Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919203934
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919203934.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. V., R. XXX/XX, proti žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. V., W. XXXX/
X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 27. 11. 2019, č. k.: 14C/34/2019-16, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podanie žalobkyne zo dňa 2. 9. 2019 odmietol z dôvodu, že
ani po výzve neodstránila vady konania, keď žalobou sa domáhala vyporiadania BSM. Ani v doplnenom
podaní dostatočne nešpecifikovala všetky veci patriace do BSM a vo viacerých prípadoch uvádzala
len súbory neurčitého množstva druhovo určených vecí, neuviedla hodnotu jednotlivých vecí ku dňu

právoplatnosti rozvodu manželstva, nešpecifikovala pôžičku. Vo veci aplikoval § 129 ods. 1, 3 CSP.
2. Proti uzneseniu sa odvolala žalobkyňa, pričom zároveň opravila a doplnila svoju žalobu s tým, že
jednotlivé veci bližšie označila, uviedla ich hodnotu a taktiež uviedla, ako má súd rozhodnúť. V rámci
odvolania predovšetkým uviedla, že žiada vydať veci, a to plynovo-elektrický sporák značky Mora
striebornej farby ako aj chladničku s mrazničkou Beko striebornej farby 210 l, ktoré veci boli jej darované
matkou.

3. Doložila uzavretú pôžičku ako aj potvrdenie o zostatkovej hodnote, z čoho vyplýva, že táto bola
uzavretá vo VÚB banke, išlo o zmluvu číslo XXXXXXX zo dňa 29. 9. 2015, keď z predložených dokladov
vyplýva, že ešte zostáva zaplatiť 1.353,93 EUR, po rozvode bola do 20. 11. 2019 uhradená suma s
úrokmi a poplatkami 5.367,60 EUR.
4. Následne konkrétne popísala nábytok a zariadenie do spálne, pričom uviedla zostatkovú hodnotu
1.190 EUR (omylom uviedla nesprávnu sumu 11190EUR).

5. Popísala zariadenie detskej izby s tým, že jej zostatková hodnota ku dňu rozvodu je 370 EUR.
6. Zariadenie obývacej izby s popisom jednotlivých vecí ako aj hodnôt jednotlivých kusov ohodnotila na
610 EUR.
7. Zariadenie predizby taktiež popísala vo vzťahu k jednotlivým veciam a určila aj ich hodnoty, v celkovej
výške 230 EUR.
8. Zariadenie v kuchyni ohodnotila na výšku 325 EUR, pričom konkrétne uviedla aj počet kusov toho-

ktorého zariadenia.
9. Zariadenie do kúpeľne spoločne nakúpené ku dňu rozvodu určila vo výške 160 EUR.
10. Motorové vozidlo značky Isuzu s odhadovanou zostatkovou sumou ku dňu ukončenia manželstva
určila 4.000 EUR s tým, že nevie uviesť ďalšie údaje, pretože sa nemôže dostať do dokladov a k dátumu
kúpy tohto motorového vozidla, pričom uviedla W. značka R. XXX.
11. Spolu teda cena zakúpeného zariadenia prestavuje ku dňu rozvodu 2.885 EUR a 4.000 EUR

zostatková hodnota motorového vozidla, spolu 6.885 EUR. Z tejto hodnoty žiadal vyplatiť polovicu tejtohodnoty. Zároveň vychádzala z tvrdenia žalovaného, že pri rozvodovom konaní sa vyjadril, že žije aj z
úspor, preto z týchto úspor žiadala vyplatiť 1.000 EUR.
12. Poukázala aj na to, že žalovaný užíva veci, ktoré dostala do daru a nepatria do spoločného majetku,

ktorébližšievodvolanírozpísala,pričomspoluvobývacejizbeideovecivhodnote1.245EUR.Žalovaný
taktiež užíva kuchynskú linku ako aj kuchynské vybavenie, ktoré taktiež popísala a určila ich hodnotu,
pričom išlo spolu o sumu 1.055 EUR. Takto určila, že do daru dostala veci v hodnote 2.300 EUR.
13. Keďže polovica sumy zo spoločne nadobudnutého majetku ku dňu rozvodu je vo výške 3.442,50
EUR a hodnota majetku v zostatkovej sume, ktorý nie je spoločný, ale ho užíva žalovaný, je v sume

2.300 EUR, k tomu prisúdená suma na deti 1.000 EUR, spolu to prestavuje 6.742,50 EUR, ktoré žiada
od žalovaného vyplatiť do tridsiatich dní od rozhodnutia.
14. Okrem toho žiada vyplatiť polovicu uhradenej sumy pôžičky za dobu manželstva vo výške 813,82
EUR, k tomu sumu, ktorú zaplatila po rozvodovom konaní vo výške 5.367,60 EUR a dlžnú sumu, ktorú
ešte bude splácať vo výške 1.353,93 EUR, spolu žiadala, aby súd prikázal žalovanému uhradiť jej
6.721,53 EUR.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu ku dňu
rozhodnutia bolo síce správne, následne však okresný súd pochybil, keď neaplikoval ustanovenie §

129 ods. 4 CSP, podľa ktorého, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou
podľa ods. 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaníprotitomutouzneseniumôžerozhodnúťsúd,ktorýhovydal.Okresnýsúdtútomožnosťnevyužil
a vec predložil odvolaciemu súdu na ďalšie rozhodnutie.
17. Žalobkyňa v odvolaní odstránila vady podania tak, že to umožňuje súdu pokračovať v konaní. Z

obsahu podania vyplýva, že označila veci, ktoré patria do BSM, určila ich hodnotu, identifikovala pôžičku,
označila veci, ktoré žiada vydať, keďže nepatria do BSM, ako aj veci, ktoré síce do BSM podľa jej
názoru nepatria, ktoré však nežiada vydať, ale žiada za ne finančnú náhradu. Je už potom vecou
dokazovania, ako takto uplatnený nárok bude posúdený, predovšetkým aj to, ako sa k žalobe vyjadrí
žalovaný aj vo vzťahu k veciam, ktoré by mali patriť výlučne žalobkyni, ktorá v prvom rade by mala žiadať

o ich vydanie. Žalobkyňa uviedla, že taktiež žiada vyporiadať úspory, ktoré bližšie neidentifikovala. Je
otázkou dokazovania, či preukáže existenciu týchto úspor. To však nebráni tomu, aby súd mohol vo
veci riadne pokračovať. Vo vzťahu k pôžičke je zrejmé, aký existuje dlh, je potom vecou posúdenia
súdu, ako sa vyporiada s premenou masy BSM vo vzťahu k tejto pôžičke, teda, čo sa s ňou dialo od
právoplatnosti rozvodu manželstva a komu prikáže zaplatiť zostatok pôžičky (pasíva), čo samozrejme

musí byť zohľadnené v konečnom výpočte.
18. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v čase rozhodovania správne, procesný poriadok
umožňuje a nezakazuje strane v odvolacom konaní vady odstrániť, čo odvolací súd nepovažuje za
šťastné vo vzťahu k efektivite rozhodovania súdov vo veciach, keďže stranám sporu je dostatočne
poskytnutý priestor na odstránenie vád pred rozhodnutím, ktorým sa takéto nedoplnené podanie

odmietne. Avšak, je potrebné prihliadnuť na rozhodovaciu prax ako aj závery, ktoré napr. vyplynuli z
rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 1/02, v zmysle ktorého záverov všeobecný súd musí súčasne
vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov. Občianske súdne konanie musí v každom jednotlivom prípade sa stať zárukou zákonnosti

a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov
účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone , ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný
význam pre ochranu zákonnosti, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Tieto
závery možno v určitej miere aplikovať aj v rámci nového procesného poriadku, zvlášť, ak existuje

ustanovenie § 129 ods. 4 CSP, ktoré s týmto postupom počíta. Opravený návrh na vyporiadanie
BSM umožňuje v konaní riadne pokračovať, pričom si však aj žalobkyňa musí uvedomiť, že ňou
tvrdené skutočnosti nemusia byť preukázané a akceptované, súd môže nariadiť na zistenie hodnoty
vecí znalecké dokazovanie, čo bude prestavovať určitú finančnú záťaž strán sporu, ktoré budú musieť
uhradiť. Preto bude vhodné, aby súd stranám sporu poskytol poučenie v tomto zmysle a snažil sa o to,

aby si strany vyporiadali BSM dohodou, prípadne uzavreli zmier.
19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.