Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200226
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8519200226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K., t. č. V. XXX, okres Y., P. V., v konaní o zaplatenie 310,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 8Csp/17/2019-73 zo dňa 18.10.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
vo výške 310,- eur spolu s príslušenstvom z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok bola
pohľadávka uplatnená v tomto konaní, postúpená spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. Právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu, na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a
ďalšie náležitosti sú uvedené v zmluve a v obchodných podmienkach.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa, ako súd prvej inštancie (ďalej len „ súd prvej inštancie“), napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. i),
§ 24 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 53 ods. 9, § 565,
§ 524 ods. 1 a § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd po preskúmaní okolností uzavretia
zmluvy o pôžičke, jej náležitostí a povahy zmluvných strán dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorá sa síce v zmysle cit. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.

z. nepovažuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale zároveň išlo nepochybne o spotrebiteľskú
zmluvu (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, kým žalovaný vystupoval ak fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ),pričom v zmysle cit. § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa určité ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch použijú aj na tento prípad. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri
skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zistil, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného

práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa postúpenia pohľadávky tretej osobe, čiže v
tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákon
č. 129/2010 Z. z. v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Vo vzťahu k aktívnej
legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené podmienky na postúpenie

práv zo zmluvy upravené v cit.§ 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Tento zákon upravuje podmienky
poskytovania určitého druhu úverov (spotrebiteľských úverov a ďalších úverov a pôžičiek poskytnutých
spotrebiteľom). Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského
úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že ju buď po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. pri ktorej bola

vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že konečná splatnosť úveru
mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 28.09.2017, teda splatnou v celom rozsahu mohla
byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na
vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods. 9 OZ v spojení s
§ 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú

a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku
dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Ustanovenie § 565 OZ zase stanovuje, že ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ako to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade teda prichádza do úvahy iba
možnosť, že si zmluvné stany dohodli možnosť veriteľa žiadať uhradiť celý dlh naraz. Takúto dohodu

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd nemal za preukázanú. Zo zmluvy o úvere takáto
dohoda nevyplýva. Na druhej strane zmluvy v kolónke pod označením „podpisy zmluvných strán“ je
síce uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky, avšak z tohto, ani z
iného ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by tieto listiny boli odovzdané žalovanému a že by na znak
súhlasu boli podpísané. Nielen z úradnej činnosti je súdu známe, že vyhlásenie o oboznámení sa s OP

a ďalšími listinami slúži predovšetkým záujmom veriteľa, pretože oboznámenie sa s niekoľko stranovými
OP pri podpise zmluvy je prakticky nereálne. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že ak má ísť o
dohodu dvoch zmluvných strán (v danom prípade o možnosti veriteľa žiadať predčasnú splatnosť úveru),
ktorá vyžaduje súhlasný prejav oboch strán, je potrebné vyžadovať, aby takáto dohoda bola podpísaná
spotrebiteľom na znak súhlasu. Ak takáto dohoda má byť obsiahnutá v inej listine, je potom potrebné

vyžadovať, aby aj takáto iná listina bola na znak súhlasu podpísaná.

5. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že dohoda
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola
platne uzavretá Za tohto stavu potom aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru súd nepovažoval za

platné, keďže bolo vykonané v rozpore so zákonom (konkrétne s § 565 OZ). Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že právny predchodca žalobca splnil podmienky na predčasné zosplatnenie
úveru v zmysle § 653 ods. 9 OZ, keďže na ich splnenie možno prihliadať len v spojení s dohodou podľa §
565 OZ. Ak úver nebol platne zosplatnený, v čase postúpenia pohľadávky nebola ešte celá pohľadávka
splatná, preto postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s cit. 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.,

ktorývýslovnezakazujepostúpeniepohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveru,akniesúsplnenépodmienky
upravené v tomto ustanovení. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, preto súd žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy
vznikli ani si žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 565 Občianskeho zákonníka a § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu časťobsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými
alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám
uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Podľa druhej strany zmluvy o pôžičke riadnym

vyplnením a podpísaním tejto zmluvy všetkými stranami, uzavreli spoločnosť a sprostredkovateľ spolu s
klientom zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj príloha č. 1 ako Obchodné podmienky a príloha
č. 2 ako Informácie o finančnom sprostredkovaní. Zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu vrátane jej
súčasti prečítali, že bola uzavretá slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní a je výrazom ich vôle,
jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz týchto skutočností pripájajú svoje podpisy. Podľa hlavy 6 §

3 prílohy č. 1 Obchodných zmluvných podmienok v prípade, že klient sa oneskorí s platením aspoň
troch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, je klient povinný
celú čerpanú pôžičku na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie pôžičky). Podľa hlavy 11 § 4 tretia veta
obchodných podmienok, spoločnosť je oprávnená pohľadávky zo zmluvy postúpiť tretím osobám. V
prípade postúpenia pohľadávok môže spoločnosť na základe dohody s novým veriteľom vykonávať
správu postúpených pohľadávok. Klient zároveň súhlasil s tým, že v takom prípade je spoločnosť

oprávnená využívať údaje o postúpených pohľadávkach na plnenie svojich ostatných práv a povinností
zo zmluvy, a to aj pokiaľ sú tieto údaje chránené obchodným či bankovým tajomstvom. Na základe
predmetných zákonných ustanovení, ako aj zmluvných dojednaní, sa žalobca absolútne nestotožňoval
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. V predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že
žalobca, resp. postupca žalovaných sa dohodli na možnosti zosplatnenia tak, ako to predpokladá ust.

§ 565 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda je v zmysle zmluvy platná a účinná, nakoľko
žalovaný svojím podpisom potvrdil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel a preukázateľne s
citovaným znením obchodných podmienok súhlasil. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal aj
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2018, č. k. 21CoE/62/2017 - 56. V uvedenom
rozhodnutí krajský súd konštatuje, že dojednanie v časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach

nevylučujú ani vnútroštátne či únijné právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Uvedené
skutočnosti žalovaný pritom žiadnym spôsobom kvalifikovane nepoprel, nakoľko bol počas celého
konania absolútne pasívnym aj napriek tomu, že mu všetky uvedené listiny boli doručované. Keďže
tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP, bolo ich podľa názoru
žalobcupotrebnépovažovaťzatzv.nespornéskutkovétvrdenia,nazákladečohobolovkonanípotrebné

uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalobca a žalovaný si predmetný postup dohodli a
žalovaný s predmetným postupom súhlasil. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní
bolo nielen predloženými listinnými dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že
žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve postupcu, v omeškaní. Právny

predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím mu zároveň vznikol voči žalovanému
nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie
žalobe, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k žalobcom podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470

ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania
mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvejinštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS/78/05). Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k

odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza odvolací
súd nasledovné.

13. K prvej odvolacej námietke, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou popreté a v zmysle

ust. § 151 ods. 1 CSP ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, ktoré nie
je potrebné preukázať ďalšími listinným, prípadne inými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v prvom rade správne pristúpil k vyhodnocovaniu toho, či aktívna hmotnoprávna legitimácia
svedčí samotnému žalobcovi. Bez akýchkoľvek pochybností a právnych polemík je zrejmé, že aktívna
vecná legitimácia patrí medzi základné procesné podmienky. Posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie

nesúvisí s ust. § 151 ods. 1 CSP ohľadne skutkových tvrdení strany, ktoré má protistrana výslovne
poprieť, resp. súd považovať za sporné, či nesporné. V danej veci je potrebné zohľadniť jednu zo
základných zásad Civilného sporového konania, a to materiálny korektív prejednacej zásady. V rámci
materiálnych korektívov prejednacej zásady, jedným z podstatných je aj ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP. V
zmysle ust. § 185 ods. 3 tento jednoznačne stanovuje, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy

na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. V danom prípade sa jednoznačne jedná o procesnú
podmienkuasúdprvejinštanciebolplneoprávnenývzmyslecitovanéhomateriálnehokorektívupristúpiť
k preskúmaniu základnej procesnej podmienky, akou je aktívna vecná legitimácia a túto následne
aj vyhodnotiť a urobiť z nej právne závery. Skutočnosť, či protistrana, a to strana žalovaného, danú
skutočnosť popierala alebo nepopierala v kontradiktórnom spore, hrá úlohu minimálnu, resp. úlohu

zohrávať nemusí, keďže súd môže aj bez návrhu pristúpiť k preskúmaniu jednotlivých procesných
podmienok. Je úlohou samotného žalobcu, aby preukázal, že je oprávnený podať takú žalobu, ktorá
spĺňa všetky predpoklady v rámci podmienok konania na to, aby takáto žaloba mohla byť podaná a
aby mu zároveň teoreticky v konaní zaručovala úspešnosť. Nie je v tomto prípade žiadnou povinnosťou
samotného žalovaného brániť sa voči žalobe, ktorá nespĺňa základné predpoklady pre svoj úspech

v zmysle nenaplnenia procesných podmienok a touto skutočnosťou je povinný sa súd prvej inštancie
zaoberať bez ohľadu na aktivitu druhej sporovej strany. Je totiž v kontradiktórnom spore s materiálnymi
korektívmi (akým je aj civilné sporové konanie) neprípustné, aby súdy priznávali akékoľvek uplatnené
nároky žalobcov len na základe toho, že protistrana sa procesne nebráni, resp. takto uplatnené nároky
nenamieta. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeden zo štyroch základných materiálnych korektívov

prejednacej zásady a jeho využitím zároveň nenarušil kontradikórnosť samotného sporu.

14. K druhej odvolacej námietke žalobcu, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí,
vrátane Slovenskej republiky, štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv a dojednanie
časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučuje ani vnútroštátne či únijné právne predpisy,

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné
podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo stany spotrebiteľa meniť ich obsah.
Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou

zmluvnou stranou či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Pokiaľ ide o samotné všeobecné obchodné podmienky
a jej jednotlivé dojednania, odvolací súd je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej
podmienky, akým je zosplatnenie pohľadávky a zároveň existencia finančných nárokov dodávateľa do
textuvšeobecnýchobchodnýchpodmienok,oakýprípadidevprejednávanejveci,jenekalouobchodnou

praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky obsahujú rozsiahly text, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť a uvedomiť si
ich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto
konaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oprotidodávateľovi. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného, dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným o možnosti predčasného splatenia úveru nebola platne uzavretá. Na uvedenom závere
nič nemení ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu splnil podmienky na predčasné zosplatnenie

úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže na ich splnenie možno prihliadať len v spojení
s dohodou podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň, keďže úver nebol platne zosplatnený,
k postúpeniu pohľadávky došlo v čase, keď celá pohľadávka splatná ešte nebola, a preto postúpenie
pohľadávky bolo vykonané v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací súd ešte
poznamenáva, že samotné všeobecné obchodné podmienky aj v tomto prípade predstavujú rozsiahly

text, ktorý je pre bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný. Ide o text pripravený dodávateľom, a
to bez možnosti zmeniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ
si nebude v čase uzatvorenia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa k splneniu
povinností pri znalosti, ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej nemožno opomenúť ani tú
skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k
záveru, že o prejavení súhlasu žalovaného z ich obsahom došlo. Aj v danom prípade obchodné zmluvné

podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. platné od 01.04.2015, tvoriace prílohu č. 1, tak ako
boli žalobcom predložené, nie sú spotrebiteľom podpísané.

15. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP,
rozsudok súdu prvej inštancie vykazujúci znaky procesnej odbornosti ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní
neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia

vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/544/2015.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).