Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201653
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818201653.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade
X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. X, K., v 2/ rade Q. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/
X, O., v 3/ rade Q. Q., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. X, K., v 4/ rade X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. P. X/, K., v 5/ rade Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. X, K., v 6/ rade Q. Q., rod. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. X, K., v 7/ rade X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, I., v
8/ rade Q. G., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, I., žalobcovia v 1/ - 8/ rade zastúpení
spoločnosťou JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nová Doba 489/15, Nižná,
IČO:47258781,protižalovanému:Q.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.P.XX.,K.právnezastúpenýJUDr.
Slavomírom Bachyncom, advokátom, s miestom výkonu činnosti V. XXX, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/33/2018-34 zo

dňa 7. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že. I. Žalovaný je
povinný umožniť žalobcom 1/ až 8/ prístup a pokojné užívanie pozemkov KN-C parcely č. 22/2, záhrady
o výmere 389 m2, č. 22/6, záhrady o výmere 294 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. P., obec K. a

novovytvoreného pozemku KN-C, parc. č. 22/11, zastavané plochy a nádvoria o výmere 364 m2, ktorý
vznikol na základe GP č. 50096788-54/2017 zo dňa 06.11.2017 odčlenením od pôvodného pozemku
KN-C parc. č. 22/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 404 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú.
G. P., obec K.. II. Geometrický plán č. 50096788-54/2017 zo dňa 06.11.2017 tvorí neoddeliteľnú súčasť
uznesenia. III. Žalobcom 1/ až 8/ sa priznáva náhrada trov konania v pomere 100 %.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2, § 325
ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP.

3.Neodkladnéopatreniejezabezpečovacímprostriedkomvobčiansko-právnomkonaní,ktorésanariadi
v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak
je obava, že by exekúcia bola ohrozená. Neodkladné opatrenie tak nie je konečným rozhodnutím,

pričom podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie
neodkladnéhoopatreniamusínavrhovateľosvedčiťaspoňzákladnéskutočnostiumožňujúceprijaťzáver
o pravdepodobnosti nároku, ktorou má byť poskytnutá ochrana ako aj o nebezpečenstve bezprostredne
hroziacej ujmy a rovnako preukázať aj skutočnosti vedúce k tomu, že je potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov. Keďže žalobcovia svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili

predpoklady na vydanie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázali predloženými
listinnými dôkazmi, že správaním sa žalovaného došlo k narušeniu pokojného výkonu ich zákonnéhopráva zodpovedajúceho vecnému bremenu, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne rozhodol
aj o trovách konania podľa pomeru úspešnosti strán v konaní. Keďže v danom prípade boli úspešní
žalobcovia, vznikol im voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

4. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný.
S nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasí. Žalobcovia v tomto prípade neosvedčili žiadnu
skutočnosť, kde by bolo nutné poskytnúť okamžitú ochranu. K predmetným nehnuteľnostiam nemajú
žiadne vlastnícke ani užívacie právo. Treba zdôrazniť, že návrh sa netýka pozemkov pod bytovým

domom s priľahlým pozemkom ako takým, nakoľko žalobcovia majú zabezpečený prístup k bytovému
domu po parcele KN-C 22/9. Žalobcovia v rozpore s právnym stavom však zasahujú do vlastníckych
práv nielen jeho, ale aj ďalších dotknutých osôb. Zásadnou skutočnosťou je, že všetci vlastníci bytov
nadobudli jednotlivými kúpnymi zmluvami od pôvodného vlastníka len konkrétne byty s podielmi
na spoločných častiach a zariadenia domu bez akéhokoľvek práva k pozemkom vo vlastníctve
žalovaného.UvedenáskutočnosťjezrejmáajzLVč.XXXprek.ú.G.P..Zuvedenéhonespornevyplýva,

že nie je ohrozený výkon vecného bremena zriadeného v ich prospech a k sporným nehnuteľnostiam
neviazne žiadne vecné bremeno. Rovnako tu nie je dôvod na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu,
aby žalobcovia mali prístup k bytovému domu, v ktorom vlastnia byty. Na nehnuteľnostiach vo výlučnom
vlastníctve žalovaného skladujú palivové drevo, avšak s týmto skladovaním žalovaný nesúhlasí a
pravidelne ich vyzýva na jeho odstránenie. Výkon ich práva tak nie je ohrozený bezprostredne aj z

dôvodu, že pozemky užíva sám aj ako nájomca bytu č. X v tomto bytovom dome už dlhšiu dobu.
Výroky rozhodnutia súdu považuje za nevykonateľné a neurčité aj z dôvodu, že súd vo výroku I. a II.
uvádza novovytvorený pozemok KN-C parcelu č. 22/11, zastavané plochy a nádvoria o výmere 364
m2, ktorý vnikol na základe geometrického plánu odčlenením od pôvodného pozemku KN-C parcely č.
22/5. Vyššie uvedený pozemok nikdy nevznikol. Z parcely KN-C 22/5 nikdy predmetná novovytvorená

parcela nevznikla, jedná sa len o žalobcami na objednávku vytvorený geometrický plán, ktorý nikdy
nebol zapísaný do katastra pre nesúhlas vlastníka - žalovaného. Toho času nie je ukončené
konanie o vydanie stavebného povolenia, kde obec K. ako príslušný stavebný úrad žiadosti o stavebné
povolenie na stavbu rodinný dom a dvojgaráž najskôr stavbu povolil a následne bolo zrušené z dôvodu
nezrovnalostí v územnom pláne, pričom vo veci rozhoduje odvolací orgán. Namieta aj formálne vady

rozhodnutia, kedy žalobcovia neboli zaviazaní k podaniu žaloby vo veci samej a v takomto prípade mali
byť účastníci výslovne poučení o možnosti podať žalobu vo veci samej. Neodkladným opatrením by
došlo k narušeniu rovnováhy medzi domnelými právami vlastníkov bytov a skutočným právom vlastníka
pozemku. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 336, § 337 CSP. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a

žalovanému prizná voči žalobcom nárok na náhradu prvostupňového i odvolacieho konania.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazujú na skutočnosť, že v prejednávanom spore
pozemky vo vlastníctve žalovaného ako pozemky priľahlé k bytovému domu súp. č. X. sú zaťažené
zákonným vecným bremenom vyplývajúcim z ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.,

ktoré vzniklo priamo zo zákona odo dňa jeho účinnosti. To, že takéto zákonné vecné bremeno nie je v
súčasnostizapísanévkatastrinehnuteľností,neznamená,žeprávnenevznikloaneexistuje.Žalovanývo
svojom odvolaní nerozporuje, že nehnuteľnosti - pozemky tvoriace predmet sporu predstavujú priľahlé
pozemky k bytovému domu súp. č. X v k. ú. G. P., v ktorom jednotliví žalobcovia vlastnia bytové
jednotky. Čo sa týka námietky žalovaného týkajúcej sa nevykonateľnosti a neurčitosti výrokov I. a II.

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, uvádza, že za účelom presnej identifikácie KN-C parcely
č. 22/11, zastavané plochy a nádvoria o výmere 364 m2 predstavuje geometrický plán neoddeliteľnú
súčasť prvoinštančného rozhodnutia. Predmetný geometrický plán má všetky náležitosti v zmysle
osobitných právnych predpisov. Konanie o vydanie stavebného povolenia pre žalovaného na výstavbu
rodinného domu a dvojgaráže bolo medzičasom právoplatne ukončené zamietnutím. Hlavným dôvodom

zamietnutia žiadosti žalovaného bolo, že navrhovaná stavba je v rozpore s platným územným plánom
obce K., ktorý danú lokalitu zaraďuje do funkčnej plochy charakterizovanej ako plocha existujúcich
bytových domov s určenou hlavnou funkciou obytnou. Aj táto skutočnosť preukazuje, že predmetná
lokalita je plochou prislúchajúcou k existujúcemu bytovému domu, teda ide o pozemky, ku ktorým
ex lege vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ohľadne námietky žalovaného týkajúcej sa

nedodržania § 337 ods. 1 CSP uvádza, že toto prípadné formálne pochybenie súdu prvej inštancie môže
krajský súd procesne napraviť tak, že uznesenie doplní o poučenie žalovanému. Ide len o formálnu
procesnú vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť predmetného uznesenia. Žiadajú, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov žalovaný uvádza, že sa s ním nestotožňuje. Je pravdou, že
Okresný úrad Žilina rozhodol o zamietnutí stavby rodinného domu na pozemkoch KN-C parcela č.

22/5 a 22/6. Dôvodom zamietnutia neboli pôvodné námietky žalobcov, ale rozpor so súčasnou verziou
územného plánu obce K.. Ako už uviedol, všetci doterajší vlastníci bytov v bytovom dome odkupovali
byty bez pozemku pod bytovým domom a pozemkom v jeho okolí. Nesporným stále je, že jediná ťarcha
v ich prospech je zapísaná na prístupovej ceste k bytovému domu a pozemku pod bytovým domom.
Správny orgán zamietol rozšírenie priľahlého pozemku k bytovému domu z dôvodu, že tento k nemu

nikdy nepatril. Žalobcovia ani dodatočne neuviedli, prečo sa domáhajú vydania neodkladného opatrenia
len voči žalovanému, keď tvrdia, že priľahlými pozemkami sú aj parcely okolo celého bytového domu,
ktoré im zakázali aj ďalší vlastníci užívať. Rozsah priľahlých pozemkov si žalobcovia určili sami, pričom
tento nemá oporu v právnom ani v skutkovom stave, čo je zrejmé z predloženého geometrického plánu
a pravdepodobne aj z fotografií, kde uvádza, že mu neboli predložené. Trvá na zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Žalobcovia 1/ - 8/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného udávajú, že sa domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia len voči žalovanému z dôvodu, že len on neoprávnene vybudoval pevné
oplotenia na pozemkoch vo svojom výlučnom vlastníctve tak, ako to vyplýva z predloženej
fotodokumentácie a tým žalobcom zabránil v ich užívaní. Vlastníci ostatných parciel, ktoré taktiež tvoria

priľahlé pozemky, na svoje pozemky neumiestnili trvalé prekážky, ktorými by žalobcom ako vlastníkom
bytov bránili v užívaní svojich bytových jednotiek.

8. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že zasiela čestné vyhlásenie A. G., ktorý je rovnako vlastníkom
okolitých pozemkov pri bytovom dome súp. č. 1, kat. územie G. P., obec K.. Tento vyvracia tvrdenia

žalobcov, ktorí majú údajne užívať jeho pozemky a ostatní vlastníci im nemajú v užívaní brániť. Je
to zavádzajúce a účelové tvrdenie. A. G. ako predchádzajúci vlastník pozemku, ktorý je predmetom
neodkladného opatrenia, úspešne žaloval jedného zo žalobcov, ktorý jeho pozemok svojvoľne užíval a
postavil si na ňom garáž. Túto po rozhodnutí súdom musel na jeho náklady odstrániť exekútor.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania
žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolanie žalovaného považuje odvolací súd za dôvodné.

11. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, okresný súd úplne
rezignoval na svoju úlohu, ktorá mu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia z CSP vyplýva.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje v konkrétnej rovine žiadne skutkové ani právne

závery, prečo súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia. Hoci súd cituje
ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol, nie je zrejmé, ako súd tieto zákonné ustanovenia aplikoval
na zistený skutkový stav veci, keďže v konkrétnej rovine žiadne skutkové zistenia a ani konkrétne právne
závery neuvádza. Právo na odôvodnenie je pritom základným právom strany konania, ktorého zásadný
nedostatok porušuje právo strany na spravodlivý súdny proces.

12. Neodkladné opatrenie predstavuje osobitný procesný inštitút a možno ho nariadiť v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. Hoci v štádiu o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie v
pravom zmysle nevykonáva, dokazovanie tu má podobu iba osvedčovania základných skutočností. Aj

pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí skúmať splnenie predpokladov pre jeho nariadenie.
Týmito predpokladmi sú: a) osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcinality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.13. Pokiaľ ide o osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcovia tvrdia,
že k pozemkom žalovaného, ktoré sú predmetom konania, im patrí zo zákona vecné bremeno - právo

užívať priľahlý pozemok v zmysle ust. § 2 ods. 6, § 12 ods. 1, § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení noviel. Možno dať za pravdu žalobcom, že tvrdené
vecné bremeno v prípade, ak sú splnené predpoklady jeho vzniku, vzniká zo zákona a je irelevantné, či
je alebo nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti. Otázka existencie zákonného vecného bremena, pokiaľ
je sporná, môže byť vyriešená iba v základnom konaní, pretože si vyžaduje rozsiahle dokazovanie. V

štádiu nariadenia neodkladného opatrenia táto prejudiciálna otázka nemusí ani prakticky nemôže byť
vyriešená. Žalobcovia 1/ - 8/ v návrhu tvrdia skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom vzniku takéhoto
vecného bremena. Otázka jeho skutočného vzniku môže byť vyriešená až v riadnom konaní, no pre
potreby nariadenia neodkladného opatrenia možno považovať ich tvrdenia za dostačujúce.

14. Ako však odvolací súd uviedol už vyššie, neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže

byť nariadené iba vtedy, ak tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Súd prvej inštancie sa splnením tohto predpokladu v konkrétnej rovine vôbec nezaoberal.
Nie každý právny vzťah totiž vyžaduje predbežnú úpravu a u niektorých právnych vzťahoch postačuje,
aby boli vyriešené v základnom (nachádzacom) konaní po vykonaní riadneho dokazovania. Nariadenie
neodkladného opatrenia sa dotýka viacerých samostatných pozemkových nehnuteľností, ktoré majú

osobitný užívací režim. Preto bolo úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa aj rozsahom nariadenia
neodkladného opatrenia a skúmať u každej z týchto pozemkových nehnuteľností, či je tu potreba
predbežnej úpravy neodkladným opatrením.

15. S uvedenou otázkou súvisí aj princíp proporcionality. Neodkladné opatrenie možno nariadiť iba

v nevyhnutnom rozsahu, keď súd musí zvažovať prípadnú ujmu na strane nielen žalobcov, ale aj
žalovaného, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ nie je v základnom konaní ustálené, či vecné
bremeno na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného vzniklo a v akom rozsahu, je potrebné, aby do
vlastníckeho práva žalobca bolo zasiahnuté iba vtedy, keď potreba chrániť oprávnené záujmy žalobcov
prevýši nad záujmami chrániť vlastnícke právo žalovaného, zároveň len v rozsahu, v ktorom si vzťahy

strán vyžadujú predbežnú úpravu .

16. Za účelom zistenia naliehavosti predbežnej úpravy a zároveň aj primeranosti (keď súd nemusí
vyhovieť neodkladnému opatreniu úplne, ale môže mu vyhovieť aj sčasti), je potrebné vyhodnotiť v
konkrétnej rovine, či je potrebné na ochranu záujmov žalobcov vôbec nariadiť neodkladné opatrenie

alebo je postačujúce riešiť vec v základnom konaní (žalobcom nič nebráni podať žalobu vo veci samej)
a ak by súd došiel k záveru, že je potrebné poskytnúť im predbežnú ochranu, v akom rozsahu, aby tu
bola rovnováha medzi právami žalobcov na jednej strane (ako potencionálnymi oprávnenými z vecného
bremena) a na druhej strane žalovaného ako vlastníka nehnuteľností.

17. Súd prvej inštancie však musí vyhodnotiť splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia, berúc do úvahy tvrdené a osvedčené skutočnosti a až potom môže
prijať záver, či sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a v akom rozsahu.

18. Dôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že súd sa nezaoberal uložením povinnosti v zmysle

ust. § 336 CSP, resp. poučením v zmysle ust. § 337 CSP.

19. V zmysle ust. § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vovýrokuuzneseniauložiťnavrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Súdtúto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

20. V zmysle ust. § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie dopôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

21. Citované ustanovenia sú práve dôsledkom osobitnej povahy neodkladného opatrenia ako
ochranného a zabezpečovacieho inštitútu. V zásade možno konštatovať, že neodkladné opatrenie je
dočasným riešením, dokedy nebude právny vzťah vyriešený vo veci samej. Iba výnimočne môže súd
neuložiť žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej (ak je nariadené neodkladné opatrenie pred
začatímkonania),akjepredpoklad,ženeodkladnýmopatrenímmožnodosiahnuťtrvalúúpravupomerov

medzi stranami. Uvedené však musia odôvodňovať okolnosti prípadu, iba za predpokladu, že súd
dospeje k záveru, že nárok zabezpečený predbežným opatrením nevyžaduje ďalšie pokračovanie v
konaní vo veci samej, najmä ak sú tu okolnosti alebo dôvody, ktorých existencia vylúči potrebu uloženia
tejto povinnosti. Pokiaľ k takémuto záveru súd dospeje, jeho povinnosťou je postupovať podľa § 337 ods.
1, 2 CSP a poučiť žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej. Uvedené je v záujme rovnosti
sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým

takéto neodkladné opatrenie smeruje. Nedodržaním tohto postupu súd porušuje rovnosť účastníkov a
tým aj právo na spravodlivý proces, ktorý má mať zabezpečené každá sporová strana.

22. V prejednávanom spore absentujú akékoľvek úvahy súdu, prečo neuložil povinnosť žalobcom
podať žalobu vo veci samej a na druhej strane ani nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu. Za

danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné, aby bola vec vyriešená v základnom
(nachádzacom) konaní, pretože neodkladné opatrenie nepredstavuje vhodné konečné riešenie vzťahov
medzi účastníkmi.

23. Pri úvahe, ktorá strana bude mať povinnosť či možnosť podať žalobu, je potrebné zohľadniť aj tú

skutočnosť, že medzi účastníkmi je sporné, či tvrdené vecné bremeno zo zákona - užívanie priľahlého
pozemku vlastníkmi bytového domu vôbec vzniklo a v akom rozsahu, uvedené vecné bremeno nie
je zapísané v katastri nehnuteľností a v prípade jeho spornosti je nevyhnutné, aby vznik a rozsah
tohto vecného bremena vyriešil súd. Naopak, je to žalovaný, ktorého vlastnícke právo je zapísané v
katastri nehnuteľností. Z hľadiska uvedeného je potom namieste, za predpokladu, že súd požadované

neodkladné opatrenie či už úplne alebo sčasti nariadi, aby uložil žalobcom v 1/ až 8/ rade povinnosť
podať žalobu vo veci samej, s tým, že v zmysle zákona uvedie súd strany a predmet tohto konania.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia,
v spojení s geometrickým plánom, je nevykonateľný. Úprava užívania nehnuteľnosti sa môže vzťahovať

aj na časť v katastri evidovanej nehnuteľnosti, pre ktorej vymedzenie slúži práve geometrický plán.

25. Z dôvodu uvedených závažných pochybení súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého postupu bolo
porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, zároveň keď rozhodnutie neobsahuje právne
posúdenieuplatnenéhonároku,odvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilavrátilvecsúduprvejinštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu prvej inštancie tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, bude zaoberať sa splnením
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o potrebu dočasnej úpravy
právnych vzťahov účastníkov a otázku proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia. Zároveň,

keďže ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, bude povinnosťou
súdu prvej inštancie sa v zmysle ust. § 336 ods. 1, 2 CSP a § 337 ods. 1, 2 CSP vysporiadať s
otázkou, či žalobcom uloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, ak nie (samozrejme súd musí
odôvodniť aj dôvody, pre ktoré im túto povinnosť neuloží), bude potrebné poskytnúť poučenie protistrane
o možnosti podať žalobu, ktorej strany konania a predmet uvedie. Zároveň súd rozhodne aj o trovách

prvoinštančného a odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)