Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010134
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5615010134.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 20.
5. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaní
U.. C. I. M. Y. G. R. K. , nar. XX.XX.XXXX H. M. G., trvale bytom T. XXX, okres M. G., príslušník
Policajného zboru v služobnom pomere O. XX.XX.XXXX, E. Q. U. O. O. D. M. G. K. E. A. D. D. H. L.,

ČOZ: XXXXXX,

U.. F. C. Z. A. Í. L. , nar. XX.XX.XXXX H. M. G., trvale bytom E. L. XXX, okres M. G., príslušník
Policajného zboru v služobnom pomere O. XX.XX.XXXX, služobne zaradený na Obvodnom oddelení
D. M. G. K. E. A. D. A. A., ČOZ: XXXXXX,

D.. C. D. A. B. Y. V. T. O. N. E. L. Ý. , nar. XX.XX.XXXX H. M. G.,

trvale bytom M. G., U. N.. K.. E. XXXX/XX, príslušník Policajného zboru v služobnom pomere O.
XX.XX.XXXX, služobne zaradený na Obvodnom oddelení D. M. G. K. A., Č.: XXXXXX,

U.. G.. D. G. K. C. Y. A. , nar. XX.XX.XXXX H. M. G., trvale bytom E.K. XXX, okres M. G., príslušník
Policajného zboru v služobnom pomere od XX.XX.XXXX, služobne zaradený na Obvodnom oddelení
PZ M. G. K. E. A. D. D., Č.: XXXXX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h ,

že
dňa 11.03.2014 v čase približne o 17.00 hod., kedy boli velení v dennej hliadkovej službe Obvodného
oddelenia PZ Liptovský Mikuláš, sa bez vedomia príslušného povereného príslušníka Obvodného

oddelenia PZ Liptovský Mikuláš a bez zákonného dôvodu rozhodli obmedziť osobnú slobodu H. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. H. Č.. XXX, okres M. G., v mieste jeho trvalého bydliska, kde sa v tej
dobe už zdržiaval a ktorý bol podozrivý z predchádzajúceho výtržníckeho konania v pohostinstve Rybka
v Uhorskej Vsi, a to aj napriek tomu, že vedeli, že H. L. je v podnapitom stave, v ktorom býva agresívny,
pričom policajti vošli do tohto rodinného domu patriaceho T. L., matke H. L., kde prešli do izby, v ktorej
na posteli ležal H. L. a počúval hudbu, tohto vyzvali, aby ich nasledoval na policajný útvar, na čo H.

L. reagoval agresívne, policajtom sa vyhrážal postrieľaním, snažil sa ich zastrašiť spôsobom použitia
zbrane, avšak prítomní policajti použili proti nemu hmaty a chvaty sebaobrany a založili mu putá na ruky
a následne aj opaskom zviazali nohy, pri tomto ho viackrát päsťou udreli a kopli do oblasti tváre, ako
aj iných častí tela, v dôsledku tohto konania mu spôsobili zranenia, a to trieštivú zlomeninu laterálnej
(bočnej) steny ľavej orbity (očnice), drobný úlomok mierne dislokovaný do orbity, trieštivú zlomeninu
ventrálnej a laterálnej (prednej a vonkajšej bočnej) steny ľavej maxilárnej (čeľustnej) dutiny s krvácaním
do čeľustnej dutiny, dvojnásobnú zlomeninu zygomatického oblúka vľavo bez dislokácie, zlomeninu

nosových kostí bez posunu, otras mozgu, pomliaždenie oboch predlaktí, s krvácaním navonok z nosaa úst, ktoré sa z hľadiska všeobecného charakteru, povahy a závažnosti zranení na tele poškodeného
radia na rozhranie medzi ľahké až stredne ťažké zranenie, poškodený bol neodkladne prevezený
rýchlou zdravotnou pomocou na ošetrenie do Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu

v Liptovskom Mikuláši, kde bol z dôvodu závažnosti zranení aj hospitalizovaný do 19.03.2014; popísané
zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní 3 až 4 týždňov, počas ktorých bol obmedzený obvyklý spôsob
života poškodeného; týmto konaním policajti porušili ustanovenie § 8 ods. 1, § 17 ods. 1, § 52 ods. 1
Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších platných predpisov, § 48 ods. 3 písm.
a/, g/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

t e d a

spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonávali svoju právomoc

spôsobom odporujúcim zákonu,

spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v

spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaní npor. C. I., U.. F. C., D.. C. D. K. U.. G.. D. G.

podľa § 326 ods. 1, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j, § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody každému z obžalovaných
podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e každému z obžalovaných skúšobnú dobu vo výmere 2

(dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal obžalobu na obvinených U.. C. I., U.. F. C.L.,
U.. C. D. K. D.. R.. D. G. za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe opísanom v obžalobe.

Všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe.Obžalovaný C. I. na hlavnom pojednávaní využil právo na odopretie výpovede a k veci nevypovedal.
Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania. V prípravnom
konaní uviedol, že vykonáva funkciu referenta - špecialistu pre prácu s komunitami na OO PZ Liptovský

Mikuláš, a to od 1. 2. 2010. Náplňou jeho práce je aj hliadková činnosť všeobecne. Dňa 11. 3. 2014
vykonával realizačnú službu spolu s kolegom D.. R.. D. G. v čase od 7.30 do 19.30 hod., pričom on bol
veliteľom hliadky a D. G. bol jej členom. V čase asi o 17.00 hod. boli operačným dôstojníkom KR PZ
Žilina vyslaní do obce Uhorská Ves, kde v pohostinstve Rybka malo dôjsť k hromadnej bitke. Po príchode
na miesto zistili, že je rozbité zariadenie pohostinstva, krčmárka im oznámila, že skutku sa mal dopustiť

H. L. G.., ktorý mal odísť z pohostinstva na im neznáme miesto, pričom prítomní upozornili policajtov,
že má mať pri sebe nôž. Nakoľko bolo potrebné zapísať minimálne ľudí, ktorí boli v pohostinstve,
vyrozumel druhú hliadku v zložení U.. C., asi veliteľ hliadky a U.. D., člen hliadky, ktorým povedal, aby
šli do obce Liptovský Ján, či H. L.A. sa nepremiestnil do Liptovského Jána a nepokračuje v páchaní
protispoločenskej činnosti. Následne volal riaditeľovi OO PZ Liptovský Mikuláš, nevedel uviesť, koľko
bolo hodín, ktorému popísal skutočnosti, ktoré sa odohrali v pohostinstve Rybka, pričom po konzultácii

s ním dospeli k záveru, že v pohostinstve sa H. L. dopustil trestného činu výtržníctva, má sa zadržať
a robiť v superrýchlom konaní podľa § 204 Trestného poriadku. O tejto skutočnosti bola vyrozumená
stála služba, ktorá mala na miesto do pohostinstva Rybka vyslať povereného príslušníka PZ a asi aj
vyslala. Obžalovaný s kolegom G. začali vykonávať pátranie po H. L., pričom neustále komunikovali
aj s druhou hliadkou, ktorá sa už nachádzala v Liptovskom Jáne. Nakoľko druhá hliadka zistila, že v

Liptovskom Jáne sa menovaný nenachádza, rozhodli sa, resp. rozhodol obžalovaný ako veliteľ hliadky,
že všetci štyria policajti z dvoch hliadok pôjdu na adresu trvalého bydliska H. L. G.., teda do Uhorskej
Vsi, či sa tam nenachádza. Obžalovaný ako policajt z predchádzajúcich služobných zákrokov vedel, že
H. L., keď je pod vplyvom alkoholu, je agresívny, napáda okolie, nemá problém zaútočiť aj na policajtov.
Pri niektorých služobných zákrokoch predtým, vo vzťahu k H. L., tohto sanitka odvážala na psychiatrické

oddelenie vtedy, keď si vyžiadala asistenciu osoby privolajú policajtov vo vzťahu k H. L., keď je pod
vplyvom alkoholu, čo sa prejavuje jeho agresivitou a aroganciou. S kolegom G. odišli z pohostinstva
Rybka s tým, že na mieste ešte neboli ďalší policajti, resp. poverený príslušník PZ, pričom zúčastnené
osoby poučili, že nemajú hýbať s poškodeným zariadením a ani upratovať sklo do príchodu povereného
príslušníka a kriminalistického technika. Následne vykonali pátraciu činnosť, skontrolovali širšie okolie

pohostinstva, či nie je niekde nablízku. Keďže ho nikde nenašli, tak šli pred dom, kde trvale býval.
Počkali na druhú hliadku a zazvonili na zvonček pri vchodových dverách domu, pretože na bráničke
zvonček nebol. Dvere na dome boli zavreté. Nevedel sa vyjadriť, koľko bolo hodín, keď sa nachádzali
pred domom. Po chvíli otvorila dvere matka H. L. s otázkou, či idú po H. a čo sa stalo. Obžalovaný sa
opýtal, či je doma, načo odpovedala, že áno. Následne jej objasnil situáciu, ktorá nastala v pohostinstve,

s tým, že jej syn sa dopustil trestného činu a idú ho zadržať. Povedal jej, aby ho zavolala, načo ona
odvetila, že ona za ním nepôjde, nakoľko je opitý, veľmi agresívny a vyhráža sa jej. Vyslovene ich matka
prosila, aby H. L. vzali na políciu. Obžalovaný jej vysvetlil, že keďže ho idú zadržať, budú ho brať na
útvar PZ. Nato im matka povedala, aby išli za ňou a ukáže im, kde sa v dome nachádza. Vyšli po
schodoch na prvé podlažie, pričom matka išla pred nimi. Obžalovaný sa jej spýtal, či má jej syn pri sebe

zbrane. Už si presne nepamätal, čo mu odpovedala, ale nepotvrdila, že by mal mať u seba zbrane.
Prišli na chodbičku, v ktorej matka ukázala na dvere, pričom povedala, že to je jeho izba a tam je H.A.
L.. Obžalovaný požiadal matku, aby išla do miestnosti s nimi, čo odmietla z obavy, aby jej neublížil.
Obžalovaný v dome žiadne iné osoby nevidel. Kým matka bola pri nich, tak zaklopal na dvere, ktoré im
ukázala. Keďže nikto neotvoril, tak vošli, a to v poradí, že obžalovaný išiel prvý. Nevedel sa vyjadriť k

tomu, ako vošli ďalší kolegovia. Keď už bol v izbe, zaregistroval, že po jeho ľavej strane stojí kolega
D. a po pravej strane C.. Nevedel sa vyjadriť, kde v tom momente stál G.. Podľa jeho odhadu, izba
mala rozmery 3,5 x 3 metre. H. L. ležal na posteli na pravom boku. Posteľ bola za dverami na pravej
strane. H. L. mal otočenú hlavu k stene, takže ich nemohol vidieť. Bol poobkladaný vajcami. Ako ležal,
tak ich mal poukladané za chrbtom od nôh po krk. Nevedel sa vyjadriť, či mal zatvorené oči. Obžalovaný

povedal L. výzvu v znení: „Polícia! Nasledujte nás na útvar!“, načo L. zareagoval otočením hlavy smerom
k nim, povedal nadávku a pokračoval slovami: „Samopal, ja vás postrieľam!“ V tom momente sa trhol
L. smerom k stene a asi pravú ruku dal medzi posteľ a stenu. V tomto momente prikročili k použitiu
donucovacích prostriedkov v rámci služobného zákroku, a to hmatov a chvatov. Obžalovaný vyskočil
na posteľ s tým, že prisadol L. stehná a zafixoval mu asi ľavú ruku, pričom L. bol v polohe akoby na

boku smerom k stene, avšak ako použil donucovacie prostriedky, L. sa začal metať. Následne asi na
ľavú ruku mu založil putá. Nevedel sa vyjadriť, kde bol D. G.. Registroval len kolegu D.T. ako L. fixuje
ruku, ktorú mal medzi posteľou a stenou, teda túto ruku mu kolega fixoval nohou. L. D. stál na posteli
obidvoma nohami. Nevedel sa vyjadriť, čo robil F. C., pravdepodobne fixoval L. chrbát. L. bol po jehoľavej ruke a F. po pravej. Obžalovaný sa sústredil na ruky L., tú čo mu držal, aj tú, čo mal za posteľou. L.
sa stále metal, bol agresívny, neustále sa im vyhrážal, že ich pozabíja, aby ho pustili, že sú frajeri, keď
sú viacerí, že ich po jednom rozjebe. Problém bol v tom, že L. sa nedalo udržať, pretože každý z nich sa

sústredil na to, aby ho zaisťoval. Potom sa asi L. opýtal L., čo drží v ruke za posteľou. Neviem, čo mu
povedal, avšak začal rátať do troch s tým, že ak mu L. ruku nepovolí, tak to vybuchne. Keď mu povolil
ruku, nevedel sa vyjadriť, či dal úplne nohu preč, tak sa L. rukou za posteľou zahnal po obžalovanom I..
Obžalovaný sa uhol, túto ruku L. chytili, nevedel uviesť kto, bolo to rýchle a obžalovaný mu založil putá
aj na druhú ruku. Nevedel sa vyjadriť, či mu založil putá dozadu alebo dopredu. Nepamätal si to, lebo

L. sa stále hádzal, len vie, že mu založil putá na obidve ruky. Nakoľko bola ťažká manipulácia s L. na
posteli, stále sa L. hádzal, snažil sa kopať, tak ho stiahli z postele dole. Nepamätal si, či oni traja alebo aj
G.. Nevedel sa vyjadriť, či dvere v izbe boli zatvorené alebo otvorené. Na zemi pri posteli najprv asi L.Á.
ležal na bruchu, stále sa metal a kopal. Obžalovaný zakričal na jeho mamu, nakoľko bol na nohách L.,
nedokázal mu ich udržať, aby mu podala predmet na zaistenie nôh. Následne jej povedal, ak má opasok,
nech mu ho dá. V tom momente boli dvere do izby otvorené. Obžalovaný nevidel matku L., počul ju, lebo

sa ozvala, keď na ňu zakričal. Nevedel uviesť, kde bola. Prišla ku dverám, pričom opasok mu od dverí
hodila. Kde bol G., nevedel uviesť, v izbe ho neregistroval. Rovnako sa nevedel vyjadriť k tomu, čo v
tej chvíli konkrétne robili C. s D.. C. s PrieV.hodským kľučali, aby im metajúceho L. zaisťovali. Nevedel
sa vyjadriť, či jeho matka po tom, ako mu hodila opasok, zavrela dvere alebo nie. Obžalovaný L. spútal
nohy opaskom a vtedy ostal ako paralyzovaný, teda mu znemožnil pohyb, prestal kopať nohami. L. sa

sťažoval, že ho bolia ruky, tak mu povolili putá. Na zemi mal L. putá vpredu. Aj to svedčí o tom, ako sa
hádzal, tak si doťahoval pevnejšie putá. Následne L. posadili a čakali na RZP. V tom okamihu už vedel,
že D. G. bola privolaná záchranka. Neustále s L. komunikovali, mal výkyvy správania. Raz komunikoval
normálne a v priebehu sekundy vyletel a opätovne sa vyhrážal. Do príchodu RZP sa ho snažili ukľudniť
psychicky, teda sa s ním rozprávali. Keď prišla sanitka, tak pravdepodobne ho títo poznali, pretože

doktorka povedala, že L. treba hospitalizovať. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či povedala na aké oddelenie.
Kolega C. L. obul ponožky, dali mu dole opasok, pomohli mu vstať, s tým, že stále ho pridržiavali v
oblasti ramien, nakoľko nevedeli, kedy môže mať opäť výkyvy. Zároveň sa L. vyjadril pri chôdzi, aby ho
pustili na tri sekundy, že podreže mamu. Išli s L. pred dom, aj s osádkou RZP. Niektorí z kolegov pred
domom vyšiel s topánkami L., aby sa obul. On povedal, že nie, že ide v ponožkách. L.A. prišiel ku sanitke

po svojich nohách. Nepamätal si, akým spôsobom bol do sanitky naložený, teda či vošiel sám, alebo
ho dali na nosidlá. Následne policajti vykonali asistenciu do nemocnice s poliklinikou na psychiatrické
oddelenie v Liptovskom Mikuláši. Na uvedenom oddelení ich personál požiadal, aby boli prítomní na
oddelení, dokiaľ dajú L. do postele s remencami. Na oddelení boli všetci štyria policajti. Nepamätal si, či
aj v izbe, ale on určite. L. na nosidlách priviezli až k posteli, tento vstal z nosidiel sám, ľahol si do postele,

pričom následne ho pripútali na posteľ. Na izbe keď L. pripútaval ruku silnejší ošetrovateľ, znovu začal
byť agresívny. Oslovil vyšetrovateľa menom, aby mu nesťahoval ruku silno. Keď tento naďalej robil svoju
robotu, tak ho L. opľul. Ošetrovateľ mu potom cez hlavu prehodil plachtu. Následne opustili oddelenie
psychiatrie. Nakoľko bolo rozhodnuté lekármi, že L. bude hospitalizovaný na psychiatrii a nemali ho
fyzicky zadržaného, nespísali zápisnicu o zadržaní. Spísali úradný záznam zo zákroku, ktorý napísal

nedôsledne z dôvodu, že už bolo neskoro, boli po pracovnej dobe. Keďže L. neskončil na útvare PZ, tak
neprikladali tomu až takú vážnosť, a neboli si vedomí, že by sa dopustili nezákonného konania. Spísali
tiež hlásenie o použití donucovacích prostriedkov. V nadväznosti na úradný záznam uviedol, že v tomto
zázname, ktorý písal za nich všetkých kolega C., hoci oni všetci boli prítomní pri jeho písaní, použili
výraz „vyťažiť“, pričom oni išli osobu H. L. zadržať. Je to nepozornosť, neprikladali úradnému záznamu

až takú váhu, pretože si neboli vedomí porušenia zákona. Pred služobným zákrokom z inkriminovaného
dňa mal vedomosť o tom, že keď sa vykonal služobný zákrok voči L. G.., keď bol pod vplyvom alkoholu,
sanitka ho odvážala na psychiatriu. Nevedel sa vyjadriť, aký dlhý čas trval ich služobný zákrok od vstupu
do domu po čas, kedy sanitka odvážala L. do nemocnice. S poukazom na písanie úradného záznamu
po skončení pracovnej doby celý služobný zákrok mohol trval hodinu a pol. Pokiaľ ide o fyzický kontakt

s L.A. v jeho izbe, či už na posteli alebo na zemi, celý zákrok bol kratší ako 5 minút. Dlho sa čakalo na
RZP. Obžalovaný nepoužil voči L. počas služobného zákroku údery päsťami alebo kopy a nakoľko sa
sústredil na svoju robotu, nepozeral na kolegov. Nevidel, že by niektorý z nich udrel alebo kopol L.A..
Počas služobného zákroku bol L. pod vplyvom alkoholu, povedali im to v pohostinstve, že pil alkohol a
aj jeho mama. Alkohol bolo cítiť aj pri služobnom zákroku. V izbe L. si v prvom rade všimol vajcia okolo

neho, ktoré sa porozbíjali. Nad posteľou mal drevený obklad, kde mal pozapichované nože, vrhacie
hviezdice. V izbe spozoroval nunčaky, na poličke mal rôzne nábojnice. Obžalovaný si je na 100% istý, že
počas služobného zákroku L. nebol v bezvedomí, pretože buď vystrájal, alebo normálne komunikoval,
do príchodu RZP bol s ním vedený rozhovor. Počas služobného zákroku, nevedel sa vyjadriť, či predzaložením opasku, alebo až potom, povedal jeho matke, aby s ním komunikovala, aby ho ukľudnila.
Pred zákrokom nemali k dispozícii správu, resp. informáciu, že má schizoafektívnu poruchu mánického
typu. Obžalovaný počas zákroku s dverami nemanipuloval, pretože po vstupe do izby pri dverách nebol.

Cez dvere z chodby do izby nebolo vidieť, dvere síce boli presklené, ale z vnútornej strany izby niečo
bolo na sklách. Na otázku, aké zranenia mal L. na tvári a tele počas služobného zákroku a po ňom,
odpovedal, že obžalovaný si všimol len tržnú ranku na brade a opuchnutú spodnú peru. Nevedel sa
vyjadriť, ako tieto zranenia vznikli. Nevšimol si, či L. mal tieto zranenia pred zákrokom. Na podlahe mali
fľak krvi, avšak L. aj pľul. Nevedel sa vyjadriť ako tento vznikol. Rovnako sa nevedel vyjadriť, či L. krvácal

z ranky na brade. Keď prišli do nemocnice s L., nevšimol si, že by L. krvácal. Pri odovzdávaní L. na
psychiatriu, L. určite nemal zaschnutú krv na tvári, nakoľko, keď vošiel do sanitky, bol bez zaschnutej
krvi. Nevidel, či krvácal z úst. Obžalovaný nevidel, čo mal L. za posteľou a čo prípadne drží v ruke, keď
sa vyhrážal policajtom, pretože ako stál L. L. na ruke, tak cez L. nohu nemohol vidieť, či L. v ruke niečo
má alebo nemá. Následne, keďže sa L. správal agresívne, pozabudli skontrolovať, či za posteľou niečo
mal alebo nie.

Obžalovaný F. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň vo vysielačke
počuli, že v pohostinstve Rybka došlo k výtržnosti a operačný dôstojník vysiela na miesto druhú hliadku.
Na mieste druhá hliadka zistila, že pán L. sa dopustil výtržnosti, ale už sa na mieste nenachádza, tak
asi C. I. volal, aby ho išli pozrieť smerom do Jána a dal im aj popis ako vyzerá, lebo obžalovaný C.

neprišiel s L. do kontaktu. Tak ho šli pozrieť, nezbadali ho. Potom im I. volal, že sa môže nachádzať
doma, tak aby išli pred jeho dom. Nevedel, kde pán L. býva, zistil to iba podľa policajného auta, ktoré
tiež prichádzalo k domu. Vstupná brána do domu bola otvorená, na bráne sa nenachádzal zvonček,
tento našli pri vchodových dverách. Potom vyšla mama L., ktorej povedali, čo sa stalo v pohostinstve,
je podozrenie zo spáchania trestného činu výtržníctva a či je L. G.. doma. Ona im uviedla, že je doma

vo svojej izbe. C. jej povedal, nech im ho zavolá, že pôjde s nimi na oddelenie. Ona uviedla, že je pod
vplyvom alkoholu a je agresívny a že aj v minulosti sa stalo, že v takomto stave ju L. napadol, aj brata.
Ona ich prosila, aby ho zobrali z domu, lebo nevedela, čo od neho môže čakať. Ako bola výtržnosť v
Rybke, I. volal riaditeľovi D. kvôli ďalšiemu postupu. Kolega I. im pred vstupom na pozemok povedal,
že podľa oznámenia riaditeľa L. majú zadržať a bude sa robiť v „204“ konaní. Potom L. mama išla pred

nimi v dome. Oni išli za ňou, ukázala im, kde je, v ktorej izbe. Povedali jej, aby išla s nimi dnu, načo
reagovala, že nie a bojí sa, pretože L. býva agresívny, tak ostala pred izbou. L. ležal na posteli, asi
počúval hudbu. Asi C. ho vyzval, aby išiel s nimi, nakoľko bolo podozrenie zo spáchania trestného činu.
Keď ich L. zbadal, začal robiť prudké pohyby, natiahol sa za posteľ s tým, že ich postrieľa. Celý čas
vulgárne nadával, agresívne reagoval. Asi 3 - 5 minút im trvalo, pokiaľ mu založili putá. Na posteli okolo

L. boli porozkladané vajcia. Kvôli tomu, že posteľ bola mäkká, ho stiahli z postele ku čelu postele, tam
čakali do príchodu RZP. Keď bol na zemi, celý čas bol agresívny, v afekte, kopal nohami. Pýtali jeho
mamu, aby im dala niečo, čím mu môžu nohy zafixovať, aby neublížil ani im, ani sebe. Keď už bol v
tej polohe, tak kolega G. išiel zavolať rýchlu a čakali do jej príchodu. Keď ležal na zemi, všimol si, že
má tržnú ranu na brade, nie veľkú. Potom bol prevezený na psychiatrické oddelenie kvôli tomu, že bol v

amoku. Obžalovaný prišiel s L. do styku prvýkrát, nepoznal ho, len z počutia vedel, že býva agresívny. V
ten deň bol v službe s C. D.. Veliteľom hliadky bol obžalovaný. Kolega I. mu telefonoval asi okolo 17.00
hod.Povedalmu,žeL.sadopustilvýtržnostivpohostinstveajehoopis,abyhošlipozrieť,žesapohybuje
do Jána. K zákroku v izbe uviedol, že on len pridržiaval L. plecia, hrudníkom bol pritlačený k posteli,
aby mu ďalší policajti založili putá. Nevedel sa vyjadriť, kto mu založil putá a čo robili ďalší policajti, on

si sledoval svoju robotu. Myslí si, že pri sťahovaní z postele došlo k ranke na brade. Pri tom pohybe
sa mohol udrieť, nakoľko putá majú ostrú hranu. Iné zranenia nevidel. Po príchode do izby nevidel na
L.A. žiadne zranenia. Všetci štyria sa snažili L. držať. Kričali na jeho mamu, aby im niečo hodila, čím
by mu mohli zafixovať nohy. Podala im opasok. Kolega G. volal RZP preto, lebo L. mal záchvat, bol v
amoku. Trvalo strašne dlho, kým prišla RZP, približne 3 hodiny. Nevie, ako dlho RZP bola v izbe. Oni

šli potom za sanitkou, do sanitky išiel L. po vlastných nohách. Za sanitkou šli na psychiatriu. L. vytiahli
na ležadle, vsunuli ho na psychiatriu, na ambulancii spísali papiere. L. tlačili na vozíku do izby, zišiel z
ležadla, preľahol si do zasieťovanej postele sám. Správal sa normálne zo sanitky až po preloženie na
lôžko. K personálu sa správal tak, že keď mu ošetrovateľ zakladal na posteli putá, začal okolo pľuť, tak
mu ošetrovateľ niečo prehodil cez tvár. Zo psychiatrie odišli do ich služby. V čase, keď tam boli, ošetrujúci

lekár podpísal papiere RZP. Zápisnica o obmedzení osobnej slobody nebola urobená, nakoľko bol na
uzavretom oddelení psychiatrie. Úradný záznam zo služby písal on spolu s kolegovcami. Jeden píše a
traja sú za ním a pozerajú, čo píše. Výraz použitý v zázname „vyťažiť“ napísal obžalovaný. V tom čase
mal jednoročného syna, ktorý bol chorý, nepripisoval tomu vážnosť, nakoľko nepredpokladal, že by pritom vznikol nejaký problém, keďže sa žiadneho trestného činu nedopustili. Vyťažiť je slangové slovo
policajtov. Je to vyjadrenie sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Zadržiaval ho podľa § 85. O tom,
že L. býva agresívny, vedel tak, že na obvodnom oddelení zakladá záznamy zo služby, aj ich číta. Bolo

to aj pred zákrokom. Pred zákrokom si na L. nevšimol žiadne zranenia.

Obžalovaný C. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že 11. 3. 2014 vykonávali hliadku
spolu s kolegom F. C.. Počuli vo vysielačke, ako operačné stredisko vysiela kolegov z druhej hliadky
na služobný zákrok do Uhorskej Vsi do pohostinstva Rybka, kde dochádza k bitke. On s kolegom sa v

tom čase presunul do Okoličného, aby v prípade potreby mohli vykonať pomoc. Po chvíli sa s nimi spojil
kolega C. I., povedal im, aby vykonali pátranie po podozrivom v obci Liptovský Ján, kde sa presunuli.
Pri vykonávaní pátrania v uvedenej obci sa s nimi opäť spojil kolega, pričom sa ich pýtal, či ho našli.
Následne im uviedol, aby sa presunuli do Uhorskej Vsi k domu, číslo si presne nepamätal. Tam sa obidve
hliadky stretli. Následne im I. povedal, že volal s nadriadeným riaditeľom oddelenia a uviedol im, že ho
treba zadržať a mal by sa nachádzať v dome. Na bráničke domu nebol zvonček, bola otvorená, vstúpili

dnu. Zazvonili na vchodových dverách domu. Po krátkej chvíli vyšla matka L.A., kolega I. jej vysvetlil,
prečo zvonia. Opýtal sa jej, či je L. doma, na čo odpovedala, že je vo svojej izbe. I. jej vysvetlil, že jej
syn je podozrivý zo spáchania trestného činu v pohostinstve a je potrebné ho zadržať, nech ho zavolá
dole. Ona uviedla, že hore nepôjde a ešte im predtým uviedla, aby jej syna zaistili, lebo sa bojí o svoj
život a život jej mladšieho syna. Matka povedala, aby šli dnu. Ona išla prvá, policajti za ňou. Keď vyšli

hore, tak zostali stáť v chodbe. Izba, kde bol L., bola zavretá. Nebolo do nej vidieť. Obžalovaný si všimol,
že bola rozbitá sklenená výplň dverí. Matke povedali, aby šla s nimi dnu, aby nebol problém. Ona im
povedala, že dnu nepôjde, že sa bojí. Obžalovaný zaklopal na dvere izby. Nikto sa neozval. Následne
dvere otvoril, pričom do izby vstúpil ako prvý I.. On išiel za ním. Nevedel uviesť, v akom poradí kolegovci
vošli do izby. Všimol si L. ako leží na posteli tvárou k stene. C. I. ho vyzval: „Polícia! Nasledujte nás na

útvar!“ Vtom sa L. hodil na kraj postele, pričom asi pravou rukou siahol medzi posteľ a stenu so slovami:
„Samopalom ja vás postrieľam!“ Vtom obžalovaný D. vyskočil na posteľ, pričom mu tú ruku, ktorá bola
medzi posteľou a stenou pristúpil, aby nestihol vybrať zbraň, ktorou by im mohol ublížiť. Všimol si, že v
ruke drží šúlok. Pýtal sa ho, čo má v ruke, lebo to nechcel pustiť. On mu odpovedal, že je to granát a keď
mu tú ruku nepustí, tak vybuchnú. Začal počítať, na čo mu obžalovaný v obave ruku pustil. Potom, keď

mu pustil ruku, sa L. zahnal pravdepodobne päsťou. Potom sa ho snažili spacifikovať, lebo bol neustále
agresívny, kopal a chcel ich napadnúť. Pri zákroku sa im podarilo to, že mu priložili putá spredu, nakoľko
pri agresii sa mu ich nepodarilo založiť vzadu. Po tomto ho presunuli z postele na zem v izbe, kde sa
celý čas správal agresívne, snažil sa postaviť, kopať nohami. Celý čas bol ako v amoku. Obžalovaný ho
konkrétne pridržiaval na zemi v oblasti pleca, aby sa nemykal. Vie, že kolega I. mu doslova musel na

nohách sedieť, aby nekopal, nenapádal ich, aby im neubližoval, ani sebe. Nakoľko bol agresívny, tak mu
neštandardne spútali nohy opaskom, ktorý im hodila asi jeho matka. Nevšimol si, kto im ho dal, lebo bol
otočený chrbtom. Potom kolega G. išiel zavolať záchranku. Trvalo to dlho, asi 3 hodiny. K domu L. prišli
asi okolo 17.30 hod. Pri zákroku mu neboli spôsobené žiadne zranenia. Pred zákrokom nevidel na L.Á.
zranenia, po skončení zákroku si všimol len drobné poranenie na tvári. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako

došlo k zraneniu. Z ranky mu krv netiekla. RZP volali preto, lebo bol agresívny, bolo ho potrebné vziať na
psychiatriu. Povedala im to jeho matka, že to robí stále, lebo je chorý. Obžalovaný ho predtým nepoznal.
RZP volal G.. Keď RZP vykonávala svoju prácu, obžalovaný bol v izbe. L. sa postavil, opasok mu dali
dole, pridržiavali ho a išli s ním do sanitky. V chodbe cukal na mamu a povedal jej, že keď ho pustia,
tak ju zareže. Vtedy mal zapnuté putá vpredu. Obžalovaný sedel v sanitke za šoférom, záchranárka

vedľa. V nemocnici vystúpil po vlastných nohách, v sanitke ho pripútali s tými pásikmi, lebo bol agresívny,
pľuval, obžalovaný ho ukľudňoval. Potom ho doviedli na psychiatrické oddelenie, prišiel lekár, ktorého
obžalovaný nepoznal. Lekár sa L. niečo pýtal, bolo to na izbe. Hodili mu vankúš na hlavu, aby nepľul.
Na lôžku v izbe bol fixovaný, asi to robili ošetrovatelia. Veliteľ hliadky C. I. uviedol, že volal s riaditeľom a
ten rozhodol o jeho zadržaní. Zápisnica o zadržaní sa nerobila. V čase ich príchodu matka L. povedala,

aby jej syna zaistili, že sa bojí o svoj život a život syna, čo zdôrazňovala. Počas prítomnosti policajtov na
psychiatrickom oddelení nikto fyzicky nenapadol L.. Obžalovaný počul z dávnych čias, že je agresívny
človek, pred zákrokom. Keď k nemu prišli, bolo z neho cítiť alkohol.

Obžalovaný R.. D. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s kolegom I. mali službu, v inkriminovaný

deň vo večerných hodinách, asi o 17.00 hod. boli vyslaní na preverenie oznámenia do Uhorskej Vsi do
pohostinstva Rybka, kde malo dôjsť k bitke. Po príchode zistili, že došlo k bitke, bol tam L., krčma bola
porozbíjaná, mal napadnúť hostí a porozbíjal niečo. Vzhľadom na to, že bolo podozrenie zo spáchania
trestného činu, uvedené oznámil kolega riaditeľovi OO PZ, následne tam potom bol vyslaný aj poverenýpríslušník zadokumentovať konanie. Oni potom vykonávali pátranie po podozrivom, lebo z miesta ušiel,
v krčme im bolo oznámené, že je pod vplyvom alkoholu, mal pri sebe nôž. Toto bolo tiež oznámené
kolegom C. a D., a v prípade, ak ho uvidia, tak ho treba zadržať. Oni z krčmy odišli, L. hľadali, potom

sa spoločne obidve hliadky stretli pred domom, kde býva L.. Matke L. bolo oznámené, čo urobil a bola
vyzvaná, aby ho zavolala. Povedala, že je doma, prišiel domov, bojí sa ho, je agresívny. Povedala, že ho
zavolať nejde, lebo sa bojí a aby šli policajti za ním hore. Ona vošla do domu prvá s tým, aby šli za ňou a
ukázala na izbu, kde je. Niekto z kolegov zaklopal na izbu, dvere neotváral, tak vošli do izby, obžalovaný
G. išiel ako posledný. L. bol na posteli, niekto z kolegov ho vyzval so slovami „polícia, nasledujte nás“.

L. na to zareagoval tak, že prudkým pohybom dal ruku medzi posteľ a stenu so slovami „postrieľam
vás“. Teda z dôvodu obavy, že tam niečo má, kolega D. mu chytil ruku tak, aby nemohol vytiahnuť niečo
spoza postele, vtedy začal aj zákrok. Obžalovaný ho držal niekde v oblasti nôh, nevedel sa vyjadriť k
tomu, kde presne ho držali ostatní kolegovia. L. kládol odpor, snažil sa vymaniť spod kontroly, potom
mu boli založené putá, to všetko bolo ešte na posteli, potom sa dal dole z postele, stále bol agresívny,
striedal nálady. Z tohto dôvodu sa rozhodli, že zavolajú záchranku. Obžalovaný G. odišiel z izby preč

volať záchranku, kolegovia boli pri L.. Čakali na záchranku, ktorá dlhší čas nechodila. Záchranka prišla
na miesto, zobrali L. do sanitky a rozhodli, že bude prevezený na psychiatriu. Ako šiel z domu, tak
svojej matke nadával, žiadal policajtov, aby ho na chvíľu pustili, že ju zabije. Potom bol prevezený na
psychiatrické oddelenie do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, kde ho záchranári odovzdali. Riaditeľovi
OO PZ volal kolega I. ako veliteľ hliadky, dôvod si už nepamätal. Počas služby sa stáva, že aj obžalovaný

bol veliteľom hliadky. Riaditeľovi volá nadriadený. Keď obžalovaný volal RZP, povedal, že L. je agresívny,
strieda nálady. Nespomenul si, že by záchranári L.Á. v izbe ošetrovali, do sanitky išiel po vlastných
nohách. Policajti išli do nemocnice služobným autom. V sanitke ho dali na ležadlo, zapásali ho pásmi, na
ležadle ho odniesli na príjem, nevedel sa vyjadriť, ktorý lekár ho prijímal. Po zákroku nevidel na L. žiadne
zranenia. Počas čakania na sanitku bol vonku. V tej miestnosti poriadne nebol. Nevidel, že by počas

služobného zákroku niekto prekročil mieru donucovacích prostriedkov. Pred zákrokom si nevšimol na L.
zranenia. Obžalovaný bol v oblasti jeho nôh. Pred zákrokom nevedel nič o jeho zdravotnom stave, ani
z počutia, len to, že býva agresívny. V izbe bolo cítiť alkohol. Do domu v Uhorskej Vsi šli preto, lebo
sa predtým dopustil výtržníckeho konania.

Svedok - poškodený H. L. G.. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že má vedomosť o tom,
čo je predmetom konania. Mal incident v pohostinstve Rybka, kde bola na neho privolaná policajná
hliadka, čo sa dozvedel až následne, mal tam nezhodu s kamarátom, s hnevom opustil pohostinstvo
a išiel domov spať. Alkohol nepil, borovičku pýtal kolegovi, ktorý to odmietol a s ním mali nehodu. Po
ceste domov stretol nájomníka D. Q., ktorého poprosil, aby šiel nakŕmiť ryby v rybníku, ktorý majú za

domom. Poškodený si šiel ľahnúť do detskej izby, mal roztiahnutú dvojposteľ, okno mal na severnú
stranu, žalúzie vtedy nemal zatiahnuté. V spánku sa zobudil na to, že niekto mu búcha na dvere, jeden
bol vyšší, otvorili sa dvere, zľakol sa. V tom vošli do izby príslušníci Policajného zboru. Tváre si dobre
nepamätá, vedel by opísať jedného z nich, ktorý ho surovo napadol. Otvorili sa dvere, prebudil sa na
výzvu. V tej chvíli sa postavil z postele a povedal im, aby opustili priestor, lebo tam nemajú čo hľadať.

Vtom vzápätí dostal ranu na tvár päsťou, pravdepodobne na ľavú lícnu kosť, padol na posteľ. Vtedy
znervóznel, začal zvyšovať hlas, ako si to niekto môže dovoliť, bol to neprimeraný zákrok. Z postele
jeden príslušník polície sa otočil po ľavej strane, chytil mu nohy, druhý mu zakladal putá, tretí ho bil. V
tom napätí sa otočil na brucho, padol z postele dole, ani nepočítal, ako ho bili. Pamätá si, ako ho kopli
kanadou do hlavy, kopačkou rovno do tváre. Pamätá si poslednú kopačku kanadou do hlavy, prebral sa

len v sanitke, tam ho oživili, čo si pamätá. K incidentu v pohostinstve Rybka uviedol, že skončil sa tým,
že sa pozdravil a odišiel preč, nebola tam žiadna bitka, v Rybke na zem nespadol. Na nikoho neútočil.
V Rybke pil kofolu a jedno poldeci borovičky, ktoré pýtal p. G.L., čo on odmietol, tak to vypil poškodený.
Po ceste, ako odchádzal, drgol do stola a poháre spadli na zem. V ten deň pred Rybkou nepožil žiadne
alkoholické nápoje. Užíval lieky, nakoľko pravidelne chodí k G.. R. na ambulantnú liečbu, v danom čase

mal schizoafektívnu poruchu - mánický typ. Pod vplyvom týchto udalostí sa mu ťažko zhoršil zdravotný
stav. Keď prišiel z Rybky domov, mohlo byť 18.00 hod., ľahnúť si šiel preto, lebo nemal čo robiť, bol
rozčúlený, v noci pozerá televízor, nemá režim, je na invalidnom dôchodku, nemal prácu. Zobudil sa
na krik. Dvere do izby sú biele, otvárajú sa dovnútra. Keď prišli policajti, jedno okienko na dverách bolo
vybraté, rozbilo sa. Na posteli ležal bruchom dole, tvár mal otočenú k stene. Jeden z nich ho udrel päsťou

do ľavej časti tváre, mal reflex, tak sa uhol. Na otázku, kto ho udrel, svedok sa pozeral po obžalovaných,
uviedol, že to boli páni v uniformách, nepamätá si to. Kanadou, policajnou topánkou ho kopli do lícovej
ľavej časti hlavy, to už bol na zemi s putami, ruky mal spútané za chrbtom, nohy mu držal príslušník
polície, chceli mu ich poviazať opaskom, či sa mu to podarilo, sa nevedel vyjadriť. Okrem týchto úderovboli aj ďalšie údery od prítomných osôb, bili ho do celej tváre, nepozerali, či mu lámu nos, či mu idú po
očiach, na spánok, údery boli päsťou. Udierali ho dvaja, maximálne traja, lebo jeden stál pri okne. Jeden
z príslušníkov sa potom zbadal a oslovil ho: „H., H., žiješ?“ Dali ho do sedu ležmo, ale nevedel uviesť,

ktorý to bol. Jeho matka bola v dome, ale nevedel uviesť, kde sa presne nachádzala. Z bezvedomia
prvýkrát precitol v sanitke, kde bola doktorka, pravdepodobne ošetrovateľ, to bolo pred domom. Keď
prišli do nemocnice, dali ho do klietky, lebo videli, že je v katastrofálnom stave. Katastrofálny stav sa
týkal jeho tváre, nevidel sa v zrkadle, ostali mu fotky, čo ho odfotili na tretí deň. Oči mu išli na kríž, oči
mal červené, krvou podliate. Potom ho previezli do Martina na operáciu, aby mu napravili lícnu kosť,

robili mu opravu zubov. K incidentu v pohostinstve Rybka uviedol, že zvýšil hlas na krčmárku. Odštiepilo
sa zo stoličky, ale už bola poškodená, tiež z nohy stola, keď ho zdvihol, drevenú lavicu mal v ruke,
nezaháňal sa ňou na hostí, ani iným predmetom. Nevošiel za bar, sú tam lietajúce dvere, ktoré už boli
predtým poškodené. Telefón patriaci pani G. jej nezobral, ani jej ho nevytrhol z ruky. Je možné, že ho
hodil o zem. V minulosti sa matke nevyhrážal ujmou na zdraví, ani zabitím, ani v ten deň, keď tam boli
policajti. Nevedel sa vyjadriť, kedy bol prvýkrát ošetrený na traumatológii po úraze. Z dôvodu odstránenia

rozporovvjehovýpovedibolaprečítanáčasťzápisniceojehovýpovedizprípravnéhokonaniazodňa27.
10. 2014, kedy uviedol, že na druhý deň išiel na traumatológiu, robili mu röntgeny a s tým súvisiace veci.
K odstráneniu rozporov svedok uviedol, že na traumatológii bol vyšetrený, je to odstup času, nevedel sa
presne vyjadriť, kedy to bolo. Prvý deň bol hospitalizovaný na psychiatri a na druhý deň mu robili RTG
na traumatológii. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto z rodiny bol prítomný, keď mu robili RTG a či niekto z

rodiny bol pri ňom, keď bol vyšetrený na traumatológii. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná
časť zápisnice o výpovedi z prípravného konania zo dňa 27. 10. 2014, kedy svedok uviedol, že doktor
volal otcovi, oznámil mu, čo sa deje, že má zranenia, že opúcha. K odstráneniu rozporov svedok uviedol,
že je to odstup času, keď vypovedal prvýkrát, vypovedal pravdu. Na psychiatrii, keď bol hospitalizovaný,
nemal s nikým žiadny problém. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi

z prípravného konania zo dňa 27. 10. 2014, kedy svedok uviedol, že v pohostinstve Rybka vypil spolu
dve alebo tri pivá. Tretie nedopil. K odstráneniu rozporov svedok uviedol, že ak je v zápisnici uvedené,
že vypil tri pivá, tak to boli tri pivá.

Svedkyňa T. L.Í. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že 11. 3. 2014 bola doma, chystala

večeru. Krátko predtým bol jej syn H. za ňou, pýtal si od nej peniaze na malinovku. Zazvonil dole
na vchodových dverách zvonček. Pred dverami boli štyria príslušníci polície, neboli pri bráničke, ale
vo dvore. Povedali jej, že prišli za synom, ktorý mal konflikt v Rybke a k tomu potrebujú informáciu.
Medzitým, ako sa toto stalo, syn prišiel domov, vravel jej, že si ide ľahnúť a že je nahnevaný. Išiel do
svojej izby, ľahol si a pustil relaxačnú muziku. Keď prišli príslušníci polície, syn spal. Policajti povedali,

že mal niekoho zbiť, z čoho bola prekvapená. Povedali, že chcú ísť za ním, tak povedala „dobre“. Všetci
štyria šli dnu hore schodmi. Išli za ňou, ukázala im synovu izbu. Zaklopali, vošli dnu a povedali: „H.,
vstávaj hore. Tu je polícia. Ideš s nami.“ On sa prebral a povedal, že nepôjde, lebo nemajú povolenie.
Vstal z postele, oni sa na neho hodili, strčili ho do postele, syn kričal, že nemajú povolenie, čo tu chcú,
aby šli preč. Keď vstal, jeden z nich mu dal päsťou do hlavy, chlapec padol na posteľ, potom sa na

neho vrhli, začali po ňom skákať rukami, nohami, všetci štyria na neho sadali. H. sa im metal, hovoril,
že majú ísť preč a zatvoriť krčmárku. Potom ho zosunuli na zem, ruky mal vpredu, nohy mal spútané,
na zemi ho otáčali a prevezovali putá a jeden z nich kričal: „remenec“, svedkyňa išla zobrať opasok z
kúpeľne. Jeden z nich si ho zobral a zatvoril dvere. Vtedy syn začal zúriť, aby šli preč, že tam nemajú
čo robiť. Dvaja boli vedľa neho, jeden mu dal dva razy päsťou do hlavy. Syn zamdlel. Svedkyňa im

vravela, aby volali zdravotníkov. Jeden príslušník šiel volať na schodište. Vyrozumela, že nevolá RZP,
ale s kolegom, či majú H. zaistiť. Svedkyňa šla po telefón s tým, že ide ona volať RZP. Jeden príslušník
povedal: „má telefón a natáča to“. Potom im telefón dala. Jeden z nich jej povedal, aby podala servítky
alebo utierku. Stále im vravela, aby zavolali záchranku. Syn bol omdletý, videla, že mu aj krv ide, a to
z tváre a z nosa. Potom počula, že volajú záchranku, vraveli jej, aby sa rozprávala so synom, predtým

ju dnu nepustili. Kriesili ho, utierali ho. Potom prišla záchranka, doktor syna ošetroval. Syn bol opretý o
stenu. Putá mal vpredu, už nie vzadu. Potom lekár syna zdvihol, rinčala z neho krv, šikovali ho von po
schodišti. V izbe ostali dve kaluže krvi, jedna pri okne, jedna pri posteli, keď ležal dole bruchom. Večer
telefonovala exmanželovi, že im policajti skoro zabili syna. On šiel potom do Liptovského Mikuláša, čo je
s ním. Od bráničky po vchodové dvere je to asi 15 - 20 metrov. Bránička je väčšinou uzamknutá, cez deň

ju otvárajú kvôli poštárke. Zvonček majú aj na bráničke. Policajti boli v ten deň pri vchodových dverách,
nie pri bráničke, tá bola vtedy otvorená. Rozhovor s policajtmi bol pri dverách. Oni stáli pred dverami a
svedkyňa im odstúpila, išla hore schodmi a oni za ňou. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná
časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 14. 10. 2014, kedy svedkyňa uviedla, žepolicajti jej povedali, že H. zbil chlapov a z toho dôvodu ho idú zaistiť. Svedkyňa im povedala nech idú,
pretože aj tak už boli pri dverách domu, ktoré boli otvorené. Policajtom odstúpila. Nenamietala policajtom
nič, nehovorila im, že policajtov nepustí. K odstráneniu rozporov svedkyňa uviedla, že v globále by skoro

súhlasila, presne si to nepamätá pre odstup času. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť
zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 14. 10. 2014, kedy vypovedala, že nemôže to
potvrdiť, ale má za to, že jeden z príslušníkov udrel H. päsťou asi do tváre, nevidela to, ale videla, keď
sa dvere otvárali, ako H. padá na posteľ a videla ruku. Rozpory vysvetlila tým, že to bol prvý úder, videla
ruku a počula úder. Dvere boli pootvorené, súbežne ako otvárala dvere, videla ako letí päsť, nevidela

dopad, ale počula tú päsť.

So súhlasom všetkých obžalovaných a prokurátora bol prečítaný na hlavnom pojednávaní znalecký
posudok č. 14/2015, 14/2015, 9/2015, vypracovaný G.Z.. Q. L., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Psychiatria, MUDr. A. M., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria, a G.. O. N., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Klinická psychológia

dospelých. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že poškodený H. L. v čase spáchania
skutku, ako aj v čase vypracovania znaleckého posudku trpel duševnou poruchou v užšom zmysle, t. j.
psychózou, a to schizoafektívnou poruchou - zmiešaný typ, v čase vyšetrenia v štádiu sociálnej remisie,
v čase skutku v akútnej fáze priebehu pod manickým obrazom s poruchami v správaní, paranoidnými
bludnými obsahmi, možnými halucinatórnymi zážitkami, afektívnou instabilitou, s pohotovosťou k

verbálnej i brachiálnej agresivite, negativizmom, odmietaním akejkoľvek spolupráce. Uvedená porucha
v akútnom štádiu, teda v štádiu relapsu ovplyvňuje správanie a konanie menovaného, jeho ovládaciu
a rozpoznávaciu zložku až na úroveň vymiznutia, a jej prítomnosť v čase skutku viedla k tomu,
že schopnosť menovaného ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania
pre spoločnosť boli vymiznuté. Čo sa týka požitého alkoholu, tento u posudzovaného deliberoval

(odbrzdil) jeho agresívne konanie, súvislejšie pitie a vysadenie liečby viedlo k relapsu základného
ochorenia z okruhu schizofrénií. V čase vypracovania znaleckého posudku menovaný chápal zmysel
trestného konania. Bolo vykonané komplexné psychologické vyšetrenie H. L., jeho duševný vývoj
prebiehal nevyvážene. Od školského veku sa liečil na psychiatrickej ambulancii pre poruchy správania,
nedodržiavanie spoločenských noriem. Od 18-tich rokov býval často hospitalizovaný na psychiatrických

oddeleniach kvôli psychotickému ochoreniu, mával opakované relapsy schizoafektívnej psychózy kvôli
nedostatočnej kritičnosti k ochoreniu a k následnému vysadzovaniu psychiatrických liekov. Na škále
extroverzie - introverzie sa pohybuje v pásme priemeru. V čase remisie ochorenia dokáže spolupracovať
s okolím. Emotivita je nevyvážená a brzdové mechanizmy osobnosti fungujú slabšie. Alkohol má
výrazný odbrzďujúci vplyv na jeho správanie, v záťažových situáciách sa môže správať agresívne.

Jeho frustračná tolerancia je významne znížená. Intelektové schopnosti svedka zodpovedajú pásmu
priemeru, jeho výkonová motivácia bola počas vyšetrenia veľmi dobrá, záležalo mu na čo najlepších
výsledkoch. Schopnosť správne vnímať a uchovávať si udalosti súvisiace s predmetným skutkom
a po čase tieto udalosti nejako reprodukovať sú podstatne znížené v dôsledku prítomnosti relapsu
psychotického ochorenia - schizoafektívnej poruchy v čase posudzovaného skutku. Svedok si na

priebeh skutku nepamätá dostatočne. Pri vyšetrení poskytoval informácie, ktoré mal sprostredkované
od matky. Prítomná bola tendencia svoje správanie bagatelizovať. Znalci u menovaného konštatovali
symptomatický abúzus alkoholu so znakmi závislosti, vo vzťahu ku kanabidoidom konštatujú abúzus
(zneužívanie bez znakov závislosti). V dôsledku prítomnosti psychotického ochorenia schizoafektívnej
poruchy s incipientnými postprocesuálnymi zmenami osobnosti, ktorá bola v čase skutku v štádiu

akútneho relapsu, výpoveď poškodeného nie je možné považovať za vierohodnú. Pri relapse ochorenia
dochádza k skresľovaniu udalosti, ktoré majú chorobný podklad.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkov G.. Q. C., B. G.O., B.. H. A.,
N. Q., C. G. K. B.. E. G. z prípravného konania. Súhlas obžalovaných s prečítaním zápisníc nebol

potrebný, keďže prokurátor navrhol v obžalobe prečítať zápisnice o ich výpovedi a obžalovaní po
doručení obžaloby a výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov nenavrhli osobný výsluch
svedkov, pričom vo výzve boli poučení o procesných dôsledkoch absencie ich návrhu na osobný výsluch
uvedených svedkov. Okolnosti, ktoré majú byť predmetom výsluchu, boli obžalovaným nepochybne
známe už v čase doručovania obžaloby a výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. Súd

nemal preukázanú potrebu osobného výsluchu uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní, keďže v
prípravnom konaní nenechali otvorenú žiadnu otázku podstatnú pre rozhodnutie súdu, vyčerpávajúco
vypovedali o všetkých okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.Svedkyňa G.. Q. C. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje ako primárka na psychiatrickom oddelení
nemocnice v Liptovskom Mikuláši. K osobe H. L., narodeného v r. XXXX, uviedla, že ide o opakovane
hospitalizovaného pacienta liečeného pre schizoafektívnu poruchu a abúzus alkoholu a iných drog. Tým,

že je liečený na uvedené diagnózy, tak v jeho prípade nie je vhodné požívanie žiadnych návykových
látok,vrátanealkoholu.Včasejehoprijatianaichoddeleniedňa11.3.2014malpodľaliekovejanamnézy
užívať ako perorálnu, tak aj injekčnú terapiu. Už od liečenia prvej epizódy ochorenia od roku 2003
bol pacient upozornený, že nesmie konzumovať žiadne psychoaktívne látky, vrátane alkoholu, nakoľko
tie stáli na pozadí spustenia prvej epizódy a môžu potencovať recidívu základného ochorenia, teda

schizoafektívnej poruchy. Impulzívne prejavy v správaní môžu byť potencované jednak základným
ochorením, pokiaľ je v mánickej fáze (vtedy je zvýšená iritabilita - podráždenosť, môže byť aj agresivita),
pacient vtedy ťažšie kontroluje svoje správanie. Pokiaľ je pacient pod vplyvom alkoholu alebo iných
návykových látok, tieto znásobujú uvedené prejavy podráždenosti a agresivity. Aj v minulosti stavy
súvisiace so zvýšenou agresivitou počas užívania psychoaktívnych látok u H. L. neboli vždy spojené
s dekompenzáciou základného ochorenia. Vyskytovali sa aj bez mánie len preto, že pacient požíval

psychoaktívne látky. Dňa 11. 3. 2014 nebola v práci, a preto sa nemôže vyjadriť k okolnostiam príjmu,
resp. prijímania na oddelenie H. L.. Pri výpovedi vychádzala predovšetkým z chorobopisu a z jej
osobných kontaktov s menovaným počas vizity, resp. osobného kontaktu. Pacient bol prijatý na ich
oddelenie dňa 11. 3. 2014 v čase asi o 19.00 hod. O jeho príjme bola informovaná v nasledujúci deň
na rannom sedení. Bolo jej známe, že menovaný bol pri prijatí fixovaný, nakoľko bol v opilosti a boli

informácie o heteroagresívnom správaní (agresivita voči iným osobám). S pacientom sa osobne videla
počashospitalizácie13.3.,očomjeajzáznamvzdravotnejdokumentácii,nakoľkopacientoviordinovala
liečbu v súvislosti s poraneniami hlavy, ako aj ďalšie nasledujúce vyšetrenia - neurologické a riešila ho
aj s tramatológmi. Keď ho videla prvýkrát, tak bol počas vizity stále čiastočne fixovaný pre impulzívne
prejavy v správaní a prvý pokus o vyšetrenie zlyhal tým, že na traumatológiu priviezli akútny prípad.

Menovaný začal byť podráždený z čakania na vyšetrenie a zvyšovalo sa riziko impulzívneho konania.
To bolo, podľa jej názoru, deň predtým, teda 12. 3. 2014. Keď s H. L. hovorila 13. 3. na vizite, povedal
jej, že sa pobil s policajtami u neho doma. Pýtala sa ho, či sa bil aj v krčme, odkiaľ ho priviedli, na
čo odpovedal, že hodil nejakú lavicu z nervozity, ale tam sa s nikým nebil a nikomu neublížil, to bola
jeho verzia. V príjme bolo uvedené, že H. L. si v krčme vypil, údajne 4 dni popíjal, v deň príjmu neužil

lieky, dovtedy údajne užíval terapiu. V predmetný deň zaútočil na krčmára, rozbíjal poháre, po ľuďoch
hádzal pivové fľaše, dvihol drevenú lavicu a snažil sa ju hodiť po ľuďoch, ale sa pošmykol. Potom z
krčmy ušiel, policajná hliadka ho našla doma, kde bol výrazne agresívny, päsťou napadol policajta.
Počas pacifikácie na oddelení pacient verbálne agresívny, vyhrážal sa personálnou likvidáciou, pľuje
po personále. Pacient k uvedenému uviedol, že sa pobil s policajtmi. Myslí si, že jej aj povedal, že

jedného policajta udrel do tváre, na čo mu povedala, že sa nie je čomu čudovať. Pri jej vizite na tretí
deň bol menovaný skľudnenejší, tak vtedy sa realizovali nasledovné vyšetrenia. Traumatologickým
vyšetrením,vrátaneCT,bolazistenátrieštivázlomeninaprednejlaterálnejstenyastropuľavejmaxilárnej
dutiny, hemosinus maxilaris, subkutánny emfizém na ľavom líci, trieštivá zlomenina laterálnej steny ľavej
orbity a dvojnásobná zlomenina zigomatického oblúka vľavo. Na základe týchto zistení bola cestou

traumatológov konzultovaná Klinika maxilo-faciálnej chirurgie v Martine, kde bol pacient preložený za
účelom operácie na stomatochirurgické oddelenie, a to 19. 3. 2014. Nevedela sa vyjadriť k otázke
návštevjehorodinnýchpríslušníkovpojehopríjme,nakoľkototosipísomneneevidujú.Pohospitalizáciiv
MartinesaH.L.vrátilspäťknimnaoddeleniezaúčelomdoliečeniadiagnózy.Dňa21.3.prepretrvávanie
vysokej intrapsychickej tenzie a prehĺbenie nespavosti s vysokým rizikom porušenia abstinencie v

domácom prostredí pacient vyjadril pri príjme prianie absolvovať protialkoholické liečenie. Vzhľadom k
tomu, že pacient bol dňa 11. 3. 2014 pod vplyvom alkoholu v kombinácii so psychofarmakami mohol
vnímať okolité dianie skreslene. Z hľadiska duševnej poruchy po vytriezvení neboli pozorované akútne
psychotické príznaky, t. j. bludy a halucinácie. Pri jeho prvej hospitalizácii v roku 2003 matka uviedla, že
menovanýpopíjalalkohol,fajčímarihuanu,kamarátimuzávidia,bijúho.Matkauviedla,žeH.L.jejmrzko

nadáva, aj sa na ňu zahnal, vymýšľa si na ňu nepravdy. Celkovo bolo 12 hospitalizácií. Pri posledných
hospitalizáciách sa menovaný sťažoval na to, že matka zvýšene konzumuje alkohol a v súvislosti s tým
vznikajú doma medzi nimi nezhody.

Svedkyňa B. G. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v danom čase pracovala ako čašníčka v

pohostinstve Rybka v Uhorskej Vsi. Dňa 11. 3. 2014 prišla do pohostinstva v čase asi o 14.00 hod. a
službu mala mať do 22.00 hod. Niekedy v čase niečo pred 14.30 hod. prišiel do pohostinstva H. L. G. s
tým, že v pohostinstve nebol žiadny zákazník, nakoľko sa otvára až o 15.00 hod. V tej dobe bol H. L. pod
dosť značným vplyvom alkoholu, videla to na jeho očiach, výslovnosti, chôdzi. Keď má vypité, tak honemotá, len má divnú chôdzu. Chcel od nej, aby mu načapovala pivo. Povedala mu, že nemá otvorené,
tak mu nenačapuje. Nato ju vyzval, že keď mu nenačapuje, aby mu dala aspoň fľaškové pivo so sebou,
s čím súhlasila. Nato menovaný bez pripomienok odišiel z pohostinstva. O 15.00 hod. pohostinstvo

otvorila a prví zákazníci prišli asi o 16.00 hod., a to N. Q. a H. A.. Títo sedeli pri treťom stole od vchodu,
pričom asi o 16.45 hod. prišiel do pohostinstva H. L. G. s tým, že si prisadol k A. a spýtal sa ho, či chce
panáka. Ten mu odpovedal, že má pivo a panáka nepije. Potom sa H. L. opýtal, či nechce pivo, načo
mu znova odpovedal, že nie. Vtedy H. L. A. povedal, že je kokot abstinent, podal mu ruku a povedal
mu: „Ty si kokot abstinent a ja som L..“ Následne prišiel do pohostinstva C. G.. Menovaný prišiel ku

pultu a objednal si borovičku a Vineu. Medzitým H. L.Á. povedal, aby G. naliala deci a deci, myslel tým
deci borovičky a deci Viney, čo chcel dať H. C.Ž. G. a mala pocit, že to vyplatí H. L., preto to naliala.
Nepamätala si, či tú borovičku s Vineou zobral na stôl C. alebo mu pitie priniesol H. L.. C. si sadol k A. a
Q.. Vtedy vyzvala H. prvýkrát, nech jej zaplatí, čo objednal, nato začal H. pýtať peniaze od C. G., ktorý
mu povedal, že peniaze nemá. H. L. vypil borovičku i s Vineou, ktorú chcel dať G., exol to. Potom H.
znovu pýtal peniaze od G.. Keď mu G. povedal, že peniaze nemá, tak mu L. povedal, že nech borovičku

s Vineou zaplatí C. G.. Menovaný mu na to povedal, že nič platiť nebude, keďže nič nevypil. Vtedy L.
dal prvú silnú facku C. G. na ľavé líce a začali sa doťahovať. H. škaredo nadával G.. Potom počula ako
H. mu dal druhú facku a nato hneď tretiu. Tretiu facku videla, preto vyšla spoza baru a pýtala sa L.,
prečo ho bije, načo to trochu utíchlo. Pán A. a Q. sa do toho nestarali. H. L. sa potom zobral s tým, že
ide preč, avšak za alkohol nezaplatil. Keď vstal, akoby išiel k vchodovým dverám pohostinstva, začal

H. vyťahovať prvý stôl pri dverách zo stabilnej polohy. Stôl je drevený o hmotnosti asi 60 - 70 kg, ide
o masívne stoly z dreva. Je dlhý asi 1,5 metra a široký asi 90 cm, vysoký 1,1 - 1,2 metra. Ako L. stôl
vytiahol z radu medzi lavicami, trochu ho nadvihol. Nevedela sa vyjadriť, či sa mu šmyklo, ale spadol
na zem, a to horeznačky, teda na chrbát, hlavu si mohol udrieť vzadu, a to o schodík pri krbe. Spadol
ku krbu, celou váhou tela sa zvalil na zem, pričom stôl spadol ku stolu pri krbe, tam sa zlomila stolička.

Stôl nepadol na L.. Potom L. vstal a začal vyťahovať drevenú lavicu o rozmere 1,5 metra (dĺžka) x cca
60 cm (šírka) a 1,30 metra (výška). Váhu mohla mať cca 40 kg. Tú lavicu povytiahol z radu, zdvihol ju
s tým, že ju ide hodiť na chlapov. Svedkyňa sa preľakla, vbehla do baru, že ide telefonovať na políciu.
Vtom lavica spadla tak, že spadla hore nohami medzi druhý stôl a lavicu pri krbe, pričom L. spadol na
zem. Nevidela, ako H. na zem spadol, len počula, ako sa dvíha. Podľa jej názoru lavica nespadla na L..

Nevedela sa vyjadriť, ako druhýkrát spadol, lebo to nevidela. Keď vstal a videl, že je za barom a má v
ruke telefón, tak pribehol k baru, vykopol vrátka, vošiel do baru za svedkyňou a povedal jej: „Ty piča,
komu chceš volať?“ Vytrhol jej telefón z ruky. Otočil sa napravo od nej a z celej sily hodil jej telefón pred
barový pult. Telefón sa rozbil, načo povedala H., aby odišiel preč. A., G., Q. nič nepovedali, lebo každý
sa ho bojí. Bol úplne nepríčetný. Následne H. povedala, nech ide preč, načo odišiel a už sa nevrátil. Po

chvíli vytočila č. XXX v čase asi o 17.04 hod. Na polícii jej povedali, aby volala aj č. XXX, lebo vedeli,
že H. je psychiatrický pacient. Pani na telefóne jej povedala, aby sa išla pozrieť za H., čo svedkyňa
odmietla, lebo 3 dni nosil so sebou do krčmy dýku vo veľkosti asi 30 cm. Následne do pohostinstva
začali chodiť ľudia, ktorí hovorili, že predtým, pred incidentom H. skoro trafil malé dieťa v kočíku fľašou
z piva. Následne prišli policajti, ktorí fotili a niečo spisovali. Odvtedy L. nevidela. V pohostinstve sa

správala úplne nepríčetne, agresívne, nevedela, čo môže od neho čakať, je nevyspytateľný. Nevedela
sa vyjadriť k tomu, či aj v tento deň mal pri sebe dýku. Svedkyňa ju vtedy nevidela. H. asi 3 dni pred
incidentom sa v pohostinstve správal agresívne, vulgárne každému nadával, požíval alkoholické nápoje
- pivo, pálenku, miešal. Nevedela sa vyjadriť, koľko presne alkoholu vypil. Do pohostinstva už aj počas
predchádzajúcich dní prišiel pod vplyvom alkoholu. Nevedela sa vyjadriť, kde sa presne pri pádoch v

pohostinstve v inkriminovaný deň udrel na hlavu, resp. na iné časti tela, nakoľko nie všetky pády videla.
Toto nebol prvý incident L. v pohostinstve. Pod vplyvom alkoholu je agresívny. Policajti si podľa nej v
pohostinstve plnili riadne služobné povinnosti. Nevedela sa vyjadriť k ďalšej komunikácii L.Á. s policajtmi
mimo pohostinstva v jeho trvalom bydlisku.

Svedok B.. H. A. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 11. 3. 2014 sa niekedy v čase pred 17.00 hod.
nachádzal v pohostinstve Rybka v Uhorskej Vsi spolu s N. Q.. Potom prišiel do pohostinstva aj C. G..
Nepamätal si, ale asi naraz do pohostinstva prišiel aj H. L. G.. Vtedy ho svedok videl prvýkrát v živote. L.
mal vypité, správal sa agresívne, arogantne. Asi najprv chcel objednať L. C. G.. Najprv C. sedel vedľa pri
stole sám, a potom, ako dostal tri facky od L., si prisadol k nim. Potom, čo L. doniesol C. k stolu alkohol

s nealkoholickým nápojom, tieto vypil sám L.. Medzitým prišiel H. L. aj ku svedkovi s tým, že čo pije,
načo mu odpovedal, že pivo. Nechcel nič objednať, určite nie tvrdý alkohol. Potom mu L. vynadal, že
keď nepije, tak je kokot. Pritom mu podával ruku a povedal, že on je L. a svedok je kokot. Ešte predtým
H. L.A. strelil po papuli trikrát C. G.. Potom H. išiel k pultu, kde začal robiť bodrel, začal rozbíjať poháre,popolníky, potom hádzal stoličky po zemi, stoly trieskal, odsúval ich. Už si presne pochod jeho reakcií
nepamätal. Na otázku vyšetrovateľky svedok odpovedal, že H. L. sa určite vyrúbal, on so Q. a C. sedeli v
krčme a ignorovali L.. Nechceli sa do toho miešať, lebo bol agresívny. Potom krčmárka volala policajtov.

Keď to počul H., skočil k pultu, rozbil lietacie dvere pri pulte, zobral čašníčke telefón a tresol ho o zem,
až sa rozbil. Potom H. L. opäť začal hádzať stoličky a stoly a búchal päsťami po stoloch. Jeden stôl
zobral a chcel ho hodiť na nich troch, našťastie pri nich sa H. pošmykol a stôl hodil smerom ku krbu.
Tam aj spadol, čo svedok videl. Musel sa riadne udrieť, pretože padol asi na hlavu, aj telo. Nevedel
sa presne vyjadriť ako padol. Nevedel presne uviesť, o čo sa udrel, či o krb alebo o stoly a stoličky,

ktoré porozhadzoval. Bol to riadny pád. Potom H. vstal a išiel preč z krčmy. Následne prišli policajti,
záchranka a išli za ním. On už nebol v krčme. Svedok nevedel uviesť, kde L. z krčmy šiel. Oni sa L. aj
báli, pretože niekto povedal, že nosí so sebou nôž. Bol agresívny, vrieskal, trieskal po stole, nadával.
Na otázku odpovedal, že určite spadol. Na otázku odpovedal, že L. spadol raz, keď hádzal po nich stôl.
Nevedel sa vyjadriť, či spadol aj predtým alebo potom. Rovnako sa nevedel vyjadriť k tomu, či H. pri
uvedenom incidente niečo spadlo na hlavu.

Svedok N. Q. vypovedal, že 11. 3. 2014 v čase pred 17.00 hod. sedel v pohostinstve Rybka s pánom A.,
potom prišiel C. G.. Ten si nestačil ani nič objednať a nato prišiel H. L. G.Í., ktorý si sadol k A. a ponúkal
mu alkohol. To pán A. odmietol. Nato mu L. povedal, že je abstinent a kokot. L. čašníčke zakričal, aby
G. naliala deci tvrdého alkoholu a deci nealka. Potom to L. zobral z pultu a položil to pred G., ktorý sedel

vedľa svedka. Hostinská zakričala na L., aby zaplatil. Potom L. chcel od G., aby to zaplatil. G. povedal,
že peniaze nemá, načo mu L. dlaňou tri razy dal po pysku. Potom hostinská vravela L., čo robí. Ako sa
L. zobral k vchodovým dverám, tam je stôl, tento chytil, potiahol ho, ale šmykol sa a spadol horeznačky
na chrbát. Svedok sa nevedel vyjadriť, na čo sa udrel. Mohol sa udrieť na nádobe na uhlie alebo roh
krbu. Nevedel sa vyjadriť, na ktorej časti tela, hlavy sa konkrétne udrel. Oni to ani nechceli sledovať,

pretože sa báli, čoho je L. schopný. Potom L. zobral lavicu od stola, zodvihol ju do výšky pliec a chcel ju
hodiť na nich. Pri tom sa pošmykol a spadol znovu tam, kde prvýkrát, ku krbu. Znovu spadol horeznačky.
Lavica padla na druhý stôl, nie na nich. Tiež sa nevedel vyjadriť, na čo sa udrel, ani na akú časť tela,
hlavy. Spadol na chrbát. Potom L. zbadal, ako krčmárka drží telefón, vbehol za pult, vykopol jedno krídlo
dverí, vytrhol krčmárke z ruky telefón, ktorý hodil o zem. Následne z krčmy odišiel. Napokon hostinská

zavolala žandárov. Svedok sa nevedel vyjadriť, kde L. šiel. Rovnako sa nevedel vyjadriť ani k jeho ďalšej
komunikácii s policajtmi. Svedok tiež uviedol, že aj predtým, počas asi troch dní, bol L. stále pod vplyvom
alkoholu, správal sa agresívne, na jeho očiach bolo vidieť, že je pod vplyvom alkoholu. L. bol agresívny,
trieskal po stole, kričal, nadával.

Svedok C. G. vo svojej výpovedi uviedol, že 11. 3. 2014 bol v čase asi pred 17.00 hod. v pohostinstve
Rybka. Okrem neho a pohostinskej tam bol pán Q., A. K. H. L.. Od pohostinskej si vypýtal malinovku,
nato mu L. objednal deci borovičky a deci Viney, čo svedok nechcel. Sadol si k pánovi Q. a A.. Následne
L. prišiel k ich stolu a vypil deci borovičky a deci Viney. Pohostinská od L. opakovane žiadala, aby zaplatil.
Potom prišiel L. ku svedkovi a pýtal od neho peniaze. Ten mu odpovedal, že peniaze pri sebe nemá.

Potom ho L. z ničoho nič udrel dlaňou na ľavé líce, a to trikrát. Nikto sa ho nezastal, pretože L. sa každý
bojí. Svedok na jeho facky vôbec nereagoval, nič nepovedal. Potom bol na odchode domov a svedok
sa pobral tiež, že ide za ním rovno domov, ale L. začal vyťahovať stôl pri dverách, preto si svedok sadol
naspäť. Ako chcel L. stôl hodiť, pošmyklo sa mu a spadol medzi krb a stôl a stoličky. Spadol tak na ľavý
bok. Vtom sa porozbíjali asi aj poháre. Potom sa L. postavil, zobral lavicu, túto zdvihol a hodil ju ku stolu

pri barovom pulte. Ako ju hádzal, tak sa mu šmyklo a opäť spadol. V podstate spadol takisto, len bližšie
ku krbu. Spadol asi na ľavý bok. Nevedel sa vyjadriť, na aké miesto na jeho tele a hlave sa L. udrel aj pri
prvom, aj pri druhom páde. Rovnako sa nevedel vyjadriť k tomu, o aké konkrétne veci sa L. poudieral a
aké zranenia si na tele a hlave spôsobil. Následne sa L. postavil, išiel ku dverám, že ide domov. Zbadal,
že krčmárka má v ruke telefón. Rozbehol sa k nej i k baru, vykopol dvierka na bare a vytrhol jej telefón z

ruky, hodil ho o zem, načo sa tento rozbil. Potom L. odišiel. Aj svedok išiel domov. Na L. bolo vidieť, že je
opitý, bolo mu to vidno na očiach. Predtým, ani potom L.A. nevidel. Pod vplyvom alkoholu je agresívny.
Nevedel sa vyjadriť, či v čase incidentu mal pri sebe nôž.

Svedok U.. B.. E. G. vypovedal, že od 1. 6. 2014 vykonáva funkciu staršieho referenta - povereného

policajtaOOPZLiptovskýMikuláš.PredtýmvykonávalfunkciunastálejslužbeOOPZLiptovskýMikuláš.
Dňa 11. 3. 2014 mal dennú službu na stálej službe. Pamätal si, že v Uhorskej Vsi mala byť výtržnosť.
Nevedel sa vyjadriť, či on alebo operačný vysielali hliadku, resp. hliadky do Uhorskej Vsi. Pamätal si,
že malo dôjsť k napadnutiu čašníčky. Za jeho služby, ktorá mu končila o 19.30 hod., sa hliadky naOO PZ nevrátili. Nie je si vedomý toho, že by on vysielal hliadky do miesta trvalého bydliska H.A. L..
Nevedel sa vyjadriť, kto o tom rozhodol, s poukazom na odstup času. Pamätal si, že na miesto výtržnosti
v pohostinstve v Uhorskej Vsi išli všetky dostupné hliadky, pretože niekto z policajtov povedal, že už

predtým boli s H. L. problémy a vedeli, že tento je agresívny, impulzívny. Pamätal si, že boli vyslané
hliadky do pohostinstva. Nepamätal si, že by ich on vysielal do miesta trvalého bydliska. V podstate,
ak policajti na mieste zistia situáciu, podľa toho ďalej konajú, resp. sa rozhodujú. Nepamätal si, či
hlásili policajti jemu alebo operačnému ako sa rozhodli na mieste v pohostinstve, teda ako ďalej budú
postupovať vo vzťahu k H. L. G.. Keďže až následne sa dozvedel, že H. L.Á. G. skončil v nemocnici, má

za to, že policajti z hliadok sa na OO PZ Liptovský Mikuláš nevrátili počas jeho služby na stálej službe.
V marci 2014 sa už na stálej službe nepísali záznamy zo služby podľa vtedy platného nariadenia, takže
nikde nie je zaznamenaný z jeho strany priebeh stálej služby.

Svedok C. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval ako vodič záchrannej služby. Nepamätal
si, v ktorom roku to bolo. Boli privolaní pred pohostinstvo Rybka s tým, že je tam pán, ktorý ohrozuje

ľudí, rozbíja veci. Prišli pred zariadenie a nikto tam nebol, len policajná hliadka, ktorá im povedala, že
ušiel a teraz ho hľadajú. Vrátili sa na základňu s tým, že keď ho nájdu, tak ich zavolajú. Keď sa vrátili,
za pol hodinu im volali, že už ho našli. Dostavili sa na adresu, ktorú im dali. Nepamätal si, kedy boli
pred pohostinstvom, bolo to asi poobede. Druhýkrát išli na adresu, bolo to u neho doma, vedeli len
meno, ktoré si už v čase výsluchu nepamätal. Vtedy im ho z dispečingu nahlásili. Zistili, že pacient

bol na poschodí, išli do domu, dnu ich púšťala asi jeho mama alebo iný príbuzný. Na výjazd šiel so
záchranárkou L. Ť.. Išli hore, pacient sedel na posteli, ruky mal spútané vzadu, inak spútaný nebol. V
hornej časti tela bol bez oblečenia, v dolnej časti si nepamätal, čo mal oblečené. Povedali im, že ho treba
zobrať, robil neprístojnosti, ohrozuje seba aj iných. Keď prišli, sedel na posteli a nič nerobil. Kolegyňa mu
asi merala tlak, potom skončili. Svedok odišiel do sanitky pripraviť lehátko, lebo ho museli zobrať. Čakal,

kým prídu príslušníci aj s kolegyňou a s pacientom. Museli ho zobrať preto, lebo niekoho ohrozoval,
bol agresívny, odviezli ho na psychiatriu. V týchto prípadoch bol dôvod odvezenia na psychiatriu, o čom
rozhodla záchranárka, ktorá to konzultovala s lekárom. Keď prišli k nemu, nemal žiadne zranenia, sedel
kľudne. Nevidel na ňom ani krv. V sanitke ho dali na lehátko, pripútali ho, lebo bol nekľudný, nadával,
vykrikoval na príslušníkov. Policajti v čase ich príchodu sa správali normálne, stáli tam a čakali. Na

psychiatrii ho odovzdali doktorke alebo doktorovi, nepamätal si, kto ho preberal, dali ho na izbu na
posteľ. Svedok nebol prítomný, keď ho vyšetril doktor na psychiatrii. Po vyšetrení lekárom ho dali na
izbu na posteľ, museli ho priviazať, lebo bol agresívny, nadával, chcel sa biť. Nevedel sa vyjadriť, či
udrel niekoho iného. Boli tam s nimi aj príslušníci, lebo oni nemôžu ísť sami s pacientom, ak by sa niečo
stalo, aby neohrozoval ich alebo personál. Nevedel uviesť, akú má diagnózu, predtým ho nepoznal, ani

sa s ním nestretol. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného
konania, kedy svedok uviedol, že pacient L. bol vyzlečený do pol pása, zdá sa mu, že mal škrabanec
na brade a zdá sa mu, že mal krv na nose, ktorá mu netiekla, ani z brady mu krv netiekla. Na brade mal
pacient šrám vo veľkosti asi 1 cm. Nevšimol si žiadnu krv na dlážke, resp. na iných miestach izby. Ku
odstráneniu rozporov svedok uviedol, že nevie, že by videl nejakú krv, možno tam bola, nepamätal si to.

Vtedy si to pamätal lepšie, mohol mať nejaký škrabanec. Podľa jeho názoru, pacient mal vtedy vypité.
Videl to vizuálne, správal sa tak, nadával, bol agresívny a usúdil to aj z toho, že bol v pohostinstve, aj z
toho, že im ušiel a museli ho naháňať. Z každého zákroku sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje aj on.
V zázname musí byť uvedené vyšetrenie, zranenia zistené pri ohliadke. V tomto prípade sa vyšetrenie
robilo hore v izbe na poschodí. Boli tam príslušníci a pacient. Lekár zo psychiatrie je tam uvedený preto,

lebo mu ho odovzdávali. Lekár - psychiater podpísal záznam, že prebral pacienta. U pacienta zistili to,
čo je napísané v zázname. Pacient nebol sám, keď ho preberali, zdravotná služba bola stále pri ňom. Po
konzultácii s doktorom doktor určuje, kam ide pacient. Keby mal napr. vážne zranenie, ide podľa toho,
aké má zranenia, na príjem na traumatologickú ambulanciu. Ak by mal p. L. iné zranenia, všetky by boli
uvedené v zázname. Nevedel sa vyjadriť, ako šiel pacient do sanitky. V čase prevozu na psychiatriu v

sanitke bol policajt a záchranárka. Nevedel uviesť, ktorý policajt to bol.

Svedok G.. N. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa stal skutok, mal
službu. Personál ho telefonicky privolal k pacientovi, ktorý bol privezený rýchlou zdravotnou službou v
doprovode štyroch príslušníkov polície. V čase, keď prišiel na oddelenie, pacienta fixovali. Bol agresívny,

mal skrvavenú tvár a opuch celej tváre. Následne pacient nespolupracoval, bol vulgárny, na personál
nadával, akékoľvek vyšetrenia s ním neboli možné. Pacient mu sám povedal, že v daný deň popíjal,
lebo mu zomrel kamarát. Keď ho videl a vyšetroval prvýkrát, už bol v sieťovej posteli, nevedel sa vyjadriť
k tomu, kto ho fixoval. V izbe boli príslušníci polície a ich personál. Pacienta poznal aj predtým. O tom,kde bude pacient privezený, rozhoduje rýchla zdravotná pomoc. Pacient mal opuch oboch očí. Bola tam
nejaká fraktúra lícnej kosti, krv mu ešte tiekla z nosa. Keď pľul na personál, tak pľul krv. Ďalšie vyšetrenia
boli robené nasledujúci deň - odber krvi a ďalšie odborné vyšetrenia, začalo to na traumatologickom

oddelení, potom išiel na neurologické, očné, CT a pod. Svedok bol stále jeho ošetrujúci lekár. Pacient
uviedol, že sa opil, personál pohostinstva chcel volať políciu, on údajne vzal telefón a hodil ho o zem.
Potom si šiel domov ľahnúť a prišli policajti. Hovoril, že ležal na posteli, počúval hudbu, prišli policajti,
zo srandy povedal, že za posteľou má zbraň a potom bola bitka. Keď preberali L., prijímaciu správu
písal on. V nej sa uvádza rodinná, osobná anamnéza, terajšie ochorenie, objektívny nález, prijímacia

diagnóza. L. mu hovoril o napadnutí policajtmi až po jeho vytriezvení a skľudnení, nie v prvý deň.
Okolnosť, že bol zbitý policajtmi nedopisoval do prijímacích správ, keďže už bola vytlačená, ani ju
potom nezapisovali. On podpisuje protokol rýchlej o odovzdaní pacienta, personál zdravotnej pomoci
v ňom uvedie diagnózu, čo si oni myslia a okolnosti, za ktorých boli privolaní. Prvýkrát videl L. asi
okolo 19.00 hod., pred 19.00 hod. mu volali a do 5 minút prišiel na oddelenie. V tom čase tam bol
značný opuch oka, na jedno skoro nevidel, bolo tam podozrenie z fraktúry v tvárovej oblasti. Svedok sa

oboznámil so záznamom o zhodnotení zdravotného stavu (na č. l. 594 spisu), ku ktorému uviedol, že
záznam on nevypisoval, ale podpisoval. V zázname sú uvedené zranenia: krvácanie z oboch nosných
dierok - zastavenie, povrchové poranenie tváre, tržná rana na brade 1cm. RZP zvýrazní, v ktorých
častiach tela sú zranenia. Údaje o zraneniach tam zaznamenala RZP v daný moment, oni vypisujú
protokol na mieste, mohli ho vypisovať pol hodiny pred odovzdaním. Svedok ten záznam podpisuje

pri prevzatí pacienta. Pacient bol prvýkrát odborne vyšetrený vo vzťahu k zraneniam, ktoré opísal po
skľudnení. Domnieva sa, že bol tam problém s traumatológom, bola vážna dopravná nehoda, museli to
uprednostniť. Pacient bol nekľudný, tak s primárkou povedali, nech sa vráti späť, 12. 3. sa nenašiel lekár,
ktorý by ho vyšetril. Najdôležitejšie bolo traumatologické vyšetrenie. Ak by bol veľmi akútny stav, ktorý
by sa im ukázal na monitorovaní vitálnych hodnôt, našiel by sa lekár, ktorý by ho vyšetril. Pravidelne

ho monitorovali, nebolo preukázané, že by museli robiť super akútne traumatologické ošetrenie. Oni
museli zahájiť jeden deň pacifikáciu pacienta, až potom robiť odborné vyšetrenia. Z dôvodu odstránenia
rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania, kedy svedok uviedol,
že ráno počas vizity, približne asi o 9.00 hod. mu L. povedal, že mu zomrel kamarát. Riešil to tak, že si
išiel vypiť. Počas vizity ako lekár skonštatoval, že H. L. je bez porúch správania ku škodlivému alkoholu

kritický, usmerniteľný. Fixácia nebola nutná. Ku odstráneniu rozporov svedok uviedol, že prečítaná
výpoveď sedí, stav sa mení behom krátkej doby. To, čo povedal o 09.00 hod., nemusí platiť o 09.30 hod.
Žiadanku na traumatologické vyšetrenie dňa 12. 3. 2014 vypisovala primárka psychiatrického oddelenia.
Veľmi podstatné bolo aj neurologické vyšetrenie, traumatológ indikuje ďalší postup. Nálada pacienta
cirkulovala, oni robia odborné vyšetrenia až po stabilizácii. Vyšetrenia traumatologické, neurologické

sa nedajú robiť na oddelení psychiatrie. Pacient musí byť pri vyšetrení CT, RTG pokojný, keďže nebol,
nemohol byť vyšetrený iným spôsobom. Svedok si nepamätal na návštevu matky pacienta. Lekárske
postupy pri vyšetrení určovala primárka, ktorá vypisovala listiny týkajúce sa zdravotného stavu L..
Svedok vedel od pacienta, že štyri dni pil. Sú povinní citovať pacienta, čo pri príjme povie. Svedok
informoval príbuzných ako ošetrujúci lekár o zdravotnom stave pacienta. Nevedel presne uviesť, kedy

to bolo, asi 14. 3. po odborných vyšetreniach. Vtedy bolo zrejmé, aký je rozsah zranení. Pri preberaní
pacienta RZP zdravotný stav nekonzultujú, oni im len oznámia, za akých okolností bol privezený, t.
j. vitálne hodnoty. Záznam o zhodnotení zdravotného stavu podpísal, to sú krátke časové údaje, len
prevezme pacienta, kontroluje obsah záznamu, záznam podpíše preto, lebo ho prevzal. Keď prvýkrát
videl pacienta a videl zranenia, ktoré opísal, bol vtedy prítomný ich personál, zdravotné sestry, aj

príslušníci polície.

Svedok D. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovaný deň bol pred altánkom, štiepal
drevo, medzitým vyšiel von H. L. s tým, že ide do Rybky na malinovku. Bolo to v marci asi o 17.00
hod.. Keď sa vrátil z Rybky, H. mu povedal, že sa necíti dobre, je unavený a ide si ľahnúť a má mu ísť

nakŕmiť rybky. Nevedel sa vyjadriť k tomu, čo sa dialo medzitým, keď kŕmil. Potom videl policajtov pred
dvermi, do tváre im nevidel, nepoznal ich. Čo sa dialo hore, nevedel uviesť, on tam nešiel. Majiteľka im
otvorila dvere, policajti išli dovnútra. Nepočul o čom sa rozprávali, bol vo vzdialenosti asi 30 metrov od
hlavných dverí. Nevšimol si, kto šiel dnu prvý. Nevedel sa presne vyjadriť ako dlho mohli byť dnu, možno
trištvrte hodiny, medzitým prišla RZP. Potom išli von, p. L. bol v župane, asi ho držali dvaja policajti, v

sanitke ho ošetrovali, sanitka odišla aj s ním. Keď L. vychádzal z domu, bol trošku zakrvavený na tvári.
Potom odišli, šiel za pani L., aby jej pomohol poutierať krv. Pýtal sa jej, čo sa stalo, ona stále plakala.
Svedok poumýval schody a podlahu hore v kuchyni od krvi, v izbe H. nebol. Z dôvodu odstránenia
rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania, kedy uviedol, že prirybníku sedel asi polhodinu, keď prišli štyria policajti. Videl, že majiteľka domu policajtov dobrovoľne
pustila do domu. Išla ako prvá a za ňou išli štyria policajti. K odstráneniu rozporov uviedol, že výpoveď je
pravdivá ako bolo prečítané. Pani L. pozná tak, že bol u nej ubytovaný. Ona ho požiadala, aby v tejto veci

vypovedal. Hlavná bránička do domu býva otvorená, zvonku je zvonček. Nevedel sa vyjadriť, či v ten
deň bola bránička otvorená, keď sedel v altánku, zvonček fungoval. Tento bol aj pri vchodových dverách.
Nevedel sa vyjadriť, či policajti zvonili, lebo on kŕmil, zbadal ich len pri dverách vchodu do domu. Na
polícii nehovoril o umývaní podlahy od krvi, asi mu to vypadlo.

Svedok B.. M. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že presné informácie si už nepamätá ako to
nasledovalo. Mali realizačnú službu, ako poverený príslušník bol vyslaný stálou službou do Rybky, kde
mal vystrájať L.. Presný čas príchodu nevedel uviesť, ohraničil ho medzi 17.00 a 18.00 hod. Keď prišiel
na miesto, L. tam už nebol. Na mieste zistil, že v pohostinstve L.A. robil bordel, našiel rozbité poháre,
popolníky, boli rozkopnuté dvere za bar, drevená lavica bola hore nohami prevrhnutá, čašníčka mala
rozbitý telefón. Všetko preveroval, má to zdokumentované, sú o tom aj fotky. Čašníčka mu povedala, že

L. prišiel do pohostinstva opitý, pýtal jednému deci borovičky a deci Viney. Čašníčka od neho chcela,
aby to zaplatil, čo on odmietol, povedal tomu, čo mu bral, nech to zaplatí, ten to odmietol. L. mu dal
bezdôvodne tri facky, prišiel ku baru, mal pľuť a púšťať pípu. Keď prišli na miesto, bolo im povedané, že
L. utiekol a hliadky ho išli hľadať. Ako poverený príslušník nežiadal hliadky na jeho vyhľadanie, asi to
konzultovali s nadriadeným, svedok urobil ohliadku, vyťažil čašníčku, hovorila, že chytil ťažký masívny

stôl a mal ho zdvihnúť, pritom spadol, zaháňal sa tiež lavicou, ktorá sa mu vyšmykla a spadla na ďalšie
stoly. Zranený tam nebol nikto. O 23.00 hod. mu na oddelení bolo povedané, že L. je na psychiatrii, asi
mu to povedala stála služba.

Svedok G.. D. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že presný dátum si nepamätal, bolo to poobede,

prijal telefonát od p. I. s tým, že bol vyslaný operačným strediskom do pohostinstva do Uhorskej Vsi, kde
na mieste zistil, že je porozbíjané zariadenie, zničený mobil, čo mal zistené od oznamovateľky s tým,
že osoba, ktorá to spôsobila, sa nenachádza na mieste a pravdepodobne ide o prečin výtržníctva a aký
bude ďalej postup. Svedok uviedol, nech idú pátrať po osobe a osobu zadrží a nech postupuje podľa §
204. Potom večer mu tiež zavolal, že osobu majú, ale je umiestnená na psychiatrickom oddelení. Svedok

nedal pokyn na vyslanie dvoch hliadok, mohol to dať operačný, mohol si požiadať aj veliteľ hliadky, ak
bolo treba pátrať po osobe a spoločnými silami ju vypátrali. Je to na zváženie veliteľa hliadky. Svedok sa
nevedel vyjadriť, či mu povedal, že ide o L.. Svedok nevedel, že pôjdu do miesta jeho bydliska. U.. I. mu
oznámil, že osoba, ktorú majú, je na psychiatrickom oddelení. On ako riaditeľ oddelenia nemá priamy
dosah nad trestným konaním, na to má zástupcu. Dozvedel sa, že nebola obmedzená osobná sloboda,

lebo bol prevezený na psychiatrické oddelenie, čo zistil následne až potom.

Svedkyňa G.. L. Ť. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že boli ako RZP na výjazde v Uhorskej Vsi u
H. L. G.., kde zasahovali. Prišli na miesto, pamätala si, že pán bol agresívny, sedel na zemi, keď prišli,
správal sa strašne na posádku, pľul na nich a nadával im. Nakoniec súhlasil, že ho ošetria. Sám prešiel

do sanitky, kde sa podrobil ďalšiemu vyšetreniu v sprievode polície. Transportovali ho po vyšetrení na
psychiatrické oddelenie do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Svedkyni bol predložený k nahliadnutiu
záznam o zhodnotení zdravotného stavu na č. l. 594, ku ktorému uviedla, že záznam spisovala ona.
Je tam podpísaná ona a G.. D., ktorý prevzal pacienta a ona ho odovzdala. Na ľavej strane záznamu
je zhodnotenie vedomia pacienta, podľa záznamu bol orientovaný, nemal poruchu vedomia. Udával

bolesť len v oblasti horných končatín, kde mal nasadené putá, inú bolesť neudával. Brucho bolo bez
patologického nálezu, po jeho prehmataní nereaguje bolestivo, dýchacie cesty sú priechodné, dýcha
spontánne. Zistili poranenia, a to povrchovú ranu v oblasti zápästia, kde boli založené putá a tržnú
ranu na brade vo veľkosti asi 1 cm. Krvácanie z oboch nosných dierok bolo zastavené a boli ošetrené
povrchové poranenia tváre, obväz nepresakuje. Iné vonkajšie poranenia nenachádza. Okrem tržnej rany

na brade a rany na rukách iné vonkajšie poranenia nezistili. Ak by ich zistili, uviedli by to v zázname. Ona
akozáchranárkarozhodla,naakéoddeleniebudepacientprevezený.Vprípade,akbymalpacientvážne
poranenia tváre, napr. zlomenú sánku, nadočnicový oblúk, by bol hospitalizovaný na traumatologické
oddelenie. Pacient nemal takéto zranenia, preto sa rozhodli na transport na psychiatrické oddelenie,
vzhľadom na jeho psychiatrickú diagnózu. Pamätala si na G.. D., ktorý pacienta preberal na chodbe,

videl ho, keď ho preberal. Záznam podpisoval až potom ako ho prevzal. V čase, keď G.. D. preberal
pacienta, tento mal zastavenú epistaxu, mal krvavé pod nosom, a krvavú bradu, opuch celej tváre určite
nemal, lebo by to bolo v zázname napísané. Zranenia ako zlomenina sánky, očného oblúku sa objavia na
tvári pacienta okolo 2 hodín, je to individuálne, hematómy podľa toho, do akej hĺbky sú poškodené žilkya artérie. Od zásahu RZP do cca 19.00 hod., kedy bol privezený, tak v čase asi o 21.00 až 22.00 hod.
mohli byť zranenia viditeľné, ten stav sa vyvíjal. Pacienta vyšetrujú od hlavy po päty rukami, používajú
fonendoskop, tlakomer, prehliadnu ho celého. Vyšetrujú ho pohmatom, aby zistili bolestivosť, krepitácie

- keď je zlomenina, dá sa to nahmatať, že to chodí inak ako by malo. Nevedela sa vyjadriť k tomu, aké
zranenia boli diagnostikované p. L. následne v priebehu ďalších dní. Nepamätala si to už presne, ale ak
by bola bolesť sánky, tak to napíše do záznamu. Svedkyňa nevidí, nemá röntgenové oči. Bolesť zisťujú
pýtaním sa pacienta, keď je pri vedomí, či ho niečo niekde bolí, v tomto prípade bol pri vedomí. Udával
bolesť v horných končatinách, kde boli putá. Nedefinoval intenzitu bolesti. Keby udával jej intenzitu,

zaznamená to. U p. L. zisťovala zranenia, prípadne bolesti v oblasti hornej časti tela aj hmatom, aj tvár.
Podľazáznamuneudávalbolesťinde,lenvoblastihornýchkončatín.Akbyudávalbolesťtváre,zisťovala
by to hmatom. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, s akým oneskorením vyšetrovaná osoba pod
vplyvom alkoholu musela uviesť bolesť zranení ako je opuch tváre. Každý má v ebriete iný prah bolesti,
niekto znesie viac, niekto menej. Ak by bolo došlo k zraneniam v čase do 2 hodín pred ich vyšetrením,
nevedela sa vyjadriť k tomu, či by mali byť zjavné vonkajšie prejavy v podobe opuchov a hematómov.

Keď prišli, opuch tam nebol, ani hematóm, len krvácanie.

Svedok H. L. E. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že 11. 3. krátko asi po 18.00 hod.
mu zavolal G.. D., že má v nemocnici syna, ktorého priviezla RZP a bol zbitý policajtmi a nie je v
dobrom zdravotnom stave. Požiadal ho, aby ho navštívil. Keď po príchode syna videl, ostal zhrozený a

vystresoval sa. Po krátkej dobe ho nafotil na mobil. Mal posunutú tvár, podliatiny, opuchliny, krvácanie z
úst.Pokrátkejdobesnímstrávenejišieldomov,zastavilsauexmanželky,ktorámuvysvetlila,čosastalo.
Na druhý deň okolo 8.00 hod. mu volal doktor, ktorého meno si nepamätal, že je na vyšetrení u nich syn,
jeho zdravotný stav je veľmi vážny, vyžaduje si operáciu, ktorú v Liptovskom Mikuláši nevedia vykonať.
Syn bol prevezený do Martina. 11. 3. bol v nemocnici. Prvýkrát bol jeho syn vyšetrený hneď po príchode

na oddelenie. Svedok nebol pri vyšetreniach. Bol tam krátko po 18.00 hod. Bol tam aj na druhý deň.
12. 3. bol v nemocnici s lekárom z chirurgického oddelenia, ktorý ho kontaktoval telefonicky a povedal
mu, že syn musí ísť do Martina. 13. 3. tam tiež určite bol. Z dôvodu odstránenia rozporov vo výpovedi
svedka bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní
uviedol, že o udalosti, ktorá sa stala 11. 3. v rodinnom dome, kde žije jeho syn, sa dozvedel od lekárov

z psychiatrického oddelenia, keď mu zavolali na druhý deň na jeho telefónne číslo. Ku odstráneniu
rozporov svedok uviedol, že v čase hlavného pojednávania vypovedá pod prísahou. V prípravnom
konaní bol svedok udalosti, že sa ten skutok stal, a tak vypovedal.

VprípravnomkonaníbolG..L.N.,znalcomzodboruZdravotníctvoafarmácia,odvetvieSúdnelekárstvo,

vypracovaný znalecký posudok č. 801-IV/2014 zo dňa 21. 7. 2014, predmetom ktorého bolo určenie
povahy zranení a mechanizmu ich vzniku u poškodeného. Uvedený dôkaz nemohol byť na hlavnom
pojednávaní vykonaný z dôvodu, že všetky strany trestného konania nesúhlasili s prečítaním znaleckého
posudku na hlavnom pojednávaní, do úvahy neprichádzal ani výsluch znalca, ktorý na základe jeho
žiadosti bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov zo zdravotných dôvodov rozhodnutím zo dňa 27. 4. 2017,

pričom samotný znalec výslovne uviedol, že mu zdravotný stav neumožňuje zúčastniť sa hlavného
pojednávania a byť vypočutý k obsahu znaleckého posudku.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť prokurátor ako strana trestného konania zadovážil a predložil
súdu znalecký posudok znalca G.. G. C. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia,

č. 42/2018 zo dňa 10. 12. 2018. Obžalovaní F. C., C. D. K. G.. D. G. prostredníctvom ich obhajcov
zadovážili a predložili súdu znalecký posudok znalca N.. G.. C. L., D.., č. 1A/2019 zo dňa 29. 3. 2019 z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo.

Znalec G.. G. C. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku. Vo výpovedi

uviedol, že poškodený s veľkou pravdepodobnosťou mohol utrpieť dňa 11. 3. 2014 nasledovné zranenia:
zlomeninu ľavého jarmovo-čeľustného komplexu s posunom so zakrvácaním do ľavej čeľustnej dutiny,
zlomeninu nosových kostí bez posunu, pomliaždenie oboch zápästí (po založených putách), podozrenie
na otras mozgu (podľa neurológa). Zranenia, ktoré poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou utrpel
11. 3. 2014 vznikli priamym opakovaným úderom na tvár poškodeného, či už rukou - päsťou alebo

kopnutím nohou druhou osobou, pričom údery museli byť minimálne dva, pretože poškodený mal
zlomené nosové kosti bez posunu a aj zlomený jarmovo-čeľustný oblúk vľavo. Uvedené zranenia
mohli vzniknúť aj pri páde priamo na tvár na zem alebo pri náraze do steny poškodeného. Zranenia,
ktoré poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou utrpel dňa 11. 3. 2014 mohli vzniknúť s najväčšoupravdepodobnosťou opakovaným priamym úderom na tvár poškodeného, či už rukou - päsťou alebo
kopnutím nohou. Vzhľadom ku okolnostiam pri pacifikovaní poškodeného, ktorý je psychiatrický pacient,
príslušníkmi polície, mohli predmetné zranenia vzniknúť aj tak, že ako poškodeného príslušníci polície

zväzovali a nasadili mu putá na ruky, ktoré mal spútané za chrbtom, tak ho mali po spútaní následne
zhodiť z postele na zem, pričom mohol naraziť tvárou o zem alebo aj pri tom, ako uvádza poškodený,
že mu tlačili kolenom hlavu tvárou k zemi. Uvedené zranenie mohlo vzniknúť aj pri samovoľnom páde
priamo tvárou na zem alebo pri náraze do steny, avšak poškodený by v takom prípade mal mať pri
náraze tvárou na zem (alebo krk ako uvádzali svedkovia, keď spadol v pohostinstve Rybka) na tvári

odreniny od zemi alebo krbu, pričom pri vyšetrení počas hospitalizácie mal poškodený popisovanú len
krvnú podliatinu a opuch v oblasti ľavej hornej čeľuste a jarmového oblúka tváre vľavo a zakrvácanie
do spojovky ľavého oka, nemal popísané odreniny. Pomliaždenie obidvoch zápästí mohlo vzniknúť
najpravdepodobnejšie v dôsledku tlaku naložených pút pri policajnom zákroku, ktoré sa pritom, ako
sa podľa výpovedí príslušníkov polície metal, stále viac doťahovali. Znalec uvedené zranenia hodnotil
ako ublíženie na zdraví s dobou nevyhnutnej liečby 3 - 4 týždne. Poškodený bol práceneschopný

od 11. 3. 2014, dobu ukončenia PN sa znalcovi nepodarilo zistiť. Poškodený bol práceneschopný
aj v dôsledku základného ochorenia (psychiatrického), a to schizoafektívnej poruchy, mánický typ
(pri pravidelnom nadmernom užívaní alkoholu a iných drog v anamnéze poškodeného). V dôsledku
predmetných zranení by podľa názoru znalca bol poškodený práceneschopný maximálne 3 - 4 týždne
od úrazu, čo je zároveň aj doba, počas ktorej mohol byť výraznejšie obmedzený v bežnom spôsobe

života. V dôsledku predmetného úrazu musel poškodený absolvovať neurologické, krčné, očné, úrazové
vyšetrenie, ako aj RTG lebky, nosa, CT-vyšetrenie tvárového skeletu, interné predoperačné vyšetrenie.
Musel podstúpiť operačnú liečbu zlomeniny tvárového skeletu na Klinike chirurgie v nemocnici Martin,
kde mu bolo vykonané operačné zdvihnutie jarmovo-čeľustného komplexu kostným hákom. Pred
operáciou aj pooperačne musel užívať lieky od bolesti na zníženie opuchu, aj antibiotiká celkovo 7 -

10 dní, 2 - 3 týždne mal dodržiavať šetriaci režim. Musel si kvapkať kvapky do ľavého oka, prikladať si
ľadové obklady na operovanú oblasť tváre, ktorá bola opuchnutá. Pooperačne mal odporučený niekoľko
dní kľud na lôžku, mal sa vyhýbať fyzickej námahe 3 - 4 týždne od operácie. Mal sa vyhýbať úderom a
mechanickým inzultom postihnutej oblasti, starať sa o operačnú ranu, ktorú mal držať v čistote a suchu,
to je do 7 - 10 dní od operácie. Do 7 dní sa mal zdržať silnejšieho fúkania nosa. 27. 3. mu boli vybraté

stehy na ambulancii v Martine. Poškodený sa od začiatku úrazu mohol voľne pohybovať doma aj v
nemocnici, nebol obmedzený v pohybe, mohol byť obmedzený v pohybe do spoločnosti pre pocit hanby
a spoločenskej deprivácie po dobu 2 - 3 týždňov do odpuchnutia, ako aj vstrebania krvnej podliatiny na
tvári. Zranenia poškodeného nezanechali na ňom žiadne trvalé následky, poškodený môže mať na tvári
vľavo prítomnú drobnú jazvu po operačnom výkone na tvárových kostiach, ktorá je prakticky neviditeľná.

Skôr sa priklonil k záveru, že zranenia poškodeného vznikli pri údere päsťou alebo kopnutí poškodeného
do tváre. Druhou variantou mechanizmu vzniku zranení sa zaoberal z dôvodu výpovede svedkov, ktorí
sa nachádzali v pohostinstve Rybka, podľa ktorých poškodený mal hodiť drevenú lavicu, pričom mal
spadnúť tvárou na zem do miesta krbu, avšak samotný mechanizmus nárazu poškodeného svedkovia
nevideli. Zranenia poškodeného, ktoré posudzoval podľa zdravotnej dokumentácie, nepovažuje za život

ohrozujúce. Zistené zranenia sa prejavujú opuchom tváre po páde na zem prípadne zlomeného nosa
bezprostrednepoúdere,resp.ponárazetečiepoškodenémukrvznosa.Pokiaľideozlomeninujarmovo-
čeľustného komplexu navonok sa môže prejaviť krvnou podliatinou a opuchom na pravej alebo ľavej
strane tváre, ktorý vzniká v priebehu pár desiatok minút až hodín. Hematóm sa nemusí zvýrazniť hneď,
záleží od toho, či praskne cieva. Prejaví sa zvyčajne za 2 až 4 hodiny. U poškodeného neboli zistené

odreniny na tvári. Poškodený bol 13. 3. 2014 vyšetrený na traumatologickej ambulancii, kde udával
opuch a výrazné bolesti ľavého líca. V oblasti tváre mal popisovaný len opuch. Z uvedených zranení
sa dá prvých pár hodín bežne fungovať. Je to individuálne. Poškodený utrpel zlomeninu nosa 11. 3.
2014, keďže krvácal, pripustil, že zlomeninu tváre ľavého skeletu mohol utrpieť pred týmto dátumom
aj po ňom. Znalcovi bol predložený záznam o zhodnotení zdravotného stavu (č. l. 594), ku ktorému

uviedol, že záznam od posádky RZP je orientačný, pretože dôkladné vyšetrenie prevedie lekár, ktorý
ho vyšetrí priamo. Jeho primárne zaujíma, keď mu donesie záchranka pacienta, aký je tlak a pulz,
či má tržnú ranku alebo opuch, to si vyšetrí on. Cieľom záchranky nie je dôkladne vyšetriť pacienta.
Zlomeninu jarmovo-čeľustného oblúku nemusí byť zo začiatku vidieť, lekár si to nemusel všimnúť. Po
hodine nemuseli byť uvedené zranenia viditeľné. Poškodený nemohol utrpieť uvedené zranenia pred

zákrokom polície, lebo lekár by ich popísal. Zranenia čeľuste sa zisťujú CT a RTG, čo sú objektívne
vyšetrenia. Ak nie je posunutá zlomenina jarmovo-čeľustného oblúku, zlomenina orbity, ohmatom sa
tieto zranenia nezistia. Skutočnosť, že poškodený nebol dva dni ošetrený si znalec vysvetlil tak, že
priorita bola psychiatrická diagnóza. Nos bolo možné zlomiť nárazom na podlahu, pádom alebo úderom.Ak by sa v krčme nachádzalo na podlahe drevo alebo koberec, od koberca vzniknú odreniny aj od
dreva. Ak by si pri páde zlomil nos v podniku, bol by zakrvácaný, čo by si ľudia v pohostinstve všimli.
Poškodený spadol v izbe z postele, pri tom páde by takisto mohla takisto vzniknúť zlomenina nosa. Ak

je zlomený čeľustný oblúk pokiaľ ide o stravu, pitie, pacient normálne môže prijímať bežnú stravu. U
poškodeného bola dominantná porucha správania, bol psychotický, vedeli o jeho základnej diagnóze,
a preto ho transportovali na psychiatriu, čo bol správny postup, preto traumatologické vyšetrenie 13. 3.
2014 bolo primerané a nič sa odložením nezanedbalo. Dňa 13. 3. 2014 bolo urobené vyšetrenie, ktorým
bolo objektivizované zranenie. Opuch tváre bol popisovaný už pri prijatí. Zlomeninu čeľuste jarmového

oblúku považuje z lekárskeho hľadiska na pomedzí medzi ľahkým a stredne ťažkým zranením.

Znalec N.O.. G.. C. L., D.. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v písomnom znaleckom
posudku. Poškodený mal dňa 11. 3. 2014 utrpieť nasledovné poranenia: trieštivú zlomeninu laterálnej
(bočnej) steny ľavej orbity (očnice), drobný úlomok mierne dislokovaný do orbity, trieštivú zlomeninu
ventrálnej a laterálnej (prednej a vonkajšej bočnej) steny ľavej maxilárnej (čeľustnej) dutiny s krvácaním

do čeľustnej dutiny, dvojnásobnú zlomeninu zygomatického oblúka vľavo bez dislokácie, zlomeninu
nosových kostí bez posunu, pomliaždenie predlaktia obojstranne, otras mozgu pravdepodobný. Zo
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria z roku 2014 vyplýva, že H. L. G.. trpí
na duševnú chorobu schizoafektívna porucha, v posledných rokoch typ manický. V priebehu liečby sa
objavili aj fázy depresívne a fázy zmiešané. Menovaný tiež trpí na syndróm závislosti od alkoholu, ktorý

dlhodobo vplýva a modifikuje priebeh základnej duševnej poruchy a zvyšuje nebezpečenstvo patickej
motivácie jeho správania. Pobyt menovaného v obdobiach dekompenzácie psychického stavu môže byť
na slobode nebezpečný, a to pre nebezpečenstvo správania s patickou motiváciou. Intenzitu nebezpečia
protispoločenského správania naviac zvyšujú nielen organické zmeny osobnosti, ale aj požitý alkohol.
Z uvedeného je zrejmé, že H. L.Á. G.. v dôsledku duševnej poruchy predstavoval v čase prepuknutia

mánickej fázy nebezpečenstvo pre svoje okolie aj pre seba s prejavmi neovládanej hrubej fyzickej
agresivity, ktorej bolo treba čeliť dostupnými prostriedkami, zásahom príslušníkov polície. Ako je známe
zo súdnolekárskej praxe nešlo o ojedinelý zásah voči takému typu agresívneho pacienta. Pacient je
vystavený riziku, že môže pri takomto zásahu utrpieť sám poranenie. V osobe menovaného išlo o
pacienta s nonkomplianciou, neudržiavaním liečby, neužívaním liekov a napriek zákazu konzumácie

alkoholu, ktorý mohol byť spúšťačom jeho agresívneho konania alkohol bežne konzumoval. Súhrn
zranení ľavej strany tváre u poškodeného je označovaný ako zlomenina zygomatikomaxilárneho
komplexu, je to najčastejšia zlomenina celej strednej tretiny tváre. Jej príčinou je pôsobenie tupého
násilia na tele jarmovej (lícnej) kosti. Telo jarmovej kosti náraz vydrží, ale lámu sa jej spojenia s
ostatnými kosťami tváre. Porušený je jarmový výbežok hornej čeľuste a lícna kosť je ako celok

dislokovaná, čiara lomu prechádza okrajom orbity (očnice), poškodí sa aj spojenie jarmovej kosti s
čelovou. Neraz sa poruší aj kontinuita jarmového oblúka. Jarmová kosť je ako celok vytrhnutá zo svojej
základne a odtiaľ pochádza i pomenovanie tohto typu poranenia. Symptomatológia tohto poranenia
býva typická. Najčastejšie vzniká sploštenie až prepadnutie lícnej krajiny. Tento príznak je behom
niekoľkých minút prekrytý opuchom mäkkých tkanív líca a dá sa zistiť skôr palpáciou (ohmatom).

Druhým dôležitým príznakom je dvojité videnie vznikajúce poklesom spodiny očnice postihnutej strany
a tým aj poklesom bulbu, a preto nerovnakou výškou oboch zrakových rovín. Tretím príznakom je
anestézia, hypestézia alebo parestézia infraorbitálneho nervu vznikajúca (znecitlivenie) zmliaždením
alebo priamo poranením infraorbitálneho nervu. Štvrtým príznakom je narušený blokovaný pohyb sánky,
kedy dislokovaná jarmová kosť bráni pohybu sánky tým, že zabraňuje predozadnej exkurzii svalového

výbežku. Ďalším príznakom je krvácanie z nosa spôsobené poranením sliznice čelustnej dutiny, krvné
výronyviečok,očnýchspojoviekatvárovejporanenejstrany.Možnýjeiemfyzemtvárovejoblasti(vzduch
v podkoží), miestna bolestivosť, v ústnej predsieni medzi perou a zuboradím bývajú podslizničné krvné
výrony, je tu aj pohmatová bolestivosť. Nakoľko poškodený utrpel trieštivú zlomeninu bočnej steny
ľavej orbity očnice s dislokácie drobného úlomku do orbity, trieštivú zlomeninu prednej bočnej steny

ľavej čelustnej dutiny s krvácaním, čelustnej dutiny, úlomky z bočnej steny prominujúce do vnútra
dutiny, úlomky z prednej steny dutiny do mäkkých tkanív líca, kde bol prítomný supkutánny emfyzém,
lomné línie zasahujúce do stropu maximárnej dutiny, dvojnásobnú zlomeninu jarmového oblúka vľavo
s miernou tvarovou deformitou a zlomeninu nosových kostí bez posunu je možné mechanizmus a
spôsob vzniku zranení spravdepodobniť tým spôsobom, že uvedené poranenia mohli vzniknúť iba

jediným úrazovým dejom, ako je to v prípadoch zlomenín zygomatikomaxilárneho komplexu obvyklé,
a to prudkým tupým úderom alebo tupým nárazom na ľavú anatomickú krajinu tváre v oblasti jarmovej
(lícnej) kosti. Lícna kosť nakoľko je veľmi pevná, samotný náraz vydržala, ale zlomili sa spojenia
s okolitými kosťami. Lomné línie zasahovali do očnice, do hornej čeluste, do nosových kostí. Priposune jarmovej kosti vznikla dvojitá fraktúra menej odolného jarmového oblúka (bez posunu), čo
zapadá do teórie vzniku tohto zranenia jedným úrazovým dejom. Poranenie mohlo vzniknúť prudkým
úderom do lícnej krajiny inou osobou, najpravdepodobnejšie päsťou, kopnutie je málo pravdepodobné,

nakoľko v mieste násilia v oblasti jarmovej kosti nebola zistená žiadna povrchová odrenina kože.
Toto zranenie mohlo vzniknúť aj prudkým nárazom lícnej anatomickej krajiny, úderom hlavy o pevnú
hladkú plochu bez drsného povrchu, bez členitých výstupkov aj pri páde poškodeného na zem s
prudkým dopadom a nárazom tváre ľavou lícnou anatomickou krajinou o hladkú pevnú dopadovú
alebo nárazovú plochu. Vyššie popísané poranenie sa zaraďuje medzi stredne ťažké poranenia, ktoré

si v danom prípade vyžiadalo hospitalizáciu pacienta v nemocnici a nevyhnutnosť špecializovaného
stomatochirurgického operačného zákroku v celkovej anestézii. Terapia zlomenín uvedeného typu
zahŕňa tri fázy repozičnú, imobilizačnú a rehabilitačnú. Repozičná fáza zahrňuje operačný zákrok, ktorý
menovaný absolvoval 20. 3. 2014. Nasleduje fáza imobilizačná dodržiavaním šetriaceho kľudového
režimu na lôžku s nabudením hojacich procesov, zlomenín, hojenie operačnej rany a elevovanej
kosti, vstrebávaním hematómov, hojením opuchov, oslabením bolesti, mobilizáciou sánky s postupným

prechodom z tekutej cez kašovitú na tuhú stravu. Toto obdobie trvá asi dva týždne. Nasleduje fáza
rehabilitačná s doliečovaním pacienta. Celková doba liečby a práceneschopnosti trvá približne 4 až
6 týždňov. Práceneschopnosť, ktorá niekedy zasahuje aj do fázy rehabilitačnej a podľa charakteru a
rozsahu zlomenín môže vo viacerých prípadoch presahovať 42 dní, niekedy je 6 týždňov hraničná
doba liečby. V danom prípade práceneschopnosť poškodeného trvala od 11. 3. 2014 a nebola úradne

ukončená, nakoľko menovaný zostal hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v dôsledku jeho
psychiatrických ochorení. Záverom možno ustáliť, že v danom prípade celková doba liečby a aj
práceneschopnosti adekvátne k jeho poraneniam tváre by trvali do 6 týždňov. Následkami zranení
bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života bezprostredne po vzniku zranení krvácaním
z nosa, úst, bolestivosťou zranení, anestéziou postihnutého líca (znecitlivenie), opuch a hematóm na

ľavom líci, okuliarový hematóm vľavo, absolvovanie opakovaných lekárskych vyšetrení, hospitalizácia
na stomatochirurgickej klinike a podrobenie sa operačnému zákroku v celkovej anestézii, následné
šetrenie operačnej rany, kľud na lôžku bez fyzickej námahy, vyhýbanie sa úderom a mechanickým
inzultompostihnutejoblasti,hygienaokoliarany,dodržiavaniesprávnejživotosprávypriprijímanípotravy
v prvých týždňoch len tekutej a neskôr kašovitej, obmedzenie otvárania úst a sťažený hryz, zhoršená

rečová komunikácia. Takmer počas celej PN bol schopný samostatného pohybu, chôdze, mohol sám
vykonávať bežné úkony dennej potreby bez pomoci inej osoby a pacient sa považuje za vyliečeného
z inkriminovaných poranení ľavej strany tváre bez trvalých následkov s tým, že po liečbe a rehabilitácii
došlo k úplnému obnoveniu funkcií zhryzu bez morfologického deficitu na ľavom líci. Podľa výpovedí
svedkov v nadväznosti na vzniknuté zranenia nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, kedy

menovaný poranenia utrpel. Mohol ich utrpieť v pohostinstve Rybka s poukazom na výpoveď svedkyne
G. a svedka A., mohol ich utrpieť pri zásahu policajtov ako to vo svojich výpovediach uviedli poškodený
a svedkyňa T. L., jeho matka. Ďalšou alternatívou je, že uvedené zranenia mohol utrpieť aj počas
hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. Uvedená možnosť vychádza z faktu, že ak by poškodený v
čase príjmu na psychiatrické oddelenie dané poranenia mal, bolo nevyhnutné ich riešiť a diagnostikovať,

nakoľko nemuselo ísť iba o poranenia tváre, ale mohol utrpieť závažnejšie poranenia, ťažie poranenia
skeletu lebky a tieto poranenia bolo tiež treba diagnosticky vylúčiť. Menovaný poškodený buď už
uvedené poranenia pri príjme do nemocnice nemal a nebolo potrebné ďalej diagnosticky postupovať a
došlo k nim až počas jeho hospitalizácie, napr. pádom z postele, prekonávaním odporu u agresívneho
pacienta zo strany personálu, ak poškodený uvedené poranenia pri príjme do nemocnice mal, potom ich

bolo potrebné potvrdiť a verifikovať a nie až 13. 3. 2014 t. j. až 2 dni po pravdepodobnom vzniku úrazu.
Tento premeškaný čas na diagnostiku závažných poranení možno považovať za nesprávny postup.
Tento typ poranení sa musí riešiť urgentne, nie až o dva dni. K dispozícii bolo viacero možností. Pacient
nemohol prijímať stravu, tak sa znalec opýtal, či tri dni nejedol. Toľko pochybností naraz vzbudzuje
pochybnosti, či tie poranenia mal vtedy, keď bol privezený do nemocnice a G.. Ť. mala možnosť zistiť

zranenia, ale v správe nič neuvádza. V tom čase by príznaky už museli byť aj keď v zmenšenej podobe.
Pri návšteve matky v nemocnici na druhý deň mal mať okuliarovitý výron, hematóm, čo matka mohla
vidieť cez kameru, aj opuch tváre. Prepadnutie lícnej kosti znamená, že je dislokovaná (vpáčená). Mgr.
Ťažká by pohmatom zistila vpáčenie kosti.

Podľa pracovného hodnotenia obžalovaný U.. C. I. je služobne zaradený vo funkcii starší referent
pre prácu v komunitách OO PZ v Liptovskom Mikuláši, Odboru poriadkovej polície. Menovaný je v
služobnom pomere príslušníka PZ od 1. 4. 2006. Výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti
a iniciatívy možno hodnotiť vo všetkých spomenutých hľadiskách ako veľmi dobrý. Pri služobnýchzákrokoch vystupuje rázne. Menovaný je v prípade potreby ochotný vykonávať štátnu službu na pokyn
nadriadeného aj v čase, keď má osobné voľno. Hodnotený dosahuje najlepšie výsledky na úseku
jemu zverenej služobnej činnosti. Služobnú disciplínu dodržiava. V služobnom styku aj na verejnosti

vystupujetaktne.Odzačiatkutrvaniaslužobnéhopomeruaždoposiaľbol13krátdisciplinárneodmenený
peňažným darom, 2 krát bol disciplinárne potrestaný, a to jeden krát formou písomného pokarhania a
jeden krát znížením služobného platu. V hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka PZ za rok 2018 bol
hodnotený stupňom „A - výborne“. Osobnostne možno menovaného charakterizovať ako priateľského
človeka, ani raz nebolo u neho zistené také správanie, ktoré by ohrozilo povesť policajného zboru, či

znížilo česť, vážnosť alebo dôstojnosť iných osôb alebo vlastnú. V kolektíve je obľúbený. Stanovené
úlohy plní. Menovaný je slobodný. Má jedno dieťa. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou. Jeho
majetkové pomery sú primerané jeho spoločenskému postaveniu.

Podľa pracovného hodnotenia obžalovaný U.. F. C. je služobne zaradený vo funkcii starší referent pre
riadenie referentov OO PZ Liptovský Mikuláš, Odboru poriadkovej polície. Menovaný je v služobnom

pomere príslušníka PZ od 15. 12. 1999. Výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti a iniciatívy
možno hodnotiť vo všetkých spomenutých hľadiskách ako veľmi dobrý. Menovaný je v prípade potreby
ochotný vykonávať štátnu službu na pokyn nadriadeného aj v čase, keď má osobné voľno. Hodnotený
dosahuje výborné výsledky na úseku služobnej činnosti, pozitívne ovplyvňuje dosahované výsledky
zákonného útvaru PZ. Služobnú disciplínu dodržiava. V služobnom styku aj na verejnosti vystupuje

taktne a zdvorilo. Pri služobných zákrokoch vystupuje rázne. Od začiatku trvania služobného pomeru až
doposiaľ bol 31-krát disciplinárne odmenený peňažným darom a jedenkrát bol disciplinárne potrestaný
formou písomného pokarhania. V hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka PZ za rok 2018 bol
hodnotený stupňom „A - výborne“. Osobnostne možno menovaného charakterizovať ako priateľského
ochotného a zodpovedného človeka, ani raz nebolo u neho zistené také správanie, ktoré by ohrozilo

povesť policajného zboru, či znížilo česť, vážnosť alebo dôstojnosť iných osôb alebo vlastnú. V kolektíve
je obľúbený. Stanovené úlohy plní. Menovaný je ženatý. Má dve deti. Býva v domácnosti spoločne s
manželkou. Jeho majetkové pomery sú primerané jeho spoločenskému postaveniu.

Podľa pracovného hodnotenia obžalovaný D.. C. D. je služobne zaradený vo funkcii referent OO PZ

Liptovský Mikuláš, Odboru poriadkovej polície. Menovaný je v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.
8. 2009. Výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti a iniciatívy možno hodnotiť ako priemerný.
Menovaný je v prípade potreby ochotný vykonávať štátnu službu na pokyn nadriadeného aj v čase,
keď má osobné voľno. Hodnotený dosahuje slabšie výsledky na úseku služobnej činnosti v porovnaní s
inými policajtmi zaradenými na funkcii referent. Služobnú disciplínu dodržiava. V služobnom styku aj na

verejnosti vystupuje taktne a zdvorilo. Pri služobných zákrokoch vystupuje rázne. Od začiatku trvania
služobného pomeru až doposiaľ bol dvakrát disciplinárne odmenený, jeden krát peňažným darom a
jedenkrát písomnou pochvalou riaditeľa OPP, OR PZ. Disciplinárne potrestaný bol dvakrát znížením
služobného platu. V hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka PZ za rok 2018 bol hodnotený stupňom
„D - dostatočne“. Osobnostne možno menovaného charakterizovať ako priateľského ochotného človeka,

ani raz nebolo u neho zistené také správanie, ktoré by ohrozilo povesť policajného zboru, či znížilo
česť, vážnosť alebo dôstojnosť iných osôb alebo vlastnú. V kolektíve je obľúbený. Stanovené úlohy plní.
Menovaný je slobodný. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou. Jeho majetkové pomery sú primerané
jeho spoločenskému postaveniu.

Podľa pracovného hodnotenia obžalovaný U.. G.. D. G. je služobne zaradený vo funkcii starší referent
poverený policajt OO PZ v Liptovskom Mikuláši, Odboru poriadkovej polície. Menovaný je v služobnom
pomere príslušníka PZ od 1. 10. 2005. Výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti a iniciatívy
možno hodnotiť vo všetkých spomenutých hľadiskách ako dobrý. Pri služobných zákrokoch vystupuje
rázne. Menovaný je v prípade potreby ochotný vykonávať štátnu službu na pokyn nadriadeného aj

v čase, keď má osobné voľno. Hodnotený dosahuje výborné výsledky na úseku služobnej činnosti.
Pozitívne ovplyvňuje dosahované výsledky základného útvaru PZ. Služobnú disciplínu dodržiava. V
služobnom styku aj na verejnosti vystupuje taktne a zdvorilo. Od začiatku trvania služobného pomeru
až doposiaľ bol 14-krát disciplinárne odmenený peňažným darom. V hodnotení výkonu štátnej služby
príslušníka PZ za rok 2018 bol hodnotený stupňom „A - výborne“. Osobnostne možno menovaného

charakterizovať ako priateľského, ochotného, zodpovedného človeka, ani raz nebolo u neho zistené
také správanie, ktoré by ohrozilo povesť policajného zboru, či znížilo česť, vážnosť alebo dôstojnosť
iných osôb alebo vlastnú. V kolektíve je obľúbený. Stanovené úlohy plní zodpovedne, v stanovenýchtermínoch.Menovanýježenatý.Mádvedeti.Bývavspoločnejdomácnostismanželkou.Jehomajetkové
pomery sú primerané jeho spoločenskému postaveniu.

Podľa správy OO PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 11. 2014 za obdobie od 1. 1. 2013 do 11. 3.
2014 obžalovaný C. I. zadržal tri osoby, z toho jedna osoba bola realizovaná pre § 204 Trestného
poriadku, obžalovaný F. C. zadržal jednu osobu, ktorá bola realizovaná podľa § 204 Trestného poriadku,
obžalovaný C. D. nezadržal žiadnu osobu a obžalovaný D. G. zadržal jednu osobu, ktorá bola
realizovaná podľa § 204 Trestného poriadku. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú zápisnice o zadržaní a

obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, ktoré vyhotovili obžalovaní C. I., F. C. a D. G. z obdobia
pred spáchaním prejednávaného skutku.

Z hlásenia o použití donucovacieho prostriedku spísaného dňa 11. 3. 2014 v tom čase U.. C. I. vyplýva,
že dňa 11. 3. 2014 v čase o 17.30 hod. v Z. H. Č.. XXX použili npor. C. I., D.. R.. D. G., U.. F. C. K.
U.G.. C. D. donucovací prostriedok podľa § 51 ods. 1 písm. a/ a § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993

Z. z. proti H. L., U.. X. X. XXXX. Z uvedeného hlásenia vyplýva, že osoba, proti ktorej boli použité
donucovacie prostriedky bola zranená, privolaná RZP, ošetrená na mieste a prevezená na psychiatrické
oddelenie LNsP v Liptovskom Mikuláši. K veci bol napísaný úradný záznam k služobnému zákroku, bola
vykonaná bezpečnostná prehliadka. Svedok zákroku nebol žiadny, nakoľko matka odišla do vedľajšej
miestnosti. Z dôvodov použitia donucovacieho prostriedku vyplýva, že v uvedený deň v čase od 17.00

hod. bola hliadka M205 vyslaná stálou službou OO PZ Liptovský Mikuláš na preverenie oznámenia
do obce Uhorská Ves, kde v pohostinstve Rybka malo dôjsť k rozbíjaniu zariadenia osobou H. L.. Po
príchode na miesto hliadka zistila, že L. rozbíjal poháre, popolníky a zariadenie pohostinstva pred 4
osobami. Hliadka zo zistených skutočností vec postúpila Odboru skráteného vyšetrovania OO PZ LM,
nakoľko bolo zistené, že uvedený skutok je prečinom výtržníctva. Nakoľko bolo obsluhou pohostinstva

hliadke uvedené, že H. L. odišiel asi domov, avšak mal pri sebe nožík, hliadka M205 si na miesto
trvalého bydliska podozrivého privolala na pomoc hliadku M203, a to z dôvodu, že osobu H. L. z miestnej
a osobnej znalosti poznala a vyhodnotila situáciu ako nebezpečnú. Po príchode na adresu trvalého
bydliska podozrivého hliadke jeho mama uviedla, že je veľmi agresívny a sama sa bojí o svoj život.
Uviedla, že syn je schizofrenik, nepožil potrebné lieky a je možnosť, že na hliadku zaútočí. Matka

podozrivého pustila hliadku do obydlia, pričom jej ukázala izbu, v ktorej bol podozrivý. Hliadka vstúpila
do izby a vyzvala podozrivého, ktorý ležal na posteli, aby ho nasledoval na útvar PZ, načo on zareagoval
prudkým pohybom pravej ruky smerom za posteľ so slovami: „Samopal. Ja vás postrieľam.“ Nato hliadky
zareagovali vykonaním služobného zákroku voči podozrivému s použitím hmatov, chvatov, úderov a
kopov sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o policajnom zbore, pričom podozrivý neopúšťal

od aktívneho odporu, neustále sa snažil hliadku napádať, kopať a udierať. Hliadky osobu po vykonaní
služobného zákroku spútali použitím pút podľa § 52 ods. 1 písm. a/ zákona o Policajnom zbore. G.. R.. C.
I. vyhodnotil použitie donucovacích prostriedkov ako primerané a opodstatnené povahe a okolnostiam
ich služobného zákroku.

Z protokolu udalosti vedeného na OO PZ Liptovský Mikuláš vyplýva, že dňa 11. 3. 2014 v čase o 7.30
hod. odovzdal stálu službu D.. Š. D.. G.. Pod poradovým č. 367 protokolu udalostí D.. G. dňa 11. 3.
2014 o 19.10 hod. prijal trestné oznámenie, ktoré podala B. G. na H. L., ktorý vošiel asi o 15.20 hod. do
pohostinstva Rybka v Uhorskej Vsi, kde začal napádať tam sediacich hostí a rozbíjať zariadenie podniku.

Dňa 11. 3. 2014 spísali úradný záznam obžalovaní, a to U.. I., D.. R.. G., U.. C. K. U.G.. D.. Podľa
úradného záznamu dňa 11. 3. 2014 v čase o 17.00 hod. bola hliadka M205 v zložení U.. I. a D.. R..
G. vyslaná operačným strediskom OR PZ Liptovský Mikuláš do obce Uhorská Ves, kde mala osoba
pod vplyvom alkoholu rozbíjať zariadenie miestneho pohostinstva Rybka. Hliadka na mieste zistila od
obsluhy pohostinstva B. G., že H. L., bytom Z. H., zničil zariadenie pohostinstva a zákazníkom sa

vyhrážal ublížením na zdraví. V tom čase sa v pohostinstve nachádzali dve osoby, a to B.. H. A.
a N. Q.. Hliadka na mieste zistila, že ide o trestný čin výtržníctva, a preto bol na miesto privolaný
poverený príslušník. Hliadka sa presunula pred trvalé bydlisko pána L. na adresu Z. H. Č.. XXX za
účelom vyťaženia k spáchanému trestnému činu. Na miesto bola privolaná aj hliadka M203, nakoľko bol
predpoklad, že L. zaútočí aj na hliadku OO PZ. Z osobnej znalosti hliadky je preukázané, že keď je pán

L. pod vplyvom alkoholu, je nebezpečný, správa sa agresívne a napáda okolie. Na mieste bolo od matky
zistené, že pán L. je doma vo svojej izbe, leží na posteli a počúva hudbu. Má pri sebe, resp. v izbe viac
nožov a je zjavne pod vplyvom alkoholu. Matka uviedla, že má strach aj o svoj život, nevie čo môže v
takej situácii od syna čakať, neužil lieky, ktoré má predpísané od psychiatra. Hliadka v zložení U.. I., D..R.. G., U.. C. K. U.. D. sa presunula do izby H. L. so súhlasom jeho matky. Po príchode do jeho izby pán
L. ležal na posteli na bruchu, U.. I. vyzval osobu, aby vstala a nasledovala hliadku na útvar PZ. Nato sa
pán L. natiahol pravou rukou za posteľ so slovami: „Samopal. Ja vás postrieľam.“ Na uvedenú situáciu

bolo hliadkou reagované spôsobom, že boli voči uvedenej osobe použité hmaty, chvaty, údery a kopy
sebaobrany, pričom osoba kládla počas celého služobného zákroku aktívny odpor, snažila sa hliadku
neustále napádať, kopať, udierať. Po vykonaní služobného zákroku boli osobe priložené putá. Počas
služobného zákroku a po použití donucovacích prostriedkov osoba utrpela drobné poranenia, avšak sa
neustále hliadke vyhrážala, že si ich pamätá a pozabíja ich. Keď ju pustia, všetkých si nájde. Neustále

opakoval, že keď ho pustia, zabije aj svoju matku, že ju podreže nožíkom. Na miesto bola privolaná
RZP, ktorá osobu na mieste ošetrila, následne za asistencie polície previezla na psychiatrické oddelenie
LNsP v Liptovskom Mikuláši.

Podľa záznamu zo služby zo dňa 11. 3. 2014 v čase od 7.30 do 19.30 hod. hliadka v zložení U.. F. C.
(veliteľ hliadky) a U.. C. D. (člen hliadky) vykonávala hliadkovú službu (pod volacím znakom M203) v

pridelenom služobnom obvode OO PZ Liptovský Mikuláš. Hliadka bola v čase o 17.20 hod. požiadaná
hliadkou M205 o spoluprácu pri služobnom zákroku v obci Uhorská Ves s poukazom na priložený úradný
záznam.

Podľa záznamu zo služby zo dňa 11. 3. 2014 v čase od 7.30 do 19.30 hod. hliadka v zložení U.. C. I.

(veliteľ hliadky) a D.. D. G. (člen hliadky) vykonávala hliadkovú službu (pod volacím znakom M203) v
pridelenom služobnom obvode OO PZ Liptovský Mikuláš. (V zázname zo služby je uvedený dátum 11.
2. 2014, ide o zrejmú chybu v písaní, keďže z obsahu listiny je zrejmé, že sa vzťahuje na dátum 11.
3. 2014.) V čase o 17.00 hod. bola hliadka vyslaná na preverenie oznámenia do obce Uhorská Ves,
krčma Rybka, kde došlo k rozbitiu zariadenia krčmy. Hliadka po príchode na miesto sa skontaktovala

s obsluhou B. G.O., ktorá uviedla, že v pohostinstve bol H. L.Á., bytom Z. H. XXX. Nakoľko hliadka
osobu poznala a vedela, že ide o osobu nebezpečnú, ktorá pri sebe nosí chladné zbrane, požiadala o
asistenciu M203, ktorá za menovaným išla na miesto trvalého pobytu. Miesto činu v pohostinstve Rybka
prevzal poverený príslušník OO PZ Liptovský Mikuláš z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu
výtržníctva (volací znak M205).

Zo spisového materiálu vedeného na OO PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-279/OO-LM-2014
vyplýva, že uznesením povereného príslušníka OO PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 3. 2014 bolo začaté
trestné stíhanie a súčasne bolo vznesené obvinenie H. L., nar. H. A.. XXXX, za prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona

na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto uznesenia, ktorého sa mal dopustiť dňa 11. 3. 2014
v čase o 16.50 hod. V čase o 19.10 hod. dňa 11. 3. 2014 D.. B.. M. G. bola na zápisnicu o trestnom
oznámení vypočutá B. G., v čase o 21.15 hod. C. G.. V čase medzi 17.50 hod. a 18.50 hod. dňa
11. 3. 2014 bola vykonaná obhliadka miesta činu v pohostinstve Rybka v Uhorskej Vsi, ktorú vykonal
poverený príslušník OO PZ Liptovský Mikuláš D.. B.. M. G.. V trestnom konaní vedenom pod ČVS:

ORP-279/OO-LM-2014 bol vypracovaný znalecký posudok G.. Y. D. a G.. R. E., znalkyňami z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, z ktorého vyplýva, že H. L., nar. H. A.. XXXX, trpí na
duševnú chorobu, ide o diagnózu schizoafektívna porucha. Je to epizodická porucha, ktorá sa prejavuje
afektívnymi aj schizofrénnymi príznakmi. Podľa prevahy príznakov vyšetrovaného ide v posledných
rokoch o typ mánický. V priebehu liečby sa objavili fázy depresívne, aj zmiešané. V čase skutkov, z

ktorých je obvinený, trpel na mánický typ uvedenej poruchy. V období epizódy tejto poruchy sa vyskytujú
príznaky schizofrénie vo forme dezorganizovaného myslenia, prítomná je impulzivita, neprimeraná
emotivita, katatónne prejavy ako vzrušenie, silná agresivita, paranoidné vnímanie reality, neprimerané
bizarné správanie, psychomotorický nepokoj. Zároveň sa vyskytujú príznaky mánickej poruchy, ktorá je
vyjadrená myšlienkovým tryskom, zrýchlením reči, podráždenosťou, preexponovaným sebavedomím,

mánickou, prípadne rezonantnou náladou. H. L. v súčasnej dobe trpí na syndróm závislosti od alkoholu,
ktorý dlhodobo vplýva a modifikuje priebeh základnej duševnej poruchy a zvyšuje nebezpečie patickej
motivácie jeho správania. Pobyt menovaného od obdobia jeho dekompenzácie jeho psychického stavu
môže byť na slobode nebezpečný, a to pre nebezpečenstvo správania s patickou motiváciou. Intenzitu
nebezpečia protispoločenského správania zvyšujú nielen organické zmeny osobnosti, ale aj požitý

alkohol. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 2Pv 193/14 zo dňa 25.
11. 2014 bolo trestné stíhanie H. L. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 11. 3. 2014 v pohostinstve
Rybka v Uhorskej Vsi zastavené z dôvodu, že H. L. nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný.Podľa prijímacej správy spísanej dňa 11. 3. 2014 v čase o 19.21 hod. lekárom psychiatrického oddelenia
LNsP MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, bol H.A. L. dňa 11. 3. 2014 privezený RZP v doprovode 4

príslušníkov polície pre výraznú brachiálnu aj verbálnu agresivitu. Napadol krčmára, vyhrážal sa ďalším
osobám napadnutím. Z objektívneho nálezu vyplýva, že pacient prichádza v sprievode príslušníkov RLP
a polície oblečený v mikine a župane zašpinenom od krvi, výrazne verbálne aj brachiálne agresívny,
aktívne negativistický, odmietavý k hospitalizácii, za asistencie 4 príslušníkov polície fixovaný. Pre
nespoluprácu nie je možné realizovať somatologické vyšetrenie, DKK bez edémov, v oblasti tváre

prítomný opuch. Prijatý bol s diagnózou schizoafektívna porucha, mánický typ, s heteroagresivitou a
nonkomplianciou, abúzus alkoholu. Na základe traumatologického konzília dňa 13. 3. 2014 v čase o
12.19 hod. bol pacient H. L. poslaný pre posúdenie traumy, u vysokoagresívneho pacienta, po sedácii,
opuch a výrazné algie ľavého líca, bolesti oboch predlaktí, stav po fixácii predlaktí, diplopia negatívna,
bez výtoku z uší. Uvedeným vyšetrením bola určená diagnóza fractura maxillae, l. sin., os zygom, l. sin.
nasi, haemosinus maxillae, l. sin. Contusio antebrachii bilat. CT mozgu bolo vykonané dňa 13. 3. 2014

s diagnózou trieštivá zlomenina prednej laterálnej steny a stropu ľavej maxilárnej dutiny, haemosinus
maxilaris, subkut. emfyzém na ľavom líci, trieštivá zlomenina laterálnej steny ľavej orbity, dvojnásobná
zlomenina zygomatického oblúka vľavo. Z prepúšťacej správy psychiatrického oddelenia LNsP MUDr.
IvanaStodoluLiptovskýMikulášvyplýva,žeH.L.bolprijatýdňa11.3.2014o18.56hod.aprepustený19.
3.2014o10.00hod.Zprepúšťacejsprávyvyplýva,žeprimárkaG..C.7.5.2014správuupravila,nakoľko

v konzíliách boli časové a dátumové nezrovnalosti, uvedené vyšetrenia neurologické, traumatologické,
ORL, aj oftalmologické sa vzťahovali k poraneniam prítomným 11. 3. 2014 pravdepodobne vzniknutých
pri incidente pri pacifikácii 11. 3. 2014 (v správe ORL bol údaj pred 4 dňami, ale malo to byť pred 3
dňami). Neurológ 14. 3. 2014 čerpal z tohto zdroja.

Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu poškodeného vyplýva, že posádka rýchlej zdravotnej
pomoci v zložení Ť., W. zasahovala dňa 11. 3. 2014 na adrese Z. H. XXX. Pri hlásení je uvedený
časový údaj 18.10 hod., výjazd hliadky bol 18.11 hod., príchod do miesta zásahu 18.16 hod. Zo záznamu
vyplýva, že RZP volala hliadka polície, v pohostinstve bol H. L. agresívny, všetko rozbíjal, napádal
ostatných. Matka udáva: 4 dni pije, neužíva lieky, je aj doma agresívny, rozbíja nábytok, vulgárny. Z

pohostinstva utiekol, hľadaný hliadkou polície, nájdený, spacifikovaný, putá na rukách. V bezvedomí
nebol, povrchové poranenia pri styku s políciou, subjektívne udáva len bolesť horných končatín - putá.
Bol pod vplyvom alkoholu. V zázname je vyznačené, že epistaxa z oboch nosných dierok zastavená.
Povrchové poranenie tváre, tržná rana na brade 1 cm, obväz nepresakuje. Iné vonkajšie poranenia
nenachádza. H. L. bol v čase o 19.04 hod. odovzdaný psychiatrickému oddeleniu, prevzal ho G.. D..

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. obec Z. H., výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to
rodinného domu súp. č. XXX v obci Z. H. bola v čase zadováženia výpisu T. L., nar. XX. X. XXXX.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa

stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods.1 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalovaného skutku sa dopustili všetci obžalovaní v zmysle obžaloby spoločným
konaním.

Všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní zo spáchania žalovaného skutku.
Popreli, že napadli poškodeného spôsobom, ako sa im kladie za vinu obžalobou. Potvrdili, že v
inkriminovaný deň po predchádzajúcom súhlase T. L. vstúpili do rodinného domu a následne do izby, v
ktorej sa nachádzal poškodený. Obžalovaný nepopreli, že vykonali služobný zákrok voči poškodenému,

založili mu putá, použili donucovacie prostriedky, pričom uvedený zákrok odôvodňovali agresívnym
správanímpoškodeného.Hociobžalovanípopierajúspáchanieskutku,zjehospáchaniasúusvedčovaní
vsúhrneviacerýmidôkazmi,priamymiajnepriamymi,ktorénasebanadväzujúavzájomnesapodporujú.

Charakter priameho usvedčujúceho dôkazu má výpoveď poškodeného H. L. (G..) ktorý potvrdil, že

v inkriminovaný deň vstúpili do jeho izby príslušníci Policajného zboru v čase, keď ležal na posteli
a potvrdil, že policajti ho udreli opakovane päsťou do oblasti tváre, ako aj kopancom do rovnakej
časti tela. Neuniklo pozornosti súdu, že poškodený je psychiatrickým pacientom a trpí duševnou
poruchou a to schizoafektívnou poruchou, v čase skutku v akútnej fáze pod manickým obrazom sporuchami správania s paranoidnými bludnými obsahmi možnými halucinatórnymi zážitkami, pričom
podľa znaleckého dokazovania schopnosť správne vnímať a uchovávať udalosti súvisiace so skutkom
sú u poškodeného podstatne znížené v dôsledku prítomnosti vyššie popísanej duševnej poruchy. Na

druhej strane svedkyňa G.. C., primárka psychiatrického oddelenia vo svojej výpovedi potvrdila, že
poškodenýbol11.3.2014prijatýnaoddeleniepodvplyvomalkoholuavkombináciisopsychofarmakami
mohol vnímať okolité dianie skreslene, z hľadiska duševnej poruchy po vytriezvení neboli pozorované
akútne psychotické príznaky, t. j. bludy a halucinácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti majúce základ
v duševnej poruche poškodeného výrok súdu o vine obžalovaných sa môže opierať aj o výpoveď

poškodeného, avšak nemôže byť založený na tomto dôkaze v rozhodujúcej miere, resp. výlučne.
Výpoveď poškodeného o skutkových okolnostiach je podporená ďalšími dôkazmi, a to výpoveďou
svedka G.. D., ako aj závermi znaleckého dokazovania, predovšetkým v otázke mechanizmu vzniku
zranení, ktoré utrpel poškodený. Obžalovaní sú teda zo spáchania skutku usvedčovaní nepriamo aj
výpoveďou svedka G.. D., ktorý bol v inkriminovaný deň tzv. lekárom prvého kontaktu s poškodeným.
Uvedený svedok potvrdil, že poškodený bol privezený na psychiatrické oddelenie RZP za asistencie

príslušníkov PZ a pri prevzatí poškodeného videl na ňom opuch očí, mal skrvavenú tvár, svedok mal tiež
podozrenie na zlomeninu kosti v oblasti tváre. Súd v tomto smere nemal dôvod neveriť jeho výpovedi,
keďže svedok ako preberajúci lekár už 11. 3., t. j. v deň prevzatia poškodeného konštatoval v prijímajúcej
správe, že u poškodeného je v oblasti tváre prítomný opuch. Naviac svedok o podstatných okolnostiach
v otázke identifikácie zranení v čase príjmu poškodeného vypovedal rovnako aj v prípravnom konaní.

Výpovedi poškodeného korešpondujú aj závery znaleckého dokazovania znalcom G.. C. v otázke
mechanizmu vzniku zranení, ktorý za najpravdepodobnejší mechanizmus označil údery päsťou, resp.
kopnutí do zranených častí tela a to oblasti tváre a za najpravdepodobnejší dátum vzniku zranení
označil dátum 11. 3. 2014. Uvedený mechanizmus vzniku zranení, ako aj dátum ich vzniku je podporený

viacerými dôkazmi a to výpoveďou poškodeného a predovšetkým svedka G.. D.Č.. Znalec pripustil, ako
ďalší možný mechanizmus vzniku zranení pád poškodeného v Pohostinstve Rybka a to s poukazom
na výpovede svedkov, ktorí sa nachádzali v pohostinstve. V tejto súvislosti však súd poukazuje na
výpoveď znalca G.. C., že na tvári poškodeného neboli zistené odreniny, ktoré by nasvedčovali tomuto
mechanizmu. Nad rámec uvedeného ku vzniku predmetných zranení nemohlo dôjsť v Pohostinstve

Rybka, keďže poškodený okrem iného utrpel aj zlomeninu kostí nosa, ktorého sprievodným znakom je
krvácanie z nosa, pričom súd dáva do pozornosti, že žiaden zo svedkov nachádzajúci sa v pohostinstve
nepotvrdili, že poškodený po páde krvácal z nosa. Aj samotní obžalovaní potvrdili, že pri vykonávaní
služobného zákroku v Uhorskej Vsi neregistrovali na poškodenom žiadne zranenia. Ani svedok Q.
nepotvrdil, že pri komunikácii s poškodeným po jeho príchode z pohostinstva na ňom videl zranenie,

ktoré by korešpondovalo tomuto mechanizmu jeho vzniku. Zranie poškodeného nemohli vzniknúť ani
pádom v izbe poškodeného, keďže o uvedenom mechanizme vzniku zranenia nevypovedala žiadna
osoba, podľa výpovede obžalovaných poškodený bol len stiahnutý z postele na zem, čo nemožno
považovať za pád. Závery znalca N.. L. sa v zásadných otázkach neodchyľujú od záverov znalca G.. C.,
či už v otázke mechanizmu vzniku zranení, resp. popisu zranení, ktoré utrpel poškodený. Pokiaľ znalec

N.. L. pripustil možnosť vzniku zranení v čase po odovzdaní poškodeného na psychiatrické oddelenie
(túto možnosť nevylúčil ani znalec G.. C.), táto alternatíva možného vzniku zranení nie je podporená
žiadnym dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, a naopak je vyvrátená výpoveďou svedka
G.. D.. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že odbornými vyšetreniami bola potvrdená existencia
zranení poškodeného až dňa 13. 3. 2014. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodeného H.

L. z dôvodu jeho agresívneho správania v čase príjmu liečili najskôr na psychiatrickú diagnózu a po
stabilizovaní jeho stavu (skľudnení) sa podrobil ďalším odborným vyšetreniam. Je potrebné zdôrazniť,
že úlohou súdu v tomto trestnom konaní nie je primárne posudzovať správnosť postupu lekárov v
súvislosti s otázkou včasnosti stanovenia diagnózy zranení poškodeného. Je nepravdepodobné, aby
poškodený po tom ako bol stabilizovaný jeho zdravotný stav počas hospitalizácie na psychiatrickom

oddelení utrpel zranenia v dôsledku pádu, keďže po nastavení liečebného režimu pominú prejavy
agresívneho správania. Rovnako je potrebné pripomenúť, že k zraneniam, ktoré utrpel poškodený
nemohlo dôjsť ani pri jeho odovzdaní na psychiatrické oddelenie, keďže obžalovaní boli prítomní v čase
príjmu poškodeného na psychiatrické oddelenie a z výpovede žiadneho obžalovaného nevyplýva, že
ku zraneniam poškodeného došlo počas tohto úkonu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že ku

vzniku zranení u poškodeného mohlo dôjsť len v dobe od zákroku obžalovaných v mieste trvalého
bydliska poškodeného do príchodu RZP do Uhorskej Vsi, keďže od tohto okamihu už bola poškodenému
poskytovaná zdravotná starostlivosť a žiadna z vypočutých osôb v konaní netvrdila, že poškodený bol
napadnutýpopríchodeRZP.VsúvislostisvýpoveďousvedkyneG..Ť.,ktoráakozáchranárkaošetrovalapoškodeného v mieste jeho bydliska, súd uvádza, že ošetrenie rýchlou zdravotnou pomocou (RZP) má
orientačný charakter.

V trestnom konaní sa javila byť spornou otázka, či uvedená svedkyňa pri ošetrení poškodeného mohla
vyšetrovacími metódami zistiť, či poškodený utrpel predmetné zranenia. V tomto smere odpovede
znalcov G.. C. a N.. L. sa nezhodovali. Uvedenú nezhodu súd nepovažoval za zásadný rozpor z
trestnoprávneho hľadiska, ale za prejav charakteru medicíny, ktorá nemôže na každú otázku podávať
exaktné jednoznačné odpovede. Podstatné je, že zmyslom RZP nie je jednoznačne potvrdiť alebo

vylúčiť predmetné zranenia, ktorých existencia sa môže potvrdiť len vykonaním odborných vyšetrení.
Nemožno tiež opomenúť okolnosti, za ktorých zasahovala RZP a je teda prirodzené, že posádka RZP
sa sústredila predovšetkým na spacifikovanie poškodeného z dôvodu jeho agresívneho správania.
Na základe vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne vylúčiť, že svedkyňa G.. Ť. nemusela
pri vyšetrení poškodeného zistiť predmetné zranenia a preto ani nie sú zachytené v zázname o
zhodnotení zdravotného stavu. Z výpovede svedkyne G.. Ť., znalcov G.. C. aj N.. L. možno ustáliť,

že príznaky zranení, ktoré utrpel poškodený majú svoj vývoj ako aj vonkajšiu podobu a môžu sa
prejaviť aj s časovým odstupom. Pokiaľ sa poškodený pri ošetrení RZP nesťažoval na bolesti ďalších
zranených častí tela (popri horných končatinách), túto okolnosť je možné vysvetliť stavom ovplyvnenia
poškodeného alkoholom v danom čase. Na základe výsledkov dokazovania súd upravil skutkovú vetu
rozsudku rešpektujúc zachovanie totožnosti skutku. Prihliadajúc na závery znalca G.. C. súd určil dobu

obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného na tri týždne, čomu zodpovedá aj zmena právnej
kvalifikácie žalovaného skutku namiesto prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) na
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Hoci znalec N.. L.O. určil dlhšiu dobu obmedzenia
v obvyklom spôsobe života v trvaní do 6 týždňov, súd prihliadal na tie skutkové zistenia, ktoré sú pre
obžalovaných priaznivejšie. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané,

že poškodený v dôsledku zranení utrpených dňa 11. 3. 2014 upadol do krátkotrvajúceho prechodného
bezvedomia. Obžalovaný C. I. vyjadril istotu, že poškodený pri zákroku nebol v bezvedomí, pretože
buď vystrájal alebo normálne komunikoval. Z uvedených dôvodov súd vypustil zo skutkovej vety údaj
o krátkotrvajúcom prechodnom bezvedomí poškodeného. Výpoveďou znalcov G.. C. a N.. L. mal súd
preukázaný rozsah zranení, ktorú utrpel poškodený a ktoré boli diagnostikované podľa zdravotnej

dokumentácie dňa 13. 3. 2014. Medzi konaním obžalovaných a zraneniami spôsobenými poškodenému
je tak daná príčinná súvislosť. Konaním obžalovaných boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

K naplneniu pojmu spolupáchateľstva podľa 20 Tr. zákona nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia

zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou. Postačuje aj čiastočné prispenie, pokiaľ je vedené
rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov a je tak objektívne aj subjektívne prvkom deja,
tvoriaceho v celku trestné konanie. Súd mal u obžalovaných preukázaný spoločný úmysel zahrňujúci ich
spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa. V okolnostiach danej veci každý z obžalovaných
bez ohľadu na mieru jeho účasti na trestnom čine si musel byť vedomý možnosti, že konanie jedného

a ostatných obžalovaných smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním (vzhľadom na
spôsob útoku na telesnú integritu poškodeného, miesto vedeného útoku, počet úderov) a je s tým pre
tento prípad uzrozumený. Z opisu služobného zákroku obžalovanými v hlásení o použití donucovacích
prostriedkov, ako aj v úradnom zázname je nepochybné, že každý z nich ako člen hliadky vykonal
zákrok voči poškodenému, žiadny z obžalovaných nenamietal priebeh, resp. primeranosť zákroku voči

poškodenému ďalším obžalovaným. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti sa nevyžaduje, aby
v skutkovej vete bola vo vzťahu ku každému z obžalovaných vyjadrená miera jeho účasti na trestnom
čine, keďže vo svetle okolností prípadu všetci obžalovaní postupovali jednotne, vzhľadom na priebeh
zákroku obžalovaných voči poškodenému a krátky čas jeho trvania je výrazne sťažená možnosť vyjadriť
v skutku vyššie uvedenú skutočnosť.

Konanie obžalovaných napĺňa aj znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Zo zadovážených listinných dôkazov je preukázané,
že obžalovaní v inkriminovaný deň vykonávali hliadkovú službu v pôsobnosti Obvodného oddelenia
Policajného zboru Liptovský Mikuláš. Z výpovede obžalovaných je zrejmé, že sa rozhodli obmedziť

osobnú slobodu poškodeného postupom v tzv. superrýchlom konaní podľa § 204 Tr. por. a to
z dôvodu jeho výtržníckeho konania v pohostinstve Rybka. V prípade postupu podľa citovaného
ustanovenia Tr. por. musí byť vyhotovená zápisnica o zadržaní podozrivej osoby, ktorej význam spočíva
práve v tom, že preukazuje opodstatnenosť takéhoto postupu. V okolnostiach daného prípadu nieje zrejmé, v akej konkrétnej situácii predpokladanej ustanovením § 204 Tr. por., sa obžalovaní
rozhodli obmedziť osobnú slobodu poškodeného, či mal byť obmedzený na osobnej slobode pri
páchaní prečinu, alebo bezprostredne po ňom, resp. či išlo o realizáciu obmedzenia do 24 hodín

po spáchaní prečinu po odpadnutí prekážky jej bezprostredného zadržania. Keďže súčasťou spisu
nie je zápisnica o zadržaní je dôvodné usudzovať, že obžalovaní v skutočnosti nepostupovali podľa
tzv. superrýchleho konania. Postup podľa tohto konania nie je preukázaný ani obsahom procesných
úkonov vykonávaných povereným príslušníkom Policajného zboru (PZ) G., ktorý objasňoval konanie
poškodeného v pohostinstve Rybka. Vo svetle okolností prípadu by bolo možné v teoretickej rovine

uvažovať o postupe podľa § 204 Tr. por. pri zadržaní podozrivej osoby po odpadnutí prekážky do 24
hodín po spáchaní trestného činu. Obžalovaní si museli byť vedomí (na základe informácií získaných
v pohostinstve Rybka), že poškodený je pod vplyvom alkoholu, a práve tento jeho stav neumožňoval
vykonať procesné úkony po jeho zadržaní. Bol teda dostatok časového priestoru na realizáciu týchto
úkonov na druhý deň. Zákonné podmienky na postup podľa 204 Tr. por. neboli splnené ani z ďalších
dôvodov. Skrátené vyšetrovanie aj podľa § 204 Tr. por. môže vykonať len poverený príslušník PZ.

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky platná a účinná v čase vykonania služobného zákroku
síce oprávňovala aj policajtov služby poriadkovej polície vykonať zadržanie podľa § 85 ods. 1 Tr. por.,
policajt však môže takto postupovať bez vedomia orgánu činného v trestnom konaní len vtedy, ak vec
neznesie odklad. Táto podmienka v danej veci nebola splnená, keďže obžalovaní vedeli, že poškodený
sa nachádza vo svojom obydlí. Poverený príslušník PZ, ktorý objasňoval konanie poškodeného v

pohostinstve nemal vedomosť o tom, že sa voči H. L. ako osobe podozrivej, postupovalo podľa § 204
Tr. por. V skutočnosti dôvodom vstupu obžalovaných do obydlia poškodeného nebol zámer obmedziť
ho na osobnej slobode, ale vyžiadať jeho vysvetlenie k výtržníckemu konaniu v pohostinstve, čomu
korešponduje aj obsah úradného záznamu spísaného obžalovanými 11. 3. 2014. Prekážkou postupu
podľa § 204 Tr. poriadku bola nepochybne aj dlhotrvajúca duševná choroba poškodeného, ktorá si vždy

vyžaduje pred vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti vyšetrenie jeho duševného stavu, ktorý úkon
pre krátkosť času nie je možné zrealizovať v superrýchlom konaní. Z výpovede obžalovaných vyplýva,
že pred zákrokom mali vedomosť o agresívnom správaní sa poškodeného. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti je žiadúce vstup obžalovaných do obydlia poškodeného vyhodnotiť ako neopodstatnený
a nesúladný so zákonom. Zákrok obžalovaných bol v rozpore s ustanoveniami zákona o Policajnom

zbore, ako aj Tr. por. v ust. § 204. Zákrok obžalovaných v žiadnom prípade nespĺňa atribúty zákonnosti
a primeranosti. Obžalovaní bezprostredne po vstupe do izby poškodeného potom ako ho vzhliadli (v
danom čase ležal na posteli otočený smerom ku stene a bol pokojný), si museli byť vedomí skutočnosti,
že v danej situácii neexistuje zo strany poškodeného nebezpečenstvo ohrozujúce život, resp. zdravie
iných osôb. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu obžalovaných, že poškodený počas ich zákroku bol

agresívny so zreteľom na jeho duševné ochorenie v kombinácii s požitým alkoholom, čomu nasvedčuje
aj neodkladná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Je však potrebné zdôrazniť, že obžalovaní
mali vedomosť o agresívnom správaní poškodeného pod vplyvom alkoholu a práve táto skutočnosť
ich mala zásadným spôsobom ovplyvniť pri ich rozhodovaní o vykonaní služobného zákroku a jeho
priebehu. Psychický stav poškodeného, ktorý v čase vstupu obžalovaných do jeho izby nepredstavoval

žiadne nebezpečenstvo si vyžadoval iné, rozhodne pokojné riešenie danej situácie, bez použitia sily.
Obžalovaní ako skúsení policajti napriek výraznej fyzickej prevahe nad poškodeným pristúpili k hrubému
použitiusily,ktorékonanieniejemožnéničímospravedlniť.Agresivitapoškodenéhovšaknastúpilaažod
okamihu, kedy obžalovaní použili donucovacie prostriedky. Je možné dôvodne predpokladať, že práve
narastajúcaagresivitapoškodenéhoprivykonávaníslužobnéhozákrokuajehoaktívnyodporprizákroku

mali za následok, že obžalovaní stratili kontrolu nad vzniknutou situáciou, ktorú nezvládli. Zranenia, ktoré
boli konaním obžalovaných spôsobené poškodenému, svedčia o tom, že výrazným spôsobom prekročili
mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného ich služobnou činnosťou a ich konanie bola ďaleko
za hranicou dovolenej činnosti. Obžalovaní konali ako verejní činitelia spôsobom odporujúcim zákonu
vedení úmyslom spôsobiť H. L. škodu v podobe ujmy na jeho zdraví.

Obžalovaní svojim konaním porušili ustanovenie § 8 ods. 1, § 17 ods. 1, § 52 ods. 1 Zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších platných predpisov, § 48 ods. 3 písm. a/, g/ zákona č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. V čase spáchania skutku obžalovaní
boli nepochybne v postavení verejného činiteľa, keďže boli velení v dennej hliadkovej službe OO PZ

Liptovský Mikuláš, pričom konania, ktoré sa im kladie za vinu, sa dopustili v súvislosti s právomocou
verejného činiteľa, ktorú však vykonávali spôsobom odporujúcim zákonu, ako je vyššie uvedené.Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd nemal jednoznačne a
spoľahlivo preukázané, že obžalovaní vstúpili do rodinného domu č. XXX v Z. H. bez oprávnenia,
keďže aj svedkyňa T. L. na hlavnom pojednávaní pripustila, že obžalovaných vpustila do domu, resp.

nevzniesla žiadne námietky voči ich vstupu do obydlia. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd
upravil skutkovú vetu v tomto smere a vypustil z opisu skutku údaj o tom, že obžalovaní vošli do domu
bez riadneho súhlasu a oprávnenia. Úprava skutkovej vety nenarušuje totožnosť skutku, pre ktorý bola
podaná obžaloba.

Všetci obžalovaní konali minimálne v nepriamom úmysle, pretože vedeli, že svojim konaním môžu
spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je ľudské zdravie
a riadny výkon právomoci verejných činiteľov.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchali všetci obžalovaní. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok
spáchali všetci obžalovaní a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Súd ich preto uznal vinnými zo spolupáchateľstva k prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 20 k § 326 ods.1 písm. a) Tr. zák. a spolupáchateľstva k prečinu ublíženia na zdraví podľa §
20 k § 156 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaní jedným skutkom spáchali viac trestných činov, z tohto dôvodu sa im ukladá úhrnný trest
podľa najprísnejšieho zbiehajúceho trestného činu, ktorým je prečin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil
u každého z obžalovaných jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. pred
spáchaním trestného činu viedli riadny život, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.
zákona, t. j. každý z obžalovaných spáchal dva trestné činy. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej sa trest ukladá (2 roky až 5 rokov), nemení.

Vzhľadom na to, že žiadny z obžalovaných pred spáchaním trestného činu spôsobom svojho života sa
nedostal do rozporu so zákonom, každý z nich viedol bezúhonný život, pozitívne je hodnotený v mieste
bydliska, a negatívne poznatky nevyplývajú ani z pracovného hodnotenia, je na dosiahnutie účelu trestu
z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody
vymeraný na dolnej hranici trestnej sadzby. Spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami súd určil každému

z obžalovaných skúšobnú dobu v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. V nadväznosti na
druh a výmeru trestu, už samotná hrozba výkonom trestu odňatia slobody je spôsobilá mať výchovný
účinok na osobu obžalovaných, z uvedeného dôvodu súd neukladal obžalovaným aj navrhovaný trest
zákazu činnosti vykonávať funkciu príslušníka Policajného zboru, prípadne funkciu verejného činiteľa.

Podľa § 256 ods. 3 Tr. poriadku súd vyslovil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš a
Všeobecná zdravotná poisťovňa sa ako poškodení nepripúšťajú na hlavné pojednávanie, pretože práva
poškodeného im nepatria. Je zrejmé, že konanie obžalovaných bolo namierené len voči poškodenému
H. L. (jeho telesnej integrite), nesmerovalo teda do majetkovej sféry vyššie označených subjektov.
Uvedený záver súdu nevylučuje uplatnenie majetkových nárokov označených subjektov v civilnom

procese.

Súd nerozhodoval o náhrade škody spôsobenej poškodenému H. L., keďže splnomocnenec
poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 3. 10. 2017 uviedol, že poškodený si v trestnom konaní
neuplatňuje náhradu škody.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkov G.. Q. C.,
primára traumatologického oddelenia bez bližšieho označenia, vyžiadaním správy od Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia vo veci postupu RZP dňa 11. 3.
2014, vyžiadaním zdravotnej dokumentácie vzťahujúcej sa na hospitalizáciu poškodeného, vyžiadaním

správy z Okresného riaditeľstva Policajného zboru o počte a výsledku trestných konaní vedených
voči poškodenému a vykonaním konfrontácie medzi svedkami G.. D. a H. L. E.., ide o dôkazy, ktoré
nie sú podstatné pre rozhodnutie, resp. okolnosti, ktoré sa majú nimi preukázať je možné zistiť
z iných vykonaných dôkazov. Skutočnosti, ktoré majú byť preukázané výsluchom svedkyne G.. C.sú preukázané zápisnicou o jej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní. V prepúšťacej lekárskej správe, ktorá bola taktiež oboznámená na hlavnom pojednávaní
je dostatočne vysvetlené, z akého dôvodu upravila správu, keďže v konzíliách boli časové a dátumové

nezrovnalosti, s čím je možné súhlasiť. Pokiaľ je v správe ORL konzília zo dňa 13. 3. 2014 uvedené,
že úraz tváre bol pred 4 dňami, ide o zrejmú nesprávnosť, keďže v tom čase poškodený ani nebol
hospitalizovaný. Rovnako výpoveďou svedka G.. D.Á. bolo ozrejmené, z akých dôvodov bol poškodený
odborne vyšetrený až dňa 13. 3. 2014 a k uvedenej okolnosti sa vyjadrovala aj svedkyňa G.. C. v
prípravnom konaní. Z rovnakých dôvodov súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka primára

traumatologického oddelenia v rozhodujúcom období. Rovnako zadováženie správy od Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia postupu RZP dňa 11. 3. 2014 nie je
podstatné pre rozhodnutie súdu, keďže súd nespochybňuje správnosť postupu RZP a v konečnom
dôsledku to nie je úlohou súdu v tomto konaní. Ako bolo skôr uvedené, nie je možné jednoznačne
vylúčiť, že záchranárka nemusela vyšetrovacími metódami zistiť zranenia u poškodeného, keďže
tieto mohli vyjsť najavo neskôr. Podstatný obsah zdravotnej dokumentácie, z ktorého je možné zistiť

skutočnosti relevantné pre trestné konanie, je súčasťou spisu, ktorý bol ako dôkaz oboznámený na
hlavnom pojednávaní. Je preto nadbytočné zadovažovať opätovne uvedený dôkaz. Okolnosť, či bolo
voči poškodenému vedené trestné konanie a s akým výsledkom nie je podstatná pre rozhodnutie
súdu, keďže H. L. je v tomto konaní v procesnom postavení poškodeného. Vykonanie konfrontácie
medzi vyššie označenými svedkami nie je podstatné pre rozhodnutie súdu. Okolnosť, kedy sa otec

poškodeného dozvedel o zraneniach jeho syna už bola predmetom odstraňovania rozporov v rámci
výpovede svedka L. E.. Uvedené rozpory je možné vysvetliť časovým odstupom a nepochybne aj
citovou zaangažovanosťou svedka vo vzťahu k incidentu, pri ktorom jeho syn - poškodený utrpel
zranenia. Rozsah zranení, ktoré utrpel poškodený je možné zistiť už z vykonaných dôkazov a to
výpoveďou znalcov G.. C. a N.. L.. Na základe vykonaných dôkazov bol zistený skutkový stav v rozsahu

umožňujúcom prijať rozhodnutie súdu o podanej obžalobe. Vykonanie navrhnutých dôkazov nie je
spôsobilé zásadným spôsobom zvrátiť skutkové zistenia, vyplývajú z doposiaľ vykonaných dôkazov, o
ktoré sa opiera odsudzujúci výrok súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti

o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.