Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200525
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219200525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so
sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.L. XXXX/XX, XXX
XX W., o zaplatenie 512,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 30.07.2019, č. k. 8Csp/8/2019-42 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III..

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 45,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 45,50 Eur od 08.05.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

“

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil
tým, že uzatvoril so žalovanou 20.06.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver v sume 1 500 eur. Poskytnutý úver spolu

s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť spolu v 36 mesačných splátkach v sume po 53,25 eur mesačne,
a to v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v úverovej zmluve. Na základe
žiadostižalovanejoodkladsplatnostisplátokč.16a17sňoužalobcauzavreldodatokkúverovejzmluve,
v ktorom sa dohodli na odklade splatnosti označených splátok, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť ako
„tzv. odložené splátky“ č. 37, 38, 39 a 40 vrátane odmeny za tento odklad splatnosti splátok dojednanej
na sumu 106,50 eur a to v zmysle novo dojednaného splátkového kalendára tvoriaceho prílohu úverovej
zmluvy.Žalovanásadostaladoomeškaniasúhradousplátkyč.19oviacakotrimesiace,apretožalobca

(veriteľ) po jej predchádzajúcom upozornení na uplatnenie si práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,totoprávotzv.stratyvýhodsplátokuplatnil,čoboložalovanejoznámené21.04.2016.Žalobca
má za to, že v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty
výhody splátok dňa 08.05.2016, od ktorého dňa je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, ktorápredstavuje súčet neuhradených zosplatnených splátok v sume celkovo 512,50. Žalovaná do podania
žaloby uhradila žalobcovi sumu celkom 1 404,50 Eur.

3. S poukazom na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52, § 53, § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 1
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom nimi

uzavretej úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy
súd vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne. Súd v prvom rade poukazuje na dojednanie úverovej

zmluvy, ktoré nemožno považovať za individuálne dojednané, keďže úverová zmluva bola vopred
predtlačená žalobcom bez možnosti vpisovania nových údajov žalovanou. Jedná sa o dojednanie
poplatku za poskytnutie úveru v sume 50 eur, o ktorú sumu bola ponížená celková suma poskytnutého
úveru. Inými slovami v úverovej zmluve je uvedený údaj o výške úveru v sume 1 500 eur, avšak v zmysle
bankového výpisu bolo v prospech účtu žalovanej reálne zo strany žalobcu poskytnuté plnenie iba v

sume 1 450 eur. Tak už v základnej náležitosti úverovej zmluvy, a to v uvedení výšky sumy poskytnutého
plnenia (sumy úveru), je úverová zmluva zavádzajúca, vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi (žalovanej)
bude poskytnutá tam uvedená suma, čo možno tiež považovať za klamanie spotrebiteľa a nekalú
praktiku. V úverovej zmluve absentuje aj obligatórny zákonný údaj podľa cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to v súvislosti s tam uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej

len „RPMN“), pretože v nej nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN (absentuje
výpočet RPMN), ktorá vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom
pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Obligatórnou náležitosťou úverovej
zmluvy podľa cit. 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je aj údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v tomto bode návrh, resp. žiadosť na uzavretie úverovej zmluvy

nekorešponduje s údajom v jeho akceptácii. Súd dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje
náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré skutočnosti
majú v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že spotrebiteľský
úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd poukázal na skutočnosť, že ani v samotnom „Oznámení

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere“ z 20.06.2014 nie je čo i len zmienka
o zmluvnej pokute, preto skonštatoval, že žalobcovi nárok voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty
nemôže prináležať. Zmluvná pokuta nebola dojednaná písomne tak, ako to vyžaduje cit. § 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka a teda dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nie je platné. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1450 eur (poplatok za poskytnutie

úveru 50 eur súd nezapočítal do výšky poskytnutého úveru, keďže jeho dojednanie je neplatným
dojednaním a žalovaná ho v zmysle úverovej zmluvy musela zaplatiť) a žalovaná žalobcovi zaplatila 1
404,50 eur. Keďže poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu 45,50. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania súd uzavrel, že žalovaná sa so
splnením svojho záväzku dostala do omeškania 08.05.2016, keď neuhradila v stanovenom termíne

zročný dlh (oznámenie o zosplatnení jej bolo doručené 21.04.2016 a lehota na jeho splnenie bola 15 dní,
pozn.), a tak jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené
(nemožnosť priznať zmluvnú pokutu splátkovo), súd priznal žalobcovi v súlade s aktuálnymi sadzbami
zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy ku dňu omeškania (08.05.2016), úrok z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 45,50 eur od 08.05.2016 do zaplatenia.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

5. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal voči výrokom II. a III. rozsudku odvolanie. K náležitosti
zmluvy „doba trvania zmluvy“, uviedol, že je v každej zmluve o revolvingovom úvere uvedená. Konkrétne

v čl. 9, v ktorom je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Závery súdu o celkovej čiastke,
ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, odporujú definícii tohto pojmu a pojmu „celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom“ tak, ako sú upravené v ustanovení § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.
účinného ku dňu 17.02.2015. Súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, žeuzavretie dohody o poskytovaní služieb bolo povinné. V dôsledku nesprávneho postupu súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil ako nesprávne uvedenú hodnotu RPMN a tiež celkovú čiastku, ktorú
má spotrebiteľ uhradiť. Namieta rozhodnutie súdu aj v časti zamietajúcej uplatnený nárok na zmluvnú

pokutu. Zmluvná pokuta podľa odvolateľa bola dohodnutá v zmluve a zodpovedá ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie v napádanej časti zmenil, žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť trovy
konania žalobcovi v celom rozsahu.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k určeniu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX za bezúročnú a bezpoplatkovú. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného, odvolací súd
dodáva:

9. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

10. Podľa § 9 odsek 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, očnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa § 11 odsek 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

12. Na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, odvolací súd totožne ako súd

prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah a žalobca
poskytol žalovanej spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z... Pri preskúmaní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v predmetnej zmluve
absentujeobligatórnanáležitosť,atouvedenievšetkýchpredpokladovprevýpočetRPMN.Zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky

predpoklady pre jej výpočet. Preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať
predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úverejeuvedeniepredpokladovpoužitýchprevýpočetRPMNajpodľasmerniceEurópskehoparlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g), zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.

13. Ako z obsahu spisu vyplýva, žalovanej bol reálne poskytnutý úver len vo výške 1450 eur (poplatok za
poskytnutie úveru 50 eur súd správne nezapočítal do výšky poskytnutého úveru, lebo jeho dojednanieje neplatným dojednaním a žalovaná ho v zmysle úverovej zmluvy musela zaplatiť), a žalovaná za úver
zaplatila 1 404,50 eur. Teda rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutého úveru (1450 eur) a sumou
zaplateného úveru (1 404,50 eur) predstavuje 45,50 eur, čo je sumou, ktorú žalovaná žalobcovi dlhuje

na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

14. Čo sa týka námietky odvolateľa, ktorou poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C 42/15,
odvolací súd poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ v predmetnej veci mal výhradu k amortizačnej
tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy. Amortizačná tabuľka však nie je predmetom tohto sporu,

ale prejednávaná vec sa týka absencie špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je
v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je dostatočne jasné a určité, a
preto nemožno cez prizmu eurokonformného výkladu priznať spotrebiteľovi menej práv ako mu vyplýva
z vnútroštátnej úpravy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca v uvedenom ustanovení
jasnedeklaroval,akénásledkysúspojenésabsenciouobligatórnychnáležitostíuvedenýchvustanovení

§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho
predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.

15. Pokiaľ žalobca namieta nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý odvodzuje zo zmluvy o
revolvingovom úvere, konkrétne z čl. 8 bod 8.1 zmluvy, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu

prvej inštancie, podľa ktorého je spotrebiteľ pri omeškaní so splnením záväzku neprimerane postihnutý
viacerými sankciami, a to zmluvnou pokutou aj úrokom z omeškania. Spotrebiteľ si dojednaním takejto
zmluvnej pokuty zhoršil svoje postavenie. Navyše percentuálne vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty
vzbudzuje podozrenie, že takto dodávateľ obchádza zákon. Zmluvná pokuta nie je dohodnutá jasne a
určito, čo je v rozpore s § 544 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ, preto správne považoval súd dojednanie o

zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve za neplatné.

16. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a

ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).