Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114219345
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114219345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Y. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská
Bystrica, proti žalovanému: 1/ JUDr. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. R., 2/ C. X., a.s., G.: XX
XXX XXX, so sídlom Bytčická 12, Žilina, zastúpená: Mestická, Slovíková, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, 3/ I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom
Šoltésovej 2, Bratislava, G.: XX 865 265, SKP úpadcu RELCO s.r.o., "v konkurze", G.: XX 541 818, so
sídlom Okružná 3239, Modra, o určenie relatívnej neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného

v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 01. júla 2019
č.k. 19C/139/2014-278 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkyne zamieta.
Žalovaní v prvom až treťom rade majú nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči
žalobkyni, žalovaný v druhom rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím a žalovaným v prvom a treťom
rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmenkový ručiteľský záväzok žalovaného v

prvom rade na vlastnej bianko zmenke žalovaného v treťom rade, vystavenej dňa 16. 08. 2006 na rad
žalovaného v druhom rade, znejúcu na sumu vo výške 638 004,87 eura, je neplatný. Žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v prvom, druhom a treťom rade vo výške 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Trovy štátu znáša štát.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobkyňa a žalovaný v prvom rade uzavreli
manželstvo dňa XX. XX. XXXX . v L.. Do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria okrem

iných vecí i nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie L.nuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX a XXXX katastrálne územie Q. W.. Žalobkyňa sa na základe
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, ktorý dňa 10. 03. 2014 vydal
súdny exekútor Mgr. U. F., Exekútorský úrad Brezová pod Bradlom v exekúcii vedenej pod spis.
zn. EX 1102/2012, dozvedela o tom, že žalovaný v druhom rade si voči žalovanému v prvom rade
uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 89 323,14 eura spolu s príslušenstvom. Záväzok
žalovaného v prvom rade vznikol z titulom zmenkového ručenia žalovaného v prvom rade, ktoré malo

vzniknúť avalovaním vlastnej bianko zmenky žalovaného v druhom rade zo dňa 16. 08. 2006, ktorá bola
žalovaným v treťom rade vyplnená na zmenkovú sumu vo výške 638 004,87 eura so splatnosťou dňa 02.
08. 2011. Zmenkový ručiteľský záväzok žalovaného v prvom rade bol potvrdený Zmenkovým platobným
rozkazom č.k. 29Zm/41/2012-214 zo dňa 01. 08. 2012, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa21. 08. 2012. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu
a žiada, aby súd určil, že zmenkový ručiteľský záväzok žalovaného v prvom rade na vlastnej bianko
zmenke žalovaného v treťom rade, vystavenej dňa 16. 08. 2006 na rad žalovaného v druhom rade,

znejúcu na sumu vo výške 638 004,87 eura, je neplatný.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/, písm. d/ Civilného
sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, § 40a, § 101, § 145 ods.
1, § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 32
ods. 1, ods. 2 zákona číslo 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon zmenkový a šekový“).
1.3. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení. Dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne dôvodiac, že v prípade,
ak by nebolo určené, že právny úkon, vyhlásenie ručiteľa, žalovaného v prvom rade, je relatívne
neplatným právnym úkonom, boli by pri výkone rozhodnutia postihnuté aj veci nadobudnuté počas
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Žalobkyňa objektívne nemá inú

možnosť zabrániť exekúcii vyvolanej právnym úkonom, o existencii ktorého nemala vedomosť a na
vykonanie ktorého nedala súhlas.
1.4. K námietke žalovaného v druhom rade, k nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie iba poukázal,
že je daná pasívna legitimácia žalovaných tak, ako sú označení, v prípade relatívnej neplatnosti
právneho úkonu sú žalovaní všetci účastníci právneho úkonu.

1.5. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v druhom rade, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti podlieha premlčaniu, premlčacia doba je trojročná
(§ 101 Občianskeho zákonníka). K úkonu došlo dňa 16. 08. 2006, všeobecná premlčacia doba začala
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. 17. 08. 2006 a všeobecná trojročná
premlčacia lehota uplynula 17. 08. 2009. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 24. 06. 2014. Vzhľadom

na námietku premlčania vznesenú žalovaným v druhom rade možno konštatovať, že toto právo bolo
žalobkyňou uplatnené zjavne až po uplynutí premlčacej lehoty. Okamih začatia plynutia lehoty bol daný
objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti, či žalobkyňa vedela alebo nevedela o svojom práve.
Súd prvej inštancie však neprihliadol na námietku premlčania nakoľko zohľadnenie vznesenej námietky
premlčania by nezodpovedalo potrebe spravodlivého usporiadania vzájomných práv a povinností.

Žalobkyňa vzhľadom na okolnosti a čas vyplnenia bianko zmenky by bola zbavená možnosti brániť sa
exekúcii jej majetku na základe zmenkového ručiteľského záväzku jej manžela, na ktorý nedala súhlas
a o ktorom nemala žiadnu vedomosť. Vychádzajúc z uvedeného by priznanie účinkov premlčania za
daných okolností bolo voči žalobkyni neprimerane tvrdým postihom. Sú tak splnené podmienky na to,
aby výnimočne neboli priznané vznesenej námietke premlčania právne účinky v súlade s právom.

1.6. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku dôvodí a poukazuje na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08. 12. 2010, ktorý v bode 21. uviedol, že v takomto
prípade je dôvod na odklon od doterajšej judikatúry a treba pokladať predmetný úkon za úkon, ktorý
v súlade s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje súhlas druhého z manželov v súlade s
ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka, teda takýto úkon súd považoval za relatívne neplatný.

Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom náleze poukázal tiež na to, že takýto úkon je potrebné posudzovať
aj cez prizmu dobrých mravov.
1.7. Posudzujúc vec podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie k záveru,
že právny úkon bol uskutočnený žalovaným v prvom rade počas trvania BSM a teda jeho slobodná
vôľa bola ohraničená ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyhlásenie ručiteľa je právny

úkon, ktorý bezprostredne zasahuje do práv druhého manžela a to z toho dôvodu, že dôsledkom
tohto právneho úkonu je možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa aj z majetku patriaceho do BSM.
Prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným v prvom rade vzhľadom na uvedené možné závažné dopady
na spoločný majetok obidvoch manželov, nie je bežnou záležitosťou, ktorá si nevyžaduje súhlas druhého
manžela. Žalovaný v prvom rade uskutočnil dotknutý právny úkon bez súhlasu žalobkyne a ako ručiteľ sa

neprimerane zaručil za riziko podnikania obchodnej spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a presadil svoj
záujem na úkor spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd mal
za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa na vznik takéhoto zmenkového záväzku žalovaného v
prvom rade nedala nikdy žiadny, a to ani konkludentný súhlas, o existencii takéhoto záväzku žalovaného
v prvom rade ani nemala žiadnu vedomosť, a to ani v čase jeho vzniku a ani v čase, keď bol žalovaný

v prvom rade žalovaným v druhom rade vyzvaný na jeho splnenie. Dôsledkom tohto právneho úkonu
nie je síce priama zodpovednosť žalobkyne ako ručiteľa za uvedený záväzok, ale právny úkon vytvára
stav, keď veriteľ (žalovaný v druhom rade) sa domáha uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom
konaníajzmajetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(§147ods.1Občianskehozákonníka). Práve táto skutočnosť odôvodňuje záver, že prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným v
prvom rade nebolo bežnou záležitosťou (vzhľadom na povahu a výšku záväzku), dotýkalo sa spoločných
vecíobochmanželov,pretobolopodmienenésúhlasomžalobkyne(manželkyžalovanéhovprvomrade).

Keďže v konaní bolo preukázané i výsluchom žalobkyne, žalovaného v prvom rade ako i s poukazom
na vyššie uvedené, že žalobkyňa súhlas nedala, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
1.8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením
súd prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.

2.Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvcelomrozsahuodvolanímžalovanývdruhomradedôvodiac,
že súd prvej inštancie vyvodil nesprávne skutkové zistenia a tieto následne aj nesprávne právne
vyhodnotil. Odvolacie dôvody vychádzajú z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm.
f/ a písm. h/ CSP.
2.1. Žalovaný v druhom rade v podanom odvolaní namietal procesné podmienky konania dôvodiac, že

žalobkyňa upravovala okruh účastníkov na strane žalovaných a naposledy rozhodol súd prvej inštancie
uznesením dňa 15. 01. 2018, kedy bol ustálený okruh účastníkov konania na strane žalovaných. Do
toho času žalobkyňa viedla konanie proti neúplnému okruhu účastníkov, čím na strane žalovaných došlo
k nedostatku pasívnej procesnej legitimácie, t.j. súd prvej inštancie do toho času nekonal v súlade s
procesným právom. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú len

vtedy, ak jej uplatnenie došlo všetkým účastníkom právneho úkonu a to okamihom, v ktorom prejav vôle
došiel poslednému z nich, t.j. v predmetnom konaní až po doručení uznesenia o pripustení žalovaného
v treťom rade, správcu konkurznej podstaty spoločnosti RELCO s.r.o. „v konkurze“. O tomto procesnom
návrhu rozhodol súd prvej inštancie až dňa 15. 01. 2018. Námietku nedostatku pasívnej legitimácie
odôvodnil v napadnutom rozsudku v bode 23. Iba vetou, že podľa názoru súdu všetci žalovaní boli

označení dostatočne a zrejme včas.
2.2.Ďalejžalovanývdruhomradenamietalajzneniepetitužalobytvrdiac,žetak,akooznačilažalobkyňa
zmenu zo dňa 29. 10. 2013, takáto zmena medzi stranami sporu vystavená nebola, t.j. od počiatku
absentuje vykonateľný petit žaloby. Až písomným podaním zo dňa 04. 10. 2017 žalobkyňa zmenila petit
žaloby, ktorá zmena bola pripustená uznesením zo dňa 17. 09. 2018, t.j. do toho času súd konal o

neexistujúcej zmenke.
2.3. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej poukazuje na nesprávne právne vyhodnotenie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobkyne. Je toho názoru, že žalobkyňa
nedisponuje naliehavým právnym záujmom na ňou požadovanom určení, keďže k porušeniu práva už
došloajetedamožnéžalovaťibaosplneniepovinnosti,ktorázporušeniavyplýva.Zmenkovásumajeuž

predmetom vymáhania, v čase podania žaloby vo fáze exekučného konania. Keďže splnenie povinnosti
z právneho úkonu, neplatnosti ktorého sa žalobkyňa domáha, je už predmetom exekučného konania,
nie je daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
2.4.Odvolateľpoukazujenaskutočnosť,žesúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkupod
bodmi 25. až 27. uvádza na základe čoho posúdil právny úkon avalovania zmenky žalovaným v prvom

rade, ako relatívne neplatný právny úkon. Naproti tomu však poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp.zn. I. ÚS 26/2010 z 08. 10. 2010, ktorý takéto konanie posudzuje ako absolútne neplatný právny
úkon. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku preto nie je zrejmé, či súd právny úkon avalovania zmenky
žalovaným v prvom rade považoval za neplatný relatívne alebo absolútne, čo spôsobuje zmätočnosť
odôvodnenia a jeho nejasnosť.

2.5. Ďalej poukázal na skutočnosť, že ak žalobkyňa namieta, že žalovanému v prvom rade nedala súhlas
k takémuto úkonu (avalovaniu zmenky), tak k záväznosti podpisu zmenky, resp. ručiteľského záväzku na
zmenke, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela. Zmenkové záväzky sú peňažnými záväzkami a v ich
prípade sa nejedná o dispozíciu so spoločným majetkom. Uvedená skutočnosť vyplýva aj ustanovenia
§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov,

ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriace
do BSM. Právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká spoločný
ručiteľský záväzok, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom. Spoločný
majetok manželov sa stáva so zreteľom na ich bezpodielový vzťah, možným zdrojom uspokojenia
veriteľa jedného z manželov.

2.6. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie aj nesprávne vyhodnotenie ním vznesenej námietky
premlčania, keď túto neakceptoval pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko výkon práva by mal
neprimerane tvrdo zasahovať voči žalobkyni. Súd prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil
vykonané dokazovanie, výsluchy žalobkyne, žalovaného v prvom rade, ktoré sú v rozpore s vykonanýmilistinnými dôkazmi, na ktoré poukazoval žalovaný v druhom rade. Odvolateľ jednoznačne preukázal,
že žalobkyňa bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti OK Nitra, s.r.o., so žalovaným v prvom rade
takmer desať rokov. Napriek tomu obaja tvrdili, že žalobkyňa nikdy nepodnikala, nebola spoločníčkou

ani konateľkou žiadnej spoločnosti. Súd prvej inštancie nevyhodnotil tvrdenie, že žalovaný v prvom
rade „má doma peklo“, výpoveď žalovaného nevyhodnotil ako účelovú, v snahe tendenčne sa zbaviť
ručiteľského záväzku, ku ktorým skutočnostiam sa v napadnutom rozsudku vôbec nevyjadril. Žalobkyňa
účelovo vypovedala aj o existencii záložných práv na nehnuteľnostiach. Žalobkyňa minimálne od roku
1996 musela o podnikateľských aktivitách svojho manžela vedieť, keď spolu s ním bola spoločníčkou a

konateľkou v spoločnosti, exekúcie prebiehajú od roku 2012. Neprihliadnutie na námietku premlčania zo
strany žalovaného v druhom rade zakladá práve rozpor s dobrými mravmi voči žalovanému v druhom
rade, kedy napriek tomu, že v roku 2006 si zabezpečil svoje obchodné aktivity aj avalovanou zmenkou,
v roku 2014 bola voči nemu podaná žaloba o neplatnosť ručiteľského záväzku a petit žaloby bol riadne
špecifikovaný až v roku 2017. Žalovaný v druhom rade sa nemôže po celú túto dobu riadne domôcť
svojich práv veriteľa a uspokojiť svoje splatné pohľadávky.

2.7. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové rozhodnutie, alebo aby zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobkyňu zaviaže na náhradu trov
konania.

3. Žalobkyňa v podanom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v druhom rade sa nestotožnila

s jeho tvrdením o nesplnení procesných podmienok konania. Namieta, že HF STEEL, ktorého pôvodne
označila za žalovaného v druhom rade, bol subjektom, ktorý zanikol zlúčením, pričom posledným v rade
univerzálnych právnych nástupcov je spoločnosť RELCO s.r.o. „v konkurze“. Nesprávne označenie
žalovanéhovtreťomrade jeodstrániteľnouprekážkoukonania,ktorábolaprocesnýmpostupomžalobcu
a súdu odstránená a okruh žalovaných, resp. ich správne označenie sú uvedené v rozsudku.

3.1. Ďalej uviedla, že k žalobnému návrhu predložila fotokópiu bianko zmenky obsahujúcej zmenkové
ručiteľské vyhlásenie, určenia neplatnosti ktorého sa žalobkyňa domáhala. Počas celého konania bolo
stranám aj súdu úplne jasné a zrejmé, ktorého zmenkového ručiteľského záväzku žalovaného v prvom
rade sa konanie týka. Je presvedčená o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Exekúcia vykonávaná na majetok žalobkyne na základe právneho úkonu, ktorý ona sama

nielenže nevykonala, ale dokonca o ňom ani nemala vedomosť, je tým nespochybniteľným naliehavým
právnym záujmom na určení neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný v druhom rade sa mýli, ak tvrdí, že
tento existujúci stav (postihnutie majetku žalobkyne exekúciou) už nie je možné zmeniť. Poukázala na
ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.
3.2.Stotožnilasasozdôvodnenímsúduprvejinštancieorelatívnejneplatnostizmenkovéhoručiteľského

vyhlásenia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje explicitné odôvodnené relatívnej neplatnosti
zmenkového ručiteľského vyhlásenia žalovaného v prvom rade podľa § 145 Občianskeho zákonníka.
Argumentácia, že podpísanie zmenkového ručiteľského vyhlásenia jedným z manželov bez súhlasu
druhého manžela nie je dispozíciou so spoločným majetkom, je dávno prekonaná aj rozhodovacou
praxou Ústavného súdu SR, na ktorú odkazuje aj súd prvej inštancie.

3.3. Žalobkyňa nikdy nebola spoločníkom ani konateľom spoločnosti HF STEEL, nebola informovaná o
obchodnýchaktivitáchtejtospoločnostiaanisaonenikdyžiadnymspôsobomnezaujímala. Akžalovaný
v druhom rade tvrdí, že žalobkyňa mala o existencii zmenkového ručiteľského vyhlásenia vedomosť,
mal predložiť dôkaz preukazujúci toto tvrdenie. Existenciu záložných práv žalobkyňa nespochybňovala,
avšak tieto nemajú žiadny súvis s rozhodovanou vecou.

3.4.Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného v druhom rade, týkajúcou sa vznesenej námietky
premlčania. Predmetná bianko zmenka sa stala perfektným právnym úkonom až v roku 2012, kedy do
nej bola žalovaným doplnená uplatnená zmenková suma. Do tohto okamihu aval žalovaného v prvom
rade akoby neexistoval, resp. nebolo možné určiť jeho obsah. Prvým preukázaným časovým okamihom,
kedy sa žalobkyňa objektívne mohla dozvedieť o existencii zmenkového ručiteľského vyhlásenia bol

okamih, kedy jej bol doručený príkaz na začatie exekúcie predajom nehnuteľností. Zotrváva na názore
súdu prvej inštancie, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko bianko zmenku
vystavil subjekt, v ktorom žalobkyňa nikdy nemala ani minimálnu majetkovú účasť, nevykonávala funkciu
konateľa, osobne neparticipovala na plnení, ktoré žalovaný v treťom rade mal poskytnúť, ale neposkytol
žalovanému v druhom rade, žalovaný v druhom rade nikdy neposkytol žiadne reálne plnene žalovanému

v prvom rade, žalovaný v prvom rade avaloval bianko zmenku bez akejkoľvek vedomosti žalobkyne a
tým aj bez jej súhlasu, avalovanie bianko zmenky žalovaným v prvom rade ako spoločníkom žalovaného
v treťom rade je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho rozporu s ustanovením § 106
Obchodného zákonníka.3.5. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z riadne zisteného
skutkového stavu, na ktorý boli konajúcim súdom správnym spôsobom aplikované príslušné zákonné
ustanovenia. Rešpektuje ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a nie je v rozpore so žiadnym

procesným ustanovením. Navrhuje ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v druhom rade v písomnom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach v podanom odvolaní, na
nedostatku pasívnej legitimácie. Námietku žalobkyne o jej vedomosti, resp. nevedomosti o podnikaní

jej manžela je účelové a skresľujúce. O jeho podnikateľských aktivitách musela mať vedomosť, keďže
bola dlhé roky spoločníčkou v inej obchodnej spoločnosti spolu s manželom. Vo zvyšku argumentácie,
týkajúcej sa nedostatku naliehavého právnej záujmu na požadovanom určení, nejasnosti týkajúce sa
relatívnej alebo absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, vyhodnotenia ručiteľského záväzku ako
formy nakladania s majetkom patriacim do BSM, námietky premlčania zotrvala na všetkých odvolacích
dôvodoch tak, ako boli špecifikované v odvolaní.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu
predchádzalo a odvolania žalovaného v druhom rade podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný
dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom

prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v druhom rade je opodstatnené a dôvodné preto jeho
odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu
žalobkyne zamietol.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, a to ručiteľského záväzku žalovaného v prvom rade na bianko zmenke,
vystavenej dňa 16. 08. 2006 v prospech žalovaného v druhom rade.
6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že zmenkový
ručiteľský záväzok žalovaného v prvom rade na vlastnej bianko zmenke žalovaného v treťom rade,

vystavenej dňa 16. 08. 2006 na rad žalovaného v druhom rade, znejúcu na sumu vo výške 638 004,87
eura, je neplatný, a to napriek premlčaniu nároku žalobkyne domáhať sa relatívnej neplatnosti, ktoré
vyhodnotil ako neprimerane tvrdé postihnutie.
6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný v druhom rade namietajúc rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu tak čo do skutkovej, právnej kvalifikácie. Nestotožnil sa so záverom

súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení,
argumentáciou súdu prvej inštancie o neakceptovaní ním vznesenej námietke premlčania, vyhodnotenia
ručiteľského záväzku a vytýka procesné pochybenie a nejasnosti týkajúce sa relatívnej alebo absolútnej
neplatnosti tohto právneho úkonu.

7. Podľa § 388 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného v druhom
rade, ako aj konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej

inštancie v danej veci vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci
aplikovalprávnypredpis,atotakustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesasúhlasusnakladaním
so spoločnými vecami, ustanovenia o relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ako aj ustanovenia o
premlčaní, avšak tieto ustanovenia nesprávne právne vyložil a vyhodnotil na daný spor.
8.1.Vzhľadom k tomu, že v danej veci došlo iba k nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania,

odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie, keď sa stotožnil so
skutkovým stavom zistenými súdom prvej inštancie, preto v danej veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP
bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd nepovažoval ani za potrebné upozorniť
na zmenu právnej kvalifikácie, nakoľko k tejto zmene nedošlo, keď súd prvej inštancie aplikoval v danej
veci aj správne právne ustanovenia predpisov, iba tieto nesprávne vyložil a na danú vec nesprávne

vyhodnotil.
8.2. Súd prvej inštancie skonštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení dôvodiac, že ak by nebolo určené, že predmetný právny úkon - vyhlásenie ručiteľažalovaného v prvom rade je relatívne neplatným právnym úkonom, boli by pri výkone rozhodnutia
postihnuté aj veci nadobudnuté počas trvania BSM.
8.2.1. Odvolací súd sa stotožnil iba so záverom súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti ručiteľského záväzku žalovaného v prvom rade.
Nestotožnil sa však s dôvodmi, z ktorých súd prvej inštancie vzhliadol naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenie priamo umožňuje domáhať sa osobe, ktorá bola úkonom podľa § 49a, § 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka dotknutá, neplatnosti tohto

právneho úkonu. Ide však iba o relatívnu neplatnosť, pretože ak sa dotknutá osoba tejto neplatnosti
nedovolá, právny úkon je platný. Z tohto ustanovenia vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení.

9. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v
druhom rade. Na jednej strane skonštatoval, že právo bolo žalobkyňou uplatnené zjavne po uplynutí

premlčacej doby, keď vyhodnotil, že k úkonu (podpísanie zmenky žalovaným v prvom rade) došlo
dňa 16. 08. 2006, nasledujúcim dňom, t.j. dňom 17. 06. 2006 začala žalobkyni plynúť trojročná
premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) a táto uplynula dňom 17. 06. 2009. Žalobkyňa sa
podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 24. 06. 2014 domáha určenia neplatnosti tohto
ručiteľského záväzku, zjavne teda po uplynutí premlčacej doby. Na druhej strane súd prvej inštancie

v napadnutom rozsudku konštatoval, že neprihliadol na námietku premlčania, nakoľko „zohľadnenie
vznesenej námietky premlčania by nezodpovedalo potrebe spravodlivého usporiadania vzájomných
práv a povinností. Žalobkyňa vzhľadom na okolnosti a čas vyplnenia bianko zmenky by bola zbavená
možnosti brániť sa exekúcii jej majetku na základe zmenkového ručiteľského záväzku jej manžela, na
ktorý nedala súhlas a o ktorom nemala žiadnu vedomosť. Priznanie účinkov premlčania za daných

okolností bolo voči žalobkyni neprimerane tvrdým postihom“.
9.1. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a vyhodnotil ho ako rozporný
so zákonom.

10. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby

v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu
svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak

spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom
zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k

rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie
napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a pod. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno považovať
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Premlčanie
je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.

Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania, prípadne
odopretie tohto práva, hoci aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je v
rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd

musí prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú dlžníkom a nemôže veriteľovi priznať premlčané
právo. Dobrým mravom neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného proti nemu.
Použitím ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ignorovať, v danom prípade,
odôvodnene vznesenú námietku premlčania veriteľom a premlčané právo veriteľovi nepriznať a tak
reparovať nesplnenie povinnosti žalovaným v prvom rade (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo

148/2004, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 30/2005).
10.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj ďalším rozhodnutím sp.zn. 3Cdo 41/2012, ktoré bolo
zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 1/2015 potvrdzuje v podstate vyššie uvedené,
skoršie rozhodnutie č. 30/2005. V tomto rozhodnutí dôvodí, že ustanovenie § 3 Občianskehozákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či
je výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a ak to tak nie je, požadovanú ochranu
odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru
stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti. Postup súdu podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných
prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva v neprospech toho účastníka,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom

v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo v včas neuplatnil, prípadne kedy k
výkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskychcieľov,
či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Z tohto rozhodnutia bola prijatá aj právna veta:
„Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,

leboinštitútpremlčaniajeinštitútomzákonnýmatedapoužiteľnýmvovzťahukakémukoľvekprávu,ktoré
sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho
hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania
práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka“.

10.2. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré boli zverejnené aj v
zbierkesúdnychrozhodnutí,tedaideopublikovanérozhodnutia,odvolacísúdpovyhodnotenívznesenej
námietky premlčania žalovaným v druhom rade, dospel k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa nárok
na určenie neplatnosti právneho úkonu, ručiteľského záväzku žalovaného v prvom rade, uplatnila po
uplynutípremlčacejdoby.Zmenkužalovanývprvomrade(manželžalobkyne)podpísaldňa16.08.2006,

premlčacia doba uvedená v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka (premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz), uplynula dňom 17. 08. 2009. Keďže žalobkyňa
žalobu, ktorou sa domáha určenia ručiteľského záväzku žalovaného v prvom rade, doručila súdu prvej
inštancie dňa 24. 06. 2014, vykonala tak zjavne po uplynutí zákonom určenej premlčacej doby.
10.3. Prihliadnuc v danej veci aj na závery vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, ktoré boli zverejnené

v zbierke súdnych rozhodnutí, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
vznesenánámietkapremlčaniažalovanýmvdruhomrade,ktorýsiibabránisvojeprávavočižalovanému
v prvom rade. Tento žalovaný podpísal zmenku, ktorú si žalovaný v druhom rade uplatnil na uspokojenie
svojich pohľadávok voči žalovanému v prvom rade, ktorý takto ručil za záväzky spoločnosti HF STEEL. Z
tohto dôvodu nie je preto možné námietku premlčania, vznesenú žalovaným v druhom rade, ktorý si iba

bránil právo a domáhal sa uspokojenia svojho práva, vyhlásiť za rozpornú s dobrými mravmi. Žalovaný v
druhom rade sa iba domáha svojho nároku, zaplatenia pohľadávky voči žalovanému v prvom rade, resp.
spoločnosti HF STEEL, preto tento jeho nárok nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za rozporný
s dobrými mravmi. Premlčanie je zákonným inštitútom a ako taký ho v prípade jeho uplatnenia, súd musí
akceptovať a naň prihliadnuť. Iba vo veľmi výnimočných prípadoch, ak by bola spôsobená námietkou

premlčania neprimeraná ujma, resp. vznesenie námietky premlčania by bolo výrazom zneužitia práva v
neprospech účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie
jeho nároku bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného
práva, by bolo možné neprihliadnuť na námietku premlčania. V danom prípade však takýto prípad
nenastal.

10.4. Žalobkyňa v danom prípade dôvodí, že žalovanému v prvom rade súhlas na podpísanie bianko
zmenky nedala a o tomto úkone ani nevedela. Až výkonom rozhodnutia, v danom prípade zmenkového
platobného rozkazu, ktorý bol vydaný Okresným súdom Nitra dňa 01. 08. 2012 č.k. 29Zm/41/2012-214,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 08. 2012 a ktorým bola spoločnosť HF STEEL s.r.o. a JUDr.
Q. M. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi FERONA Slovakia a.s. zmenkovú sumu 588

004,87 eura s príslušenstvom a zmenkovou odmenou.
10.5. Tým, že žalovaný v prvom rade bol priamo platobným zmenkovým rozkazom zaviazaný zaplatiť
veriteľovi FERONA Slovakia a.s. tam uvedenú sumu, a ak následne veriteľ FERONA Slovakia a.s.
si túto sumu vymáha výkonom tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nemôže byť jeho
konania kvalifikované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu ním vznesená námietka

premlčania voči žalobkyni, ktorá sa domáha určenia neplatnosti tohto nároku žalovaného v druhom
rade voči žalovanému v prvom rade, nemôže spĺňať podmienky rozporu s dobrými mravmi, nakoľko sa
domáha iba svojho práva.10.6. Námietka žalobkyne, že ona sa o tom, že jej manžel, žalovaný v druhom rade, podpísal dňa 16.
08. 2006 predmetnú zmenku, ktorou ručil za záväzok spoločnosti HF STEEL žalovanému v druhom
rade, dozvedela až vydaním exekučného príkazu, ktorého titulom bol právne právoplatný a vykonateľný

zmenkový platobný rozkaz, je neopodstatnená. Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej
lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na
subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 15. mája 1997 sp.zn. 3Obo 44/97). V tomto zmysle je tvrdenie žalobkyne o

jej nevedomosti s podpísaním zmenky, bezpredmetné a nie je možné naň prihliadnuť.

11.Odvolacíbyvzásadesaďalejnemuselzaoberaťpredmetnomsamotnéhokonania,keďžeakceptoval
žalovaným v druhom rade vznesenú námietku premlčania, v dôsledku čoho nie je možné žalobkyni jej
právo priznať a jej žalobe vyhovieť. Nedá sa však nepoznamenať, že aj v prípade, ak by bola predmetná
žaloba zo strany žalobkyne podaná v zákonnej premlčacej lehote, nebolo by možné takejto žalobe

vyhovieť.Žalobkyňasadomáhaurčeniarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonužalovanéhovprvomrade,
jej manžela, ktorý bez jej súhlasu podpísal ručiteľský záväzok - bianko zmenku. Súd prvej inštancie jej
žalobe vyhovel, neakceptujúc vznesenú námietku premlčania a pomerne ustálenú súdnu prax.
11.1. Ustanovenie § 145 Občianskeho zákonník upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb
vzhľadom na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami, ako predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva. Súdna prax judikovala, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným
z manželov nie je podľa prevládajúceho výkladu potrebný súhlas druhého manžela. Ak sa právny úkon,
ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok, netýka spoločných vecí, nevzťahuje sa na neho
ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemožno uvažovať ani o neplatnosti
takéhoto úkonu z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela podľa ustanovenia § 40a Občianskeho

zákonníka. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok
obidvoch manželov, ale samostatný záväzok manžela, ktorý tento záväzok prevzal. V prípade, že
dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, veriteľ sa môže domáhať jej splnenia iba na
tomto manželovi, ako individuálnom ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči manželovi
ručiteľa, a to ani v tom prípade, ak tento dal na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas; druhý manžel

sa nestáva osobným dlžníkom veriteľa. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je
totiž právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo
vykonanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej
sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa nezakladajú druhému manželovi žiadne práva
ani povinnosti. K ručiteľskému záväzku jedného z manželov preto nie je potrebný súhlas druhého

manžela. Iba z tohto dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov
bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie aj zo spoločného majetku manželov podľa § 147 Občianskeho
zákonníka, nemožno vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá (ako nie
bežná) vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný
trpieť pri výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však spoluručiteľom (R

61/1973, R 71/1994, komentár § 145 Občianskeho zákonníka Q., T., W. a kol., rozsudok KS Banská
Bystrica 43CoZm/3/2019).

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia,

ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného v druhom rade, neakceptoval však jeho námietky
uvedené v podanom odvolaní, týkajúce sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
dodatočné upresnenie tak okruhu strán sporu, ako aj samotného žalobného petitu, a tiež na štádium

konania (už odvolacie), nepovažoval odvolací súd tieto pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré boli
dodatočne odstránenézatakúvadukonania,ktorábymalazanásledokzrušenienapadnutéhorozsudku
a vrátenie veci súdu prvej inštancie.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255

ods. 1 CSP, úspešným žalovaným v prvom až treťom rade vzniklo právo na náhradu trov na súde prvej
inštancie a žalovanému v druhom rade aj odvolacieho konania. Keďže žalovaným v prvom a treťom
rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd im tieto nepriznal. O výške trov konaniarozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).