Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216768
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517216768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS,
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: Ž. J. V., C.. XX.XX.XXXX, S.: O. XXX, o zaplatenie
68,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa
07. marca 2018, č.k. 49Csp/210/2017-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi sumu 68,58 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 68,58 eur od 01.12.2014
do zaplatenia, do troch dní.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 68,58 eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že
medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 30.01.2014 na dobu neurčitú,
s dohodnutými štvrťročnými splátkami poistného v sume 29,25 eur; žalovaná neuhradila poistné za
ďalšie poistné obdobie, v dôsledku čoho poistenie zaniklo podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka

ku dňu 30.11.2014 a v zmysle § 803 Občianskeho zákonníka výška dlžného poistného za obdobie do
30.11.2014 predstavuje sumu 68,58 eur. Rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania
podľa § 297 písm. b/ C.s.p., pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy predložené
žalobcom, keď žalovaná zostala v konaní nečinná, žiadnym spôsobom nespochybnila skutkové tvrdenia
žalobcu. Vykonal dokazovanie podľa § 295 C.s.p., predovšetkým poistnou zmluvou č.
6579024083 z 30.01.2014, v ktorej bol dojednaný začiatok poistenia od 31.01.2014, s dohodnutým
ročným poistným v sume 661,26 eur. Žalobca listom zo dňa 18.02.2015 oznámil žalovanej zánik poistnej

zmluvy ku dňu 30.11.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného v sume 68,58 eur v lehote 15
dní odo dňa doručenia oznámenia. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 796 ods. 2, § 801 ods. 1, 2, §
803 Občianskeho zákonníka a zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania v žalobe tvrdených skutočností,
pričom vychádzal z toho, že ak ide o nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, predpokladom
zániku poistenia je adresné doručenie kvalifikovanej výzvy, ktorá bude obsahovať upozornenie na
to, že poistenie zanikne, ak poistné, alebo jeho časť nebude zaplatené. Žalobca okrem oznámenia o
zániku poistenia iné dôkazy preukazujúce jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom

nepredložil, nepreukázal vznik a existenciu poplatkovej povinnosti žalovanej v rozhodnom období
a nepreukázal za ktoré poistné obdobie dlh vznikol, ani zánik poistenia (uvádzaný žalobcom dňa
27.09.2014) a tým svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že z predloženej poistnej zmluvy vyplýva, že strany si dojednali začiatok poistenia na deň 31.01.2014

s ročným poistným 117,- eur / platenie štvrťročne. Žalovaná uhradila prvú splátku poistného, t.j. mala
uhradené poistné za štvrťrok 31.01.2014-29.04.2014. Nakoľko nezaplatila ďalšie splátky poistného, k
zániku poistenia došlo dňa 30.11.2014 (nie ako uviedol súd - 27.09.2014) v súlade s ust. § 9 ods. 4
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, t.j. jeden mesiac po

splatnosti poslednej splátky. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo na poistné za dobu
do zániku poistenia. Upozornil na to, že predmetom poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami bolo
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zánik
ktorého v zmysle § 9 ods. 4 Citovaného zákona nie je viazaný na doručenie výzvy na zaplatenie dlžného
poistného a nestotožnil sa preto s tvrdením súdu, že predpokladom zániku poistenia bolo doručenie
kvalifikovanej výzvy s upozornením na to, že poistenie zanikne, ak poistné alebo jeho časť nebude

zaplatená. S poukazom na § 129 ods. 1 C.s.p. namietal, že súd prvej inštancie bol povinný vyzvať ho na
odstránenie vád podania v určenej lehote, ak považoval jeho tvrdenia v žalobe za neúplné. Namietal, že
všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývali z údajov uvedených v žalobe, ako aj z predložených dôkazov.
Nakoľko zánik poistenia zanikol z dôvodu nezaplatenia poistného žalovanou, žalobca mohol preukázať
len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia a nemal možnosť preukázať, že žalovaná mu nezaplatila

poistné a v tejto súvislosti poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od strany sporu
nemožno spravodlivo žiadať preukázanie reálnej neexistencie určitej právnej skutočnosti. Poukázal na
to, že žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, avšak na
výzvu nereagovala, a teda žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, výšku dlhu
ani žiadne iné tvrdenia uvedené v žalobe, a preto mal súd prvej inštancie tieto tvrdenia považovať za

nesporné, avšak napriek tomu postupoval v rozpore s §151 ods. 1 C.s.p.
3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
11. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
12. Podľa § 188 ods. 2 C.s.p. súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany

majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania
súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany
s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
13. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

14. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
15. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a zároveň
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný už v žalobe uviesť pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať
okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiťodkazom na označené dôkazy. Z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že strany sporu sú povinné
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinnosti tvrdenia
každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú

podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.
18. Podľa komentára k ust. § 151 C.s.p.: „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu
dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia
má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je
povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však

súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové
tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí
iba výnimočne, ak existuje dôvod na pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186
ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba
pojmy sú významovo totožné“... „Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa
vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa

považuje za sporné“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, 573 s.).
19. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, keď skutkovými tvrdeniami
žalobcu v žalobe sa nezaoberal, tieto nevyhodnotil z hľadiska ich spornosti, resp. nespornosti a
zamietnutie žaloby odôvodnil nepreukázaním tvrdených skutočností. Nesprávne vec posúdil po

právnej stránke, keď zánik poistenia posudzoval podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka napriek
tomu, že žalobca v žalobe uviedol, že podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov má nárok na pomernú časť poistného do konca príslušného poistného obdobia
t.j. 30.11.2014. Dôvodne žalobca v odvolaní namieta, že zánik poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je viazaný na doručenie výzvy na zaplatenie dlžného
poistného, ale podľa § 9. ods. 4 citovaného zákona zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného
mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak v poistnej zmluve nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik
poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Z ust. § 8 ods. 2 citovaného zákona
vyplýva, že splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené
v žalobe žiadnym spôsobom nepoprela, napriek tomu, že žaloba s prílohami jej bola riadne doručená
a prevzala ju dňa 29.11.2017. Dôvodne žalobca tiež namieta, že žalovaná nespochybnila existenciu
poistnej zmluvy, výšku dlhu, ani žiadne iné tvrdenia uvedené v žalobe, a preto tieto tvrdenia mal súd
prvej inštancie považovať za nesporné. Nespornosť znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť

za preukázanú, tak, ako bola tvrdená.
21. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany sporu je v civilnom sporom konaní zabezpečená ust. §
290 a nasl. C.s.p., a to pokiaľ ide o dokazovanie tým, že skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení môže predložiť alebo označiť spotrebiteľ najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a
na konanie o spotrebiteľských sporoch sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii

konania (§ 296 C.s.p.) a tiež zaobstarávaním a vykonávaním dôkazov v prospech spotrebiteľa súdom
z úradnej povinnosti v prípade, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 C.s.p.), pričom má
ísť najmä o dôkazy, vykonanie ktorých umožní súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej
zmluvy, ale aj všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. Uvedené ustanovenia však nezbavujú
spotrebiteľa ako žalovaného v celom rozsahu procesného bremena popretia skutkových tvrdení žalobcu

v zmysle § 151 C.s.p.
22. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na absenciu akejkoľvek procesnej aktivity žalovanej v spore,
keď žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe nepoprela, súd prvej inštancie nebol
oprávnený z vlastnej iniciatívy tieto tvrdenia žalobcu spochybňovať a hodnotiť, či preukázal v žalobe
tvrdené skutočnosti, a to bez riadneho vykonania dokazovania na pojednávaní (§ 188 ods. 1 C.s.p).

23. V prejednávanej veci žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že medzi stranami bola dňa 30.01.2014
uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorej si strany dohodli platenie poistného štvrťročne,
nepoprela ani tvrdenie žalobcu, že poistenie zaniklo dňa 30.11.2014 a nepoprela ani žalobcom tvrdenú
výškunedoplatku napoistnomdozánikupoistenia.Vzhľadomnato,tietotvrdeniažalobcusúskutkovými

zisteniami vyplývajúcimi z nepopretých a v dôsledku toho nesporných tvrdení. Dôvodná je preto žaloba
žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 68,58 eur spolu s 5,05% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 68,58 eur od 01.12.2014 do zaplatenia, ktorý úrok si uplatnil v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
25. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 C.s.p. a žalobcovi, ktorý

mal úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom
rozsahu.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).