Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204613
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8715204613.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej a v exekučnej veci oprávneného
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 právne
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou v Bratislave, Martinčekova 13, proti
povinnému Q. Y., bytom K. XXX/XX, O., o vymoženie sumy 1634,36 EUR s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er/252/2015-14 zo dňa 30. novembra
2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho

rozhodcovskéhosúduzriadenéhopriRozhodcovská,arbitrážnaamediačná,a.s.sp.zn.IA-C/0314/1371
zo dňa 28.05.2014. Mal zistené, že medzi právnym predchodcom pôvodného oprávneného a povinným
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o úvere, ktorej súčasťou bola v článku 10, II. časti všeobecných
obchodných podmienok rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu
a podľa ktorej mali byť spory zo zmluvy riešené rozhodcovským súdom, ak bude žalobcom banka,
a ak bude žalobcom klient, rozhodcovským alebo všeobecným súdom. S odkazom na § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ust. zákona č. 244/2002 Z.z., § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, prísl. ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z., zák. č. 129/2010 Z. z., smernicu Rady 93/13/
EHS, dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z
dôvodu, že spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami, bola
vopred pripravená dodávateľom bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah,

núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok vydaný na jej podklade
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Svoju argumentáciu podporil aj poukazom na rozhodnutia
Súdneho dvora (ES).

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhuje,
aby príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil v intenciách § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Súd prekročil zákonné limity skúmania exekučného titulu zverenému
mu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ZoRK, pretože skúmal aj iné listiny, zmluvu o úvere i
rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne
účinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu,mánímbyťexekučnýsúdviazanýrovnako.Exekučnýsúdpreto

nemá oprávnenie posudzovať materiálnu správnosť exekučného titulu, nemôže zrušiť rozsudok alebo
meniť jeho výrok. Exekučný súd vykonával nové dokazovanie a oprávnenému nedal možnosť vyjadriťsa vykonaným dôkazom a novo vytvorenému skutkovému stavu. Právny predchodca oprávneného
postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách a ponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Poukázal
na nesprávne použitie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie

Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, neprimerané zvýhodňovanie povinného pred
exekučným súdom.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) súc viazaný

rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku,alejehosúladnosťsozákonom.Priexistenciirozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná

právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý má za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri

postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka v
bode 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere zo dňa 3.5.2010, na ktorej založil
rozhodcovský súd svoju právomoc a podľa ktorej spory zo zmluvy mal rozhodnúť rozhodcovský súd ak
bude žalobcom banka a rozhodcovský alebo všeobecný súd, ak bude žalobcom klient, nebola platne

uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V konaní takto nebola
splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je
základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

8. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a
povinnou sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách.

9. Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a

pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy

tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na
riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.10. Citované zákonné znenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv, vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa nakoľko umožňuje klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať, a predovšetkým preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia

navrhovanej rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené,
a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne nasvedčujú tomu, že
povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp.
rozhodcovskú doložku neuzavrieť, a nebol preukázateľne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

11. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil, dôkaz preukázateľného poučenia klienta o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej doložky absentuje. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvujenepochybneformauzavretejzmluvy,t.j.skutočnosť,žerozhodcovskádoložkabolapredložená

povinnému ako spotrebiteľovi ako súčasť formulárovej zmluvy bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

12. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v

rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

13. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická

nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

14. Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

15. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí

podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo

dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa

začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej

viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

16. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave, a tým
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj z tohto dôvodu, zrejmá.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19.Odvolacísúdsanaďalejpridržiavaspoločnéhostanoviska občianskoprávnehoaobchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

20.Rozhodcovskádoložka,ktorábolapredformulovanáaktorávyžadujeodspotrebiteľa,abysapodrobil

rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozporsdobrýmimravmipodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,vzmyslegenerálnej
klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je
možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré
neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom
zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nedohodnutá

individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako súčasť obchodných podmienok
je preto neplatná. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojom konečnom dôsledku nulitný
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

22. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,

a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v
každom štádiu exekučného konania.

23. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi zamietol.

24. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania ( § 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017), t.j.

v rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).