Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/245/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5810200178.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. S., rod. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX, 2/ M. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX, zastúpená
opatrovníčkou - žalobkyňou 1/ V. S., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX, proti žalovaným: 1/
P. K., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 2/ V. M., rod. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 3/ F.
M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XXX, žalovaní 1/ až 3/ právne zastúpení: Mgr. Igor Palider,
advokát so sídlom D., K. J. č. XXX, 4/ JUDr. V. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 5/ Mgr.
A. H., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 6/ Mgr. D. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.

XXX, žalovaní 5/ a 6/ právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom D., K. J. č. XXX (žalovaní
v rade 2/ až 6/ ako právni nástupcovia po nebohom žalovanom 2/ - M. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom R., V. XXX, zomrelom XX.XX.XXXX), o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a darovacej
zmluvy, na základe odvolania žalobkýň v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
5C/7/2010-783 zo dňa 14. marca 2018 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 5C/7/2010-850 zo dňa
3. decembra 2018 a č.k. 5C/7/2010-892 zo dňa 30. augusta 2019 a odvolaní žalobkýň v rade 1/ a 2/
proti uzneseniu č.k. 5C/7/2010-850 zo dňa 3. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. - VI. mení tak, že

I. Konanie v časti, ktorým sa žalobkyne v rade 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 26.02.2010 medzi predávajúcou P. K., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
trvale bytom T. XXX a kupujúcimi M. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, zomrelý dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., V. XXX a F. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
trvale bytom R. č. XXX, ohľadom ktorej bývalý Katastrálny úrad Žilina, Správa katastra Tvrdošín dňa
05.05.2010 pod č. V 419/10 povolil vklad vlastníckeho práva, a to k nehnuteľnosti - stavby č.s. XX,

postavená na pozemku registra C KN parc.č. 793/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 204 m2 v
k.ú. R., obec R., okres C. evidovanej LV č. XXXX pod B 748 na meno F. M. v podiele 2214/615881-
in, pod B 750 na meno JUDr. V. M. v podiele 536/615881-ín a pod B 752 na meno M. M. v podiele
2822/615881-ín z a s t a v u j e .

II. U r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.02.2010 medzi predávajúcou P. K., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,trvalebytomT.XXXakupujúcimM.M.,rod.M.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.

XXXXXX/XXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., V. XXX, ktorou zmluvou P. K. previedla
naM.M.spoluvlastníckypodielpodB14vovýške666/615881-ín,ktorejvkladpovolil bývalýKatastrálny
úrad Žilina, Správa katastra Tvrdošín dňa 05.05.2010 pod č. V 419/10, je neplatná.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 5C/7/2010-850 z 3.12.2018 p o t v r d z u j e .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v spojení s uznesením č.k. 5C/7/2010-892 z 30.8.2019

zostáva n e d o t k n u t ý .V.Vovzťahuvyslovenianeplatnosti kúpnejzmluvyč.V946/09ač.V419/10vrozsahuspoluvlastníckeho
podielu 666/615881-ín žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

VI. Vo vzťahu vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy V 2064/09 p r i z n á v a žalobkyniam v rade
1/ a 2/ proti žalovaným v rade 2/ - 6/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

VII. Vo vzťahu k zastaveniu konania ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy č. V 419/10 v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 2214/615881-ín p r i z n á v a žalovaným v rade 1/ a 3/ proti žalobkyniam

v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

VIII. Vo vzťahu k zastaveniu konania ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy č. V 419/10 v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 536/615881-ín p r i z n á v a žalovanému v rade 1/ a 4/ proti žalobkyniam
v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IX. Vo vzťahu k zastaveniu konania ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy č. V 419/10 v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 2282/615881-ín p r i z n á v a žalovaným v rade 1/-6/ proti žalobkyniam
v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

X. Štátu p r i z n á v a proti žalobkyniam v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 26.02.2010 medzi predávajúcou P. K., rod. V. a kupujúcimi M. M., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX a F. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, ohľadom ktorej Katastrálny úrad Žilina, Správa katastra
Tvrdošín dňa 05.05.2010 pod č. V 419/10 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k

tam uvedeným parcelám evidovaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, katastrálne územie R., a to pod B
748 na meno F. M. v podiele 2214/615881, pod B 750 na meno JUDr. V. M. v podiele 536/615881 a pod
B 752 M. M. v podiele 2822/615881, zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcom v rade 1/ a 2/
proti žalovaným 1/, 3/ a 4/ priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 33,33% a žalobcom v rade 1/ a
2/ proti žalovaným v rade 2/, 5/ a 6/ nárok na náhradu trov nepriznal. Štátu proti žalobcom priznal nárok

na náhradu trov štátu v rozsahu 33% a proti žalovaným v rade 1/ až 6/ v rozsahu 67%.

2. Žalobkyne namietali relatívnu neplatnosť pre porušenie ich zákonného predkupného práva a zároveň
aj absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2010 medzi predávajúcou P. K. a kupujúcimi M.
M. a F. M. zavkladovanej pod č. V 419/10, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX pre obec a k.ú. R. a to pod B 748 na meno F. M. v podiele
2214/615881, zapísané pod B 750 na meno JUDr. V. M. v podiele 536/615881 a pod B 752 na meno
M. M. v podiele 2822/615881 a rovnaké podiely aj k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX. V tejto časti
navrhovali žalobkyne konanie zastaviť pre späťvzatie konania. Na základe toho bolo konanie v zmysle
§ 145 CSP zastavené k parcelám v uvedených podieloch evidovaných na LV č. XXXX a XXXX, okrem

stavby súp. č. XX evidovanej na LV č. XXXX. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania
ostalo predmetom konania určenie neplatnosti kúpnej zmluvy V 419/10, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec a k.ú. R., na oboch listoch vlastníctva
pod B 412 na meno P. K., rod. V. a to v podiele 666/615881.

3. Vzhľadom na to, že počas konania žalovaný M. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX, konal súd ďalej s jeho
právnymi nástupcami, a to žalovanými v rade 2/ až 6/ ako dedičmi v prvej skupine. Dedičské konanie
po nebohom M. M. nie je doposiaľ skončené, nakoľko bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto
konania. Z kúpnej zmluvy V 419/10 medzi pôvodne žalovanými neb. M. M. a žalovanou v rade 1/ vyplýva,
že žalovaná v rade 1/ prevádzala na pôvodného žalovaného v rade 2/ neb. M. M. spoluvlastnícky podiel

pod B 412 vo veľkosti 666/615881 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Z
uvedených listov vlastníctva zistil, že sa jedná o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny
režim, keďže sa jedná o spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z., čo je napokon zrejmé aj
z časti „A“ týchto listov vlastníctva. Okrem žalovanej v rade 1/ boli ako ďalší spoluvlastníci evidovaní
aj pôvodne žalovaný v rade 2/ neb. M. M. v podiele 3934/615881, žalobkyňa v rade 1/ V. S. v podiele

666/615881 a žalobkyňa v rade 2/ v podiele 634/615881. Teda jednalo sa o podielových spoluvlastníkovspoločnejnehnuteľnosti,naktorúvčaseprevodudopadalrežimzákonač.181/1995Z.z.opozemkových
spoločenstvách účinný do 30.04.2013 (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z.z.“).

4. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje
inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Obdobne aj z ustanovenia § 7 zákona č. 181/1995 Z. z. vyplýva, že členovia
spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva
a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení

alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise, pričom týmto osobitným predpisom podľa odkazu
je Občiansky zákonník.

5. Zákon č. 181/1995 Z.z. nemá osobitnú úpravu predkupného práva (tohto inštitútu sa dotkla
až právna úprava obsiahnutá v zákone č. 97/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.05.2013), a
preto je potrebné vychádzať z úpravy predkupného práva obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

Právna teória aj judikatúra sa zhodujú v tom, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na
inú než blízku osobu je potrebné v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka analogicky
postupovať podľa ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda pri prevode spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti musí podielový spoluvlastník ponúknuť najskôr svoj podiel na odkúpenie
písomnou formou ostatným spoluvlastníkom. V prípade, že podielový spoluvlastník nerešpektuje tento

postup, opomenutý spoluvlastník sa môže domáhať od nadobúdateľa podielu, aby mu spoluvlastnícky
podiel ponúkol na predaj alebo mu predkupné právo zostane zachované. Treťou možnosťou je, že
opomenutý spoluvlastník sa bude domáhať relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky
podiel prevedený na tretiu osobu, čo mu umožňuje znenie § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý
stanovuje, že ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon

za platný, pokiaľ sa osoba dotknutá právnym úkonom jeho neplatnosti nedovolá.

6. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ svoju ponukovú povinnosť voči ostatným
podielovým spoluvlastníkom nesplnila, resp. ju porušila, keď žalobkyniam v rade 1/ a 2/ neponúkla svoj
podiel na predaj písomnou formou, ktorá skutočnosť nebola ani sporná, keďže obe sporové strany a v

konaní vypočutí svedkovia (P. A., Z. R., Q. S.) potvrdili len ústne rokovania či už formou telefonickou
alebo osobnou návštevou dcéry žalobkyne v rade 1/ Z. R. a manžela žalobkyne v rade 1/, výsledkom
ktorých mala byť dohoda o cene 80.000 Sk. Všetky ponuky v obsahu rokovaní obsahovali náležitosti
právneho úkonu, t.j. predmet, ktorým bol spoluvlastnícky podiel žalovanej v rade 1/ o veľkosti 1/4-
iny účasti k celku, o ktorého nadobudnutie mala žalobkyňa v rade 1/ aj v mene žalobkyne v rade 2/,

ktorej je opatrovníčkou, záujem a tiež cena, ktorú ponúkala žalobkyňa v rade 1/ vo výške 70.000 Sk a
neskôr 80.000 Sk. Z výpovede svedkyne Z. R. vyplynulo, že sa uskutočnilo posledné osobné rokovanie
dňa 19.04.2009, na ktorom sa dohodli podmienky ponuky a predaja v znení ich zmeny telefonickou
dohodou a to v časti týkajúcej sa ceny 80.000 Sk, s ktorou žalobkyňa v rade 1/ napokon súhlasila
(žalobkyňa vo výpovedi potvrdila, že bola ochotná zaplatiť žalovanej v rade 1/ sumu, akú žiadala a tiež

svedkyňa - jej dcéra Z. R. potvrdila, že so zmenou ceny po telefonáte žalovanej v rade 1/, súhlasili).
Žalovaná v rade 1/ teda po formálnej stránke nepostupovala tak, ako to uvádzajú ustanovenia § 602 a
nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne § 605 OZ, ktorý určuje, že ak nie je dohodnutá doba, dokedy
sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke
a ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa má vykonať ohlásením všetkých

podmienok a ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Žalovaná v rade 1/ nezaslala písomnú
ponuku žalobkyniam ako ďalším spoluvlastníčkam, ktorou by im svoj podiel ponúkla na odkúpenie. Na
základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že napadnutá kúpna zmluva je relatívne neplatná podľa
§ 140 OZ v spojení s § 40a OZ. Považoval za potrebné ale uviesť, že so svojim spoluvlastníckym
podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou, ale jeho zmluvná

voľnosť je obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva do OZ. Nakoľko z dokazovania
vyplynulo, že nielen žalobkyne 1/ a 2/, ale aj pôvodný žalovaný v rade 2/ a tiež žalovaná v rade 1/ boli
spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX a o odkúpenie
podielu žalovanej v rade 1/ okrem pôvodného žalovaného v rade 2/ M. M. prejavili záujem aj žalobkyne
ako ďalšie spoluvlastníčky, môžu preto žiadať odkúpiť podiel ostatného spoluvlastníka - v danom prípade

žalovanej v rade 1/, len pomerne. Nemajú právo žalobou žiadať celý podiel žalovanej v rade 1/, ktorý
bol predmetom prevodu napadnutej kúpnej zmluvy o veľkosti 666/615881. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že aktívny
spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, tedaz každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere
k dielom ostatných spoluvlastníkov. Podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť
o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní

nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden
spoluvlastník o celý prevedený podiel, musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci, inak
je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne nemožné by totiž bolo, ak by
si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa. Na základe uvedeného nie je
možné vyhovieť žalobe ani čiastočne. Pri svojom rozhodovaní je viazaný návrhom a ustanovenie § 44

OZ, kedy návrh čo do jeho podstatných náležitostí môže prijať a teda mu vyhovieť alebo tento zamietnuť.
Zásahom do predmetu kúpnej zmluvy by vytvoril stav, ktorého účinky by žalobcovia, prípadne obe strany
sporu ani nezamýšľali vyvolať. Z tohto dôvodu nemohol žalobe vyhovieť.

7. Ohľadne absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z obsahu znaleckého posudku a výsluchom znalca
MUDr. Juraja Kosorinského zistil, že hoci žalovaná v rade 1/ trpí duševnou poruchou, pre ktorú by nebola

schopnáprimeranezhodnotiťrealitu,správneavplnejmierepochopiťobsahadôsledkyuvedenejkúpnej
zmluvy, na druhej strane zdôraznil, že nie je možné bližšie definovať ani exaktne zistiť, ani kvantifikovať
stupeň dosahu pôsobenia uvedenej duševnej poruchy a jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Uvedené by bolo možné presnejšie a objektívnejšie posúdiť pri psychiatrickom vyšetrení žalovanej v
rade 1/ v čase podpisu zmluvy. Znalec zdôraznil, že choroba žalovanej v rade 1/ v bezpríznakovom

štádiuneovplyvňujejejvšeobecnérozpoznávacieaovládacieschopnosti.Skutočnosť,čiužalovanejboli
v čase uzatvárania zmluvy symptómy choroby prítomné, považoval za ťažko zistiteľné retrospektívne
(za predchádzajúce obdobie). Uvedené by to bolo možné len na základe odborného nálezu krátko
pred alebo počas podpisovania zmluvy, prípadne na základe informácií o jej psychickom stave v čase
podpisovania zmlúv, ktoré by museli vyplývať zo zdravotnej dokumentácie. Teda v bezpríznakovom

štádiu duševná porucha žalovanú v rade 1/ nerobí nespôsobilou na právne úkony. Znalec podrobne
označil v posudku lekárske správy, pričom žiadne z nich neboli z obdobia tesne pred a po uzavretí
napadnutých kúpnych zmlúv, a to aj zmluvy z 26.02.2010. Z tohto dôvodu sa nevedel vyjadriť, v akom
štádiu sa choroba žalovanej v rade 1/ v čase uzavretia zmluvy nachádzala. V zdravotných záznamoch
nie je zaznamenané obdobie tesne pred alebo po uzavretí zmluvy 26.02.2010. Zo správy spoločnosti

MEDI-ZONE, s.r.o., Námestovo vyplýva, že žalovaná v rade 1/ je liečená pre psychotické ochorenie
od roku 1994 a bola hospitalizovaná v rokoch 1994, 2001, 2004 a 2011, pričom jej stav sa javí ako
kompenzovaný. Nebola hospitalizovaná okolo roku 2009 a ani roku 2010 a záznamy z obdobia krátko
pred a po uzavretí kúpnej zmluvy z 26.02.2010 nie sú obsahom lekárskych záznamov, čo vyplýva aj
zo znaleckého posudku. Ani zo správy Psychiatrickej liečebne Sučany vystavenej 01.04.2014 nebolo

zistené, že by žalovaná v rade 1/ bola hospitalizovaná v období rokov 2009 a 2010. Bolo zistené, že bola
hospitalizovaná v období od 23.2.1994 do 30.06.1994, pričom počas hospitalizácie sa nevyskytli žiadne
poruchy psychických funkcií kvalitatívneho rázu, ale len osobnostná reaktivita simplexnej osobnosti.
Záverom bola konštatovaná neurotická porucha osobnosti. Ani z výsluchov svedkov Z. R., Mgr. V. V. a
D. S. sa nepodarilo preukázať, že by zdravotný stav žalovanej v rade 1/ mal vplyv na rozpoznávacie

a ovládacie schopnosti a mohol ovplyvniť platnosť napadnutého právneho úkonu. Svedkyňa Mgr. V. V.
uviedla,žežalovanúvrade1/naposledystretlavrokoch2006-2008,tedanieokoloobdobia26.02.2010,
pričom potvrdila, že žalovaná v rade 1/ ju poznala, vedela o koho ide, rozprávali sa tak, ako to vyžaduje
stretnutie rodiny. Svedkyňa Z. R. potvrdila, že žalovaná v rade 1/ sa liečila na psychiatri v Trstenej, ale
naposledy ju navštívila a rozprávala sa s ňou v roku 2009, čo bolo v čase, keď mali záujem o zakúpenie

sporných nehnuteľností a v roku 2010 žalovanú v rade 1/ ani jej rodinu nenavštívila a nevedela uviesť,
či žalovaná v rade 1/ navštívila rodinu jej matky v rokoch 2009 - 2010. Potvrdila, že rokovania prebiehali
v pohode, dobre a dohadovali si cenu, podľa nej žalovaná v rade 1/ pochopila, o čom jednajú, oni sami
jej navrhli sumu, ktorú ona napokon zmenila a pozemky predala. Podobne aj svedok D. S. potvrdil, že
žalovaná v rade 1/ sa lieči, a preto nemôže usudzovať ako zdravý človek, avšak na druhej strane potvrdil,

že žalovaná v rade 1/ navštívila ich rodinu krátko predtým ako predala sporné pozemky a správala sa
normálne, ale niečo mala za lubom (chodila vyzvedať, či vedia o predaji alebo nie). So žalovanou sa
stretol naposledy pred viac ako 10 rokmi. Na druhej strane zasa tvrdil, že sa nesprávala adekvátne,
čo malo byť zrejmé z konania žalovanej v rade 1/, pretože sa dokázala nahnevať, hoci si nepamätal, v
čom spočívala táto neadekvátnosť. Uvedené nasvedčuje o účelovosti jeho výpovede, ktorý na jej strane

potvrdil, že žalovaná v rade 1/ sa správala normálne a v ďalšej časti uviedol, že pri poslednom stretnutí
sa správala neadekvátne, ale už nevedel sa vyjadriť k podrobnostiam. Na základe uvedeného dospel k
záveru,žeprávnyúkon -kúpnazmluvauzavretámedzineb.pôvodnežalovanýmvrade 2/ažalovanouvrade 1/ dňa 26.02.2010, nemôže byť absolútne neplatná podľa § 38 ods. 2 OZ z dôvodu, že by žalovaná
v rade 1/ konala ako osoba v duševnej poruche, bola neschopná na tento právny úkon.

8. Nevykonal navrhované dôkazy, a to výsluch svedka, manžela Z. R. z dôvodu jeho neúčelnosti a
nehospodárnosti majúc za to, že ak svedkyňa Z. R. sa nevedela vyjadriť ku zdravotnému stavu žalovanej
v rade 1/ k sledovanému obdobiu, a to aj napriek tomu, že ako jediná bola poverená jej matkou,
žalobkyňou v rade 1/, rokovaním týkajúceho sa kúpy a predaja a v tomto smere aj so žalovanou v rade
1/. Touto osobou nebol manžel menovanej svedkyne, preto možno len ťažko predpokladať, že by tento

mohol zvrátiť výpovede dosiaľ vypočutých svedkov, ako aj závery znaleckého dokazovania týkajúce
sa námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Obdobne nevykonal dokazovanie vyžiadaním si
zdravotnej dokumentácie žalovanej v rade 1/, nakoľko táto nedala súhlas s jej vyžiadaním a obsah
psychiatrických vyšetrení je konštatovaný v obsahu znaleckého posudku a ohľadom hospitalizácie
žalovanej v období pred a po uzavretí kúpnej zmluvy z 26.02.2010 mal súd stav dostatočne preukázaný
z obsahu správy spoločnosti MEDI ZONE, s.r.o., ako aj zo správy Psychiatrickej liečebne Sučany.

Vyžiadanie správy o tom, kedy došlo k zápisu diela ROEP v obci R. sa súdu javí ako irelevantné,
napokon okolnosť, kedy došlo k zápisu tohto diela ROEP v obci R. je zrejmé zo správy Okresného úradu,
odboru katastrálneho, Tvrdošín zo dňa 23.06.2010, že dňom 05.01.2010 bol vykonaný zápis do katastra
nehnuteľností a vyhlásená platnosť operátu ROEP k.ú. R.. Ďalšie dokazovanie v tomto smere sa javí
ako neúčelné a nehospodárne.

9. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Mal za to, že
predmetom konania bolo určenie neplatnosti (relatívnej a absolútnej) troch právnych úkonov, a to kúpnej
zmluvy V 946/09, darovacej zmluvy V 2064/09 a kúpnej zmluvy V 419/10. Predmetom konania boli teda
tri nároky, v rámci ktorých súd rozhodoval o šiestich čiastkových nárokov (t.j. u troch zmlúv skúmal ich

relatívnu a absolútnu neplatnosť). Strana žalobcov mala úspech čo do vyslovenia neplatnosti dvoch
napadnutých zmlúv, kúpnej zmluvy V 946/09 a darovacej zmluvy V 2064/09), keďže prvostupňové
rozhodnutie v tejto časti bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/131/2017, ale
s tým, že krajský súd sa stotožnil len s relatívnou neplatnosťou týchto právnych úkonov. Z pohľadu
predmetu sporu ide o úspech žalobcov v rozsahu 2/3-ín a z pohľadu čiastkových nárokov ide o úspech

v rozsahu 2/6-ín. Naproti tomu strana žalovaných mala úspech vo vzťahu k predmetu sporu v rozsahu
1/3-iny a z pohľadu čiastkových nárokov 4/6-ín, pričom vo vzťahu k 1/6-ine došlo zároveň k čiastočnému
späťvzatiu žaloby ohľadom čiastkového nároku, a preto zásadne podľa § 256 ods. 1 CSP platí, že v tejto
časti čiastkového nároku strana žalobcov procesne zavinila zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že žalobcovia mali čistý úspech v rozsahu 1/3, keďže ich úspech predstavuje 2/3 a úspech

žalovaných 1/3. Preto súd priznal žalobcom proti žalovaným v rade 1/, 3/ a 4/ nárok v rozsahu 33,33%
účelne vynaložených trov konania. V pomere medzi žalovanými v rade 2/, 5/ a 6/ súd žalobcom nárok
na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 257 CSP a ako dôvody hodné osobitného zreteľa
videl v tom, že žiaden zo žalovaných v rade 2/, 5/ a 6/ nebol účastníkom právneho vzťahu, a teda
svojim konaním a ani opomenutím nespôsobil relatívnu neplatnosť právneho úkonu a stranou sporu sa

stal len titulom univerzálnej sukcie po neb. žalovanom v rade 2/ M. M.. Preto je názoru, že by bolo v
rozpore s dobrými mravmi na náhradu trov zaviazať aj týchto žalovaných, u ktorých existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, naviac, ak právo žalobcov nebude dotknuté, keďže im bola priznaná náhrada
trov vo vzťahu k ostatným žalovaným, ktorí neplatnosť právneho úkonu bezprostredne zavinili. O nároku
na náhradu trov štátu rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. V súvislosti so znaleckým

dokazovaním vznikli trovy štátu celkom vo výške 954,94 €, žalovaný v rade 4/ zložil zálohu na znalecké
dokazovanie 450 €, preto štátu vznikol nárok na náhradu trov vo výške 504,94 €. Keďže žalobcovia mali
úspech v rozsahu 1/3, súd ich zaviazal na náhradu trov štátu v rozsahu 33 %. Naproti tomu žalovaní boli
neúspešní, a preto sú povinní uhradiť 2/3 vzniknutých trov štátu v rozsahu 67 %.

10. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku voči výrokom II., III., IV., V. a VI. podali odvolanie
žalobkyne. Namietali, že označené žalované v rade 5/ a 6/ v rozsudku nikdy neexistovali, a preto nemohli
vystupovaťakožalovanévtomtokonaní.Mgr.D.A.nikdyneprevzalapredvolanienapojednávanievtejto
veci a ani rozhodnutia súdov a napriek tomu sa v toto konaní dala zastupovať advokátom Mgr. Igorom
Paliderom. Súd prvej inštancie 4 roky konal s týmito neexistujúcimi osobami na strane žalovaného

ako s univerzálnymi právnymi nástupcami po neb. M. M., nakoľko si nesprávne zistil údaje o dedičoch.
Výrok II. napadnutého rozsudku je neurčitý, pretože v ňom nie je uvedené, akú konkrétnu žalobu súd
prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietol. Poukázali na § 181 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého obligatórne
určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právneposúdenie veci sú kľúčovými inštitútmi na zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom
na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Zo zápisníc o pojednávaniach dňa 16.1.2018 a
28.2.2018 je zrejmé, že súd prvej inštancie na týchto pojednávaniach neposkytol stranám konania

poučenie v zmysle citovaného ustanovenia. Takýmto postupom súdu bolo porušené ich právo na
spravodlivé súdne konanie. Bolo im znemožnené predložiť dôkazy na sporné skutočnosti a reagovať
na právne posúdenie veci súdom. Pritom v konaní bolo vydané tzv. prekvapivé rozhodnutie súdu, čo
bolo zapríčinené nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Do dnešného dňa súd
prvej inštancie bezdôvodne nevydal opravné uznesenie k výroku č. III. uznesenia Okresného súdu

Námestovo č.k. 5C/7/2010-260 zo dňa 7.4.2014, ktoré žiadali na pojednávaní konanom dňa 28.2.2018.
Napadnutý rozsudok nie je odôvodnený podľa § 220 ods. 2 CSP, v ktorej súvislosti poukázali na
viaceré nálezy Ústavného súdu SR, ako aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Nedostatočným odôvodnením im bolo odňaté právo konať pred súdom a bolo porušené právo na
spravodlivý súdny proces. Za takéhoto stavu veci nie je zrejmé, z akých platných zákonných ustanovení
vychádza nesprávny právny názor súdu prvej inštancie. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Cdo/115/2011, z ktorého vyplýva, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva,
má pri porušení jeho predkupného práva na výber z troch možností. Nie je sporné, že žalovaná v rade
1/ pri uzavretí kúpnej zmluvy porušila predkupné právo žalobkýň, pretože im nezaslala písomnú ponuku
na tieto nehnuteľnosti. V dôsledku toho im vzniklo právo domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.
Právny názor súdu v bode 20 - 22 odôvodnenia tohto rozsudku je preto nesprávny, lebo je v rozpore

s platnou súdnou judikatúrou a netýka sa tohto žalobného návrhu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/28/2009, pri porušení predkupného práva spoluvlastník má nároky vyplývajúce zo
všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 OZ) a tiež zvláštne nároky, ktoré sú
ustanovené v § 40a OZ v spojení s § 140 OZ. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa
nemôže zároveň domáhať všetkých nárokov alebo zároveň dvoch nárokov. V konaní nežiadali prevod

(odkúpenie) spoluvlastníckeho podielu žalovanej v rade 1/, ako to súd prvej inštancie nesprávne tvrdí
v bode 20 odôvodnenia rozsudku. Žiadali určiť relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre nerešpektovanie
zákonného predkupného práva a určiť absolútnu neplatnosť tejto zmluvy pre zlý duševný (psychický)
stav žalovanej v rade 1/. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 sa netýka predmetu
tohto súdneho konania. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/208/2010 a na to,

že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený. Žalovaná v rade 1/ tým, že vykastrovala svoju zdravotnú dokumentáciu, privodila stav,
že je ťažko možné zistiť jej psychický stav ku dňu podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2010. Súdu
prvej inštancie nič nebránilo vyžiadať si úplnú zdravotnú dokumentáciu žalovanej v rade 1/ od Sociálnej
poisťovne,ústredieBratislava.Súdprvejinštancievovecirozhodolpredčasnebezdostatočnéhozistenia

skutkového stavu veci, pretože nevykonal nimi navrhované dôkazy, a to výsluch žalobkyne v rade
1/, výsluch svedka V. R., vyžiadanie úplne zdravotnej dokumentácie žalovanej v rade 1/ od Sociálnej
poisťovne, doplnenie znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Jurajom Kosorinským na duševný stav
žalovanej v rade 1/ v čase podpísania kúpnej zmluvy, oboznámenie dedičského spisu Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 7D/11/2014, ďalej dedičských spisov bývalého Štátneho notárstva Dolný Kubín

po neb. Q. M. z roku XXXX a neb. M. M. z roku XXXX, vyžiadanie a oboznámenie stanov subjektu
Urbár R., pozemkové spoločenstvo R.. Súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal, hoci ich vykonanie
bolo potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a pre správne právne posúdenie veci. V
odôvodnení rozsudku sa konkrétne nezaoberal každým týmto ich návrhom na vykonanie dokazovania.
Bolo povinnosťou súdu presvedčivo odôvodniť, prečo nevykonal každý z týchto nimi navrhnutých

dôkazov. Podľa § 391 ods. 2 CSP bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu v uznesení sp. zn. 7Co/5/2013-205 a v rozsudku sp. zn. 7Co/131/2017-736. Je zrejmé, že súd
prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, pretože nevykonal dokazovanie ohľadom
duševného stavu žalovanej v rade 1/ v čase podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2010. Vzhľadom na
nesprávnosť výroku II., sú nesprávne aj výroky č. III. a IV. napadnutého rozsudku o nároku na náhradu

trov konania medzi stranami konania a výroky V. a VI. o náhrade trov štátu. V prípade úspechu ohľadom
výroku II. budú mať v tomto konaní úspech vo výške 100% a bude im patriť takáto náhrada trov konania.
Náhrada trov konania je odôvodnená ustanoveniami § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 257 a § 259 CSP
bez citácie týchto zákonných ustanovení. Žalobkyne ako osoby neznalé práva za takéhoto stavu veci
nevedia, prečo súd prvej inštancie takto rozhodol. Tieto výroky rozsudku, ktoré sú odôvodnené v bodoch

32 - 36 sú nepreskúmateľné. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/222/2016,
v zmysle ktorého výrok o nároku na náhradu trov konania musí obsahovať nielen to, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov, ale aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. Súd prvej inštancie bol preto povinný rešpektovať toto citované rozhodnutieNajvyššieho súdu SR a výrok III. napadnutého rozsudku nie je v súlade s § 262 ods. 1, 2 CSP a
platnou súdnou judikatúrou. Výroky III. a IV. sú v rozpore s výrokmi V. a VI. Ak existujú dôvody hodné
osobitné zreteľa a dobré mravy u žalovaných v rade 2/, 5/ a 6/ pre rozhodnutie o náhrade trov konania

medzi stranami konania tak musia existovať aj pri rozhodovaní o náhrade trov štátu. Žalovaní v rade
2/ - 6/ sa bránili voči ich žalobe a s výnimkou žalovaného v rade 4/, ktorý je sám advokátom, sa dali
právne zastupovať. Je preto nesprávne, keď im súd priznal nárok na náhradu trov konania iba voči
žalovaným v rade 1/, 3/ a 4/. Tiež nie je pravdou, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby súd
zaviazal žalovaných rade 2/, 5/ a 6/ zaplatiť im náhradu trov konania, keď nebol žiaden zákonný dôvod

na použitie § 257 CSP. Výrok V. je neurčitý, pretože v ňom nie je uvedené, voči ktorým žalobcom súd
priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33% a naviac neodôvodnil, prečo priznal 33%
a nie 33,33%, ako vo výroku III. Žalobkyne nezavinili zastavenie tohto konania vo výroku I., nakoľko
žalobu vzali čiastočne späť pre konanie žalovaných v rade 3/ a 4/ a neb. M. M., ktorí účelovo uzatvárali
veľmi rozsiahle neplatné zmluvy, aby spoluvlastníkom nehnuteľností znemožnili, resp. maximálne sťažili
podanie žalôb o určenie neplatnosti zmlúv. Znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Jurajom Kosorinským

žiadal žalovaný v rade 4/ a súd prvej inštancie ho nariadil iba na základe toho, že žalovaný v rade 4/ bol
ochotný zaplatiť zálohu na toto znalecké dokazovanie. Uvedené dokazovanie nebolo potrebné. Stačilo
doplniť znaleckú úlohu pre znalkyňu MUDr. Moniku Rosivalovú. Preto na úhradu znalečného znalca
MUDr. Juraja Kosorinského mal byť vo výške 100% zaviazaný žalovaný v rade 4/. V celom rozsahu sa
pridržiavajú skutočností prednesených ich právnym zástupcom, pretože súd prvej inštancie sa týmito

riadnenezaoberalanevysporiadalsasnimi.NavrhujúzrušiťvýrokyII.,III.,IV.,V.aVI.avecvrátiťvtomto
rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Voči výroku I., ktorým bolo konanie čiastočne zastavené,
odvolanie nepodávajú. Voči žalovaných v rade 1/ - 6/ si uplatňujú nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie, aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Žalovaný v rade 1/ - 6/ sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadrili.

12. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 5C/7/2010-850 zo dňa 3. decembra 2018 opravil
záhlavie rozsudku v označení žalovaných v rade 5/ a 6/ tak, že správne má znieť žalovaná 5/ Mgr. A. H.,
rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX a žalovaná 6/ Mgr. D. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX R. XXX. Uviedol, že tieto žalované boli v záhlaví nesprávne označené, hoci je zrejmé,
že s nimi ako právnymi nástupcami pôvodného žalovaného v rade 2/ M. M. koná, títo mali vedomosť o
celom konaní a boli im riadne doručované rozhodnutia a predvolania, čo potvrdili vo svojom vyjadrení
doručenom súdu 30.11.2018, v ktorom uviedli, že mali všetky relevantné informácie a vedomosť o
priebehu tohto sporového konania nimi zvoleným právnym zástupcom, ktorému udelili plnomocenstvo.

13. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobkyne s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, z
ktorého vyplýva, že súd môže konať iba to, čo mu zákon výslovne dovoľuje. Civilný sporový poriadok
neumožňuje, aby sa vo výroku rozhodnutia súdu používali zátvorky, nakoľko v prípade ich použitia nie
je zrejmé, ako konkrétne súd rozhodol. Uznesenie je nepreskúmateľné, nakoľko nie je odôvodnené

konkrétnymi a pravdivými skutočnosťami, čo je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2
CSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, napríklad rozhodnutie vo veci
Ruiz Torija c/a Španielske kráľovstvo séria A č. 303-A zo dňa 9.12.1994 a aj podľa judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky, napríklad nález sp. zn. I.ÚS 226/03, za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Podľa rozhodnutia publikovaného pod č. R
37/1969, opraviť rozsudok je možné len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také
chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t.j. ku ktorým
došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej
došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku. Ďalej poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 576/2013 a majú za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Neboli splnené zákonné dôvody na vydanie opravného uznesenia podľa § 224 CSP. Súd týmto
rozsudkom rozhodol tak, ako rozhodnúť chcel a to voči nesprávne označeným žalovaným v rade 5/ a
6/. Dôkazom toho sú predchádzajúce právoplatné rozhodnutia vo veci. V bode 1. odôvodnenia tohto
uznesenia sú uvedené nepravdivé tvrdenia, súd nekonal správne s označenými žalovanými v rade 5/ a

6/, ale s neexistujúcimi osobami. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX preukázali, že žalovaná v rade 5/
je označená s dátumom narodenia XX.X.XXXX a žalovaná v rade 6/ je označená ako Mgr. D. A., nar.
XX.X.XXXX. Do podania tohto odvolania nemá súd prvej inštancie vedomosť o tom, že koná s dvoma
neexistujúcimi osobami na strane žalovaného. Tieto žalované nemali od súdu vedomosť o tomto konaní,neboli im riadne doručované predvolania na pojednávania a rozhodnutia súdov vydané v tomto konaní.
Jenesporné,žeadvokátMgr.IgorPalidernezastupovalMgr.A.H.aMgr.D.A.odzačiatkutohtokonania,
ale až odo dňa 20.2.2018. Preto im nemohol poskytovať všetky relevantné informácie o priebehu tohto

súdneho konania, nakoľko by tým porušil zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti advokáta. Obidve
vyjadrenia zo dňa 23.11.2018 napísala tá istá osoba, keďže sú obsahovo totožné a obsahujú rovnaké
chyby. Žalovaní v rade 2/ - 4/ do dnešného dňa neoznámili súdu prvej inštancie a ani odvolaciemu súdu,
že žalované v rade 5/ a 6/, ako sú označené v predchádzajúcich rozsudkoch súdov neexistujú a nikdy
neexistovali. Tieto informácie im museli byť známe, keďže sú deťmi žalovanej v rade 2/ a súrodencami

žalovaných v rade 3/ a 4/. Preto navrhujú napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na nové konanie.

14. Krajský súd v Žilina ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1,2, § 357 písm. f/, § 359 a § 362
ods. 1 CSP), po zopakovaní dokazovania pred odvolacím súdom podľa § 384 ods. 1 CSP, preskúmal

rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, že určil kúpnu zmluvu zo dňa 26.02.2010 medzi predávajúcou P. K. a kupujúcim M. M.,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu pod B 14 vo výške 666/615881 za neplatnú.
Zastavil konanie o neplatnosť zmluvy V 419/10 týkajúce sa spoluvlastníckych podielov pod B 748 na
meno F. M. v podiele 2214/615811, pod B 750 na meno JUDr. V. M. v podiele 536/615881 a pod B 752

na meno M. M. v podiele 2822/615881, a to vo vzťahu k stavbe č.š. XX postavenej na CKN parc.č. 793/2
evidovanej na LV č. XXXX. Rozhodol o nároku na náhradu trov konania a trov štátu ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Opravné uznesenie č.k. 5C/7/2010-850 potvrdil podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne.

15. Opravným uznesením č.k. 5C/7/2010-850 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku v označení
žalovaných v rade 5/ a 6/. Zo spisového materiálu vyplýva, že pôvodný žalovaný v rade 2/ M. M.,
nar. XX.XX.XXXX zomrel počas konania dňa XX.XX.XXXX. Následne súd pokračoval v konaní s jeho
právnymi nástupcami, ktorých oznámil notár - JUDr. Kristína Štefániková - prejednávajúci dedičskú
vec po poručiteľovi (č.l. 251). Takto označeným právnym nástupcom boli doručované rôzne procesné

uznesenia (napr. čl. 260, 284, 382, 416, 434, 447). Na č.l. 388-389 sa súdu vrátili nedoručené zásielky
od D. A. a A. H. s poznámkou poštového doručovateľa, že tieto si zásielku neprevzali v odbernej lehote
(nie s poznámkou, že sa jedná o neznámeho adresáta). Na č.l. 418 je správa Obce R., že Mgr. D.
A., nar. XX.XX.XXXX si zásielku prevzala 13.10.2014 a Mgr. A. H. nar. XX.XX.XXXX prevzala zásielku
splnomocnená matka. Na č.l. 448 sa vrátila nedoručená zásielka pre Mgr.D. A. s poznámkou, že zásielku

si adresát nevyzdvihol v odber lehote a na č.l. 449 je vrátená zásielka od Mgr. D. A. s poznámkou
od poštového doručovateľa, že adresát je neznámy a pri mene a roku narodenia je otáznik. Obec
R. podaním z 22.4.2015 (č.l. 456) oznámila súdu, že Mgr. D. A., nar. XX.XX.XXXX je prihlásená na
trvalý pobyt R. XXX. Naďalej boli doručované rozhodnutia a predvolania na pojednávania v zmysle
vyššie označených právnych nástupcov M. M. zom. XX.XX.XXXX notárom (č.l. 478, 492,509, 522,

540,555, 565, 567, 573, 629, 652, 665, 693, 704, 724, 747) a uvedené zásielky si žalované v rade 5/
a 6/ preberali, alebo sa vrátili s poznámkou poštového doručovateľa, že si zásielku v odbernej lehote
nevyzdvihli. Napokon si zvolili právneho zástupcu na zastupovanie v konaní (č.l. 768 a 769) Mgr. Igora
Palidera, advokáta so sídlom D. XXX, ktoré plnomocenstvo podpísala Mgr. A. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. XXX a Mgr. D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, R.. Súd prvej inštancie na základe

týchto plnomocenstiev i konal s právnym zástupcom, avšak v rozsudku uvedené účastníčky ako právne
nástupkyne po poručiteľovi M. M. označil ako bolo pôvodneoznačené v oznámení notára. Obec R. listom
zo dňa 16.11.2018 (č.l. 845) oznámila, že deti nebohého M. M. sú žalovaní v rade 2/ až 6/, pričom pri
žalovanýchvrade5/a6/uviedol,žesajednáoA.H.,bytomR.XXXaD.A.,bytomR.XXX.Obežalované
(č.l. 848 a 849) sa vyjadrili, že o celom konaní mali vedomosť aj od právneho zástupcu. Z uvedeného

vyplýva, že žalované v rade 5/ a 6/ boli nesprávne označené na základe nesprávneho oznámenia notára,
ktorý prejednáva dedičskú vec po poručiteľovi M. M., išlo iba o nesprávne označenie žalovaných, avšak
z obsahu spisu je zrejmé, že súd konal s existujúcimi a právnymi nástupcami po poručiteľovi M. M. aj
pokiaľ sa týka žalovaných v rade 5/ a 6/, keď počas celého konania nikto nevzniesol námietku, že by sa
nemalo jednať o právne nástupkyne po pôvodnom žalovanom v rade 2/ M. M., zom. XX.XX.XXXX, tieto

si preberali zásielky takto označené (okrem prípadu na č.l. 449). Z uvedených skutočnosti odvolací súd
má za to, že odvolanie žalobkýň voči tomuto oprávnenému uzneseniu je nedôvodné.16. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ čiastočne vzali žalobu späť, a to v časti ktorou sa domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.02.2010 medzi predávajúcou P. K., rod. V., a kupujúcimi
M. M., rod. M., a F. M., rod. M., ohľadom ktorej bývalý Katastrálny úrad Žilina, Správa katastra

Tvrdošín dňa 05.05.2010 pod č. V 419/10 povolil vklad vlastníckeho práva, a to konkrétne vo vzťahu k
spoluvlastníckemu podielu pod B 748 na meno F. M. v podiele 2214/615881-in, pod B 750 na meno
JUDr. V. M. v podiele 536/615881-ín a pod B 752 na meno M. M. v podiele 2822/615881-ín evidovaných
na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. R., obec R., okres C.. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého
rozsudku zastavil konanie vo vzťahu k parceliam špecifikovaných na LV č. XXXX a XXXX. Avšak konanie

nebolo zastavené v tejto časti spoluvlastníckych podielov vo vzťahu k nehnuteľnosti - stavby č.s. XX,
postavená na pozemku registra C KN parc.č. 793/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 204 m2
v k.ú. R., obec R., okres C. evidovanej LV č. XXXX. Z dispozitívneho úkonu žalobkýň je však nutné
konštatovať, že žalobu zobrali späť k tam uvedeným spoluvlastníckym podielom aj k tejto nehnuteľnosti.
Preto odvolací súd konanie podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP zastavil aj v časti neplatnosti zmluvy
V 419/10, a to k nehnuteľnosti - stavby č.s. XX, postavená na pozemku registra C KN parc.č. 793/2 -

zastavené plochy a nádvoria o výmere 204 m2 v k.ú. R., obec R., okres C. evidovanej LV č. XXXX pod
B 748 na meno F. M. v podiele 2214/615881-in, pod B 750 na meno JUDr. V. M. v podiele 536/615881-
ín a pod B 752 na meno M. M. v podiele 2822/615881-ín.

17. Je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

pre tvrdenú duševnú poruchu žalovanej v rade 1/, ako predávajúcej a náležite ju odôvodnil v bodoch 23.
- 27. napadnutého rozhodnutia. Podľa § 39 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny
úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Spôsobilosť
na právne úkony nemá osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu
a v tomto prípade sa vychádza z výroku právoplatného súdneho rozhodnutia. Nedostatok spôsobilosti

na právne úkony v jednotlivom prípade však môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je
určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne
rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba
konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných
disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na

okamih urobenia právneho úkonu. Nestačí len pravdepodobnosť, že v čase vykonania právneho úkonu
osoba trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Duševná
porucha konajúcej osoby musí byť preukázaná jednoznačne. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony
v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ako už súd prvej
inštancie konštatoval, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ v čase

podpisu spornej kúpnej zmluvy z 26.02.2010 trpela takouto duševnou poruchou a znalec sa tiež vyjadril,
že choroba žalovanej v rade 1/ v bezpríznakovom štádiu neovplyvňuje jej všeobecné rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti. V závere posudku č. 6/2016 znalec MUDr. Kosorinský konštatuje, že žalovaná
v rade 1/ v čase podpisu trpela duševnou poruchou, a to afektívnou depresívnou poruchou, nie je
však možné bližšie definovať a ani exaktne zistiť, ani kvantifikovať stupeň (mieru) dosahu pôsobenia

uvedenej duševnej poruchy na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti s tým aj mieru dosahu na jej
spôsobilosť na právne úkony. Uvedené by bolo možné posúdiť pri odbornom psychiatrickom vyšetrení
v čase podpisu predmetných zmlúv, eventuálne blízko tohto času. Okrem znaleckého dokazovania súd
prvej inštancie vychádzal i listinných dôkazov, a to správy spoločnosti MEDI-ZONE, s.r.o. Námestovo,
správy Psychiatrickej liečebne Sučany ohľadne hospitalizácie žalovanej v rade 1/, pričom zistil, že táto

v rozhodnom období nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Ako vyplynulo zo znaleckého
posudku znalca MUDr. Juraja Kosorínskeho v zdravotnej dokumentácii žalovanej v rade 1/ sa
nenachádzajú lekárske záznamy z rozhodného obdobia. Napokon ani z výsluchu svedkov Z. R., Mgr.
V. V. a D. S. nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalovanej v rade 1/ mal v čase podpisu spornej
zmluvy vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, ktorý by robil právny úkon neplatný. Potvrdili, že

keď sa s ňou naposledy stretli žalovaná v rade 1/ ich poznala, vedela sa zapojiť do rozhovorov, svedkyňa
R. s ňou rokovala aj o kúpe sporných pozemkov a žalovaná v rade 1/ pochopila o čom jednajú. Svedok
S. potvrdil, že krátko predtým ako žalovaná v rade 1/ previedla nehnuteľnosti navštívila ich rodinu a
správala sa normálne. Pokiaľ poukazoval na to, že však mala niečo za lubom, nakoľko chodila vyzvedať,
či vedia o predaji alebo nie, uvedené správanie nemôže svedčiť na zlý zdravotný stav žalovanej v rade

1/, ktorý by ju robil nespôsobilou na urobenie právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním teda nebolo
preukázané, že žalovaná v rade 1/ v čase podpisu zmluvy (26.02.2010) trpela duševnou chorobou v
štádiu, kedy má vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.18. V súvislosti s namietanou absolútnou neplatnosťou žalobkyne navrhovali ďalšie dôkazy, ktoré
súd prvej inštancie nevykonal. V bode 30. odôvodnenia rozsudku okresný súd sa náležite vysporiadal
z akého dôvodu nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. K námietke žalobkýň, že žalovaná v rade 1/

mala „vykastrovať“ svoju zdravotnú dokumentáciu, na základe čoho navrhovali vyžiadať zdravotnú
dokumentáciu žalovanej v rade 1/ zo sociálnej poisťovne, odvolací súd poukazuje na znalecký posudok
MUDr. Moniky Rosivalovej č. 22/2014, ktorá na strane 18 tohto posudku (č.l. 409) konštatuje, že
kompletná psychiatrická dokumentácia bola vyžiadaná od ambulantného psychiatra - MUDr. C. H.. Na
stranách 9-12 tohto posudku znalkyňa opisuje všetky zdravotné záznamy z psychiatrickej dokumentácie

MUDr. C. H. a žiaden záznam nesvedčí rozhodnému obdobiu k podpisu zmluvy z 26.02.2010. Nachádza
sa záznam z 1.12.2009 a následne až 3.11.2010. Znalec MUDr. Juraj Kosorinský v znaleckom posudku
č. 6/2016 vychádzal z výpisov zo zdravotnej dokumentácie uvedené v znaleckom posudku MUDr.
Rosivalovej, ktorý je podrobný, dokonalý, dostatočne preukazujúci vznik, vývin a priebeh duševného
ochorenia žalovanej v rade 1/ (strana 3 posudku, č.l. spisu 500). Znalec pri výsluchu pred súdom (č.l.
590 p.v.) sa vyjadril, že bližší stupeň choroby z titulu, že chýbajú presné informácie o psychickom stave

v čase podpisu predmetných zmlúv, nie je možné bližšie posúdiť. Znalec teda nekonštatoval, že nemá
všetky zdravotné záznamy, ale že chýbajú presné informácie o psychickom stave v rozhodnom čase.
Z tohto dôvodu sa javí navrhovaný dôkaz ako nadbytočný. Odvolací súd je toho názoru, že doplnenie
znaleckého posudku znalcom MUDr. Kosorinským by bolo nadbytočné, nakoľko tento tak v písomnom
znaleckom posudku, ako aj pri výsluchu pred súdom sa vyjadril, že nie je možné bližšie definovať a

ani exaktne zistiť, ani kvantifikovať stupeň (mieru) dosahu pôsobenia uvedenej duševnej poruchy na
jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti s tým aj mieru dosahu na jej spôsobilosť na právne úkony.
Uvedené by bolo možné posúdiť pri odbornom psychiatrickom vyšetrení v čase podpisu predmetných
zmlúv, eventuálne blízko tohto času. Z takéhoto vyjadrenia vyplýva záver, že už nie je možné uvedené
posúdiť a vykonať.

19. Napokon žalobkyne v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie §
391 ods. 2 CSP, nakoľko je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení
č.k. 7Co/5/2013-205 a v rozsudku č.k. 7Co/131/2017-736, keď nevykonal dokazovanie ohľadom
duševného stavu žalovanej v rade 1/ v čase podpisu zmluvy 26.2.2010. Odvolací súd konštatuje, že

v rozsudku č.k. 7Co/131/2017-736 v bode 22. odôvodnenia konštatoval, že súd prvej inštancie posúdi
dôvodnosť námietky absolútnej a relatívnej neplatnosti zmluvy z 26.2.2010 a bude vychádzať z vyššie
prezentovaných názorov odvolacieho súdu. V tomto rozhodnutí nebolo konštatované, že súd prvej
inštancie má vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne namietanej absolútnej neplatnosti. Preto nie je možné
konštatovať, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí.

20. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

22. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo

zachované.

23. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,
musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých

podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

24. Na druhej strane je nutné prisvedčiť odvolacej námietke žalobkýň vo vzťahu k relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy a že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval závery rozhodnutia Najvyššiehosúdu SR sp.zn. 2Cdo/91/2008 z 12.05.2009. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyne sa vo veci
nedomáhali nahradenia prejavu vôle, spočívajúce v uložení povinnosti nového nadobúdateľa uzavrieť
so žalobkyňami zmluvu, ktorou prevedie na žalobkyne podiel, ktorý bol predmetom napadnutej kúpnej

zmluvy V 419/10. Ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na
iného bez toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, môže sa opomenutý spoluvlastník
domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj podľa zákonného ustanovenia §
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká
nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť podiel tomuto oprávnenému na predaj za rovnakých

podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne mala ponúknuť povinná osoba ( § 605 veta druhá
Občianskeho zákonníka ). Ak si nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník
domáhať na súde, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 229 CSP, teda môže
sa domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode podielu
za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo
porušené, sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník

previedol podiel na tretiu osobu ( § 140, § 40a Občianskeho zákonníka ), dôsledkom čoho je vrátenie
právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu. Obe tieto možnosti
sa navzájom vylučujú. V predmetnom konaní žalobkyne uplatnili jednu z troch možností, a to relatívnu
neplatnosť právneho úkonu.

25. V súvislosti s touto relatívnou neplatnosťou sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie v bodoch 16. - 19. napadnutého rozsudku, v ktorom je konštatované, že žalovaná v rade
1/ porušila zákonné predkupné právo žalobkýň, keď týmto pred prevodom v písomnej forme nesplnila
svoju ponukovú povinnosť, a z tohto dôvodu je kúpna zmluva V 419/10 v napadnutej časti relatívne
neplatná. Na tieto dôvody v plnom rozsahu poukazuje. Odvolací súd teda vychádza z toho, že žalovaná v

rade 1/ porušila predkupné právo žalobkýň v rade 1/ a 2/ a nesplnila si povinnosť prednostne im písomne
nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely), ktoré boli predmetom zmluvy V 419/10 z 26.02.2010, ponúknuť
ako podielovým spoluvlastníčkam, ale ich previedla na nebohého pôvodné žalovaného v rade 2/ M. M..
Žalobkyne sa preto oprávnene domáhali relatívnej neplatnosti tejto zmluvy.

26. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkýň bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz,
a to vyžiadanie a oboznámenie stanov subjektu Urbár R., pozemkové spoločenstvo R., z ktorého by
zistil, ako je to s prevoditeľnosťou spoluvlastníckych podielov, tzv. urbárskych nehnuteľností. Odvolací
súd má za to, že aj tento dôkaz by bol nadbytočný s poukazom na správne vysporiadanie sa súdom
prvej inštancie otázkou aplikácie zákona č. 181/1995 Z.z. a zákona č. 97/2013 Z.z. v bodoch 14. a 15.

S poukazom na bod 26. odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací je toho názoru, že i vykonanie dôkazu
oboznámením dedičských spisov za účelom preukázania, či M. M. bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti v
čase uzavretia zmluvy by bolo nepodstatné pre rozhodnutie vo veci samej.

27. Žalobkyne namietali, že súd prvej inštancie doposiaľ nevykonal navrhovanú opravu uznesenia

č.k. 5C/7/2010-260, ktorú žiadali do zápisnice (č.l. 780). Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením
č.k. 5C/7/2010-260 bola pripustená zmena žaloby v zmysle návrhu žalobkýň doručeného súdu dňa
13.08.2013 (č.l. 37-66). Nakoľko súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle tohto návrhu, preto
súd prvej inštancie nemal dôvod vydávať opravné uznesenie.

28. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a vyslovil, že kúpna zmluva V 419/2010 je relatívne neplatná v časti prevodu
spoluvlastníckeho podielu 666/615881 zo žalovanej v rade 1/ a nebohého M. M., z dôvodu porušenia
zákonného predkupného práva žalobkýň. Hoci žalobkyne v žalobnom návrhu okrem označenia zmluvy,
ku ktorej sa domáhali vyslovenia jej neplatnosti, konkrétne označili i nehnuteľnosti, ktoré mali byť

predmetom prevodu tejto kúpnej zmluvy, odvolaciemu súdu sa javilo nadbytočne tieto nehnuteľnosti
uvádzať vo výroku rozhodnutia, nakoľko vyslovením neplatnosti zmluvy ako celku, je zrejmé, že
sa dotýka všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy. Zároveň zastavil konanie v časti
neplatnosti zmluvy V 419/10, a to k nehnuteľnosti - stavby č.s. XX, postavená na pozemku registra C
KN parc.č. 793/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 204 m2 v k.ú. R., obec R., okres C. evidovanej

LV č. XXXX pod B 748 na meno F. M. v podiele 2214/615881-in, pod B 750 na meno JUDr. V. M. v
podiele 536/615881-ín a pod B 752 na meno M. M. v podiele 2822/615881-ín, nakoľko uvedené súd
prvej inštancie opomenul.29. Odvolací súd zároveň skúmal i závislý výrok o nároku na náhradu trov konania a trov štátu a napokon
žalobkyne aj v tejto časti podali odvolanie.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

34. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

35. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

36. Žalobkyne sa domáhala určenia neplatnosti troch samostatných právnych úkonov, a to dvoch
kúpnych zmlúv č. V 946/09 a V 419/10, pri ktorých sa domáhali jednak relatívnej a tiež absolútnej

neplatnosti a napokon neplatnosti darovacej zmluvy č. V 2064/09, pričom vo vzťahu k nej namietali
absolútnu neplatnosť. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí,
považuje sa pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania každý z týchto vecí za samostatnú.
V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu sporových strán (§ 255 ods. 1,
2 CSP) vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Konania o čiastkových nárokoch majú spoločné iba to, že sa

o nich rozhoduje v jednom konaní (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2011, 7 Cdo 39/2011).

37. Vo vzťahu vyslovenia neplatnosti kúpnych zmlúv č. V 946/09 a V 419/10 odvolací súd vyslovil,
že žiadna sporová strana nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyne mali úspech vo
vzťahu k vysloveniu relatívnej neplatnosti právnych úkonov a žalovaní mali úspech k vysloveniu ich

absolútnej neplatnosti, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ mala v čase ich vykonania
trpieť duševnou chorobou, ktorá by ju robila nespôsobilou na vykonanie právneho úkonu.

38. Žalobkyne mali plný úspech vo vzťahu vyslovenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy č.
2064/09, a to z dôvodu že nebohý M. M. nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo od žalovanej v

rade 1/ k nehnuteľnostiam, ktoré následne previedol darovacou zmluvou V 2064/09 na žalovaného v
rade 3/. Z uvedených dôvodov vo výroku VI. priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu voči žalovaným v rade 2/-6/.

39. Ohľadne zastavenia konania, v ktorom sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

V 419/10 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 2214/615881 priznal nárok na náhradu trov konania
žalovaným v rade 1/ a 3/ voči žalobkyniam; v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 536/615881 priznal
nárok na náhradu trov konania žalovaným v rade 1/ a 4/ voči žalobkyniam a v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 2282/615881 priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobkyniam.
Je nutné konštatovať, že žalobkyne procesne zavinili zastavenie konania v tomto rozsahu. Nie je

možné sa stotožniť s odvolacou námietkou, že žalobu v tejto časti podali z dôvodu, že pre konanie
žalovanýchvrade3/a4/anebohéhoM.M.,ktoríúčelovouzatváraliveľmirozsiahleneplatnézmluvy,aby
spoluvlastníkom nehnuteľností znemožnili, resp. maximálne sťažili podanie žalôb o určenie neplatnosti
zmlúv. Z obsahu kúpnej zmluvy jasne vyplýva, čo bolo predmetom prevodu a ktorý subjekt na koho
prevádza sporné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam. Nepozornosť žalobkýň nie je možné

ospravedlniť rozsiahlosťou zmluvy.

40. Odvolací súd priznal štátu na zaplatenie trov voči žalobkyniam v rade 1/ a 2/, nakoľko sa jedná
o trovy, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním ohľadne absolútnej neplatnosti zmlúv č.V 946/09 a V 419/10, ktorým malo byť preukázané tvrdenie žalobkýň, že žalovaná v rade 1/ v čase
vykonania predmetných právnych úkonov trpela duševnou chorobou, ktorá ju robila nespôsobilou na
vykonanie tých právnych úkonov. V tejto časti žalobkyne neboli vôbec úspešné. Je pravdou, že návrh

na znalecké dokazovanie navrhoval žalovaný v rade 4/, avšak žalobkyne na preukázanie svojich tvrdení
nepredkladali žiadne relevantné dôkazy na preukázanie tvrdenej duševne choroby a v tomto prípade
nie je možné vychádzať iba z tvrdení sporových strán a výpovede svedkov, nakoľko na posúdenie tejto
skutočnosti sú potrebné odborné znalosti.

41. V danom prípade neboli ani zistené a ani žiadna zo strán netvrdila, že existujú na jej strane dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 257
CSP.

42. Žalobkyne pred pojednávaní na odvolacom súde zaslali vyjadrenie, v ktorom zotrvali na svojich
odvolacích dôvodoch a okrem toho uviedli, že od advokáta JUDr. Ľubomíra Kuboša sa mali dozvedieť,

že žalovaní v rade 1/ - 6/ urgujú na odvolacom súde skončenie konania a že žalovaných na pojednávaní
24.6.2020 bude zastupovať advokát JUDr. Peter Machaj, a preto prehrajú tento spor. Odvolaciemu súdu
nie je známa žiadna z týchto uvedených skutočností, preto sa k ním nemôže ani bližšie vyjadriť. Advokáti
JUDr. Kuboš a JUDr. Machaj v konaní nikoho nezastupovali a celkovo v konaní ani nevystupovali.

43. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)