Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116229671
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116229671.6

Uznesenie

Okresný súd Košice I spore žalobcu X/ S. XXXX, XXX XX H. a 2/ Z.., obaja zast. JUDr. Jurajom Kulom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30 proti žalovanému 1/: A.j 2/: P. obaja zast. JUDr. Ingrid
Kovalčukovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 22, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému 1/ z a s t a v u j e.

II. Vo vzťahu žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 1/ nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2016 domáhali voči žalovanému 1/ zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností uvedených v žalobnom návrhu.

2. Následne do konania na základe časti prevodu podielu žalovaného 1/ vo vzťahu k vyporiadavaným
nehnuteľnostiam na strane žalovaného, a na základe návrhu žalobcov vstúpila žalovaná 2/ (uznesenie
38C/210/2016-146 zo dňa 23.7.2019).
3. Dňa 30.11.2018 žalobcovia oznámili súdu, že žalovaný 1/ previedol v celosti svoj podiel vo vzťahu k
vyporiadavaným nehnuteľnostiam na P. (manželku žalovaného 1/) a navrhli konanie voči žalovanému
1/ zastaviť.

4. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 24.1.2019 s týmto návrhom nesúhlasil z dôvodu, že si uplatňuje voči
žalobcom 1/ a 2/ započítanie z dôvodu ním vykonanej rekonštrukcie vyporiadavanej nehnuteľnosti a
teda, žiada súd aby vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle teda, aby samostatným
výrokom určil sumu, ktorú sú povinné žalobkyne (každá za seba) nahradiť žalovanému 1/ investície do
spoločnej nehnuteľnosti v zmysle jeho doterajších podaní. Žalovaný 1/ si ďalej uplatnil voči žalobkyniam
náhradu trov konania.

5. Rovnako ani žalovaná 2/ v podaní zo dňa 24.1.2019 s návrhom žalobcov na zastavenie konania
voči žalovanému 1/ nesúhlasila z dôvodu, že podľa jej vedomostí si žalovaný 1/ uplatnil v tomto
konaní právo na vyporiadanie svojich investícií, ktorými zhodnotil dotknutú nehnuteľnosť, keď k
pôvodnému domu realizoval prístavbu, ktorou bola vytvorená nová, plne samostatná bytová jednotka,
ktoré vyporiadanie bolo dojednané s právnymi predchodcami práve na čas prípadného rušenia a
vyporiadavania spoluvlastníctva. Tiež žalovaný 1/, pôvodne ako výlučný vlastník spoluvlastníckych

podielovaktuálnepatriacichžalovanej2/,uplatnilvkonanínáhradunákladovspojenýchsrekonštrukciou
tejto bytovej jednotky. Aj keď investície žalovaného 1/ neboli žalobkyňami schválené, nemožno mať
pochybnosti o tom, že týmito investíciami došlo k zhodnoteniu spoločnej nehnuteľnosti, čo je v prípade
zrušenia podielového spoluvlastníctva potrebné vyporiadať. V opačnom prípade by sa žalobkyne
bezdôvodne obohatili na úkor žalovaného 1/. Vzhľadom na uvedené má žalovaná 2/ za to, že návrhu
žalobkýň na späťvzatie žaloby voči žalovanému 1/ by súd nemal vyhovieť a žalovaný 1/ by mal byť

z dôvodu ním samým uplatňovaných nárokov v tomto konaní voči žalobkyniam naďalej subjektom
žalovanej strany.Aplikácia z á k o n n ý c h ustanovení :
6. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Právny z á v e r :
10. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení

žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými
úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.
septembra 2010, sp. zn.: 4Cdo 136/22010).
11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,

že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o
jeho žalobe alebo časti jeho žaloby nebude súdom meritórne rozhodnuté. Práve žalobca totiž rozhoduje
o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v priebehu konania bude mať záujem na
ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah
žalovaného nároku. So žalobou je oprávnený disponovať jedine žalobca. Súd je viazaný dispozičnými

úkonmi žalobcu.
12.Zdispozičnejzásadyovládajúcejcivilnésporovékonanie(do30.6.2016občianskehosúdnekonanie)
tiež vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom
konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len
vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne postavenie žalobcu. Zmena žaloby je podaním vo

veci samej, k zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané)
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd
môžepripustiťzmenužalobylenvtedy,aksúsplnenéstanovenépredpoklady.Onávrhunazmenužaloby
rozhodujesúduznesením,protiktorémuodvolanieniejeprípustné.Výroksúdnehorozhodnutiamusíbyť

formulovaný jasne, stručne, výstižne a predovšetkým zrozumiteľne, teda v prípade pripustenia zmeny
žaloby musí obsahovať zmenená žaloba, konkrétne jej petit, ktorým je súd pri rozhodovaní viazaný.
Úpravu žaloby žalobcami doručenú súdu dňa 30.11.2018 treba považovať za zmenu žalobnej žiadosti,
t. j. petitu žaloby ( KSTT/24Co/237 2016 zo dňa 02.11.2016 .)
13. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť

len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného
charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.
14. Podľa názoru súdu argumentácia žalovaného 1/ v zmysle nesúhlasu so späťvzatím žaloby voči
nemu a so zastavením konania voči nemu neobstojí z hľadiska „závažnosti“ dôvodov predpokladaných
zákonom (§ 146 ods. 1 CSP), pretože v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

okruh strán sporu daný vzťahom vyjadreným podielom k spoločnej nehnuteľnosti, a zároveň obmedzený
v zmysle ust. § 78 ods. 1 CSP.
15. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa jedná o tzv. nútené procesné spoločenstvo,
pri ktorom hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, avšak výlučne
podielovým spoluvlastníkom k ich spoločnej, vyporiadavanej nehnuteľnosti. Totožný okruh účastníkov

zostáva aj vo vzťahu k širšiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
16. Konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa musia konania zúčastniť všetci podieloví
spoluvlastníci, a to či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného, keďže jeho predmetom je celá
vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a právoplatný výrok súdu zaväzuje len stranu konania, a
po právoplatnosti rozsudku aj právnych nástupcov zúčastnených strán.

17. Z uvedeného vyplýva, že argumentácia žalobcu prečo nezastaviť voči nemu toto konanie, pričom
vo vzťahu k vyporiadavanej nehnuteľnosti už nie je podielovým spoluvlastníkom, čím mu zaniklo právo
na vyporiadanie spoločnej nehnuteľnosti, nepredstavuje taký závažný dôvod v zmysle ust. § 78 ods. 1CSP, pre ktorý by mal žalovaný 1/ byť naďalej stranou sporu, a pre ktorý by súd návrhu na zastavenie
konania voči žalovanému 1/ nemal vyhovieť.
18. Je potrebné uviesť, že nárok žalovaného 1/ na širšie vyporiadanie spoločnej nehnuteľnosti bude

vyporiadaný aj bez jeho osobnej účasti, a to za účasti jeho právneho nástupcu žalovanej 2/, ktorá
prevodom nehnuteľnosti nadobudla práva a povinnosti podielového spoluvlastníka, vrátane práva na
širšie vyporiadanie spoločnej nehnuteľnosti.
19. Okrem toho, má žalovaný 1/ v zmysle zákonných ustanovení CSP aj iné možnosti, akým spôsobom
prispieť žalovanej 2/ k uplatneniu jej nárokov v tomto spore.

20. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

T r o v y konania :
21. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na
ich náhradu nepriznáva z dôvodu, že toto súdne konanie o predmete sporu pokračuje, a teda nejde o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.