Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anita Filová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/56/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200158
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200158.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej
a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: ADA WASTE, s.r.o.,
so sídlom Bratislavská 1611/74, 924 01 Galanta, IČO: 36 242 560, právne zastúpený: Advokátska
kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100833677/2020 zo dňa 30.04.2020,
o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia
tunajšieho súdu vo veci samej vedenej pod sp. zn. 14S/56/2020.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 29.06.2020, podanou elektronicky na tunajší správny súd dňa 01.07.2020, sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 100833677/2020 zo dňa
30.04.2020, ktorým žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“), potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo
102684171/2019 zo dňa 20.11.2019, ktorým tento ako správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového
poriadku, vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume 42 445,87 Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2014 zo sumy 60 472,90 Eur na sumu 18 027,03 Eur.
2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu, ktoré druhostupňovému rozhodnutiu
predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil, nakoľko má za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy boli dotknuté práva žalobcu, pričom predmetné rozhodnutie, aj rozhodnutie správcu
dane, považuje žalobca za nesprávne z dôvodov, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci a tiež jeho zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je v zmysle §
191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy.
3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti
dôvodil tým, že na jeho strane existuje naliehavá a odôvodnená obava, že v prípade výkonu napadnutého
rozhodnutia by mohol vzniknúť vážny a nenapraviteľný následok spojený so zánikom existencie žalobcu
ako podnikateľského subjektu. Vyrubený rozdiel dane v sume 42 445,87 Eur je povinný uhradiť
do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Suma vyrubeného rozdielu dane je v takej
vysokej výške, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu rozhodnutia, pre žalobcu by jej úhrada bola
doslova likvidačná a žalobca by musel ukončiť svoju dlhoročnú podnikateľskú činnosť, čo by nepochybne
spôsobilo vážny nenapraviteľný následok nielen pre žalobcu, ale aj jeho zamestnancov, s ktorými by bol
nútený samozrejme ukončiť pracovný pomer. Navyše žalovaný potvrdil aj ďalšie rozhodnutia Daňového
úradu Trnava v rovnakej skutkovej veci, ktorým vyrubil daňový úrad žalobcovi rozdiel dane v sume
3.531,67 Eur za zdaňovacie obdobie január 2013, v sume 3.922,04 Eur za zdaňovacie obdobie február
2013, v sume 5.148,32 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2013, v sume 4.808,13 Eur za zdaňovacie
obdobie apríl 2013, v sume 29.015,87 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2013, v sume 31.834,67 Eur
za zdaňovacie obdobie jún 2013, v sume 32.929,28 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2013, v sume
33.748,09 Eur za zdaňovacie obdobie september 2013, v sume 31.680,95 Eur za zdaňovacie obdobie
november 2013, v sume 34.961,83 Eur za zdaňovacie obdobie december 2013, v sume 42.732,24 Eur
za zdaňovacie obdobie február 2014, v sume 24.928,50 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v sume
3.065,50 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2014, v sume 2.550,10 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2014, v
sume 2.094,00 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2014, v sume 1.453,29 Eur za zdaňovacie obdobie august
2014, v sume 4.553,45 Eur za zdaňovacie obdobie október 2014, v sume 6.485,89 Eur za zdaňovacie
obdobie november 2014, v sume 5.589,86 Eur za zdaňovacie obdobie december 2014. V súhrne i s
rozhodnutím, voči ktorému žalobca podáva túto správnu žalobu, ide spolu o zaplatenie rozdielu dane za
obdobie jednotlivých mesiacov roka 2013 a 2014 vo výške 383.646,86 Eur. Suma vyrubeného rozdielu
predmetného zdaňovacieho obdobia august 2013 spolu s ostatnými vyrubenými rozdielmi dane za
jednotlivé mesiace roka 2013 a 2014 je teda v tak vysokej výške, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu
rozhodnutia, pre žalobcu by jej úhrada bola doslova likvidačná. S ohľadom na uvedené skutočnosti
by preto rozsah ekonomického dopadu výkonu rozhodnutia správcu dane mal za následok závažnú
a nenapraviteľnú ujmu, ako aj zánik podnikateľského subjektu. Žalobca ďalej v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktorými bolo rozhodnuté o
odklade vykonateľnosti daňového rozhodnutia, ktorými bol vyrubený rozdiel na dani v neporovnateľne
nižších sumách oproti tej, ktorá je aktuálne vyrubená žalobcovi (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22.04.2014, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/212/2015 zo dňa
18.04.2016 atď.). Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ by súd nepovolil odklad vykonateľnosti predmetného
rozhodnutia, žalobcovi hrozí likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem
tejto spoločnosti aj na jej zamestnancov a tiež na jej obchodných partnerov. Z dôvodu daňovej exekúcie
by sa tak žalobcovi fakticky znemožnila možnosť napĺňať akýkoľvek ďalší podnikateľský plán. Žalobca
ďalej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal aj na význam a úspechy
jeho spoločnosti, podľa vlastných slov doposiaľ patril k „najzdravším“ firmám v trnavskom regióne a
získal ocenenie Top rodinná firma za rok 2018 atď., o čom priložil súdu aj dôkazy v prílohách k žalobe.
Žalobca má za to, že v danom prípade existuje naliehavá potreba, aby súd rozhodol o odkladnom účinku
napadnutého rozhodnutia tak, ako to žalobca navrhuje a poukazuje aj na uznesenia Krajského súdu v
Trnave, sp. zn.: 20S/197/2019 zo dňa 28.01.2020 a sp. zn.: 20S/193/2019 zo dňa 28.01.2020, ktorými
správny súd rozhodol tak, že priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobnej právnej veci.
4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo vyjadrení
zo dňa 19.08.2020, doručenom tunajšiemu súdu elektronicky v ten istý deň. Žalovaný sa vyjadril, že
navrhuje zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobu
považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
5. Podľa § 185 písmeno a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje
jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo
strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom
ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nevyvolávalo žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli
považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť
materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po
zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami
alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní
a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou
odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018).
9. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa
prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by
nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu
však musí predložiť žalobca.
10. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Žalobca predložil dôvodné a
dostatočné argumenty, na preukázanie splnenia predpokladov v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP,
preukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody a iného nenapraviteľného
následku, súvisiaceho s možnými následkami výkonu napadnutého rozhodnutia. Zároveň rozhodnutie
žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno považovať za rozhodnutie s
okamžitým výkonom. Po preskúmaní veci a vyhodnotení dôkaznej situácie dospel súd k záveru, že
súhrn okolnosti, ktoré žalobca opísal, spočívajúce jednak v značnej výške vyrubenej daňovej povinnosti,
tak isto výsledky žalobcu, jeho doterajšia podnikateľská činnosti, ktorú súdu žalobca dokladoval,
aj rozhodovacia prax na ktorú žalobca poukázal, relevantne odôvodňujú opodstatnenosť priznania
odkladného účinku správnej žalobe. Argumenty žalobcu taktiež odôvodňujú opodstatnenosť obavy, že
by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma v podobe
finančných a hospodárskych škôd bezprostredne smerujúcich k ohrozeniu jeho likvidity, vyplácania
miezd zamestnancom a jeho ďalšej podnikateľskej existencie. Správny súd má za to, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, a preto návrhu žalobcu vyhovel
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.