Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by Mgr. Martin Štubniak

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205650
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415205650.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 258 713, žalobca v konaní právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti
žalovanému: H. H., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, v konaní o zaplatenie 576,30 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 576,30 Eur s úrokom vo výške 23,40 % ročne zo

sumy 509,01 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
576,30 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2015 žiadal pôvodný žalobca spoločnosť Cetelem Slovensko,
a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 576,30 Eur s úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy

509,01 Eur od 04.06.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 576,30
Eur od 04.06.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ
uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 17.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom
bol jeho záväzok poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 509,01 Eur na financovanie kúpy
spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 15 mesačných splátok vo výške 42,23
Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.12.2013. V dôsledku neplnenia splátok žalovaným vyhlásil dňa

03.06.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a tak sa stal dlh splatným v celom rozsahu.

2. V priebehu konania došlo ku dňu 01.07.2016 k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem
Slovensko, a.s. s aktuálnym žalobcom, s ktorým súd potom pokračoval v konaní, o čom súd rozhodol
uznesením zo dňa 21.03.2017 č.k. 20C/56/2015-47.

3. Žalovaný si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzal,

neprevzalsijuaninaadreseprechodnéhopobytuatútosamunepodarilodoručiťaninainejsúduznámej
adrese. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“) a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 08.02.2017 na úradnej tabulia na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval
žalobu za doručenú žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o spotrebiteľskom úvere, vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, prehľad splátok a úhrad) mal súd za preukázaný ním tvrdený skutkový, teda
žalobca dokázal, že spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. uzavrela dňa 17.11.2013 so žalovaným ako
dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške
509,01 Eur na nákup tovaru (televízor Samsung UE40F6400) u predajcu spoločnosti Fast plus s.r.o. so
sídlom na Pántoch 18 v Bratislave. Podľa zmluvy mal úver žalovaný splatiť v splátkach v počte 15 a

vo výške 42,23 Eur mesačne so splatnosťou splátok 15. dňa v mesiaci a splatnosťou prvej splátky dňa
15.12.2013. Konečná splatnosť úveru bola 15.02.2015, výška úrokovej sadzby 23,40 % ročne, RPMN
26,10 %, priemerná RPMN 45,94 %, poplatok za poistenie tvoril 6,99 % z mesačnej splátky, je uvedená
celková čiastka k zaplateniu a k zmluve priložený prehľad zobrazuje aj zloženie úverových splátok. Ako
vyplýva z predloženého prehľadu, žalovaný neuhradil ani jednu splátku (opak tvrdený ani preukázaný

nebol), v dôsledku čoho potom právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 4.1 časti 3
úverovej zmluvy vyhlásil (po opakovaných výzvach) listom zo dňa 09.06.2014 mimoriadnu splatnosť
úveru. Túto vyhlásil ku dňu 03.06.2014, pričom list zasielal žalovanému na obe známe adresy.

6. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods.
2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy

postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa
§ 2 písm. a) cit. zákona.

7. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť z úverovej zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu
vo výške 509,01 Eur, kapitalizované úroky vo výške 50,73 Eur ako aj poistné vo výške 16,56 Eur, celkovo
teda jeho dlh predstavuje sumu 576,30 Eur. Žalovaný je súčasne povinný zaplatiť aj dojednaný úrok
vo výške 23,40 % ročne z istiny 509,01 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia, nakoľko povinnosť dlžníka
zaplatiť úroky za úver až do jeho vrátenia nie je obmedzená tým, či veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka

pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vyplýva nepriamo aj z výkladu ust. § 13 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úroky však súd priznal až od 10.06.2014, nakoľko k
zosplatneniu úveru logicky nemohlo dôjsť listom zo dňa 09.06.2014 spätne už ku dňu 03.06.2014, kedy
žalovaný nemohol nijak vedieť, že je povinný vrátiť celý úver.

8. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení
účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalovaný sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania podľa § 563 OZ dňom 10.06.2014

vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 09.06.2014. Odo dňa 10.06.2014
až do zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne (úroková sadzba ECB
platná ku dňu 10.06.2014 vo výške 0,25 % ročne plus 5 percentuálnych bodov) zo sumy 576,30 Eur.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a nakoľko bol

žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti počiatku úročenia dlhu úrokmi a úrokmi z omeškania,
súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.