Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Cb/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201264
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4419201264.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: P. E. - X., s

miestom podnikania L. XXX/X, XXX XX E. T., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený: I.. S. I., advokátka,
V. 5, XXX XX L., proti žalovanému: Y. s.r.o., so sídlom E. 65X/X, XXX XX T., W.: XX XXX XXX, právne
zastúpený: S. kancelária C.. I. E., s.r.o., P. XX, XXX XX L. X., W.: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.500,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia

žalovanej sumy 4.500,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.9.2018 do zaplatenia. V
priebehu konania žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že namiesto uplatnených úrokov z omeškania vo
výške 5,05 % ročne žiadal priznať tento úrok vo výške 9 % ročne. Súd návrhu žalobcu na pripustenie
zmeny žaloby vyhovel uznesením vyhláseným na poslednom pojednávaní, na ktorom boli prítomné
obe strany sporu a ich právni zástupcovia, preto nebolo potrebné predmetné uznesenie v zmysle §
142 odsek 2 C.s.p. vypracovať písomne. Žalovaný k pripustenej zmene petitu výhrady nemal. Žalobca
sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o dielo. Tvrdil, že dňa 16.4.2018 uzavrel v

pozícii zhotoviteľa, so žalovaným v pozícii objednávateľa zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola montáž
okien s miestom výkonu práce FRIEDHOFSTRASSE 36, 7340 Aalen v Nemecku a to v termínu
zrealizovania prác od 23.4.2018 do 6.5.2018. Podľa žalobcu o realizácii prác svedčí potvrdenie Sociálnej
poisťovne, pobočkaNovéZámkyzodňa18.4.2018ouplatneníinštitútuvyslaniaosôb/t.j.žalobcuajeho
zamestnanca Tomáša Molnára/ v zmysle nariadenia EP a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.4.2004 o tom,
že budú vykonávať práce na území Nemecka v čase od 23.4.2018 do 6.5.2018 ( v žalobe nesprávne
uvedené 1996). Žalobca v žalobe tvrdil, že dohodnutú prácu riadne a včas vykonal a žalovanému

fakturovalichcenufaktúrouč.025zodňa10.9.2018,splatnoudňa17.9.2018vsume4.500,-eur.Žalobca
poukázal na to, že zrealizovanie prác mu písomne potvrdil aj konečný odberateľ v Nemecku - Roga
Mubins. Žalobca ďalej poukázal na to, že z kalkulácie, ktorú predložil žalovaný konečnému odberateľovi
vyplýva, že mu za montáž okien, ktoré zrealizoval žalobca, vyúčtoval sumu 5.100,-eur, ktorá už aj
bola uhradená. Žalobca zaslal žalovanému faktúru mailom dňa 10.9.2018 a doporučene dňa 14.9.2018.
Keďže mu však žalovaný fakturovanú sumu neuhradil, obrátil sa teda žalobca so svojim nárokom na
súd. Okrem ceny za dielo si žalobca žalobou uplatnil aj úroky z omeškania v zmysle § 369 odsek 1

Obchodného zákonníka, pričom k pripusteniu petitu žaloby v časti úrokov z omeškania došlo tak, ako je
uvedené vyššie. Žalobca k žalobe pripojil preberací protokol spísaný medzi Tomášom Vargom - Zelmont
a zákazníkom : Rogerom Mobiusom, ďalej zmluvu o dielo zo dňa 16.4.2018 a dve potvrdenia z Sociálnej
poisťovne pobočka Nové Zámky zo dňa 18.4.2018 a faktúru číslo 025 zo dňa 10.9.2018.2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.5.2019. Žalovaný nárok žalobcu v celom
rozsahu poprel. Uviedol, že podľa zmluvy zo dňa 16.4.2018 mala byť vykonaná montáž okien v

Nemecku. Súčasne však uviedol, že nie je pravda, že by práce žalobca aj vykonal. Potvrdenie Sociálnej
poisťovne žalovaný nepovažoval za listinu, ktorá by vykonanie diela preukazovala. Z tohto potvrdenia
je podľa žalovaného zrejmé len to, že žalobca nahlásil, že v určitom termíne bude v Nemecku, nie
však to, že by montáž aj vykonal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol niekedy vo februári 2018
v Nemecku v meste Aalen zamerať okná, na základe žiadosti spoločnosti Jukomont Jasová. Táto

spoločnosť, konkrétne konateľ Juraj Kováčik ho požiadali aby žalobca išiel so zástupcami žalovaného
zamerať okná v Nemecku. Žalobca okná aj zameral, o čom svedčí aj potvrdenie spoločnosti Jukomont
s.r.o.. V spoločnosti Jukomont s.r.o. na základe uvedeného zamerania žalovaný okná objednal a dodal
ich do Nemecka. Žalovaný ďalej uviedol, že potvrdenie žalobcu od údajného konečného odberateľa ,,
Roga Mubius“ považuje za falošné a to z toho dôvodu, že konečným odberateľom nebol „ Roga Mubius“
ale Roger Möbius“. Poukázal na to, že na preberacom protokole nie je uvedený dátum jeho vyhotovenia

a podpis na preberacom protokole zjavne nepatrí Rogerovi Möbiusovi, o čom má svedčiť doklad, ktorý
do spisu založil žalovaný v originály a to prípis zo dňa 18.10.2018, na ktorom sa nachádza pravý podpis
pána Rogera Möbiusa. V prípise, ktorý predložil žalovaný spolu s prekladom z nemeckého jazyka do
slovenského jazyka, pán Roger Möbius oznamuje žalovanému, že pán „Thomas „ teda žalobca, bol
vo februári 2018 zamerať okná a tiež to, že žalobca spravil pri zameraní okien niekoľko hrubých chýb,

ako aj to, že nikdy neprišlo k tomu, aby remeselník „Thomas“ mohol zabudovať okná, z dôvodu ním
urobených hrubých chýb a preto tieto okná a rolety a rímsy nechal zabudovať remeselníkom z Aalenu.
Z tohto prípisu je podľa žalovaného zrejmé aj to, že si Roger Möbius uplatnil od spoločnosti žalovaného
odškodné vo výške 2.700,-eur. Žalovaný uviedol, že doklad ktorý predložil do spisu, pochádza zo dňa
18.10.2018. Po doručení žaloby a jej príloh žalovaný požiadal Rogera Möbiusa, aby sa vyjadril, či

nepodpisoval niečo žalobcovi pri vymeraní okien. Na to sa Roger Möbius vyjadril tak, že tento podpis
nemôže pochádzať od neho a znovu uviedol, že zabudovanie okien vykonal sám s remeselníkom priamo
z miesta. Čo sa týka kalkulácie, ktorú predložil žalobca, žalovaný nevie, kde ju žalobca zohnal, pretože
táto pochádza z februára 2018 a nie z obdobia, kedy boli okná namontované. Žalovaný zásadne
poprel, že by konečnému odberateľovi účtoval podľa tejto kalkulácie. Žalovaný súdu predložil potvrdenie

Rogera Möbiusa z úradným prekladom a aj mailovú správu tiež s prekladom. V prípade, ak by súd mal
pochybnosti o týchto listinných dôkazoch, žalovaný navrhol v konaní vypočuť konečného odberateľa v
Nemecku, t.j. pána Rogera Möbiusa a to cestou dožiadaného Nemeckého súdu. K obchodnému prípadu
ešte žalovaný uviedol, že ich spoločnosť dodala okná, ktoré vo februári 2018 zle zameral žalobca. Po
tejto dodávke v apríli 2018 žalovaný zistil na základe oznámenia Rogera Möbiusa, že rozmery okien

nesedia. Roger Moöbius tiež povedal, že žiadny „Thomas „, teda žalobca , neprišiel montáž okien
vykonať. Po tomto oznámení Rogera Möbiusa, že žalobca tam neprišiel, volala konateľka žalovaného
žalobcovi, ten už ale telefóny nezdvíhal. Následne montáž okien vykonal iný montér z Nemecka, tak ako
to potvrdil Roger Möbius. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 5.6.2019. Žalobca
zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, mal za to, že jeho nárok je dostatočne preukázaný a tvrdenia
žalovaného vo vyjadrení k žalobe považoval za klamstvo. Žalobca tvrdil, že preberací protokol o
ukončených prácach je vyplnený pánom Rogerom Möbiusom a aj ním podpísaný. To, že v žalobe bolo
uvedené omylom meno -Roga Mobins, k tomu žalobca uviedol že sa jedná o zrejmú chybu v písaní a

že z protokolu vyplýva správne meno- Roger Möbius. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svedkov a to
Tomáša Molnára, Hildu Molnárovú a Hildu Vargovú. Okrem iného žiadal vykonať dôkaz grafológom a
grafologickým skúmaním preveriť, či na preberacom protokole je písmo a podpis Rogera Möbiusa.

4. K tomuto písomnému podaniu žalobcu sa opätovne v podaní zo dňa 12.7.2019 vyjadril žalovaný,

ktorý zotrval na svojich skorších vyjadreniach. Naopak vyjadrenia žalobcu považoval za zavádzajúce
a účelové. K navrhnutým svedkom uviedol, že títo neboli prítomní pri plnení zmluvy a preto nie je
zrejmé, k akým skutočnostiam by mali byť vypočutí. Tomáš Molnár je zať žalobcu, ktorý bol prítomný
pri zameraní okien vo februári spolu so žalobcom. Vtedy bol prítomný aj manžel žalovanej David
Hus, ktorý je občanom Švajčiarska a pomáha žalovanej pri podnikaní. Preto žalovaný navrhol jeho

výsluch ako svedka. Žalovaný tvrdil, že Tomáš Molnár nebol prítomný pri dodávke a montáži okien
a taktiež tam neboli prítomné ani Hilda Molnárová ( dcéra žalobcu) a Hilda Vargová ( manželka
žalobcu).ŽalovanýsúčasnenavrholajvýsluchRogeraMöbiusastým,žesažalovanýpokúsizabezpečiť
overené prehlásenie menovaného v písomnej forme. Ak súdu nebude stačiť písomné vyjadrenie RogeraMöbiusa, žalovaný navrhol jeho vypočutie dožiadaným súdom a v takom prípade potom žalovaný
navrhol vypočuť aj Afrima Fetahi, taktiež bytom Aalen, Nemecko, ktorý realizoval celú rekonštrukciu
stavby, na ktorej boli montované okná.

5.Vrámcipostupusúdupodľaustanovení§167C.s.p. obestranysporuzotrvalinasvojichvyjadreniach.
Žalobca trval na tom, že žaloba je dôvodná, žalovaný ju žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Ako bolo
uvedené, žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o dielo podľa ustanovení
Obchodného zákonníka.

6. Keďže žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu rozporoval, na prejednanie veci bolo nariadené
pojednávanie. Súd vo veci vypočul obe strany sporu, vykonal dokazovanie tak, že vypočul časť
navrhnutých svedkov / Davida Hussa, Mgr. Hildu Molnárovú, Ing. Tomáša Molnára, Juraja Kováčika,
Mgr. Viktóriu Szapoovú a Hildu Vargovú/. Okrem toho súd vykonal dôkaz prehratím obsahu dvoch
kusov USB kľúčov založených do spisu a strany boli oboznámené s obsahom listín založených stranami

sporu v priebehu konania.

7. Podľa ust. § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 odsek 2 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka právne vzťahy upravené v odseku 1 sa

spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení, riešia sa
podľa ustanovení občianskeho práva. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákona touto časťou zákona
sa upravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 272 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že

sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.
Podľa § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej

opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 odsek 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého musí byť cena v zmluve dohodnutá, alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, iba že strany sporu prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj
bez tohto určenia.

Podľa§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Je nesporné, že obe strany sporu mali písomnú zmluvu o dielo, titulom ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia žalovanej sumy, uzatvoriť ako podnikateľské subjekty v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
preto súd v žalobe označený záväzkový vzťah posudzoval ako obchodnoprávny a preto aj samotný
nárok uplatnený podľa tejto zmluvy bol súdom posudzovaný v prvom rade podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo. Žalobca teda tvrdil, že túto uzatvoril v písomnej
forme a na preukázanie jej existencie predložil písomnú Zmluvu o dielo zo dňa 16.4.2018, ktorú
uzatváral žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. V tejto zmluve bol predmet zmluvného
vzťahu uvedený veľmi všeobecne a to len ako ,,montáž okien“, bez bližšej špecifikácie druhu okien,
rozmerov, množstva atď.. Ďalej bolo v zmluve uvedené miesto vykonania diela a termín vykonania diela.

Zmluva zároveň obsahovala dohodu strán, že zmluvu je možné meniť a dopĺňať písomnými dodatkami,
ktoré musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami. Písomná zmluva však vôbec neobsahovala
podstatnú náležitosť tohto typu zmluvného vzťahu a to dohodu o cene za vykonané dielo. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na ustanovenie § 536 odsek 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého musí byť
cena v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, iba že strany sporu

prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. V tomto prípade zmluvy o dielo zo dňa 16.4.2018,
jej písomné znenie teda neobsahovalo konkrétnu dohodu o cene a ani spôsob jej určenia. Žalovaný
cestou právneho zástupcu spochybnil platnosť písomnej zmluvy o dielo, na pojednávaní poukázal na
skutočnosť, že písomná zmluva údaj o cene neobsahuje a súčasne poprel, že by bola medzi stranamiuzavretá zmluva o dielo v ústnej forme. Okrem uvedeného aj samotné vymedzenie predmetu zmluvy je
v písomnej zmluve neurčité, chýbajú v nej údaje v akom konkrétnom rozsahu sa mala montáž a akých
konkrétnych okien vykonať. Z dôvodu existujúcich dôvodných pochybností o dohode o cene za dielo a

aj veľmi všeobecného vymedzenia diela, súd ako predbežnú otázku z úradnej povinnosti riešil otázku či
vôbec došlo k riadnej dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, t.j. či došlo vôbec
k jej platnému uzavretiu v písomnej forme. Na základe vykonaného dokazovania a to predovšetkým
listinným dôkazom - samotnou písomnou zmluvou o dielo dospel k záveru, že uvedená zmluva o dielo
v písomnej forme platne uzavretá nebola, a to už len z dôvodu absolútneho nedostatku podstatnej

náležitosti- ceny diela. Ako bolo uvedené, písomné znenie zmluvy neobsahovalo dohodu zmluvných
strán o konkrétnej cene diela, resp. dohodu o spôsobe jej určenia a v zmluve chýbal prejav vôle
zmluvných strán uzavrieť ju aj bez tohto určenia. Práve z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru,
že k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o dielo z 16.4.2018 medzi stranami nedošlo. Čo sa týka
predmetu zmluvy , tak z písomného znenia zmluvy , ako aj z výpovede žalobcu nebolo zrejmé ani to, aká
bola vôbec dohoda o rozsahu diela, keď v písomnom znení zmluvy sa uvádza len všeobecne predmet

plnenia,,:montážokien“,žalobcaalepotomnapojednávaníuviedol,žemali zrealizovaťmontážurčitého
počtu okien / v písomnej zmluve sa však konkrétny rozsahu neuvádza/, to sa ale podľa jeho tvrdenia
nakoniec nerealizovalo v takom rozsahu, ale v menšom. V písomnej zmluve teda žiaden konkrétny
rozsah predmetu plnenia uvedený nebol. Preto podľa súdu aj dohoda o predmete plnenia je v písomnom
znení zmluvy neurčitá a nejasná. Súd preto skúmal, či k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo v ústnej forme,

ktorúObchodnýzákonníknevylučuje.Ajvprídetejtoformyvšakmusíbyťpreukázanádohodaovšetkých
podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, ktorými sú dohoda zmluvných strán o predmete plnenia, o
cene a záväzok zaplatiť ju. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní tvrdila, že bola dohodnutá cena za dielo
4.500,- eur a viac. Žalobca na pojednávaní dňa 14.11.2019 uviedol, že bola cena dohodnutá vo výške
4.500,- eur za dodávku. Svedok, pán Ing. Tomáš Molnár, zamestnanec žalobcu, t.j. svedok navrhnutý

žalobcom , ktorý vypovedal na pojednávaní dňa 30.1.2020 uviedol, že cena diela bola dohodnutá vo
výške 12,- eur a viac za hodinu. Naopak, konateľka žalovaného a jej manžel, ktorý s vedomím konateľky
žalovaného so žalobcom cenu diela mal dojednávať uviedol, že cena bola dohodnutá vo výške 10,-
až 12,- eur za hodinu. Z predloženej faktúry č. 025 zase vyplýva, že bola fakturovaná cena diela
pevnou sumou 4.500,- eur , pričom faktúra bola vystavená až 10.9.2018, so splatnosťou 17.9.2018 a s

dátumom dodania 10.9.2018, pričom okná mali byť montované koncom apríla až začiatok mája 2018. Z
faktúry nie je zrejmé, koľko hodín montáže a za akú dohodnutú jednotkovú cenu žalobca žalovanému
vyfakturoval. Žalobca preto súdu predložil jeho rozpis faktúry / č.l.178/. Z tohto však vyplýva, že
do fakturovanej ceny 4.500,-eur žalobca zarátal cestovné náklady, odvoz -dovoz roliet, meranie okien,
cenu nákupu spojovacieho materiálu a cenu montáže okien. Na základe vykonaného dokazovania súd

dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo ani v ústnej forme. Súd nemal totiž
jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že podstatná náležitosť zmluvy, cena diela, bola
jasne, určite a zrozumiteľne dohodnutá aspoň v ústnej forme. Napriek vykonanému dokazovaniu nebolo
zostranyžalobcujednoznačnepreukázané,akákonkrétnacenadielabolaskutočnezmluvnýmistranami
dohodnutá. Či bola dohodnutá cena za hodinu montáže a ak áno, či vo výške 12,- eur za hodinu,

alebo 12,- eur a viac za hodinu a koľko by v takom prípade znamenalo to: ,, a viac“. Alebo či bola cena
dieladohodnutápevnousumou4.500,-eur.Napriekvykonanémudokazovaniusanezrovnalostiohľadne
dohody o cene diela odstrániť nepodarilo. Dôkazné bremeno v tejto veci bolo jednoznačne na strane
žalobcu , jeho povinnosťou bolo preukázať či a s akým konkrétnym obsahom bola zmluva o dielo,
titulom ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy od žalovaného, uzavretá. Bolo teda jeho

povinnosťou preukázať, že medzi zhotoviteľom a objednávateľom došlo v prípade uzatvárania ústnej
zmluvy k jasnej, určitej a akej konkrétnej dohode o diele a o jeho cene. Ako bolo uvedené, žalobca
v tomto smere dôkazne bremeno neuniesol, jednoznačne a nad všetku pochybnosť platné uzavretie
zmluvy o dielo, obsahujúcej dohodu o všetkých podstatných náležitostiach nepreukázal.

9. Okrem namietanej platnosti zmluvy o dielo pre chýbajúcu dohodu o cene, žalovaný rozporoval aj tú
skutočnosť, či žalobca bol vôbec montáž okien v Nemecku vykonať. Zmluvný vzťah mal spočívať v tom,
že žalobca ako subdodávateľ žalovaného, vykoná montáž okien pre objednávateľa Rogera Möbiusa
v Nemecku. Dodávku okien zabezpečoval žalovaný, žalobca mal realizovať ich montáž. A práve aj tú
skutočnosť, či vôbec žalobca montáž okien v Nemecku vykonal, žalovaný spochybnil. Na základe

vykonaného dokazovania a to z výpovedí v konaní vypočutých svedkov a čestného vyhlásenia osoby,
ktorej sa okná montovali / p. Rogera Möbiusa/ založeného v prílohovej obálke a z fotiek nachádzajúcich
sa na USB kľúči súd dospel k záveru, že viac dôkazov svedčí v prospech tvrdenia žalobcu, že montáž
okien bol realizovať a že ju aj vykonal. Žalovaný bez toho, aby si to osobne aj overil na mieste montáže /v Nemecku/ tvrdil, že žalobca montáž nevykonal, pričom žalovaný vychádzal len z tvrdenia p. Möbiusa,
ktorého navrhol z uvedeného dôvodu vypočuť. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože, ako bolo uvedené
inými, vyššie uvedenými dôkazmi, ktoré boli súdu predložené a aj z výpovede svedka p. Molnára, mal

za dostatočne preukázané, že montáž okien žalobca realizoval. To však neznamená , že mal dostatočne
preukázané aj to, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v konaní o zaplatenie žalovanej sumy. V
tejto veci mali strany sporu uzavrieť zmluvu v písomnej forme, ktorej znenie pripravil žalobca a to zmluvu
odielo.Žalovanýuzavretiezmluvyvústnejformepopieral. Súd všaknemalvkonaní preukázané,žeby
bola stranami sporu uzavretá platne zmluva o dielo v akejkoľvek forme. Žalobca bol súdom od počiatku

a to už v rámci aplikácie ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p.. poučený, resp. upozornený, že v konaní sa
bude súd zaoberať tým, či bola uzavretá zmluva a ak nie, tak prípadným bezdôvodným obohatením.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní je povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné
bremeno a to nad všetku pochybnosť. Žalobca však nepreukázal platné uzavretie zmluvy o dielo. A
aj keď vzhľadom na vykonané dokazovanie súd mal za dostatočne preukázané a to výsluchom svedka
Ing. Molnára, potvrdeniami zo Sociálnej poisťovne a fotkami predloženými žalobcom, že žalobca bol

montáž v Nemecku vykonať, nemal však dostatočne , pre účely vyhodnotenia prípadného rozsahu
bezdôvodného obohatenia preukázaný rozsah vykonaného diela, jeho kvalitu a hlavne obvyklú cenu
montáže. Je nepochybné, že ak nebola zmluva o dielo uzavretá platne, prípadné nároky z neplatnej
zmluvy by mohli byť v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzované len ako plnenie bez
právneho dôvodu. Žalobca však v konaní nad všetku pochybnosť neuzniesol dôkazné bremeno ani čo

do preukázania rozsahu vykonanej montáže / rozsahu diela ani obvyklú cenu montáže /. Napriek tomu,
že bol súdom poučený o možnosti posudzovania jeho nároku aj titulom bezdôvodného obohatenia, k
touto sa relevantným spôsobom nevyjadril, žiaden dôkaz preukazujúci, že žalobou uplatnená suma
4.500,- eur zodpovedá bezdôvodnému obohateniu
/ obvyklej cene montáže/ nepreukázal. Nepreukázal, že táto suma je, resp. by bola adekvátna a

predstavovala by skutočne bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu v takejto výške aj za
predpokladu, že by tie okná všetky žalobca namontoval. V konaní však nebolo preukázané ani len to, že
sa tou montážou okien žalovaný na úkor žalobcu vôbec obohatil, že práve žalovaný je tou osobou, ktorej
majetok sa montážou zhodnotil. Okná sa totiž dodávali a ich montáž realizovala pre pána Möbiusa, jeho
majetok sa takto zhodnotil. Ako bolo uvedené, žalobca bol len subdodávateľom, ktorého plnenie malo

spočívať v montáži okien pánovi Möbiusovi, ktorých dodanie zabezpečoval zase žalovaný. Súd nemal v
konaní preukázané, že žalovaný ako dodávateľ okien, pánovi Möbiusovi / objednávateľovi z Nemecka/
vyfakturoval aj montáž okien a že žalovanému za montáž okien z tej zákazky objednávateľ (p. Möbius)
aj niečo zaplatil. Z predložených dokladov: faktúry č. 2018003 a z potvrdenia o transakcii / založených
v spise na č.l.209 a 230/ súd zistil, že žalovaný pánovi Möbiusovi / osobe, ktorej boli okná dodávané

žalovaným a ktorých montáž mal zabezpečiť žalobca ako subdodávateľ / vyúčtoval len cenu okien,
roliet a dverí, nie aj cenu montáže. Súd nemal teda preukázané ani to, že by sa žalovaný obohatil na
úkor žalobcu tým, že by prijal od p. Möbiusa plnenie za montáž, t.j. že by žalovaný prijal plnenie, ktoré
patrilo žalobcovi. Opak preukázaný nebol. Žalobca nepreukázal nad všetku pochybnosť to, že žalovaný
je vecne pasívne legitimovaný v tomto konaní, či už titulom zaplatenia ceny diela podľa zmluvy o dielo,

alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalšie
dôkazy navrhnuté stranami súd nevykonal, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočne zistený pre
potreby rozhodnutia.

10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žaloba bola zamietnutá v
celom rozsahu, v konaní bol teda úspešný v celom rozsahu žalovaný. Preto súd žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O konkrétnej
výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.