Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2Nt/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319010240
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4319010240.2

Uznesenie

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania, v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 3T/181/2013, ktorý podal odsúdený G. M., nar. XX.XX.XXXX v T.,
trvale bytom D. č. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody M. z a m i e t a , nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného
poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený G. M. podal na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci
vedenej Okresným súdom Levice pod sp.zn. 3T/181/2013, v ktorej bol odsúdený pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. Návrh odôvodnil tým,
že kategoricky odmieta vinu a akýkoľvek podiel na danom trestnom čine, pretože sa ho nedopustil

a ani nemal vedomie, že tento skutok bude spáchaný. Nesúhlasí s postupom orgánov činných v
trestnom konaní a s jeho odsúdením. Poukázal na skutočnosť, že v danom trestnom čine sú dvaja
odsúdení a orgány činné v trestnom konaní a súd sa opierajú len o výpoveď jedného človeka,
spoluobžalovaného a to U. S., ktorý je jeho synovec, v čase spáchania skutku mal 25 rokov, avšak
nebol bezúhonný a pokračoval v trestnej činnosti aj v čase ich súdneho vyšetrovania o čom informoval aj
príslušníkov kriminálnej polície, nakoľko chcel dať „na svetlo“ tú skutočnosť, že sa nejedná o slušného,

dôveryhodného človeka, ktorý mal byť „obäť“ v danom trestnom čine, pretože sa takto celú dobu
prezentoval, ale po ich zaistení podpálil pre peniaze motorové vozidlá, predával a konzumoval drogy,
obchodoval s kradnutými vecami. Má za to, že pre vyšetrovateľa bola vec vopred jasná a uzavretá, U. S.
pod vidinou malého trestu a postavenia svojej osoby do pozície mladého, ovplyvniteľného a neznalého
využil jeho osobu, aby rozdelil a minimalizoval svoju vinu, čomu nahralo aj tá skutočnosť, že ho často
vozieval po inkriminovanej trase za jeho priateľkou, čo u iných vzbudzuje dojem, že museli tento trestný

čin spolu plánovať. U. S. sa nemusel ani snažiť nič vykonštruovať, nakoľko voči jeho osobe prispela
skutočnosť, že sa pred lúpežou nachádzal v herni a je zaznamenaný na priemyselnú kameru. Poukázal
aj na to, že ods. U. S. kontaktoval telefonicky jeho matku P. M., a žiadal od nej „požičať“ peniaze a snažil
sa za túto pôžičku ponúknuť zmenu svojej výpovede proti jeho osobe a takýmto spôsobom chcel získať
financie aj od jeho brata R. M., čomu súd tiež nevenoval pozornosť, hoci o tom bola predložená SMS
správa od B.S..

Myslí si, že bol od začiatku vyšetrovania až po jeho odsúdenie, bol už ako trestaná osoba, vnímaný ako
páchateľ a k jeho odsúdeniu stačili aj nepriame dôkazy, teda jedna výpoveď chlapca, čo nevedel čo činí
a čo svojím úletom môže spôsobiť. Na začiatku vyšetrovania nepovažoval za potrebné si zvoliť obhajcu,
pretože sa skutku nedopustil ani nemal vedomosť, že po jeho náhodnej a neplánovanej návšteve herne
tam U. S. vykoná lúpežné prepadnutie. Voči jeho osobe neexistujú ďalšie priame dôkazy, t.j. stopy DNA
alebo iného biologického materiálu, očitý svedok, proste nič a všetko je postavené na jednej výpovedi

a domnienkach, čo podľa neho nemôže byť dostačujúce na jeho odsúdenie. On po výkone trestu spred
dvadsiatich rokov pracoval, viedol riadny život, nemal problémy so zákonom, pracoval na montážach,mal dobre platenú prácu, bol spokojný s novým životom a po predchádzajúcej skúsenosti by neriskoval
za pár eur hrozbu vysokého trestu a to takýmto primitívnym spôsobom a ešte k tomu s U. S., ktorý
bude maž aj v budúcnosti ešte viac problémov so zákonom. Z toho dôvodu navrhol, aby súd preskúmal

dôveryhodnosť B.S., pretože klame, má sklony k fabulácii. Tiež navrhol, aby boli zobraté do úvahy
svedecké výpovede jeho matky a brata a neboli považované len za účelové, pretože je už preukázané a
potvrdené,ževolaniaaSMSsprávyuskutočnilB.S..Požiadal,abysúdnevenovaljednostrannúacielenú
pozornosť len na jeho trestnú minulosť spred dvadsiatich rokov, práve naopak uvážil ten fakt, že po
tejto negatívnej skúsenosti v žiadnom prípade neuvažoval o žiadnej trestnej činnosti, nieto ešte o takej

závažnej ako je lúpež a navrhol, aby súd prelustroval osobu U. S., pretože poskytol polícii informácie
o jeho trestnej činnosti.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a podstatným obsahom spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/181/2013.

Odsúdený G. M., ktorý bol vypočutý prostredníctvom viedokonferenčného zariadenia medzi Okresný
súdom Levice a ÚVTOS M. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu
na povolenie obnovy konania, pretože sa necíti byť vinným zo skutku, za ktorý bol odsúdený. Bol
uznaný vinným na základe výpovede spoluobžalovaného, pričom jeho výpoveď nemožno považovať
za vierohodnú, nakoľko sa sám dopúšťal trestnej činnosti a jedine táto výpoveď ho mala usvedčovať.

Odsúdený S. vypovedal tak, aby si pre seba privodil nižší trest a jeho označil za organizátora. Výpoveď
spoluobvineného U. S. spochybňuje preto, že sústavne pácha trestnú činnosť, bol drogovo závislý a
trestnú činnosť páchal aj v čase, keď chodili na pojednávania a sledovala ho aj NAKA za drogovú trestnú
činnosť. Navrhol doplniť dokazovanie skúmaním duševného stavu U. S. za účelom zistenia, či bola jeho
výpoveď vierohodná a tiež znova vykonať dokazovanie SMS správami, ktoré mal poslať U. S. jeho matke

a bratovi.

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/181/2013 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu
Levice pod sp. zn. 3T/181/2019 zo dňa 12.01.2016 boli obžalovaní U. S. a G. M. uznaní vinnými zo
spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1, odsek

2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, na skutkovom
základe, že
dňa 15.03.2012 v čase o 03.20 h po vzájomnej dohode sa dostavili do mesta M., okres S. na motorovom
vozidle zn. D. P. JF XXV, evidenčné číslo NZ XXXCD, majiteľa G.a M., z vozidla vystúpili, pričom G. M.
išiel do herne G. na ul. J. č. XX zistiť koľko ľudí je v herni, následne z herne odišiel a zavolal na mobilný

telefón U. S., že herňa je prázdna, na čo U. S. prišiel v čase po 04.00 h pred herňu a dal si na hlavu
masku, vošiel do herne s hračkárskou pištoľou čiernej farby, namieril na krupierku G. K. a povedal jej: „nič
sa Vám nestane, len mi dajte peniaze, kde sú peniaze, nebojte sa“, na čo barmanka otvorila zásuvku, z
ktorej si zobral 2 ks kožených čiernych peňaženiek v hodnote 13,30 eur a 26,70 eur s obsahom finančnej
hotovosti vo výške 682,50 eur, následne z herne odišiel k nadjazdu za M., kde pre neho prišiel G. M.

na jeho vozidle a odišli preč, pričom si peniaze rozdelili a svojím konaním spôsobili škodu pre majiteľa
herne S. X. vo výške 40,-eur, čo predstavuje hodnotu peňaženiek a finančnej hotovosti v celkovej výške
682,50 eur, pričom obžalovaný G. M. takto konal, hoci bol už rozsudkom Okresného súdu Komárno
sp.zn. 2T 44/1998 zo dňa 14.06.2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To 107/2001
zo dňa 19.10.2001 uznaný vinným pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom ako obzvlášť nebezpečný

recidivista podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 41 odsek 1 Trestného zákona k § 234 odsek 1,
odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a iné a odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny,
za čo bol obv. G.ovi M. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek
5, odsek 7 Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody

v trvaní 10 /desať/ rokov a podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona bol na výkon trestu
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Rozsudok sa stal právoplatným dňa 28.01.2016. Krajský súd v Nitre uznesením pod sp.zn. 1To/43/2016
zo dňa 10.08.2016 nevyhovel žiadosti odsúdeného G.a M. o povolenie navrátenia lehoty na podanie
odvolania proti rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn.3T/181/2013 zo dňa 12.01.2016 a navrátenie

lehoty nepovolil a odvolanie odsúdeného G.a M. zamietol.

Z rozsudku sp.zn. 3T/181/2013 zo dňa 12.01.2016 a pripojeného spisového materiálu Okresného súdu
Levice sp.zn.3T/181/2013 vyplýva, že na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obvinený U. S., ktorý sa kuspáchaniu skutku priznal a popísal konanie, ktorého sa dopustil spolu s obvineným G.om M., s ktorým sa
dohodli na spáchaní lúpeže. Obvinený G. M. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie lúpeže, uviedol,
že spoluobvineného U. S. odviezol ako aj inokedy do M. a následne sa mal pre neho vrátiť, pričom boli v

kontakte cez telefóny. S. mu zavolal, aby prišiel pre neho a vtedy nazrel do herne G., kde hľadal U. S. a
odišiel preč. Na pojednávaní tiež uviedol, že U. S. mal žiadať od jeho matky P. M. a jeho brata N. M., aby
mu požičali peniaze, a ak by ich dostal zmení výpoveď. Na hlavnom pojednávaní pri konfrontácia medzi
obvinenými, pri ktorej obvinený S. sa vyjadril k SMS správam, ktoré poslal P. M. a N. M.. Vo veci boli na
pojednávaní pred súdom vypočutí aj svedok poškodený S. X., svedkyňa G. K. a svedkyňa P. M., ktorá

uviedla, že o lúpeži nemá vedomosť, spochybnila účasť G.a M. na lúpeži a predložila k nahliadnutiu a
prečítaniu z jej mobilného telefónu SMS správu, ktorú jej poslal U. S., v ktorej od nej žiadal peniaze.

Vo veci 3T/181/2013 súd po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v súhrnne dospel k záveru, že
skutok spáchali obvinení U. S. a G. M. a vina obvineného G.a M. bola preukázaná, nielen výpoveďou
obvineného U. S., ale aj výpoveďou svedkyne G. K., záznamom kamerového systému a výpismi hovorov

medzi obvinenými. Súd sa vysporiadal aj s výpoveďou ods. U. S., ktorú považoval za vierohodnú s
poukazom na ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený G. M. bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, v jednom
prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa

14.06.2001 pod sp.zn. 2T/44/1998 bol odsúdený pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 Trestného zákona k § 234 ods.1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a iné s použitím § 41 odsek
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so
zaradením do III. NVS. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/181/2013
zo dňa 12.01.2016, právoplatným dňa 28.01.2016 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, ods. 2 písm.

c/ Tr. Zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Súd po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy konania po vypočutí odsúdeného, oboznámení sa s
obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3T/181/2013 dospel k záveru, že návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania nie je dôvodný.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je koncipovaná tak, aby bolo možné napraviť aj

právoplatný rozsudok v dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré sú tak závažné, že by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste a teda zasiahnuť do nezameniteľnosti a stability
právoplatného rozhodnutia. Možno ju povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok v zmysle §
394 Trestného poriadku. V danom prípade návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou

osobou - odsúdeným a smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný v
zmysle § 396 ods. 3 Trestného poriadku.
Súd skúmal , či dôkazy navrhnuté odsúdeným majú povahu skutočností alebo dôkazov súdu skôr
neznámych a či sú takého charakteru, že by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine, prípadne o treste odsúdeného. Za

skutočnosti skôr neznáme sa považujú také , ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania
pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na povolenie obnovy konania. Skutočnosťou skôr neznámou
sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie
skutočného stavu veci a ktorý spravidla bude potrebné preukázať ďalšími dôkazmi.Nezameniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej
istoty.Nápravarozhodnutiasamôžedosiahnuťvriadnomdvojinštančnompostupeformouodvolaniaako

riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými
možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, medzi ktoré sa zaraďuje aj obnova konania. V
konaní o povolení obnovy konania neplatí revízny princíp, nepreskúmava sa zákonnosť a odôvodnenosť
pôvodného rozhodnutia. Posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme
v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a

treste. Vo vzťahu k trestu je potrebné skúmať, či vzhľadom na tieto nové skutočnosti alebo dôkazy, by
pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od
potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred
rozhodnutím, ktorého sa návrh týka a ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie. V konaní o obnove treba túto novú skutočnosť preukázať dôkazom.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku nemožno

považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s
nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. (R 6/1997)

Skutočnosti, ktoré odsúdený G. M. uviedol vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci

vedenej pod sp.zn. 3T 181/2016 sú len opakovaním jeho výpovede a obrany na hlavnom pojednávaní v
predmetnejtrestnejveci,sktorýmisasúdvysporiadalprirozhodovanívoveci.Nahlavnompojednávanív
trestnejvecisp.zn.3T181/2013bolavypočutáajsvedkyňaP.M.,ktorásavyjadrovalaajkSMSsprávam,
ktoré mal poslať odsúdený U. S. jej, ako aj bratovi odsúdeného N. M., tieto boli sudcovi predložené na
oboznámenie, pričom ods. U. S. sa k týmto správam vyjadril a teda sa nejedná o nové skutočnosti,

ktoré by mali preukazovať nevinu odsúdeného a ktoré neboli súdu známe v čase rozhodovania vo veci.
Súd prvého stupňa sa v rozsudku vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní. Spochybňovanie dôveryhodnosti výpovede spoluodsúdeného U. S., ktorý usvedčoval ods.
G.a M. zo spáchania trestnej činnosti nie je novou skutočnosťou alebo dôkazom súdu skôr neznámym,
pretože odsúdený G. M. tieto pochybnosti vyjadril už na hlavnom pojednávaní. Skutočnosti, ktoré o

odsúdenom U. S. uviedol odsúdený G. M. vo svojom návrhu, ktoré sa majú týkať údajnej ďalšej trestnej
činnosti ods. U. S., nepredstavujú nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného.
Úlohou súdu nie je vyšetrovať alebo dokazovať, či odsúdený U. S. v čase rozhodovania vo veci sp.zn.
3T/181/2013 sa dopúšťal inej trestnej činnosti, resp. takto konal potom, ako bol odsúdený v tejto veci.

Taktiež nie je úlohou súdu v rámci rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania vykonávať
dokazovanie znaleckým skúmaním dôveryhodnosti výpovede odsúdeného U. S. v trestnom konaní
vedenom pod sp.zn. 3T/181/2013, nakoľko aj s touto skutočnosťou sa vysporiadal súd pri rozhodovaní
vo veci.

Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh odsúdeného G.a M. na doplnenie dokazovania vypočutím
svedkyne P. M. a oboznamovaním SMS správ, ktoré jej poslal U. S. ako aj pribratím znalca za účelom
skúmania duševného stavu ods. U. S. k dôveryhodnosti jeho výpovede.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného G.a M., pretože dôvody

uvádzané odsúdeným nepredstavujú také nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli skôr známe a teda
neodôvodňujú povolenie obnovy konania.

V predmetnej trestnej veci odsúdený nepredložil a neuviedol žiadne také nové skutočnosti, alebo dôkazy
súdu skôr neznáme, ktorých existencia by mohla sama o sebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a

dôkazmi už skôr známymi viesť k inému záveru o jeho vine, resp. k inému trestu. Súd pri ukladaní trestu
použil ust. § 38 odsek 5 Trestného zákona, keďže odsúdený G. M. už bol v minulosti odsúdený za trestný
čin lúpeže podľa § 234 ods.1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorý podľa Trestného zákona platného
od 01.01.2006 vykazuje znaky zločinu, ktorého sa odsúdený dopustil opakovane. Trest uložený podľa §188odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§38ods.5Trestnéhozákonavovýmere10rokovjeprimeraný
s poukazom na osobu odsúdeného a charakter trestnej činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd, dospel k záveru, že vo veci odsúdeného neboli
zistené podmienky obnovy podľa § 394 Trestného poriadku, a preto návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do pracovných 3 dní odo
dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 2Nt/21/2019.

Sťažnosť má odkladný účinok.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na
uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj
prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť,

a to aj proti jeho
vôli, zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie
opravného prostriedku im plynie samostatne.
Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota
na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však

plynie lehota vždy samostatne.
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej
nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za

obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s
výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť
späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová
lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
Uznesenie možno napadnúť pre

a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v

prvostupňovom konaní.
Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene,
musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.