Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117233414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX F. X. H., štátny občan SR, zastúpeného splnomocneným
zástupcom: Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š Šikuru 4850/1, 036 01 Martin, IČO: 51 472
236, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 031,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.

k. 41Csp/281/2017-212 zo dňa 12.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 1 031,31 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% trov konania.
Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 05.12.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi žalobcom a
žalovaným č. 8500112987 zo dňa 28.04.2015 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.031,31
eur z titulu bezdôvodného obohatenia a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania.

Okresný súd v poradí prvým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Rozhodol,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.031,31 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, uznesením č.k. 5Co/94/2019-184 zo dňa 24.09.2019
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že ak
okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom, že uvedená zmluva o úvere má obsahovať presné

vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, t.j. vymedzenie aká ich časť pripadá na istinu,
na úroky a na poplatky s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, vec
nesprávne právne posúdil. Rovnako mal za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil preabsenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Poukázal pri tom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (bod 7 odôvodnenia).
V danej veci bolo nesporné, že žalobca žalovanému poskytol na základe zmluvy o úvere č. 8500112987

úver vo výške 1.500 eur, avšak celkovo žalobcovi poskytol čiastku len vo výške 1.350 eur, keď sumu 150
eur si žalobca hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu za poskytnutie úveru. Rovnako bolo medzi
stranami nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému na zmluvu č. 8500112987 celkovo sumu 2.231,31
eur. Okresný súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe
predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú

spotrebiteľskú zmluvu. Z dôvodu nesprávne uvedenej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného
zákona, a to RPMN sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Nesprávne uvedená obligatórna náležitosť
spotrebiteľskej zmluvy má rovnaký právny účinok ako jej absencia. Okresný súd tiež uviedol, že v
predmetnej zmluve je uvedená aj nesprávna výška celkových nákladov v súlade s § 2 písm. g) a 1)
zákona. Okresný súd odplatu za poskytnutie služby v celkovej výške 1.451,52 eur považoval vzhľadom

na výšku poskytnutého úveru 1.500 eur (bez poplatku 1.350 eur) za neprimerane vysokú. Dohoda, ktorá
oprávňovala žalovaného na takúto neprimerané vysokú odplatu okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú,
v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatnú. Vopred pripravenou dohodou, ktorej obsah žalobca
nemohol ovplyvniť, resp. meniť, si žalobca zhoršil ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie, s tým,
že platil za služby, ktoré mu žalobca pri uzatváraní dohôd neposkytol, resp. žalobca platil za služby,

ktoré v budúcnosti ani nemusel využiť, resp. v čase poskytnutia úveru a uzavretia predmetnej dohody
nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službu vôbec reálne využije. Dohodu o poskytnutí služieb je potrebné
považovať za neplatný právny úkon, za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pokiaľ dohoda o
poskytovaní služby bola ako samostatná listina, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanie.
Okresný súd tak dospel k záveru, že predmetom danej dohody boli len zdanlivo poskytované služby,

na ktorých poskytnutí žalobca ako spotrebiteľ nemohol mať žiadny záujem, keď z takto poskytovaných
služieb žalobcovi neplynula žiadna významná výhoda, napríklad oproti spotrebiteľom, ktorí dohodu
tohto typu neuzavreli. Napokon v konaní nebolo preukázané, či žalobca balíček služieb poskytnutých
predmetnou dohodou skutočne aj využil. Z týchto dohôd zároveň nevyplýva možnosť vrátenia, či
započítania odplaty v prípade nevyužitia predmetných služieb, čo podľa názoru okresného súdu možno

považovať za nekalú obchodnú praktiku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z.
Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v súlade s dohodou o poskytnutí služieb žalobcovi
plnil, resp. nebolo preukázané vzájomné plnenie medzi stranami sporu neprichádza do úvahy ani
aplikácia § 457 OZ. Okresný súd zdôrazňuje tiež, že odplata 1.451,52 eur za poskytnuté služby
mala byť jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g) a 1) zákona o

spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty 1.451,52 eur do celkových nákladov ovplyvnilo aj
správnosť údaju RPMN, pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška
RPMN by bola oveľa vyššia ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného,
ktorý oddelil zmluvu o úvere od dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky
celkových nákladov, a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN za nekalú obchodnú praktiku s poukazom

na § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľov. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov
a nesprávnej výšky RPMN je poskytnutý úver jednoznačne bezúročný a bezpoplatkov. Okresný súd
dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo
poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné

obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
(pre absenciu, nesprávnu výšku RPMN a výšku celkových nákladov) nárok len na zaplatenie čistej
istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 1.350 eur. Následne pri zisťovaní
rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z nesporného tvrdenia medzi stranami sporu, že
žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere vyplatil žalobcovi celkovo sumu 1.350

eur a žalobca uhradil k zmluve celkovo sumu 2.231,31 eur, t.j. postupnými platbami vychádzajúc
z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatil
žalobcažalovanému sumu1.031,31eur.Tátosuma1.031,31eurtakpredstavujerozsahbezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením
bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.

Súd tak považoval žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú, žalobcovi
voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 1.031,31 eur. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a priznalžalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % trov konania.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvzákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil to, že
uzavretie dohody o poskytovanie služieb nie je a nebolo podmienkou pre vznik úverovej zmluvy.
Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť
od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy

nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Na základe uvedeného žalovaný
tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko uzavretie dohody o poskytovaní služieb nie je podmienkou a ani predpokladom
pre získanie úveru, potom náklady podľa tejto dohody nie sú súčasťou celkových nákladov a teda
ani súčasťou výpočtu RPMN. Z rovnakých dôvodov žalovaný napáda aj záver súdu o tom, že v
oboch zmluvách je nesprávne určená celková suma, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť. Jej hodnota je

súčtom celkových nákladov a sumy úveru. Súd prvej inštancie pri posudzovaní „celkových nákladov"
nevychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vymedzuje celkové náklady v § 2 písm. g).
Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozsudku odkazuje na body 31. a 32. skoršieho,
avšak zrušeného, rozsudku, potom takýto postup je neakceptovateľný a neprípustný. Súdom označené
rozhodnutie bolo predsa uznesením odvolacieho súdu zrušené. Kým súd prvej inštancie odkazuje na

zrušené rozhodnutie ako súčasť odôvodnenia teraz napádaného rozsudku, je nutné uviesť a poukázať
na to, že žalovaný v skoršom odvolaní (proti prvému rozsudku) závery súdu o nesprávnej RPMN napádal
a uviedol konkrétne dôvody. V terajšom rozsudku sa súd ale už s touto argumentáciou žalovaného
nevyporiadava, čo však jednoznačne mal. Žalovaný v nadväznosti na uvedené podáva podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok

zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
celom rozsahu a tiež náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Zástupcu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že popiera všetky jeho vyjadrenia. Odvolací súd
žiada,abynapadnutýrozsudokpotvrdilakovecnesprávny.VRPMNmusiabyťzahrnutécelkovénáklady

predmetného úveru. Dohoda o poskytnutí služby bola uzatvorená v rovnaký deň v rovnakom čase ako
súčasť hlavnej zmluvy. Jedná sa o doplnkovú službu, ktorej odplata musí byť zahrnutá v RPMN. Odplata
podľa dohody o poskytnutí služby musí byť zahrnutá aj v celkovej čiastke na zaplatenie, tak ako aj v
RPMN. Celková čiastka na zaplatenie je v skutočnosti vyššia ako je uvedená v predmetnej zmluve.
Zástupca žalobcu dodáva, že reálne poskytnutá suma žalobcovi bola 1.350 eur a nie 1.500 eur ako je

uvedenévpredmetnejzmluve.Neurčitosťniektorejnáležitostivspotrebiteľskejzmluvemátenistýúčinok
ako keby zmluva náležitosť neobsahovala (v tomto prípade RPMN, celková čiastka na zaplatenie, výška
úveru atď...). Dal do pozornosti body 23. až 26. rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 6Co/69/2019 zo dňa
25.6.2019. Zástupca žalobcu žiada odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Žilina číslo konania
41Csp/281/2017 zo dňa 12.12.2019 potvrdil ako vecne správny.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z

dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.8. Odvolací súd po preskúmaní nového rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie

skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. V zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s

implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však
treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek
zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú

zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú
práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté,
alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými
sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za

neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a)).

11. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.

silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar

alebo služby so zárukou kvality.

12. V zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v

neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú
nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy
už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či
škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami

sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich
obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa
dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.

13. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odplata v dohode,

ktorá oprávňovala žalovaného na takúto neprimerane vysokú odplatu, aj odvolací súd vyhodnotil ako
neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatnú. Vopred pripravenou dohodou, ktorej
obsah žalobca nemohol ovplyvniť, resp. meniť, mal žalobca zhoršené svoje zmluvné postavenie, s tým,
že platil za služby, ktoré mu žalobca pri uzatváraní dohôd neposkytol, resp. žalobca platil za služby,
ktoré v budúcnosti ani nemusel využiť, resp. v čase poskytnutia úveru a uzavretia predmetnej dohody

nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službu vôbec niekedy reálne využije. Aj odvolací súd považoval
dohodu o poskytnutí služieb za neplatný právny úkon, za nekalú obchodnú praktiku žalobcu voči
žalovanému. Odvolaciemu súdu nebolo preukázané individuálne dojednanie dohody o poskytovaní
služby. Predmetom dohody boli len zdanlivo poskytované služby, na ktorých poskytnutí žalobca akospotrebiteľ nemohol mať žiadny záujem, keď z takto poskytovaných služieb žalobcovi neplynula žiadna
významná výhoda, napríklad oproti spotrebiteľom, ktorí dohodu tohto typu neuzavreli. Napokon v
konaní nebolo preukázané, či žalobca balíček služieb poskytnutých predmetnou dohodou skutočne aj

využil. Z týchto dohôd zároveň nevyplýva možnosť vrátenia, či započítania odplaty v prípade nevyužitia
predmetných služieb, čo podľa názoru okresného súdu ako aj odvolacieho súdu možno považovať za
nekalú obchodnú praktiku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z.

14. Odvolací súd dáva do pozornosti, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

129/2010Z.z.zákonospotrebiteľskýchúverochmusíobligatórneobsahovaťúdajoročnejpercentuálnej
mierenákladovvypočítanejnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvypodľamatematického
vzorca uvedeného prílohe č.2 spomínaného zákona. Slovenská právna úprava v tomto vychádza zo
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Zmyslom údaju o RPMN obsiahnutom v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu (v číselnom vyjadrení) o

skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať
skutočnú cenu spotrebiteľského úveru, ako číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze, ktorá umožní
spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku.

15. RPMN vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN

má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide
predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne
náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru odvolacieho súdu patrí aj poplatok za
poskytnutie služby prevzatie peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa
tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti

zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali
čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby,
resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať
úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj
zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti odvolacieho súdu je známe, že veritelia častokrát

ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych
poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami. Povinnosť priamo v zmluve
uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať
jednotlivé úvery. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie považoval konanie žalovaného za
nekalo súťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo
mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto
konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

16.AjzdôvodunesprávnejvýškycelkovýchnákladovanesprávnejvýškyRPMNodvolacísúdpovažoval

poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkov. Žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom
na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie
akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo
na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru (pre absenciu, nesprávnu výšku RPMN a výšku celkových

nákladov) nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov
úveru 1.350 eur.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,
a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)