osobou. Žalobca tak riadne nepreukázal, na základe čoho zrealizoval obnovu dodávky zemného
plynu. Žalovaný súčasne namietal nepreskúmateľnosť, nelogickosť, nezákonnosť rozhodnutia súdu.

Nároky uplatňované žalobcom sú nevyžiadané plnenie. Žalobca je oprávnený účtovať žalovanému za
ďalšie služby a výkony, ktoré si žalovaný objednal, pričom ak žalobca poskytne žalovanému plnenie,
ktoré si žalovaný neobjednal, ten nie je povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať. Namietal, že súd
neaplikoval na predmetnú vec ust. § 53 ods. 8 OZ.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súduprvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou dňa 05.05.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 756,61 eura s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr za odber zemného plynu za obdobie
od 19.09.2014 do 03.06.2015, na základe vystavených faktúr, a to vyúčtovacej faktúry č. 7415834815
na zaplatenie sumy 646,08 eura so splatnosťou 26.06.2015, faktúrou č. 3160154769 na zaplatenie
sumy 3 eur so splatnosťou 27.01.2015, faktúrou č. 4900091919 na zaplatenie sumy 28 eur s dátumom

splatnosti 29.12.2014, faktúrou č. 4900098406 na zaplatenie sumy 78,53 eura s dátumom splatnosti
11.05.2015, faktúrou č. 3620001690 na zaplatenie sumy 1 euro s dátumom splatnosti 03.08.2015, s
tým, že niektoré boli vystavené na zaplatenie upomienok, iné za neoprávnený odber zemného plynu, za
prerušenie dodávky zemného plynu, za fyzické obnovenie dodávky zemného plynu. Súd prvej inštancie
v predmetnom konaní pôvodne rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 9C/174/2016-24 zo dňa
30.06.2016, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal

žalovaný vecne odôvodnený odpor, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu,
súd vo veci pojednával a vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 9C/174/2016-228 zo dňa
04.06.2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 756,61 eura, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3 eur od 28.01.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05
% ročne zo sumy 28 eur od 30.12.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 78,53 eura od

12.05.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 646,08 eura od 27.06.2015 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 1 eur od 04.08.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
súdom, nesprávnych skutkových zistení i z dôvodu nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

7. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné. (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Rozhodnutie súdu s
jehoargumentáciouvodôvodnenímáobsahovaťsúvislosti,t.j.jehorozhodnutiemusíbyťkonzistentnéa
jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,

teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na
základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,
a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07, I. ÚS 402/08). Rozhodnutie
súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania,
ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone.

8. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí teda obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozhodnutia a súd sa musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s odkazom na

všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale aj náležitým právnym zhodnotením. Ak
rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a dochádza
ním k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom konaní. Dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho
rozhodnutia bráni jeho vecnému preskúmaniu v odvolacom konaní; konvalidácia tohto nedostatku
súdomvyššejinštancievoväčšineprípadovneprichádzadoúvahynajmäzhľadiskazachovaniaprincípu
dvojinštančnosti konania. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže byť tiež dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 78/05). V predmetnom súdnom rozhodnutí však súd
neposkytol stranám sporu, predovšetkým žalovanému, odpoveď na jeho námietky prezentované nielen
v podanom odpore, ale aj počas prebiehajúceho konania na súde prvej inštancie, pričom tieto námietky
žalovaného boli natoľko podstatnými a závažnými v spore, že skutočnosť, že súd sa s nimi pri vyhotovení

svojho rozhodnutia nevysporiadal, považuje odvolací súd za pochybenie súdu majúce za následok
odňatie práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na námietku
žalovaného týkajúcu sa obnovy dodávok zemného plynu, pričom žalovaný namietal, že u žalobcu
si neobjednal obnovu dodávky zemného plynu po jej prerušení, ani na to nedal súhlas, tento úkon
bol žalobcom vykonaný svojvoľne. Žalovaný poukázal i na zápis zo dňa 09.12.2014 vyhotovený pri
obnove dodávky plynu, z ktorého je zrejmé, že uvedený zápis nepodpísal žalovaný ako odberateľ,

ale tretia osoba. S touto v konaní nesporne podstatnou námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nevysporiadal, len stroho konštatoval, že námietky žalovaného boli nepreukázané
a neodôvodnené, preto na ne súd neprihliadal. S takýmto záverom súdu sa nemožno stotožniť,
pretože pokiaľ sa pri obnove dodávky zemného plynu vyžadoval súhlas, resp. žiadosť žalovaného, a tá
absentovala, malo by to rozhodne dopad na opodstatnenosť nároku žalobcu, či žalobca by mal nárok na

úhradu za takto poskytnuté plnenia žalovanému, alebo by sa jednalo zo strany žalobcu o nevyžiadané
plnenie podľa § 53 ods. 8 OZ.

10. Súd prvej inštancie sa počas celého prebiehajúceho konania žiadnym spôsobom nevysporiadal s
inštitútom odstúpenia od zmluvy. Žalobca v podanej žalobe uviedol, čo podožil i listinným dôkazom, že

dňa 11.05.2015 zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy o dodávke plynu, ktoré si žalovaný prevzal dňa
15.05.2015. Odstúpenie od zmluvy vyvoláva právne účinky a dôsledky od jeho doručenia žalovanému,
avšak s týmito dôsledkami sa súd prvej inštancie nezoberal, keď na odstúpenie od zmluvy nereflektoval,
a ani na prípadný zánik zmluvného vzťahu odstúpením. Pri odstúpení od zmluvy odvolací súd poukazuje
na ďalšiu nezrovnalosť. Žalobca v odstúpení od zmluvy uviedol, že dôvodom na odstúpenie je

nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok žalovaným a neoprávnený odber zemného
plynu. To či skutočne došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu zostalo tiež nezodpovedané, tak
ako aj otázka čo možno považovať za neoprávnený odber v zmysle príslušných právnych predpisov a
či možno mať za to, že žalovaný odoberal plyn neoprávnene a protizákonne, keď mu sám žalobca po
preušení dodávok plynu sám obnovoval jeho odoberanie. Ďalšou podstatnou námietkou žalovaného,

ktorá zostala bez preskúmania bolo duplicitné uplatnenie si faktúry č. 4900091919 na sumu 28 eur a č.
4900098406 na sumu 78,53 eura žalobcom. Obe tieto faktúry boli z obdobia totožného s obdobím, ku
ktorému bola vystavená vyúčtovacia faktúra. Bez bližšieho preskúmania súdom nie je jasné, či žalobca
zahrnul do vyúčtovacej faktúry aj uvedené dve fatktúry, a teda došlo k duplicitnému uplatneniu nároku,
alebo tieto faktúry účtoval samostatne od vyúčtovacej faktúry.

11. Odvolací súd okrem iného poukazuje i na rozpor v uplatnenom nároku žalobcu, ktorý zostal bez
náležitého vysvetlenia aj po rozhodnutí súdu. V samotnom odstúpení od zmluvy žalobca uviedol, že
dlh žalovaného ku dňu 11.05.2015 činí sumu 307 eur, pričom z vyúčtovania vykonaného za obdobie
od 19.09.2014 do 03.06.2015 je zrejmé, že jeho nedoplatok ku dňu 12.06.2015 (deň vyhotovenia

vyúčtovania) bol vo výške 646,08 eura - z vyúčtovanej sumy 994,08 eura žalovaný uhradil na
preddavkoch sumu 348 eur, a teda jeho nedoplatok bol vo výške 646,08 eura. V pokuse o zmier
- predžalobnej výzve zo dňa 10.12.2015 však už žalobca uvádzal nedoplatok žalovaného v sume
756,61 eura. S rozpornými výškami nároku žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal, neuviedol na
základe čoho mal za preukázaný nárok žalobcu v sume 756,61 eura. Súd zdôvodnil len výšku faktúry

č. 4900091919 na sumu 28 eur, ktorá pôvodne znela na sumu 94,24 eura, avšak došlo k započítaniu
platieb žalovaného v sume 66,24 eura. Táto výška faktúry však neovplynila rôzne výšky nedoplatkov
žalovaného evidovaných žalobcom.

12. Pokiaľ sa súd prvej inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiada so všetkými

zásadnými námietkami strán sporu vznesenými počas konania, dôsledkom tohto nezákonného postupu
je nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia. Za stavu, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal dôsledne so všetkými námietkami, odvolací súd nemohol reagovať na všetky odvolacie
dôvody žalovaného, čo založilo dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a jehovrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré je potrebné vyhotoviť v súlade
so zákonnými požiadavkami preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia citovanými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13.Odvolacísúdsúčasnedospelkzáveru,žeodvolateľopodstatnenetvrdí,ženapadnutýrozsudoksúdu
prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym
právnym posúdením veci je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci použil ustanovenia § 51, § 488, § 494, § 559
ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom na prvý pohľad je zrejmé, že k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci došlo neaplikovaním ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) v predmetnom spore, ktorých
aplikáciu rozhodne nemožno opomenúť aebo vylúčiť, keďže medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
Zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti dňa 19.11.2012 s tým, že žalobca
bude žalovanému dodávať zemný plyn na odberné miesto Dolný Ohaj 68 a žalovaný bude žalobcovi

platiť za odber preddavkovo mesačne a potom vyúčtovacími faktúrami za príslušné obdobie. Predmetom
úpravy zákona o energetike sú podmienky na podnikanie v energetike, prístup na trh, práva a povinnosti
účastníkov trhu v energetike, opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a
plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom, práva a povinnosti osôb,
ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, výkon štátnej správy v

energetike, výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike. Na základe uvedeného
neaplikovanie tohto zákona súdom v danej veci naplnilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Odvolací súd poukazuje i na nesprávne právne posúdenie týkajúce sa spotrebiteľského charakteru
vzťahu medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či uzatvorená zmluva
medzi stranami sporu, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkový vzťah, je

zmluvou spotrebiteľskou, a teda či žalobca má v tomto vzťahu postavenie dodávateľa a žalovaný
postavenie spotrebiteľa. Ak vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľkým v danej veci je nevyhnutné
aplikovať i ustanovenia pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách a ochrane spotrebiteľa.

14. Ďalšiou skutočnosťou, na ktorú poukazuje odvolací súd súvisiacou s nesprávnym právnym

posúdením je, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal správnosťou a dôvodnosťou žalobcom
vystavených faktúr ako predložených listinných dôkazov a ich súlad s uzatvorenou zmluvou, s
obchodnými podmienkami žalobcu, prípadne Cenníkom externých služieb a výkonov ev. Č. EsaV
1/2015 a EsaV 2/2015. Súlad vyhotovených listín s Cenníkom externých služieb súd skúmal len pri
upomienke v sume 3 eur a oznámení o zrušení dohody na splátky v sume 1 eur, ale pri ďalších faktúrach

súd ich správnosť a dôvodnosť neskúmal. Len uvedenie obsahu listín s tým, že tieto listiny všetky
tvrdenia žalobcu preukazujú, nie je postačujúce, predovšetkým v predmetnom spore, v ktorom súd
nemal ujasnenú ani výšku mesačných záloh, ani spôsob ich úhrady. Záver súdu prvej inštancie, že z
vyúčtovacej faktúry bolo preukázané prerušenie a obnovenie dodávky zemného plynu, a preto aj táto
fakúra bola dôvodná, je absolútne nepreskúmateľný.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) a § 391 ods. 1 CSP,
pričom súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Úlohou
súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie

sumy 756,61 eura, pričom sa vysporiada s viacerými skutočnosťami, od ktorých závisí posúdenie
odôvodnosti nároku žalobcu. Jednou z týchto skutočností je posúdenie odstúpenia od zmluvy žalobcom
zo dňa 11.05.2015 žalovanému doručené dňa 15.05.2015 a s tým súvisiacim zánikom zmluvného
vzťahu. Ďalej súd prvej inštancie posúdi obnovenie dodávky plynu po jej prerušení v zmysle obchodných
podmienok žalobcu a v zmysle zákona o energetike, či k samotnej obnove mohlo dôjsť automaticky

uhradením nedoplatkov žalovaným alebo či bol potrebný osobitný súhlas, resp. žiadosť žalovaného
na obnovu dodávky plynu. Pri posudzovaní vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd aplikuje všetky
príslušné právne predpisy, a pokiaľ dospeje k záveru, že daný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, pri
rozhodovaní aplikuje aj príslušné spotrebiteľské právne normy. Následne sa bude detailne zaoberaťposúdením správnosti a dôvodnosti faktúr vystavených žalobcom žalovanému, prípadne ich duplicitným
zaúčtovaním, a taktiež s tým súvisiacou rozpornosťou vo výške nedoplatkov žalovaného. Svoje nové
rozhodnutie súd odôvodní v súlade so zákonnými požiadavkami preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí

podľa § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozhodnuia sa súd riadne vysporiada so všetkými námietkami
žalovaného podanými v nielen v odpore, ale aj prednesenými počas konania na súde prvej inštancie a v
samotnom odvolaní. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu. V súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj
o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).