Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/181/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201053
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201053.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., IČO: 45 300 950, so
sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, právne zastúpený advokátskym spoločenstvom:
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Dunajská 32, 811 08
Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v aodkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 16.07.2020
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 16.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) elektronicky dňa 17.07.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre
vybrané hospodárske subjekty č. 102743588/2019 zo dňa 27.11.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 v sume XXX.XXX,XX eura tak, že
daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume XX.XXX,XX zvýšil na sumu XXX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch
svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho

stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe
odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať
vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie,
pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo
vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo
zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom

výkonu daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich
zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodný subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. Tvrdil,
že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a
finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva
približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrického kraja v okrese Zvolen. Ďalej
poukázal na tú skutočnosť, že sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej ťažkej finančnej a ekonomickej

situácii aj z toho dôvodu, že opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením
šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 mimoriadne negatívne zasiahli dopríjmovej stránky žalobcu. Už pred zavedením jednotlivých reštriktívnych opatrení bola finančná situácia
daňového subjektu mimoriadne napätá, pričom nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe
sa situácia ešte viac zhorší. Predmetné opatrenia pritom predstavujú objektívnu právnu skutočnosť,

ktorá je v celom rozsahu nezávislá od vôle alebo pričinenie žalobcu ako daňového subjektu. Akýkoľvek
ďalší zásah do už tak krehkého financovania a krehkej finančnej situácie u žalobcu by predstavoval
nadnesene povedané posledný klinec do rakvy. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by
predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva,
nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej

miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Následne žalobca uviedol, že nútený
výkonrozhodnutíspôsobíabsolútnyanezvratnýrozkladspoločnostivdôsledkunedostatkuprostriedkov,
čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti
a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne
predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti
spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho

dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí
obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Argumentoval taktiež tým,
že aj z tvorby fakultatívnych účtovných rezerv v kumulatívnej výške X,X mil. EUR v účtovnom roku 2017
a 2018 vyplýva jeho zodpovedný prístup k splácaniu svojich budúcich daňových záväzkov v prípade, ak
nastaneichsplatnosť,resp.zapredpokladu,akichzákonnosťpotvrdísúd.Napreukázanietýchtotvrdení

predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: Prehľad úhrady splatných daní, Fakultatívne rezervy na
daňové záväzky v roku 2017, Fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2018, Riadnu účtovnú
závierku zostavenú ku dňu 31.12.2018. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žalobca poukázal i na rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok
správnej žalobe žalobcu priznaný (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/255/2019,

uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018, a mnohé uznesenia Krajského súdu v
Prešove /6S/7/2018, 2S/8/2018, 5S/7/2018, 6S/8/2018/). Mal za to, že v rámci zachovania právnej
istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už
raz priznaného odkladného účinku obdobne správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. Záverom návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že z riadnej účtovnej závierky žalobcu
jednoznačne vyplýva, že výška jeho obežného majetku (brutto) predstavuje sumu X.XXX.XXX,XX EUR,
pričom však výška jeho krátkodobých záväzkov predstavuje výšku X.XXX.XXX,XX EUR a daňové
záväzky sumu vo výške X.XXX.XXX EUR. Pri zohľadnení údajov z riadnej účtovnej závierky predstavuje
potom výška prevádzkového kapitálu (inak povedané výška kapitálu, ktorý má alebo môže mať

žalobca k dispozícii) hodnotu: X.XXX.XXX,XX EUR - X.XXX.XXX,XX EUR = - X.XXX.XXX,XX EUR,
čo predstavuje záporný prevádzkový kapitál, v dôsledku čoho je žalobca nútený získavať finančnú
pomoc aj prostredníctvom cudzích zdrojov. Ako žalobca uvádza v správnej žalobe, v časti návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby, záväzky žalobcu značne prevyšujú pohľadávky žalobcu,
čo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje na chod a

hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Dnes je správca dane na
podklade rozhodnutia žalovaného oprávnený uplatniť výkon exekučného daňového práva na žalobcovi
vo výške vyrubeného rozdielu dane, pričom takýto výkon rozhodnutia bude pre žalobcu likvidačným.
Pre rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku je nevyhnutný jeho výnimočný charakter, ktorý
podľa žalobcu v tomto konkrétnom prípade skutočne nastal. V tejto súvislosti na podporu svojich

tvrdení žalobca správnemu súdu predložil aj rekapituláciu miezd za podnik 02/2020 a prehľad miery
nezamestnanosti vypočítanej z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie za obdobie máj 2020
v Banskobystrickom kraji. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne
nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní,
nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žaloby nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani

akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia
prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu
nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné
ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky
nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Úmyslom žalobcu teda v žiadnom prípade nie je vyhýbanie

sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného
výkonurozhodnutia,aždoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisprávnejžaloby,keďžežalobcazákonnosti
rozhodnutí správcu dane a žalovaného namieta.3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 04.09.2020, doručeným
správnemu súdu taktiež dňa 04.09.2020, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe vyjadril tak, že s jeho priznaním nesúhlasil. Argumentoval tým, že daňovými

kontrolami u žalobcu bolo zistené účelové konanie spoločnosti s cieľom neoprávneného uplatnenia
odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej výhody nastrčením spoločností,
ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, model obchodovania s využitím „nárazníkových“
spoločností a „stratených“ obchodníkov. Predmetom týchto zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho
istéhotovarumedziviacerýmispoločnosťamivnezmenenomstave.Žalobcadeklarujedodanietovaruod

spoločností,ktorénevykonávaliskutočnúhospodárskučinnosť.Spoločnosti,ktorébolidodávateľmiresp.
subdodávateľmi daňového subjektu, boli do reťazca obchodov účelovo vložené, boli to jednoosobové
spoločnosti bez akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno-technické zabezpečenie, do reťazca
boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť
vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z predaja tovaru a
služieb tuzemskému platiteľovi, tieto spoločnosti nepodali daňové priznania k dani z príjmu, účtovnú

závierku, nepredložili správcovi dane záznamy dane z pridanej hodnoty, dokumenty, faktúry a doklady
k jednotlivým obchodom. Odberateľom, nadobúdateľom boli daňové subjekty, ktoré sú už nekontaktné,
boli umelo zapojené do obchodného reťazca iba na krátku dobu, a nezakladajú žiadnu ekonomickú
podstatu, stali sa nekontaktné alebo boli vymazané z Obchodného registra SR. Podľa žalovaného
hrozba straty práce u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti

a žalobca si ich prenajíma a tieto služby sú značne predražené. ďalej uviedol, že v tomto období sú
právoplatné ďalšie rozhodnutia za iné zdaňovacie obdobia, ktoré žalobca neuhradil. Záverom dodal, že
žalobca neprijal žiadne opatrenia na reštrukturalizáciu spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu
vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej nákladovosti spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s popísaným
modelom obchodovania ani v súčasnosti.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej

správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci
samej.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby
je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná

ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP t.j žalobcom žiadaný
zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným
záujmom.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať,žetvrdenáujmabezprostrednenastala,vyžadujesavšakosvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania

pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení
a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o
výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej
ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami. Hrozbu takéhoto
následku videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v

sume 387.640,76 eura, by sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (preukázanú
predloženými dôkazmi) stal absolútne a objektívne platobne neschopným, čo by malo výrazný dopad
nielen na zamestnancov a dodávateľov žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem
všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle

písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je
žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné
dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý

z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku
žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu týkajúcu sa priznania
odkladného účinku správnej žalobe náležite preukázal priloženými dôkazmi. Po dôkladnom preskúmaní

spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky
vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa
16.07.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020. Dôvody uvedené v
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené,
pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubeného

rozdielu dane v sume 387.640,76 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018,
hrozížalobcovizávažnáujma(značnáhospodárskaifinančnáškoda)spočívajúcavohrozenínásledkom
vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu
a ekonomickú činnosť, s dopadom i na jeho zamestnancov, odberateľov hotových výrobkov, ale i
dodávateľov žalobcu (komodít, obalového materiálu, služieb a atď.). Podľa názoru správneho súdu

priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky
správcu dane, ale „len“ k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej
ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho aj v
prípadnej nutnosti prepúšťania zamestnancov žalobcu ako i možnému likvidačnému následku žalobcu

v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol
o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku
tohto uznesenia.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2

písm. e/ SSP.