Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010860
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117010860.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému V. F., nar. X.XX.XXXX
v B., trvale bytom F., U. XXX/X, trestne stíhanému pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.,
na verejnom zasadnutí dňa 2. septembra 2020 prejednal odvolanie obžalovaného V. F. proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2020, sp. zn. 2T/76/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2020, sp. zn. 2T/76/2017, bol obžalovaný
V. F. uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom
základe, že ako konateľ spoločnosti NTG FRIGO SLOVAKIA s. r. o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom,
Karpatská 367/17, IČO: 46 554 581, si prisvojil finančnú hotovosť v celkovej výške 1.824,-€, ktorá bola

dňa 24.03.2015 bankovým prevodom cez internetbanking, z kancelárie spoločnosti DO&DO CARGO
s. r. o. so sídlom v Trenčín na ulici Jána Derku č. 285/43, z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX
vedeného v Slovenskej sporiteľni, ako úhrada za faktúry OF 20150001, OF 20150002, OF 20150003,
OF 20150005 s 5% zľavou, omylom poukázaná na číslo CZ XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, pričom
obvinený v tom čase ako konateľ spoločnosti NTG FRIGO Slovakia, s. r. o., na ktorej účet bola omylom
poukázaná platba a vedel, že táto mu nepatrí, túto si napriek tomu ponechal a použil na vlastné účely,

čím spôsobil poškodenej spoločnosti, EURIDAS s. r. o., so sídlom Svätoplukova 2517/65, Prostějov, IČ:
293 20 2016, Česká republika škodu vo výške 1.824,-€.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona, s poukazom na § 56 Tr. zákona na peňažný trest vo výške 300,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona obžalovanému pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne
zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Uvedeným rozsudkom bolo tiež rozhodnuté podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, že poškodená spoločnosť
EURIDAS, s. r. o., Prostějov, Česká republika, ul. Svätoplukova 2517/65, sa odkazuje s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti nemu
podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný dodatočne prostredníctvom
svojho obhajcu písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovným obsahom:

„ I. Námietky proti konaniu ktoré rozsudku predchádzalo1. Podkvalifikácia obvinenia počas prípravného konania vedie k porušovaniu práv na obhajobu v konaní
pred súdom a zakladá porušenie čl.6 Dohovoru.

Je faktom, že celé prípravné konanie bolo vedené na základe vznesenia obvinenia z trestného činu
zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. (z trestnou sadzbou do 1 roku), keď obžaloba po zmene
skutkovej vety z obvinenia inkorporovanej do obžaloby už postihovala obžalovaného za trestný čin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (s trestnou sadzbou do 2 rokov), z čoho plynie, že podkvalifikáciou
skutku z obvinenia ak bol skutok vôbec v čase spáchania trestným činom, došlo počas prípravného

konania k obmedzeniu možnosti plného uplatnenia práv na obhajobu ku skutku označenom neskôr
v obžalobe ako prísnejšieho trestného činu podvodu na odlišnom skutkovom a právnom základe
s rozdielnymi znakmi trestnosti ku ktorému sa domáhal práva vyjadriť a doplniť dokazovanie čo
prokuratúra odmietla. Tieto pochybenia zakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia § 321 Tr.por ale aj
dôvody na uplatnenie postupu podľa § 371 Tr.por.

Najzávažnejším porušením práv na obhajobu je skutočnosť, že skutok v obžalobe po jeho zmene
od konštrukcie skutku vyjadreného v obvinení nezodpovedal dokazovaniu v prípravnom konaní a na
súde obžaloba neviedla dokazovanie ku podstatným znakom skutku podvodu v akom rozsahu prebehlo
dokazovanie v prípravnom konaní ku zatajeniu veci.

Dôkaz: stanovisko OP Trenčín 7.6.2017 vo veci návrhu na doplnenie dokazovania (obsah spisu)

Poukazujeme na rozsudok Štrasburg z 21.7.201.5 vo veci sťažnosti I., G. C 29376/12 a 29384/12 voči
Slovenská republika z ktorého plynu nasledovné právne vety:
„Právna kvalifikácia skutku vymedzeného v uznesení o vznesení obvinenia musí zodpovedať výkladu

práva v jeho štandardoch tak aby nebo1o možné obvineného znevýhodňovať.
Je neprijateľné tolerovať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, najmä v prípade ak policajt posúdi skutok
miernejšie ako by mal byť správne posúdený. V takýchto prípadoch totiž policajt zavádza obvineného
čím porušuje jeho právo na obhajobu."

2. Chybná právna kvalifikácia trestného konania - zásada nullum crimen sine lege.

Všetky dôkazy vykonané vo fáze prípravného konania boli vykonané na základe pre obvineného
priaznivejšej kvalifikácie pre trestný čin zatajenia veci podľa § 236 ods. l Tr. zák. a skutkovo vzťahujúcej
sa ku posudzovaniu jeho konania ku predmetu útoku (objektu tr. činu) ktorou bola ,,finančná hotovosť"

ako vec v právnom slova zmysle podľa právneho stavu do 31.12.2015.

Obhajoba tvrdí počas celého súdneho konania že skutkovo môže konanie obvineného nanajvýš
zodpovedať právne priliehavej právnej kvalifikácii, ktoré konanie však nebolo do 1.1.2016 vzhľadom na
posudzovanie peňazí na účte ako veci podľa § 130 Tr. zák. trestným činom.

Po zistení podľa stanoviska GP že skutok nie je možné skutok stíhať podľa § 236 Tr. zák. obžaloba
mechanicky prekvalifikovala konanie páchateľa na trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zák. bez toho aby
došlo ku zmene a preukázaniu rozlišovacích znakov týchto odlišných podstát neprípustnou analogiou.

Poukazujeme na rozhodnutie Ústavného súdu ČR pod zn. II. ÚS 2258/14 ku porušeniu čl. 39 Listiny.

Súd sa k námietkam obhajoby k tejto otázke žiadnym spôsobom nevyjadril a v rozpore s ustanovením
§ 168 Tr. por. nevysvetlil a nevysporiadal s touto námietkou legality postupu..

II. Námietky proti skutkovým zisteniam a vyvodzovaným skutkovým a právnym záverom

1. Neexistencia kvalifikovaného omylu osoby konajúcej majetkovú dispozíciu pre naplnenie podvodného
konania ako znaku objektívnej stránky trestného činu podvodu.

Z tvrdení p. L., ako osoby, ktorá mala byť pri uskutočňovaní majetkovej dispozície v mene poškodenej
organizácie malo byť preukázané, že úhradu 4 faktúr poukázala táto organizácia omylom na účet
inej spoločnosti. Pán L. ako zástupca pôvodného poškodeného nebol oprávnenou osobou podľa nímpredloženého splnomocnenia do spisu, zastupovať poškodenú organizáciu v trestnom konaní. Súd na
námietky obhajoby nereagoval ani sa s námietkou nevysporiadal vo svojom rozhodnutí.

Tvrdenie p. L. bolo počas jeho výsluchu na súde znevieryhodnené jeho postojom vo veci keď poriadne
nevedel súdu vysvetliť o čo v danej veci ide, ale najmä dvoma listinnými dôkazmi, ktoré do spisu
založil v prípravnom konaní práve p. L.. Prvým dôkazom je písomné oznámenie zo 6.3.2015 o zmene
čísla účtu vyhotovené NTG FRIGO SLOVAKIA (ďalej v texte „NFS") adresované EURIDAS, z ktorého
plynie, že pokiaľ platba prebehla na nový účet NFS, mohla byť realizovaná na základe poznatkov tohto

dokumentu,ktorývyjadruje,žeideokonanieNFSaniespoločnostiNTGTransport&Logisticss.r.o.ktorá
pôvodne faktúry vyhotovila (ďalej v texte „NTL"), čo by mohlo zodpovedať vyvodeniu omylu. Teda pokiaľ
obvinený dna 6.3.2015 posielal písomné oznámenie poškodenej organizácii o zmene účtov NFS, potom
tento dokument neosvedčuje podvodný úmysel obvineného o vylákaní prostriedkov na inú spoločnosť
ale pravdivo oznamuje zmenu účtov tejto spoločnosti na účet ktorej so zodpovedajúcou identifikáciou
subjektu prijímateľa prostriedkov a účelu platby označením faktúr s dohodnutým skontom S % (podľa

dohody s obvineným) poukázal pán L. dna 24.3.2015 sumu 1824,- Eur na účet NFS o ktorej neskôr
začal v rozpore s ním predloženými dokumentmi tvrdiť, že platba bola poukázaná nesprávne.

Dôkaz: výpis z účtu Euridas (v spise)

Ďalším dôkazom je L. vyhotovené a podpísané započítanie EURIDAS voči NTL z 29.5.2015, teda po
oboch úhradách súm vo výške 1824 Eur na účet NFS z 24.3.2015 ako aj sumy 2707,- Eur 16.4.2015
na účet NTL, z ktorého plynie, že dávno po úhradách EURIDAS účtuje a eviduje vo svojom účtovníctve
ako neoprávnenú platbu práve platbu z 16.4.2015 na NTL vo výške 2 707 €, keď po zápočte fa č.
20150004 NTL voči EURIDASU vo výške 787 € (označovanej ako neuhradenej čo zodpovedá skutočnej

úhrade 4 faktúr dna 24.3.2015 v prospech NFS a nezodpovedá skutočnej úhrade 5 fa NTL zo dna
16.4.2015) zostáva v evidencii EURIDASU pohľadávka po zápočte na ťarchu pohľadávky 2707,- Eur
práve pohľadávka voči NTL vo výške 1920 € a nie tak ako p. L. zavádzajúce uviedol do omylu políciu
aj súd, že pohľadávku má EURIDAS voči NFS! Zo žiadneho účtovného dokladu založeného v spise
nevyplýva že by Euridas viedol, a účtoval pohľadávku z platby omylom voči NFS. Skutkové zistenia sa

majoritne v ekonomickej trestnej činnosti ustaľujú na základe ekonomických listinných dôkazov ako sú
doklady predložené poškodenou organizáciu a nie na základe interpretovaných názorov splnomocnenca
ak ním vôbec bol.

Dôkaz: zápočet Euridas z 29.5.2015 predložený poškodenou organizáciou (v spise)

Súd sa s týmito pre obhajobu ťažiskovými dôkazmi vôbec nezaoberal a nevysvetlil v rozsudku pre aké
dôvody ich nezahrnul do svojich skutkových zistení.

V tejto časti poukazujeme a predkladáme už dlhú dobu v súdnej praxi zavedený judikát k pojmu omylu

pri podvode, ktorý vypovedá o nemožnosti uvedenia do omylu osobu, ktorá má z postavenia osobnú
povinnosť plynúcu z postavenia (konateľ, splnomocnenec) preskúmať podklady a tvrdenia.

Dôkaz: - Judikát súdu k právnej vete omylu

Ide o právnu vetu že omyl musí mať svoju kvalitu, aby bol vo vzťahu k osobe z hľadiska obvyklej miery
opatrnosti voči ktorej smeruje spôsobilým vyvolať mylnú majetkovú dispozíciu.

Svedok L. vypovedal v rozpore s dôkazmi, ktoré sám do spisu založil o ekonomických závierkach.

2. Neexistencia úmyselného konania obžalovaného v zmysle vymedzenia skutku.

Svedok L. okrem iného pred súdom na otázky obhajoby vypovedal, že v mene EURIDAS posielal
dňa 24.3.2015 za 4 faktúry úhradu s 5 % skontom dohodnutým s obžalovaným a pre účely platby
požadoval písomné oznámenie účtu. Je potom preukázané, že obžalovaný zaslal 6.3.2015 spol.

EURIDAS oznámenie o zmene účtu spol. NFS a nie NTL a preto obžalovaný omyl nielenže nevyvolal
ale z iného dôkazu nevyplýva, že by jeho konanie mohlo smerovať k následku, ktorým by p. L. alebo
EURIDAS chcel do omylu uviesť. V okamih prijatia platby bo presvedčený že NFS platba prináleží a až
do výzvy adresovanej L. obvineného prostredníctvom SMS nemal pochybnosť o oprávnenosti inkasa.Z dôvodu, že medzi NFS a NTL došlo k platnému postúpeniu pohľadávok, prijatú platbu od EURIDASU
považoval v zmysle dohodnutého skonta 5% za oprávnene prijatú.

K oprávnenosti inkasa poukazujeme na dôkaz v spise ktorým je SMS L. pre obvineného zo dna
24.3.2015 v ktorej na otázku absencie inkasa píše obvinenému že doobeda platbu poukazoval.

3. Podstatný znak prisvojenia finančnej hotovosti podľa obžaloby nebol predmetom žiadneho

dokazovania.
V kontexte konštrukcie skutku nebolo v prípravnom konaní ani v konaní na súde vôbec preverované,
či vôbec a akým spôsobom nakladal obžalovaný s prostriedkami na účte NFS, resp. na aké účely boli
prostriedky z platby použité. V každom prípade neexistuje v spise dôkaz tak ako tvrdí obžaloba vo
výrokovej vete skutku, že by si obžalovaný platbu ponechal a použil na vlastné účely.

Obžalovaný tvrdil že s prostriedkami z údajnej mylne prijatej platby na účet NFS nedisponoval a jeho
tvrdenie nebolo žiadnym dôkazom vyvrátené a ani súd sa s touto pre posudzovanie skutku podstavou
skutočnosťou pre vyvodzovanie záveru o obohatení nezaoberal.

Pokiaľ skutková veta obžaloby obsahuje výraz „Prisvojenie finančnej hotovosti“ v dejovej situácii, v

ktorej sú peňažné prostriedky v dematerializovanej podobe zápisom v elektronickej evidencii a neboli
vecou podľa právneho stavu do 31.12.2015 potom malo byť dokazovanie zamerané na preukazovanie
prisvojenia peňazí v materiálnej podobe ich faktickým uchopením.

Dôkaz: judikát rozlíšenia medzi zatajením veci a podvodom NSČR 5Tdo/538/2007

4. Zhrnutie skutkových zistení je v extrémnom nepomere s vykonanými dôkazmi.

Súd by mal svoje odôvodnenie k podstatným skutkovým zisteniam vyjadriť jasne a zrozumiteľne
vo svojom odôvodnení rozsudku. Zo vo svojich podstatných skutkových zisteniach vymedzených

na strane 7 posledný odstavec, vo vzťahu k zásadám legality, a legitímneho očakávania pri
odôvodnení usvedčovania páchateľa vychádza z podstatného omylu že majetkovú dispozíciu a
poškodeným je pán E. a nie tak ako doteraz bolo tvrdené že je ním pán L.. Odôvodnenie rozsudku
nezodpovedá elementárnym požiadavkám na zrozumiteľnosť a legalitu rozhodnutia ako takého pretože
navodzuje s úctou k súdu dojem že buď nepochopil vôbec podstavu posudzovaného konania

alebo vyhotovoval rozhodnutie v hlbokom nedorozumení neumožňujúcom udržateľnosť rozhodnutia
porušujúceho základné princípy spravodlivého súdneho konania.

5. Neopravené hodnotenie hmotnoprávnych dôsledkov postúpenia.

Súd vychádzajúc zo záveru že nebolo preukázané zaplatenie postúpenia pohľadávky vyvodil záver o
neexistencii alebo neplatnosti postúpenia pohľadávok v rozpore ustanoveniami § 524 a nasl. OZ.

Ide o neoprávnené skutkové zistenia a právne závery.

III. Zhrnutie vykonaných dôkazov skutkových zistení a procesné prekážky používateľnosti časti dôkazov.

Znalecký posudok č. 11/2016 p. Ing. F. vypracovaný ku skutku zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák.
v odpovediach odborných otázok nemal k podstate skutku žiaden význam lebo ho tvoril len ten záver,
že v účtovníctve NFS, ktoré mu však za rok 2015 nebolo predložené k posudku sa nenachádzala platba

za postúpenie pohľadávok voči EURIDAS z NTL na NFS.

Znalec však na otázku obhajoby potvrdil, že účtovný zápis EURIDAS z 29.5.2015 osvedčuje, že
EURIDAS vykazuje z úhrad na NTL a NFS práve pohľadávku vo výške 2.707 € z platby omylom voči
NTL a nie voči NFS!

Svedok E. k podstate skutku nevedel uviesť viac, len to, že obdržal platbu od EURIDAS a nevedel si
spomenúť na aký účel použil prostriedky z inkasa. Potvrdil že NFS a NTL spolupracovali na prepravách
nielen pre Euridas. NFS malo kapacity a vodičov a NTL fakturovalo.Tento svedok nevedel o postúpení pohľadávok voči EURIDASU a z fakturácie NTL 5 faktúr voči
EURIDASU nevedel vysvetliť, či vôbec a aké prostriedky poukázal z NTL na NFS za využívanie kapacít

NFS, ktorá v skutočnosti všetky prepravy pre EURIDAS v skutočnosti uskutočnila.

Svedok potvrdil, že NTL len fakturovala ale výkony preprav uskutočnila NFS. O svedkovi bolo zistené,
že v minulosti bol odsúdený za krivé svedectvo.

Dôkaz: informácia

Svedok L., okrem toho, že nemal platné splnomocnenie na zastupovanie EURIDAS ako poškodeného,
vlastne uvádzal, že sa s obvineným dohodol na úhrade so skontom 5% za úhrady 4 faktúr a požiadal
obžalovaného, nech mu pošle číslo účtu, kam posielal úhradu. Svedkove tvrdenia o omyle pri úhradách
boli nedôvodné a v rozpore s dôkazmi. Naviac svedok po predaji spoločnosti na neštandardné osoby

už nevedel o poškodených, ktorých predtým zastupoval.

Nárok na náhradu škody v trestnom konaní na súde nebol uplatnený vôbec a preto pokiaľ sa preukázalo,
že dôvodom podania trestného oznámenia bolo uhradenie duplicitnej platby poškodenej spol. EURIDAS
za stavu, že pohľadávka nebola v civilnom konaní uplatnená na súde, vyvoláva otázku, pre aké dôvody

sa začalo stíhanie, keď spoločnosť svoje údajné nároky nechá premlčať a si ich vôbec ani v trestnom
konaní nenárokuje.

Z dôkazov svedčiacich proti obvinenému je len výpoveď L. tvrdiaceho že platbu zo skontom na NFS
poslal omylom čo nezodpovedá ním uskutočneným účtovným zápisom a výpoveď E. ako druhého

konateľa z času postúpenia v časti že o postúpení nevedel.

IV. Ultima ratio, materiálny korektív § 10 ods. 2 Tr. zák. neuplatnenie a premlčanie pohľadávky majúcej
charakter civilného nároku.

Je skutočnosťou, že konanie obvineného ak by vykazovalo znaky trestného činu zatajenia veci, nemohlo
byť v čase spáchania trestného činu (24.3.2015) z dôvodu, že peniaze na účte sa stali vecou až od
01.01.2016. Právna kvalifikácia skutku bola nesprávne aplikovaná.

Skutkovézisteniaustálili,žeEURIDASnaozajpoukázalzidentickýchfaktúr2alerozdielneúhrady,jednu
skôrsoskontom5%naúčetN.FSajednuneskôrbezskontanaúčetNTL.Svojnárok,pokiaľsineuplatnil
na súde a ani nežiadal, aby z prijatej platby na NFS sa v prípade pochybností vysporiadali medzi sebou
NFS a NTL uskutočnil ďalšiu úhradu. V danom prípade ide o obchodný pre spor medzi firmami, do
ktorého stavu sa začala angažovať polícia bez toho aby umožnila aby spor medzi spoločnosťami riešil

civilný súd. Ide o nerovnováhu v postavení účastníkov bez právneho dôvodu a preto pokiaľ EURIDAS
si svoj nárok neuplatnila v civilnom ale ani v tomto konaní na trestnom súde, nemá mať štát konajúci
prostredníctvom prokuratúry a súdu záujem zabezpečovať záujmy poškodeného v nepodstatnej výške
nárokov v trestnom konaní.

Ide o zneužitie inštitútu trestného konania v obchodných vzťahoch kde trestný súd nie je povolaný riešiť
predbežné otázky, ktoré by mal inak riešiť civilný súd vo vzťahu k otázkam dôsledkov postúpenia, z
akých kapacít sa uskutočňovala preprava, či sa NFS a NTL medzi sebou vyrovnali a podobne.

Súd rezignoval na vysvetlenie pre aké dôvody neuplatňoval postupy pre nemožnosť aplikácie ultima

ratio a materiálneho korektívu na dané konanie.

Na základe uvedeného sa domáhame aby súd pre nekonvalidovatelné vady postupu konania a
samotného rozhodnutia napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové konania
a rozhodnutie so zaujatím právneho názoru.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor. V písomnom vyjadrení prokurátor uviedol
nasledovné:„V úvode obhajoba namieta, že podkvalifikácia vznesenia obvinenia počas prípravného konania viedla k
porušovaniu práv na obhajobu v konaní pred súdom a zakladá porušenie čl. 6 Dohovoru, že bola chybná
právnakvalifikácia,ženebolidostatočnezistenéskutkovéokolnostipredmetnejveciasúdsanezaoberal

ťažiskovými dôkazmi prednesenými obhajobou. Poukazuje na neexistenciu úmyslu obžalovaného a
neuplatnenienárokunanáhraduškodyvtrestnomkonanínasúde.Vzáverepoukazujenaprávnyprincíp
ultima ratio, materiálny korektív a neuplatnenie a premlčanie pohľadávky majúcej charakter civilného
nároku.

Vo vzťahu k obhajobou namietanej kvalifikácie skutku, ktorá má byť dôvodom k porušeniu práva na
obhajobu uvádzam, že tvrdenie obhajoby je v celku absurdné, pretože preukázateľne nesprávna právna
kvalifikácia skutku, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie nespôsobilo nezákonnosť, pretože
konanie obžalovaného spočívajúce v prisvojení finančných prostriedkov, ktoré boli preukázateľne
omylom zaslané na bankový účet poškodeným, naplnilo zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221
odsek 1 Trestného zákona. Dôvody pre právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu podvodu podľa § 221

odsek 1 Trestného zákona možno vzhliadnuť už v dokazovaní právnej kvalifikácie nielen v štádiu pred
vznesením obvinenia, ale aj v štádiu po vznesení obvinenia, čo jednoznačne vylučuje názor obhajoby
o porušení práva na obhajobu.

Nadväzujúc na to mám za to, že prvostupňový súd vykonal v konaní pred súdom všetky dôkazy

potrebnékrozhodnutiuovineobžalovaného,pretosanestotožňujemstvrdenímobhajcuonepreukázaní
skutkového stavu veci.

Je potrebné poukázať na skutkové zistenia vyplývajúce z výpovedí svedka poškodeného X. L. -
splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti EURIDAS s.r.o., /do spisu doložená generálna plná

moc/, ktorý opakovane a rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že sporné finančné prostriedky,
ktoré omylom odoslal prostredníctvom internetbankingu na bankový účet obchodnej spoločnosti
obžalovaného NTG FRIGO SLOVAKIA, obžalovaný aj napriek počiatočným sľubom nevrátil.

Skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky predstavujúce platbu za prepravu realizovanú obchodnou

spoločnosťou NTG Transport Logistic, s.r.o. obžalovaný odmietol vrátiť na bankový účet obchodnej
spoločnosti EURIDAS s.r.o., vyplýva aj z výpovede svedka a bývalého konateľa obchodnej spoločnosti
NTG Transport Logistic, s.r.o., J. E..

Za podstatné považujem upriamiť pozornosť na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.02.2015,

ktorú obžalovaný predložil ešte v prípravnom konaní/ upriamujem pozornosť, že v prvotnej obrane
sa obžalovaný o existencii tejto zmluvy vôbec nezmienil, predložil ju až potom, čo mu bolo prvotne
vznesené obvinenie/, no predložením tohto dôkazu tvrdí, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávok
spoločnostiNTGTransportLogistic,s.r.o.vočidlžníkovispol.EURIDASs.r.o.naspoločnosťNTGFRIGO
SLOVAKIA. Zmluva teda podľa tvrdenia obžalovaného znamenala, že veriteľom všetkých nárokov

dlžníka EURIDAS sa stala spoločnosť NTG FRIGO SLOVAKIA, a teda bola oprávneným príjemcom
platby. Obžalovaný uviedol, že Zmluvu o postúpení pohľadávok odoslal prostredníctvom pošty a aj
telefonicky spoločnosti EURIDAS, a informoval o tom aj spolu- konateľa J. E.. Obžalovaný tvrdí, že došlo
aj k odplate, no nevie sa vyjadriť k jej výške.

Svedok J. E., ale aj svedok poškodený X. L. uviedli, že Zmluvu o postúpení pohľadávok nikdy nevideli /
resp. prvýkrát ju videli až na hlavnom pojednávaní, keď im bola predložená k vyjadreniu sa/, a určite im
nebola doručená ani inak oznámená.

Autenticita obžalovaným predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky bola spochybnená aj závermi

znaleckého posudku Ing. X. F., ktorý konštatoval, absenciu oznámenia o postúpení pohľadávky
dlžníkovi /spol. EURIDAS/ a tiež absenciu výzvy postupcu na úhradu pohľadávky.

Teda v súhrne bolo preukázané, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.02.2015 nebola bez
zbytočného odkladu oznámená dlžníkovi /§ 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka/, absentuje výzva

postupcu na úhradu pohľadávky a nebola preukázaná úhrada odplaty, tak ako sa konštatuje v bode III.
Zmluvy.Nebol teda produkovaný jediný dôkaz o zmene veriteľa, t.j. o vstupe nového veriteľa do už existujúceho
záväzku namiesto pôvodného veriteľa.

Vyššie dokázané fakty logicky svedčia pre záver, že obžalovaný Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
27.02.2015 vyhotovil až dodatočne, potom, čo vedel, že mu bolo za daný skutok vznesené obvinenie,
a konal tak výlučne v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

V súhrne mám za to, že obžalovaný V. F. sa trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného

zákona dopustil tým konaním, že potom, ako sa do jeho dispozície dostali omylom poukázané finančné
prostriedky predstavujúce plnenie, na ktoré preukázateľne nevznikol obchodnej spoločnosti NTG
FRIFO SLOVAKIA s.r.o., právny nárok, tieto aj napriek výzvam splnomocneného zástupcu poškodenej
spoločnosti EURIDAS s.r.o., odmietol vrátiť, čím po zistení omylu poškodeného konal v príčinnej
súvislosti s jeho omylom tak, aby sa na škodu cudzieho majetku obohatil.

Vzhľadom na výšku spôsobenej škody predstavujúcej sumu 1.824,- Eur je miera závažnosti žalovaného
skutku vyššia než nepatrná a vzhľadom na protiprávnosť konania obžalovaného je vylúčené posúdenie
skutku ako obchodnoprávneho sporu.

Ostatné námietky vznesené obhajobou považujem za nepodstatné vo vzťahu k preukázaniu skutku

obžalovanému.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 319 Trestného poriadku
odvolanie obžalovaného V. F. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. D. F. zamietol, pretože nie je
dôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajcaobžalovanéhosastotožnilsdôvodmiodvolaniaanavrholrozhodnúťvzmyslepetitu,uvedeného
v písomných dôvodoch odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Zpodanéhoodvolaniaobžalovaného(č.l.402)vyplýva,žeodvolaniebolopodané vočivšetkýmvýrokom
rozsudku okresného súdu. Z vyššie citovaného odôvodnenia odvolací súd ustálil, že obhajoba konkrétne

namieta existenciu vád v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku okresného
súdu (časť I. odôvodnenia odvolania) a správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu v
odôvodnení napadnutého rozsudku, týkajúcich sa posúdenia otázky viny obžalovaného (časť II., III.
a IV. odôvodnenia odvolania). V podanom odvolaní (č. l. 402) obhajoba tiež uviedla, že odvolanie
smeruje aj voči výrokom o uloženom treste a náhrade škody, pričom odvolací súd z obsahu odôvodnenia

podaného odvolania vyvodil, že vadnosť aj týchto výrokov napadnutého rozsudku obhajoba odvodzuje
lenznesprávnostivýrokuovineobžalovaného(vzmysle§321ods.3časťvetyzabodkočiarkouTr.por.),
keďže v dôvodoch podaného odvolania k týmto výrokom nie sú v dôvodoch odvolania uvedené žiadne
osobitné námietky, ktoré by nemali vzťah k výroku rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného.

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 321 ods. 1 Tr. por. taxatívne vymedzuje zákonné dôvody, pre ktoré je
odvolací súd povinný zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok a vzhľadom na to, že obhajoba v podanom
odvolaní a ani v jeho dôvodoch neoznačila, pod ktoré zo zákonných dôvodov, uvedených v ustanovení
§ 321 ods. 1 Tr. por., by mali byť podľa jej názoru subsumované vady, vytýkané v dôvodoch odvolania,
odvolací súd na základe vlastnej úvahy ustálil, že v dôvodoch odvolania obžalovaného sú vytýkané vady

v zmysle § 321 ods. písm. a), b) a d) Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výrokom napadnutého rozsudku, obhajoba
v odôvodnení odvolania v podstate namietala, že v prípravnom konaní došlo zo strany orgánov činných vtrestnom konaní k „podkvalifikácii“ skutku, pre ktorý sa v tomto konaní vedie trestné stíhanie, v dôsledku
čoho podľa jej názoru malo dôjsť k zásadnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

V súvislosti s touto odvolacou námietkou obhajoby odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
trestné stíhanie sa vedie pre skutok (viď najmä ustanovenia § 234 ods. 2 a § 278 ods. 1 Tr. por.) a nie pre
právnu kvalifikáciu skutku (viď najmä ustanovenia § 206 ods. 6, § 234 ods. 2, § 278 ods. 3, § 284 ods.
2 Tr. por.). Z obsahu spisového materiálu odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že od začatia trestného
stíhania až do vyhlásenia napadnutého rozsudku vrátane je zachovaná totožnosť skutku, pre ktorý sa

vedie toto trestné stíhanie. K obhajobou namietanej skutočnosti, že v priebehu trestného stíhania došlo
k zmene právneho posúdenia skutku, pre ktorý sa vedie toto trestné stíhanie, odvolací súd uvádza, že
išlo o postup zákonodarcom priamo predpokladaný v ustanoveniach § 206 ods. 6, § 234 ods. 2, §
278 ods. 3, § 284 ods. 2 Tr. por.

Pokiaľ obhajoba svoj názor o porušení práv na obhajobu tým, že v priebehu tohto trestného stíhania

došlo k zmene právneho posúdenia skutku podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, opiera o právne
závery „rozsudku Štrasburg z 21.7.201.5 vo veci sťažnosti I., G. C 29376/12 a 29384/12 voči Slovenská
republika“ (pozn. odvolacieho súdu - zrejme rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva), odvolací súd
sa s opodstatnenosťou tejto argumentácie obhajoby nestotožnil. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu právne závery Európskeho súdu vo veci I., G. proti Slovenskej republike sa nevzťahujú na

prejednávaný prípad z dôvodu, že zmeny právneho posúdenia skutku, pre ktorý sa vedie toto trestné
stíhanie, objektívne nemali žiadny vplyv na obsah a rozsah práv obžalovaného na obhajobu v tomto
trestnom stíhaní. Odvolací súd pritom konštatuje, že v prípade I., G. proti Slovenskej republike sa zistilo
zavinené miernejšie právne posúdenie skutku zo strany orgánov príslušných konať v prípravnom konaní,
v dôsledku čoho bolo obvinenému v rozpore so zákonom odňatých viac práva na obhajobu, ktoré by

mu prislúchali pri správnom právnom posúdení skutku z titulu povinnej obhajoby. O takýto prípad však
v prejednávom prípade nejde. Preto odvolací súd považoval vyššie uvedené, obhajobou v odôvodnení
odvolania namietané vady konania, predchádzajúce napadnutému rozsudku, za nedôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací

súd na základe preskúmania veci nezistil v procesnom postupe ani existenciu chýb, ktoré neboli v
dôvodoch odvolania vytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. S poukazom na uvedené preto odvolací súd nezistil existenciu chýb konania v zmysle § 321 ods.
1 písm. a) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku
okresného súdu sú správne a zákonné. Odvolací súd primárne skúmal správnosť výrokovej časti
napadnutého rozsudku, v ktorej bolo rozhodnuté o vine obžalovaného.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým

dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považujeza potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,
teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na

to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu,
uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, boli vykonanými dôkazmi preukázané. Za rozhodné

skutkové zistenia považuje odvolací súd preukázanie vykonania v skutkovej vete uvedeného bankového
prevodu na účet obchodnej spoločnosti, ktorá nevystavila faktúry a zistenie, že obžalovaný nezabezpečil
vrátenie uvedenej platby napriek vedomosti, že táto platba bola zaslaná inej obchodnej spoločnosti,
než ktorá vystavila faktúry. Tieto nepochybné skutočnosti nespochybňuje obhajoba ani v dôvodoch
odvolania.

Za rozhodné pre posúdenie veci ďalej považuje odvolací súd skutkové zistenie, podľa ktorého v
skutkovej vete uvedené faktúry č. 20150001, 20150002, 20150003 a 20150005 vystavila pre poškodenú
spoločnosť EURIDAS, s. r. o., spoločnosť NTG Transport & Logistics, s.r.o. Za rozhodné skutkové
zistenie tiež považuje odvolací súd nielen skutočnosť, že uvedené faktúry boli bankovým prevodom,
zúčtovaným dňa 24.3.2015 (č. l. 9), uhradené spoločnosti NTG FRIGO Slovakia, s.r.o., ale aj tú

skutočnosť, že uvedené faktúry boli duplicitne bankovým prevodom, zúčtovaným dňa 16.4.2015 (č. l.
10), uhradené aj spoločnosti NTG Transport & Logistics, s. r. o., teda spoločnosti, ktorá vystavila faktúry.

V prejednávanom prípade je tiež bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že platba uvedená v skutkovej
vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa týkala podnikateľskej činnosti obchodných spoločností,

ktorá činnosť musí byť tiež v súlade s daňovými a účtovnými všeobecne záväznými právnymi normami.
Aby platbu v rámci podnikateľskej činnosti bolo možné účtovať ako daňový výdavok a úhradu dane z
pridanej hodnoty dodávateľovi, z účtovného hľadiska musí byť aj účtovne podložené, že tento výdavok
bol vynaložený v rámci podnikateľskej činnosti. To znamená, že na to, aby podnikateľ mohol vykonanú
platbu podľa vystavenej faktúry dodávateľa uplatňovať ako daňovo uznateľný výdavok, musí mať k

tomu daňový doklad, osvedčujúci, že platba podľa tejto faktúry bola zaplatená subjektu, uvedenému vo
faktúre. Ak by mala byť fakturovaná platba zaplatená inému subjektu, musí mať platiteľ k tomu v jeho
účtovníctve doložený aj právny titul. To jednoznačne vyplýva zo zákonom ustanoveného dôkazného
bremena daňovníka podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedených
dôvodov aj v prípade postúpenia pohľadávky musí byť oznámenie o postúpení pohľadávky podľa §

526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v podnikateľskej sfére oznámené dlžníkovi takým spôsobom, aby
toto oznámenie bolo možné preukázateľným a z hľadiska dôkaznej povinnosti daňovníka v daňovom
konaní nespochybniteľným (kvalifikovaným) spôsobom zdokladovať v účtovníctve dlžníka vzhľadom na
zákonnú povinnosť podnikateľského subjektu viesť účtovníctvo.

Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, v konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, z
ktorého obsahu by vyplývala informácia, že spoločnosti EURIDAS, s. r. o., bolo takýmto kvalifikovaným,
teda z hľadiska riadneho vedenia účtovníctva tejto spoločnosti účtovne akceptovateľným spôsobom
dokladované postúpenie pohľadávky, o ktorom postúpení pohľadávky vypovedal v rámci tohto trestného
stíhania až na hlavnom pojednávaní obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že

o predmetnom postúpení pohľadávky ústne informoval X. L., odhliadnuc od toho, že nebol produkovaný
žiadny dôkaz o čase tejto ústnej informácie, takúto ústnu informáciu podľa právneho názoru odvolacieho
súdu nie je možné v rámci podnikateľskej činnosti obchodných spoločností vzhľadom na zákonnú
povinnosť viesť účtovníctvo o podnikateľskej činnosti považovať za riadne oznámenie postúpenia
pohľadávky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné dodať, že hoci v trestnom stíhaní je dôkazné
bremeno na strane obžaloby, toto dôkazné bremeno nemá absolútny charakter, keďže aj obvinený má
v trestnom konaní určité dôkazné bremeno, a to napríklad vo vzťahu k ním tvrdenému aliby, neunesenie
ktorého dôkazného bremena máva za následok vyvrátenie obvineným tvrdeného aliby ostatnými

produkovanými dôkazmi. Keďže v danom prípade obžalovaný neuniesol dôkazné bremeno v otázke
vzniku právnej povinnosti spoločnosti EURIDAS, s. r. o., uhradiť dlh (podľa tvrdenia obžalovaného na
základe postúpenia pohľadávok) spoločnosti NTG FRIGO Slovakia, s. r. o., kvalifikovaným, teda aj z
hľadiska účtovníctva spoločnosti EURIDAS, s. r. o., účtovne akceptovateľným oznámením o postúpenípohľadávky pred zaplatením dlhu spoločnosti NTG Transport & Logistics, s. r. o., ešte pred dňom
16.4.2015, podľa právneho názoru odvolacieho súdu je existencia obžalovaným tvrdenej zmluvy o
postúpení pohľadávok (v písomnom vyhotovení dátumovaná dňom 27.2.2015) pre rozhodnutie v tejto

veci nevýznamná. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval úvahy okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku ohľadne dátumu písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky za
nadbytočné a nevýznamné pre posúdenie tejto veci. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje aj
na to, že neušlo jeho pozornosti, že o postúpení faktúry č. 20150005 by ani teoreticky nebolo možné
uvažovať, keďže táto faktúra sa ani neuvádza v obžalovaným predloženom písomnom vyhotovení

zmluvy o postúpení pohľadávky (č. l. 215).

Keďže vychádzajúc zo spisového materiálu možno bez potreby hodnotenia dôkazov konštatovať, že v
jeho obsahu sa nenachádza ani jeden dôkaz, obsah ktorého by svedčil o riadnom oznámení postúpenia
pohľadávky v dobe pred dňom 16.4.2015, kedy došlo k duplicitnému zaplateniu pohľadávky spoločnosti,
ktorá vystavila faktúry (spoločnosti NTG Transport & Logistics, s. r. o.), po tomto dátume sú akékoľvek

úvahy o postúpení pohľadávky nevýznamné, keďže pohľadávky zanikli ich zaplatením dňa 16.4.2015. V
tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že poškodená spoločnosť sa prostredníctvom svedka L. začala
domáhať vrátenia omylom zaslanej platby až po dni 16.4.2015, teda až po uskutočnenom duplicitnom
uhradení vystavených faktúr.

Keďže vyššie uvedené skutkové okolnosti prípadu bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú z obsahu
vykonaného dokazovania a sú v plnom rozsahu súladné s obsahom skutkovej vety napadnutého
rozsudku, odvolací súd sa nestotožnil s námietkami obhajoby v odvolaní voči správnosti skutkových
zistení okresného súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd nedospel k záveru, podľa ktorého by v
prejednávanom prípade boli dané zákonné dôvody pre zrušenie výroku napadnutého rozsudku o vine

obžalovaného z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pozornosti odvolacieho súdu (na rozdiel
od strán konania) neušli zrejmé nesprávnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku označil za poškodeného X. L., hoci vo výroku je za poškodeného

správne označená obchodná spoločnosť EURIDAS, s. r. o. Zrejme celkom nesprávna je formulácia v
odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorej okresný súd označuje za poškodeného „J. E.“ (viď. str. 7
predposledný a posledný odsek, pokračujúci na nasledovnej strane). Keďže ide o zrejmé nesprávnosti,
ktorých zrejmosť vyplýva nepochybne z celého obsahu písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku,
pričom tieto nesprávnosti nemajú žiadny vplyv na správnosť výrokovej časti napadnutého rozsudku o

vine obžalovaného, ani tieto zrejmé nesprávnosti podľa názoru odvolacieho súdu nezakladajú dôvod na
zrušenie výroku o vine napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Z hľadiska obhajobou namietaných vád právneho posúdenia veci (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) krajský
súd poukazuje na to, že následkom omylom vykonaného bankového prevodu (plnením bez právneho

dôvodu), uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, došlo k bezdôvodnému obohateniu
spoločnosti NTG FRIGO Slovakia, s. r. o., na úkor poškodenej spoločnosti EURIDAS, s. r. o., o
ktorom bezdôvodnom obohatení obžalovaný nepochybne vedel a napriek tomu ako konateľ spoločnosti
NTG FRIGO Slovakia, s. r. o., úmyselne odmietal vrátenie omylom vykonanej platby. Toto konanie
obžalovaného aj podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu

podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., teda obžalovaný na škodu cudzieho majetku (majetku spoločnosti
EURIDAS, s. r. o.) obohatil iného (spoločnosť NTG FRIGO Slovakia, s. r. o.) tým, že využil niečí
omyl (omyl spoločnosti EURIDAS, s. r. o.) a spôsobil tak na cudzom majetku (majetku spoločnosti
EURIDAS, s. r. o.) malú škodu (škodu vo výške 1.824,- eur). S poukazom na to, že okresný súd správne
uviedol, že obžalovaný využil niečí omyl, teda nekládol obžalovanému za vinu, že by iného uviedol do

omylu, odvolací súd nepovažoval za právne významné argumenty obhajoby v dôvodoch odvolania o
tom, že obžalovaný žiadny omyl nevyvolal. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že v prejednávanom prípad nie sú dané ani obhajobou tvrdené zákonné dôvody pre zrušenie výroku
napadnutého rozsudku o vine obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Na základe preskúmania výrokov o treste, uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom v zmysle
§ 317 ods. 2 Tr. por., odvolací súd dospel k záveru, že trest bol uložený v zákonom ustanovenej trestnej
sadzbe, pričom uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, pri uznaní viny obžalovaného je rozhodnutie podľa § 288 ods.1 Tr por. pre obžalovaného najpriaznivejším rozhodnutím, aké zákon umožňuje urobiť. Preto odvolací
súd nezistil ani danosť dôvodu na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré
vady by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov

odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.