Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslava Gederová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/150/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119297079
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6119297079.2
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: KRUK Česká a
Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové,
zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Ul.Svornosti 43, Bratislava
proti žalovanému: V. N.Ö.N., I.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, J. o zaplatenie 2 104,20 Eur s
príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.05.2019 domáhal od
žalovaného zaplatenia istiny 2 104,20 Eur spolu s príslušenstvom titulom nevrátenia poskytnutých
prostriedkov. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu - OT Banka
Slovensko, a.s. uzavreli dňa 09.08.2013 Zmluvu o OTP refinanc exprese č. XXX/XXXX/XXSU, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 450,- Eur. Žalovaný sa uvedené
finančné prostriedky zaviazal zaplatiť v 119 splátkach vždy k 8.- dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná
dňa 08.10.2013 a posledná splátka dňa 08.08.2023. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť
bola vo výške 3 811,09 Eur. Žalovaný neuhradil splátky riadne a včas preto právny predchodca
žalobcu listom z dňa 12.04.2016 vyzval žalovaného k zosplatneniu dlhu a zároveň upozornil žalovaného
o možnosti vyhlásiť úver za splatný. Žalovaný sa prvykrát dostal do omeškania so splátkou zo dňa
09.11.2015 a ku dňu zosplatnenia bol v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalovaný splátku neuhradil preto
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.05.2016 vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný
uhradil žalobcovi celkovo sumu 1 046,66 Eur. Žalovaný bol ku dňu 12.06.2016 povinný uhradiť právnemu
predchodcovi žalobcu sumu 2 119,71 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2 046,56 Eur, riadneho
úroku vo výške 72,60 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,55 Eur. Žalobca si v konaní uplatňuje
zaplatenie istiny vo výške 2 031,05 Eur spolu s úrokom vo výške 72,60 Eur, kapitalizovaným úrokom z
omeškania vo výške 0,55 Eur a úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení .
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o OTP refinanc exprese zo dňa 09.08.2013,
výpis z účtu, , výzvu pred zosplatnením zo dňa 12.04.2016 s nedoručenou zásielkou, vyhlásenie úveru
za predčasne splatný zo dňa 23.05.2016 s nedoručenou zásielkou, oznámenie o postúpení pohľadávky,
predžalobnú výzvu a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2018.
Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č.k. 31Up/647/2019 zo dňa 04.06.2019, ktorý
sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd preto vyzval žalobcu, či navrhuje
pokračovanie v konaní. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní, z daného dôvodu došlo v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k jeho zrušeniu.
Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 04.12.2019.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2020 uviedol, že žalobca bol v dôsledku omeškania pred
zosplatnením úveru písomne vyzvaný na zaplatenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Súčasťou podanej žaloby bola aj posledná výzva zo dňa 12.04.2016. Majú za to, že
uvedená listina preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
dlhu. Žalobca zároveň predložil súdu poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 12.04.2016.
Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 17.08.2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Neprítomný bol žalobca ako aj žalovaný. Súd preto rozhodol, že bude rozhodovať v neprítomnosti
žalobcu ako aj žalovaného.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že ide o spotrebiteľský spor, v ktorom žalobca poskytol
žalovanému plnenie, pričom žalovaný neplnil. Z uvedeného dôvodu došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti. Majú za to, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia pre zosplatnenie ako aj postúpenie
pohľadávky. Zosplatnenie vyvolala splátka splatná dňa 08.04.2016. V záverečnej reči právny zástupca
žalobcu uviedol, že žaloba je dôvodná a navrhujú, aby jej súd vyhovel.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny
stav veci:
Spoločnosť OTP banka a.s., uzatvorila so žalovaným dňa 09.08.2013 Zmluvu o OTP refinanc úvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 450,- Eur, pri RPMN 10,14%, priemernej
RPMN 19,47%, úroku 9,50%. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku vo výške 3 811,09 Eur. Prvú
splátku sa zaviazal zaplatiť dňa 08.10.2013 vo výške 31,87 Eur, každú ďalšiu splátku vždy k 8-emu
dňu v mesiaci. Posledná splátka bola splatná dňa 08.08.2023 vo výške 30,39 Eur.
Podľa článku VII ods. 1 písm. a) Zmluvy, za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa
považuje, ak dlžník neuhradí svoje vlastné splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.
Podľa článku VII ods. ods. 2 písm. e) Zmluvy, pri podstatnom porušení povinností je banka oprávnená
vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom
splatnosti.
Právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného listom zo dňa 12.04.2016, že je v omeškaní so
splácaním dlhu v celkovej výške 117,64 Eur. Uvedená písomnosť sa vrátila právnemu predchodcovi
žalobcu s označením poštového doručovateľa „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Následne listom
zo dňa 32.05.2016 banka úver zosplatnila. Uvedené písomnosti sa vrátila právnemu predchodcovi
žalobcu s označením poštového doručovateľa s označením „adresát neznámy.“
Zmluva o OTP refinanc úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o úvere v zmysle
ustanovenia § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle
ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Občianskeho zákonníka a teda sa na ňu majú vzťahovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Pretože žalobca poskytol tento úver v rámci predmetu svojho podnikania a
žalovaný ho za týmto účelom neprijal, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia §
2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a zmluva z 09.08.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm.
a) citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je aj spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú
definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a táto
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské
zmluvy osobitne neupravuje.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.483/2001, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Povinnosťou strán sporu je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní postihuje
dôkazné bremeno obe sporové strany. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany
sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo
veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obo/52/2010 zo
dňa 24.06.2010 ).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou a žalovaným bola dňa 09.08.2013 uzatvorená zmluva o OTP Refinanc úvere.
Keďže žalovaný neplnil svoju pohľadávku riadne a včas banka vyzvala žalovaného listom z dňa
12.04.2016 na zaplatenie dlhu. Výzva sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s označením poštového
doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Následne listom zo dňa 23.05.0216 oznámila
banka žalovanému, že pohľadávka je splatná a dlh predstavuje sumu 2 119,71 Eur. Vyhlásenie o
mimoriadnej splatnosti sa vrátilo banke s označením poštového doručovateľa „adresát neznámy“.
Ďalej bolo súdu preukázané, že dňa 04.12.2018 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky
žalovaného.
Súd sa zaoberal podmienkami postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a
teda skúmal či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, týmto nositeľom nie je. V
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, spôsobilým predmetom postúpenia môže byť len
splatná pohľadávka alebo jej časť za predpokladu, že dlžníkovi bola doručená výzva banky a dlžník
je napriek tejto výzve v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené zákonné predpoklady
musia byť splnené kumulatívne v čase postúpenia pohľadávky. Predmetné ustanovenie je lex specialis
k inštitútu cesie. Teda povinnosťou banky bolo pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať dlžníka
na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanému ako zákonnému
predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Žalobca počas konania aj napriek výzve súdu na predloženie uvedenej výzvy poukazoval len na výzvu,
ktorá predchádzala samotnému zosplatneniu úveru. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že výzva na
úhradu dlhu pred zosplatnením nie je totožná z výzvou, ktorú predpokladá zákonné ustanovenie §
92 ods. 8 Zákona o bankách. Ide o dve úplne odlišné výzvy, ktorých doručenie je spájané s úplne
odlišnými právnymi následkami. Na základe žalobcom predložených dôkazov má súd za to, že žalobca
nepreukázal vyhotovenie a ani zaslanie výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách t.j.
neuniesol dôkazné bremeno. Súdu teda nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov pre
platné postúpenie pohľadávky a teda ani to, že žalobca je oprávnený túto pohľadávku uplatňovať pred
súdom. Pokiaľ by súd vzal do úvahy tvrdenia žalobcu, že splatnosť dlhu žalovaného vyvolala splátka
zo dňa 08.04.2016 je potrebné poznamenať, že v takomto prípade by bolo mimoriadne zosplatnenie
uskutočnené v rozpore so zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a §
565 Občianskeho zákonníka, pretože s touto splátkou nebol žalovaný v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v omeškaní viac ako 3 mesiace ako to predpokladajú citované zákonné ustanovenia. V
danom prípade by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti musel súd považovať za neplatné, čo by malo za
následok, že by došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá nebola spôsobila na postúpenie, pretože nebola
splatnou. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno t.j. nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v spore. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2018 je teda absolútne neplatnou v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore so zákonom. Súd tu poukazuje aj na
judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého bol oprávnený
preskúmavať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd na základe uvedených skutočností žalobu
zamietol. (výrok I)
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel k
záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% keďže žalovaný bola úspešný
na 100% a neúspešný na 0% t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100%. Preukázateľne však žiadne
trovy žalovanému nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania ani nepriznal. (výrok II)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže žalobca podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.